Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/374/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210209353
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210209353.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C.. C. E. M. B. K. V. L. J. , bytom Q., Q. Č..
XXXX/XX, zastúpený JUDr. Karolom Hričovským, advokátom vo Zvolene, Moyzesova č. 819/10, proti
odporcovi: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Bratislava, Drieňová č. 24, IČO: 35 914 921, o
nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 17. júna 2011, č.k. 51 C 73/2010-111, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 17. júna 2011, č.k. 51 C
73/2010-111, vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.695,52
€, vo výroku o náhrade trov konania, vo výroku, ktorým súd odporcovi uložil poplatkovú povinnosť, z r
u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 17.6.2011, č. k. 51 C 73/2010-111, uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.695,52 €, nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume
1.013,30 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Karola Hričovského, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II. súdny poplatok v sume 461,50 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 79 ods. 1, ods.
2, ods. 4, § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákonníka práce a po vecnej stránke dôvodnosťou

návrhu navrhovateľa v prevažnej časti. Mal preukázané, že Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo
dňa 7.7.2006, č.k. 7 C 210/2005-176, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 19.3.2008, č.k. 4 Co 421/2006-203, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.5.2008 a vykonateľnosť dňa 30.5.2008, určil, že výpoveď daná navrhovateľovi
listom odporcu zo dňa 17.2.2005 je neplatná z dôvodu, že výpoveď nebola vopred prerokovaná so
zástupcami zamestnancov (odborová organizácia) a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo

dňa 28.2.1997 medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu naďalej trvá; odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného
pomeru za čas od 1.6.2005 do 30.6.2006 v sume 12.303,36 € (370.651,-- Sk) spolu so 6 % úrokom
z omeškania zo sumy 388,37 € (11.700,-- Sk) od 1.1.2006 do zaplatenia. Pracovný pomer medzi
účastníkmi sa skončil dňom 16.6.2008 dohodou o skončení pracovného pomeru č. 432/2008-S32 podľa
ustanovenia § 60 v spojení s § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Odporca neumožnil navrhovateľovi

do tohto času pokračovať v práci, a preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ má nárok
na náhradu mzdy za obdobie mesiaca máj 2007, ako aj náhradu mzdy spočívajúcu v rozdiele medzi
priemerným zárobkom navrhovateľa a zárobkom, ktorý dosahoval u nového zamestnávateľa za obdobie
od 1.6.2007 do 16.6.2008. Pri výpočte náhrady mzdy za uvedené obdobie súd prvého stupňa vychádzal
z priemerného zárobku navrhovateľa v rozhodujúcom období (mesiacov január až marec 2005), pričom
v mesiaci január 2005 mal navrhovateľ hrubú mzdu v sume 1.019,39 € (30.710,-- Sk), v mesiaci február

2005 v sume 970,82 € (29.247,-- Sk), v mesiaci marec 2005 v sume 1.116,48 € (33.635,-- Sk), spolu
celkom 3.106,69 € (93.592,-- Sk). Vychádzal ďalej zo skutočnosti, že navrhovateľ odpracoval v mesiacijanuár 2005 157,5 hodín, v mesiaci február 2005 150 hodín a v mesiaci marec 2005 172,5 hodín, spolu
480 hodín; priemerný hrubý hodinový zárobok navrhovateľa teda predstavoval sumu 6,47 € [(195,--
Sk); 93.592,-- Sk : 480], pri týždennom pracovnom čase v rozsahu 37,5 hodín (7,5 hod. denne)

priemerný hrubý týždenný zárobok bol v sume 242,73 € (7.312,50 Sk), priemerný hrubý denný zárobok
bol v sume 48,55 € (1.462,50 Sk), priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa bol v sume 1.055,34
€ [(31.794,75 Sk); 7.312,50 Sk x 4,348 (priemerný počet týždňov v mesiaci)]. Podľa súdu prvého stupňa
boli v danej veci splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie náhrady mzdy aj za čas presahujúci
deväť mesiacov, nakoľko navrhovateľ bol po tomto období až do 1.6.2007 evidovaný na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemal v tomto období žiadny
príjem, počas celého obdobia odo dňa neplatného skončenia pracovného pomeru až do 1.6.2007 sa
pokúšal nájsť si primerané zamestnanie, avšak nebol úspešný; náhradu mzdy mu priznal aj za mesiac
máj 2007 v sume 1.055,39 €. Od 1.6.2007 sa zamestnal na Obvodnom úrade vo Zvolene s
priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od 1.6.“2001“ do 31.12.2007 v sume 458,80 €, za
obdobie od 1.1.2008 do 31.5.2008 v sume 487,29 €; tu vykonával prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu

a kvalifikácii, avšak s podstatne nižším príjmom ako u odporcu (s priemernou mesačnou mzdou v sume
1.055,39 €). Súd prvého stupňa zohľadnil najmä osobu navrhovateľa, ktorý sa skutočne pokúšal nájsť si
primerané zamestnanie, a to v rámci dosiahnutého vysokoškolského vzdelania, ako aj stredoškolského
odborného vzdelania, zohľadnil, že ide o osobu zamestnanca zodpovedného a kvalifikovaného, ako aj
skutočnosť, že odporca mal v priebehu času možnosť kedykoľvek ukončiť s navrhovateľom pracovný

pomer dohodou. Odporca tak urobil až dva týždne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II. zo dňa 7.7.2006 č. k. 7 C 210/2005-176, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 19.3.2008, č.k. 4 Co 421/2006-203. Zamietol návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 53,73 € z dôvodu, že navrhovateľ nesprávne uviedol výšku priemernej mesačnej mzdy
za jednotlivé mesiace, nakoľko si uplatňoval náhradu mzdy v sume 1.061,37 € (31.974,-- Sk), pričom

priemerná mzda navrhovateľa predstavovala sumu 1.055,39 € (31.794,-- Sk) a rozdiel predstavuje sumu
5,97 € (180,-- Sk) mesačne; spolu za celé uplatnené obdobie za mesiac máj 2007 a od 1.6.2007 do
16.6.2008 v sume 53,73 € (9 mesiacov x 5,97 €). Súd prvého stupňa zamietol návrh aj v časti týkajúcej
sa zaplatenia úroku z omeškania z dôvodu, že náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru sa stáva splatnou až po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej v rozsudku. Rozhodnutie

vo výroku o náhrade trov konania odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. a po
vecnej stránke tým, že navrhovateľ mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti (týkajúcej sa
zaplatenia sumy 53,73 € a príslušenstva), a preto priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania v
sume 1.013,30 € pozostávajúcu z náhrady cestovných výdavkov v sume 35,60 € a z trov právneho
zastúpenia v sume 977,70 €. Rozhodnutie vo výroku o poplatkovej povinnosti odporcu

odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Z. z. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov; navrhovateľ
požíva osobné oslobodenie od súdnych poplatkov a odporca úspešný nebol.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.(rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci).Posudzujúc

odvolanie odporcu podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.), potom smeruje proti rozsudku vo výroku, ktorým
mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.695,52 €, ktorým mu súd uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, ktorým mu súd uložil poplatkovú povinnosť. Pripomenul,
že navrhovateľ v prejednávanej veci žiada zaplatiť náhradu mzdy za mesiac máj 2007 v sume 1.061,34
€ (31.974,-- Sk), úrok z omeškania od 12.6.2007 (od splatnosti mzdy) do zaplatenia, ďalej rozdiel

náhrady mzdy medzi platom u súčasného zamestnávateľa a platom, ktorý by mal u neho, od mesiaca
jún 2007 až do mesiaca jún 2008 spolu v sume 5.809,47 € (175.016,-- Sk), plus 6 % ročné úroky
z omeškania z jednotlivých súm od 12. dňa nasledujúceho mesiaca, uhradiť všetky povinné odvody
do Sociálnej poisťovne, poisťovne Stabilita, poskytnúť mu evidenčný list dôchodkového poistenia. V
priebehu konania navrhovateľ zobral návrh späť v časti týkajúcej sa zaplatenia odvodov do Sociálnej

poisťovne a poisťovne Stabilita, ako aj poskytnúť mu evidenčný list dôchodkového poistenia, následne
návrh upravil tak, že žiada náhradu mzdy za mesiac máj 2007 a nie plat a náhradu mzdy ako rozdiel
medzi platom, ktorý má u súčasného zamestnávateľa a platom, ktorý by mal u neho. V konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 7 C 210/2005 sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti
výpovede, náhrady mzdy za obdobie od 1.6.2005 do 30.6.2006, teda za 13 mesiacov. Dané konanie

je právoplatne skončené; bolo vyslovené, že výpoveď je neplatná a pracovný pomer ďalej trvá, bola
mu priznaná náhrada mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru v sume 358.951,--
Sk za obdobie od 1.6.2005 do 30.6.2006. Zdôraznil, že navrhovateľ žiadal priznať náhradu mzdy len
do 30.6.2006; náhradu mzdy mu vyplatil po zrážke zákonných odvodov. Zdôraznil ustanovenie § 79ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Podľa
ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhradamzdy,presahujedeväťmesiacov,môžesúdnažiadosťzamestnávateľajehopovinnosťnahradiť
mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi

vôbec nepriznať; náhrada mzdy presahujúca deväť mesiacov je na uvážení súdu. Navrhovateľovi
bola priznaná zákonná náhrada mzdy za deväť mesiacov plus 4 mesiace naviac. Navrhovateľ bol
zamestnaný u iného zamestnávateľa a od toho dostával mzdu. Súd pri rozhodovaní tiež prihliadne na
to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával
a aký zárobok dosiahol. Súd požiadal, aby navrhovateľovi nepriznal náhradu mzdy za čas prevyšujúci
deväť mesiacov. Upriamil pozornosť na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, podľa ktorého

medzi účastníkmi došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru dňa 16.6.2008, pričom do toho
dátumu navrhovateľovi neumožnil pokračovať v práci a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu
o neplatnom skončení pracovného pomeru ho vyzval, aby sa s ním dohodol na ukončení pracovného
pomeru, nie na tom, aby nastúpil do práce. K odôvodneniu rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že
navrhovateľovi neumožnil pokračovať v práci, nakoľko mu nemohol žiadnu prácu prideľovať, jeho miesto

bolo zrušené, práca bola pridelená inému zamestnancovi, a preto prichádzalo do úvahy len skončenie
pracovného pomeru dohodou. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutom rozsahu zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť.

Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu zdôraznil, že odporca ukončil
s ním pracovný pomer až dňa 16.6.2008, a teda nepracoval u odporcu od 1.6.2005 do 16.6.2008,
pričom bol evidovaný na Úrade práce a sociálnych vecí vo Zvolene ako nezamestnaný a pokúšal sa
zamestnať v rámci dosiahnutého vysokoškolského vzdelania právnického smeru alebo stredoškolského
vzdelania.Aždňa1.6.2007sazamestnalakoreferentnaObvodnomúradevoZvolene,kdenedosahoval

rovnakú mzdu ako u odporcu, ale jeho mzda bola menšia takmer o polovicu. Upriamil pozornosť na
skutočnosť, že počas obdobia nezamestnanosti z objektívnych príčin nemal žiadny príjem. V prípade
zaplatenia sumy 7.695,72 € ide o čiastočné vyrovnanie finančného zabezpečenia za obdobie, keď bol
nezamestnaný a nemal žiadny príjem. Súd v právnych otázkach nepotrebuje znalcov podľa zásady iura
novit curia; vo veci rozhodol podľa práva. V súdnom konaní bolo preukázané, že bol v sociálnej tiesni,

že sa usiloval o zapojenie do práce u iného zamestnávateľa, bol dlhodobo nezamestnaný a keď sa
zamestnal u iného zamestnávateľa, tak dosahoval nižší príjem. Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu
zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, patrí náhrada vo výške priemerného zárobku
a túto náhradu nemožno znížiť, resp. nepriznať, aj keby o to zamestnávateľ žiadal. Odvolaciemu súdu
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnil

náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodom odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v

odvolaním napadnutom rozsahu nemožno potvrdiť, ani zmeniť.

V konaní nebolo sporným, že Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 7.7.2006, č. k. 7 C
210/2005-176, určil, že výpoveď daná navrhovateľovi listom odporcu v I. rade (Železničná spoločnosť
Cargo Slovakia, a.s., Bratislava) zo dňa 17.2.2005 je neplatná a pracovný pomer založený pracovnou

zmluvou zo dňa 28.2.1997 medzi právnym predchodcom odporcov v I., II. rade a navrhovateľom ďalej
trvá, odporcovi v I. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v súvislosti s neplatným
rozviazaním pracovného pomeru (§ 79 Zákonníka práce) v sume 370.651,-- Sk so 6 % úrokom z
omeškania zo sumy 11.700,-- Sk (rovnajúcej sa náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok
2005 ku dňu neplatného skončenia pracovného pomeru) od 1.1.2006 do zaplatenia (pozostávajúcej

z náhrady mzdy za mesiac január 2005, február 2005, marec 2005, jún 2005, júl 2005, august 2005,
september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec
2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006); nahradiť trovy konania v sume 55.316,-- Sk, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku návrh zamietol; konanie voči odporcovi v II. rade (Železničnáspoločnosť Slovensko, a.s., Bratislava) zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľom; odporcovi v II.
rade náhradu trov konania nepriznal; odporcovi v I. rade uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
návrh na začatie konania v sume 20.530,-- Sk na účet súdu prvého stupňa. Na odvolanie odporcu

v I. rade Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.3.2008, č.k. 4 Co 421/2006-203, späťvzatie
návrhu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 11.700,-- Sk spolu s úrokom z omeškania od 1.1.2006
do zaplatenia pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie v tejto časti zastavil;
v ostatnej napadnutej (vyhovujúce) časti a poplatkovej povinnosti rozsudok potvrdil, odporcovi v I.
rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 27.5.2008, vykonateľnosť dňa 30.5.2008.

V prejednávanej veci návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 29.4.2010 sa navrhovateľ domáha
opätovne nárokov podľa ustanovenia § 79 Zákonníka práce v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru vysloveným v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 7 C
210/2005, pozostávajúcich z náhrady mzdy za mesiac máj 2007 v sume 1.061,34 € (31.974,-- Sk)

spolu so 6 % úrokom z omeškania od 12.6.2007 do zaplatenia, zo zaplatenia rozdielu medzi zárobkom
dosahovanýmuodporcuazárobkomvyplatenýmnovýmzamestnávateľomaždoukončeniapracovného
pomeru u odporcu dňom 16.6.2008 (od júna 2007), ktoré v návrhu presne špecifikoval, vyrátal.
Okrem toho (pôvodne) navrhoval uložiť odporcovi povinnosť uhradiť povinné odvody do Sociálnej
poisťovne, poisťovne Stabilita Košice a uloženia povinnosti poskytnúť mu evidenčný list ohľadne

trvania zamestnania, ktorý musí byť predložený Sociálnej poisťovni pre zápočet ohľadne dôchodkového
poistenia. Na pojednávaní konanom dňa 29.4.2011 zobral navrhovateľ návrh v tejto časti späť; súd
prvéhostupňauznesenímzodňa29.4.2011,č.k.51C73/2010-108,späťvzatienávrhupripustilakonanie
v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostal (opätovne) nárok navrhovateľa na náhradu mzdy v
súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vysloveným v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 7 C 210/2005, v ktorom mu aj nárok na náhradu
mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru priznaný bol. Nemožno opomenúť,
že odporca navrhol súdu nepriznať navrhovateľovi už ďalšiu náhradu mzdy v súvislosti s neplatným
rozviazaním pracovného pomeru, keďže mu už priznaná bola a za čas presahujúci 9 mesiacov.
Podľa § 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce účinnom ku dňu dania výpovede (17.2.2005; do 31.8.2007)

ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru (ods. l). Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi
poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho
povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy

zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec
bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol
alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil (ods. 2).

Je notorietou, že výrok o náhrade mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru je

závislý od rozhodnutia súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Bez
kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru nemožno sa s úspechom domáhať
nároku na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Ako je uvedené vyššie,
Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 7.7.2006, č. k. 7 C 210/2005-176, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.3.2008, č. k. 4 Co 421/2006-203, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 27.5.2008, vyslovil, že výpoveď daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 17.2.2005 bola neplatná
a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.2.1997 naďalej trval; zároveň navrhovateľovi
priznal náhradu mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru podľa § 79 Zákonníka
práce aj za čas presahujúci 9 mesiacov. Pracovný pomer medzi účastníkmi trval až do 16.6.2008, kedy
bol rozviazaný po vzájomnej dohode.

Súd prvého stupňa rozsudkom v odvolaním napadnutom rozsahu nerozhodol vecne správne. Dopustil
sa zásadného pochybenia, keď pri rozhodovaní o nárokoch navrhovateľa v predmetnej veci podľa
ustanovenia § 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce nevychádzal z účelu daného zákonného ustanovenia az právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 7 C 210/2005.
Totiž náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy,
ktorý si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na

ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne
sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý neplatne zrušil pracovný pomer so zamestnancom. Tento nárok
teda nie je možné považovať za opakujúcu sa dávku so splatnosťou toho-ktorého mesiaca tak, ako je
tomu pri mzde za vykonanú prácu. Náhrada mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka
práce zamestnancovi (v prejednávanej veci navrhovateľovi) patrí odo dňa, kedy zamestnávateľovi

(v prejednávanej veci odporcovi) oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, do času, kedy mu
zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru; pracovný pomer trval medzi účastníkmi do 16.6.2008. Na vzťah medzi účastníkmi bolo možné
aplikovať (len) ustanovenie § 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania výpovede
(do 31.8.2007; § 252b Zákonníka práce), a to až do 27.5.2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp.zn. 7 C 210/2005. Ak odporca navrhovateľovi

naďalejneprideľovalprácu,mohlobyísťlenoprekážkyvprácinastranezamestnávateľa(od28.5.2008),
a to až do rozviazania pracovného pomeru, čo ale nie je predmetom tohto sporu; tento právny vzťah by
sa nepochybne riadil iným právnym režimom.

Súd prvého stupňa vecne nesprávne postupoval aj v tom, a v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný,

keď z neho nevyplýva, prečo vyhovel návrhu navrhovateľa a opätovne mu priznal náhradu mzdy podľa
§ 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, prečo sa nevyporiadal so všetkými rozhodujúci skutočnosťami pre
záver,ženáhradamzdyvsúvislostisneplatnýmrozviazanímpracovnéhopomeruztohoistéhoprávneho
dôvodu, na základe tých istých právnych skutočností, už bola navrhovateľovi priznaná v inom súdnom
konaní za čas presahujúci 9 mesiacov; z akých dôvodov, ako, sa opätovná aplikácia ustanovenia § 79

ods. l, ods. 2 Zákonníka práce na tie isté právne skutočnosti premietla do rozhodnutia.
Je potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že navrhovateľ u iného zamestnávateľa dosahoval oveľa nižší
zárobok ako u odporcu, nezakladá jeho nárok na doplatenie mzdy. Totiž v súvislosti s neplatným
rozviazaním pracovného pomeru možno priznať náhradu mzdy (len) podľa ustanovenia § 79 Zákonníka
práce. Keďže rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje všetky vyššie uvedené dôvody, úvahy, zásady,

účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, teda realizovať tie procesné práva, ktoré
im Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť aj
tým, že rozhodnutie súdu neobsahuje všetky podstatné skutočnosti, dôvody. Účastníkom konania tým
znemožňuje vyjadrovať sa ku všetkým podstatným skutočnostiam, dôkazom, navrhovať vykonávanie

ďalších dôkazov, príp. iný procesný postup, a v prípadnom odvolaní proti rozhodnutiu uviesť všetky
relevantné dôvody, o ktoré by opierali svoju úspešnosť v konaní.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým rozhodoval o náhrade
mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru, vo výroku o náhrade trov konania, vo

výroku, ktorým súd odporcovi uložil poplatkovú povinnosť, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na
ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/, ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226
O.s.p.), v prvom rade za aktívnej účasti oboch účastníkov konania, zopakuje dokazovanie pripojeným

spisom Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 7 C 210/2005 predovšetkým z pohľadu, kedy navrhovateľ
svojmu zamestnávateľovi (odporcovi) oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, kedy
konanie nadobudlo právoplatnosť, teda kedy súd vyslovil, že rozviazanie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je neplatné, v akej sume a za koľko mesiacov odporca navrhovateľovi poskytol náhradu
mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru podľa ustanovenia § 79 ods. 1, ods. 2

Zákonníka práce, bude sa zaoberať žiadosťou odporcu vznesenou podľa ustanovenia § 79 ods. 2
veta pred bodkočiarkou Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.8.2007). Ďalej zopakuje, resp. vykoná,
aj ďalšie dôkazy, ktoré bude považovať pre rozhodnutie vo veci za nevyhnutné (§ 120 ods. l O.s.p.). Pri
rozhodovaní sa bude v neposlednom rade dôsledne zaoberať aj otázkou, či, v zmysle žiadosti odporcu,
navrhovateľovi možno vôbec priznať náhradu mzdy aj nad čas, za ktorý mu už náhrada mzdy podľa

ustanovenia § 79 ods. l, ods. 2 Zákonníka práce priznaná bola. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa
uvedie všetky podstatné skutočnosti, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 157 O.s.p. To znamená, že
sa vyporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoje závery dostatočne vysvetlí. Musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.Odvolací súd (už) bez osobitného odôvodnenia zrušil ďalšie odvolaním napadnuté výroky (o trovách
konania a o poplatkovej povinnosti odporcu), keď tieto sú nepochybne závislé od rozhodnutia súdu o

nárokoch navrhovateľa na náhradu mzdy.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov celého konania, prvostupňového i
odvolacieho, v kontexte úspešnosti-neúspešnosti oboch účastníkov ohľadne všetkých navrhovateľom
uplatňovaných nárokov (§ 224 ods. 1, ods. 3, § 142 a nasl. O.s.p.). Znova rozhodne i o poplatkovej

povinnosti odporcu.

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1. januára 2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú
za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona
a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.