Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Černegová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 56C/730/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515216068
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515216068.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci
navrhovateľa : I. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX K. I. XXX, právne zastúpený ADVOKÁTSKÁ
KANCELÁRIA MIKLASOVÁ § APRTNERS, s.r.o. v zastúpení JUDr. Brigitou Miklasovou, LL.M, Špitálska
10, 811 08 Bratislava proti odporkyni : F.. P. L. rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX
G., právne zastúpená advokátom JUDr. Oľga Šajdíková, advokátom JUDr. Mgr. Michal Mrva, PhD.,

Nevädzova 5, 821 01 Bratislava o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa : I. L., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne : F.. P. L., rod. N.,
nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred S. národným výborom v K. I., zapísané v knihe
manželstiev vo zväzku X , ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. X,. r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.07.2015 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva
s odporkyňou uzavretého dňa 23.05.1981 z dôvodu, že v manželstve účastníkov asi v r. XXXX
kedy začala odporkyňa podnikať došlo k vážnejším nezhodám v dôsledku nadradeného správania
odporkyne, podceňovania navrhovateľa čo malo negatívny vplyv na ich vzájomné vzťahy. V r. XXXX
začal navrhovateľ s výstavbou rodinného domu, ktorý bol dokončený v r. XXXX. V tom čase boli už

ich vzťahy rozvrátene a prerušili manželské spolužitie. Poukázal na to, že k odporkyni stratil akýkoľvek
citový vzťah, odsťahoval sa do rodinného domu v K. I. a od tohto obdobia je ich manželstvo formálne.
Manželstvo je dlhodobo nefunkčné, neplní žiadnu zo svojich funkcii a nie je ani predpoklad, že by sa ich
vzťahy upravili, preto žiadal súd aby ich manželstvo rozviedol.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 04.11.2015. Uviedla,

že manželstvo účastníkov bolo uzavreté po 6 ročnej známosti z lásky. Manželstvo okrem menších
nedorozumení považovala za harmonické. Z manželstva účastníkov sa narodili dvaja synovia S. a Z.
ktorí sú už plnoletí. Pokiaľ navrhovateľ uviedol ako svoj trvalý pobyt K. I., uviedla, že táto skutočnosť
vznikla v dôsledku stavebného a kolaudačného konania a nie tým, že by opustil spoločnú domácnosť. V
ďalšom tvrdila, že s navrhovateľom žijú v spoločnej domácnosti na ul. G. XX. K navrhovateľovi doposiaľ
cíti lásku a mala za to, že táto náklonnosť je obojstranná, preto ju návrh o rozvod manželstva prekvapil.

Ak medzi účastníkmi dochádza k občasným hádkam (nie často) považuje to za bežnú výmenu názorov
medzi manželmi. Ak sa navrhovateľ v priebehu týždňa občas zdržiava v ich dome v K. I., kde býva aj
starší syn, toto nepovažuje za nenormálne. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že sa citovo odcudzili
a intímne spolu nežijú. Odporkyňa rozhodne nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že ich manželstvo
bolo iba formálne. S navrhovateľom stále udržiava intímny vzťah. Potvrdila údaj, že v r. 1991 začala
podnikať s cieľom zabezpečiť rodinu, čo bolo náročné na čas, ale po dohode s manželom zvládali

domácnosť aj výchovu synov. Odmietla tvrdenia navrhovateľa o jej nadradenosti a o tom, že rodinný
dom v K. I. začal stavať sám. Dôvodom stavby bol darovaný pozemok od rodičov odporkyne, počiatočnýkapitál ako štátny príspevok na výstavbu a pomoc jej rodičov s výstavbou a pri ich deťoch. Poukázala
na to, že s navrhovateľom sa dohodli, že v budúcnosti keď budú na dôchodku, ony budú bývať v tomto
rodinnom dome spolu so starším synom a jeho rodinou a mladší syn ostane bývať v Bratislave. Tvrdila,

že má navrhovateľa stále rada a uviedla, že prípadná odborná pomoc by im pomohla. Z uvedených
dôvodov žiadala, aby súd návrh navrhovateľa o rozvod zamietol.

Súd vykonal dokazovanie predovšetkým výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi- sobášny
list a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ počas celého konania zotrval na podanom návrhu, zdôraznil, že necíti žiadnu lásku k
odporkyni, neprechováva k nej žiaden cit, ani priateľské vzťahy. K písomnému vyjadreniu odporkyne
uviedol, že za žiadnych okolností nesúhlasí a nemá záujem ani o individuálne vzťahové poradenstvo,
nemá záujem ani o spoločnú konzultáciu. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že nebýva na adrese K. I.
a zdôraznil, že účastníci konania nevedú spoločnú domácnosť. Od r. 1997 intímni účastníci nežijú a od

roku 2010 bol navrhovateľ viac menej už bydliskom v K. I..

Zdôraznil, že neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by účastníci mali zotrvať v manželskom zväzku, neviažu
ich väzby k deťom, synovia účastníkov sú už dospelí, starší býva v K. I., mladší býva v G. na G., a
neviaže ich žiadna vyživovacia povinnosť ani vzájomná v zmysle zákona o rodine.

K vyjadreniu odporkyne uviedol: ak odporkyňa tvrdila, že jeho trvalý pobyt v K. I. je iba úradnou
záležitosťou zdôraznil, že ak aj býval od roku 2010 v spoločnom byte, táto skutočnosť však nemôže
preukazovať vedenie spoločnej domácnosti pretože táto medzi účastníkmi neexistuje od roku 1993.
Účastní nevedú spoločnú domácnosť od r. 1993, odkedy sa narodil mladší syn. K vyjadreniu odporkyne,

že ho má rada uviedol, že on k nej nič necíti veľmi veľa rokov a cíti iba odpor a hnus, za to čo
mu všetko zle urobila. V priebehu konania vo veci navrhovateľ na otázky súdu, odporkyne a právnych
zástupcov uviedol, že on už 14 až 15 rokov abstinuje, odporkyňa spolu so synmi aj s kamarátkami často
požíva alkohol. Aj keď účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nežijú spolu, v byte je dosť často, a
keď je v byte, tak mu navrhovateľka iba stále vulgárne nadáva. Návrh na rozvod podal až teraz, pretože

teraz našiel partnerku s ktorou chce oficiálne naplniť vzťah a nechce páchať cudzoložstvo počas trvania
manželstva, doposiaľ mal iba biologický servis. Potvrdil, že naposledy mal intímny vzťah s odporkyňou
okolo roku 1993 až 1994. Navrhovateľ sa domáhal aby súd bez akýchkoľvek prieťahov, nakoľko mal za
to, že konanie odporkyne jednoznačne k tomuto smeruje, vo veci rozhodol v súlade s jeho návrhom.
Nemal žiadny záujem o bližšie rozširovanie dôvodov ktoré ho viedli k podaniu návrhu, resp. problémov

v manželstve mimo tých ktoré súd uvedené v návrhu a v jeho vyjadrení na pojednávaní.

Odporkyňa v konaní po celý čas trvala na svojom písomnom vyjadrení k návrhu. Uviedla, že ona ale
aj synovia a rodina sú prekvapení z konania a správania sa odporcu počas pojednávaní a dodala, že
podľanejbyodporca potrebovalnejakúodpornú psychologickúpomoc.Tvrdila,žeúčastnícihospodária

spoločne, polovicu finančných prostriedkov určených na náklady bývania jej odporca poskytol v
hotovosti, resp. niečo zaplatil navrhovateľ aj sám. K vyjadreniu navrhovateľa o vedení intímneho života
uviedla, že jeho tvrdenie nie je pravdivé a dodala, že intímne sa iste nestýkali v novembri, kedy súd vedie
toto pojednávanie. Na priamu otázku súdu či ľúbi navrhovateľa odpovedala, že k nemu prechováva
cit. Na priamu otázku právneho zástupcu či sú vo vzťahu účastníkov nejaké výrazné zmeny, ktoré by

odôvodňovalirozvodúčastníkovodpovedala,ženiesúauviedla,žesiúčastníciajvsúčasnostiposkytujú
pomoc a podporu. Odporkyňa uviedla, že ju prekvapilo, že odporca vyhlásil, že cíti voči nej iba hnus a
odpor. Taktiež sa nestotožnila s vyjadrením v časti neexistencie vyživovacej povinnosti medzi účastníkmi
konania pretože má za to, že táto nepredstavuje jedinú prioritu.

Poukázala na to, že manželstvo trvá 35 rokov a má za to, že aj z ust. zákona o rodine vyplýva povinnosť
súdu zistiť kvalifikovaný rozvrat manželstva a preto navrhovala vykonať ďalšie dokazovanie hlavne
výsluchom syna na dôkaz toho či sú splnené podmienky na rozvod manželstva.
S ďalšími dôvodmi pre rozvod manželstva ktoré uviedol navrhovateľ nesúhlasila.

Z listinných dôkazov súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 3.05.1981, z manželstva
účastníkov už nepochádzajú maloleté deti. Účastníci mali posledné spoločné bydlisko v obvode
tunajšieho súdu. Navrhovateľka aj odporca sú slovenskí štátni občania.Súdvsúladesust.§§118a120O.s.p.ukončildokazovanievoveci,nevyhovelnávrhunavrhovateľky,aby
vypočul syna účastníkov ktorý mal vysvetliť či vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo narušené,
ako prezentuje navrhovateľ z dôvodu, že rozvrat manželstva bol v konaní nesporne preukázaný

samotnými výpoveďami účastníkov a nekompromisným postojom navrhovateľa ako disponenta s
návrhom.

Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára :

Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa §19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa

nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, v ktorom bude zabezpečená riadna výchova detí. Medzi základné povinnosti
manželov patrí povinnosť vzájomne rešpektovať svoje práva a povinnosti, správať sa ohľaduplne tak,
aby mali porozumenie pre vzájomné potreby, osobitné záujmy a aby sa rozpory, ktoré vzniknú v priebehu

spolužitia pod vplyvom rôznych okolností snažili preklenúť vzájomnou dohodou, odpustením, aby mali
snahu vytvoriť priaznivé podmienky pre realizáciu všetkých členov rodiny.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že požiadavky kladené zákonom pre rozvod
manželstva, ktorými sú trvalo a vážne narušené vzťahy medzi manželmi v danej veci boli splnené. Súd

posúdil rozvrat vzťahov vzhľadom na dĺžku a intenzitu narušenia medzi manželmi ako nenapraviteľný.
Manželstvo účastníkov už neplní ani jednu zo svojich funkcií (funkcia hospodárska, vzájomnej pomoci,
biologická, výchovná), pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní, manželia spolu nežijú,
neuspokojujú potreby rodiny, nestarajú sa spoločne o domácnosť, intímne sa nestýkajú, navrhovateľ si
plánuje spoločnúbudúcnosťsinoupartnerkou.Navrhovateľ neprijalaninávrhodporkynenakonzultáciu

s odborníkom na manželské partnerské poradenstvo, pričom takáto odborná pomoc slúži človeku vo
všetkých etapách životnej cesty, osobitne v jej náročných a krízových situáciách.

Navrhovateľ ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia,
týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom prináleží výlučne navrhovateľovi. Navrhovateľ rozhoduje

o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá návrh na začatie konania a či aj v jeho priebehu bude
mať záujem na ďalšom vedení konania. Navrhovateľ po celý čas konania napriek nesúhlasu odporkyne
nedisponoval svojim návrhom o rozvod manželstva inak, na návrhu zotrval počas celého konania. Súdskúmalvšetkyokolnosti konkrétnehoprípadu,napriekpostojuodporkyne konštatujenarušeniearozvrat
manželstva a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Manželstvo účastníkov je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej
miery, že ich manželstvo je v súčasnosti trvalo rozvrátené. Od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia, nakoľko navrhovateľ ako ,, pán sporu , túto možnosť odmietol. Príčinu rozvratu
manželstva, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd ustálil najmä ako dlhodobý
nesúlad v názoroch medzi manželmi, ktoré mali za následok vážne narušenie ich vzťahov, ako i citové

odcudzenie manželov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania, keďže v konaní o rozvod manželstva niet procesne úspešného a
procesne neúspešného účastníka konania, a dôvody, pre ktoré by bolo potrebné v tomto prípade priznať
nárok na náhradu trov konania niektorému z účastníkov zistené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť
matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.