Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. august 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114219154
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114219154.2

Uznesenie

25C/181/2014 - 98
XXXXXXXXXX

U Z N E S E N I E

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36049581, so sídlom Karadžičova
10, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, proti
žalovanej: Q. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. XXX, o zaplatenie sumy 429,79 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Po právoplatnosti rozhodnutia vec postupuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so
sídlom v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Nitra (ďalej len "súd") dňa

20.06.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 429,79 eur spolu s poplatkom z
omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy od 09.07.1999 do zaplatenia a trov konania.

2.Súd návrh zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a návrh bol premlčaný. Na základe
odvolania žalovaného Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd
sa mal v ďalšom konaní zaoberať právomocou súdu.

3.Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že ide o dlžné poistné na zdravotné poistenie spolu s
poplatkom za omeškanie s platbou tohto poistného v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. (ďalej len „zákon o
zdravotnom poistení“). Zároveň uviedol, že uplatnenú pohľadávku voči žalovanej nadobudol od správcu
konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevná poisťovňa Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
07.07.2005. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvádzal z § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len

„OZ“) s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003. Poistné ani poplatok
z omeškania za predmetné obdobie voči žalovanej nebolo predpísané platobným výmerom, preto ním
nedisponuje a uplatňuje si toto právo na súde.

4.Pre rozhodnutie v danej veci je rozhodujúce, aký charakter má navrhovateľom uplatnená pohľadávka,
nakoľko podľa čl. 1 CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva

a rozhoduje nezávislý a nestranný súd ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z
omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení.

5.Podľa § 18 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§
16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov
1 až 4.

6.Podľa § 19 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, príslušná poisťovňa predpíše zamestnávateľovi

uvedenému v odseku 1 platobným výmerom poistné, ak zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo
ak ho vykázal v nesprávnej výške. Ak zamestnávateľ nepredloží na výzvu príslušnej poisťovne podklady
potrebné na zistenie správnej výšky poistného, ktoré je povinný zaplatiť, môže mu príslušná poisťovňa
predpísať poistné na základe podkladov iného zamestnávateľa obdobného charakteru.

7.Podľa § 23 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom k 30.06.1999 (t. j . v čase vzniku

povinnosti zaplatiť dlžné poistné), ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v
správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý
kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo
odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná
na účet príslušnej poisťovne.

8.Podľa § 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku
1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za
každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac
alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma

poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

9.Podľa § 23 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z
omeškania platobným výmerom.

10.Podľa § 58 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie
vo veciach zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
11.Podľa § 59 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, pohľadávky podľa tohto zákona sú dlžné poistné,
prirážka k poistnému, poplatok z omeškania, pokuta a poplatok za nesplnenie
12.Zákon o zdravotnom poistení je normou verejného práva a vzťahy týkajúce sa platenia poistného na

zdravotné poistenie, teda nemožno zahrnúť pod vymedzenie uvedené v § 7 ods. 1, 3 O.s.p. Tak ako to
vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove 2Cob/25/2009- 178, nároky na poistné na zdravotné
poistenie, ako aj nároky na poplatky z omeškania s platbami poistného majú charakter pohľadávok
vyplývajúcich z verejného práva a nie sú nárokmi z práva súkromného a ich charakter sa nezmenil ani
tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt. Podľa R NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 (publikovaný v

Zbierke pod číslom 8/2005) nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného,
pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia.
Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom
poistného v súkromnoprávnom (obchodnom alebo občianskoprávnom) vzťahu. Skutočnosť, že sporné
pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva

súkromného spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Postúpením
pohľadávky sa nemení dlžníkovo postavenie, jej účelom je, aby došlo k zmene na strane veriteľa a nie,
aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky. Charakter pohľadávky z práva verejného sa teda
nezmenil tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt.

13.Zákon č. 273/1994 Z. z. bol s účinnosťou od 1. 11. 2004 zrušený a nahradený zákonom č. 581/2004 Z.
z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“), ktorý vo svojom ustanovení § 18 oprávnil
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonávať dohľad nad verejným zdravotným poistením
mimo iného tým, že vydáva platobné výmery vo veciach upravených zdravotnou poisťovňou, ak ide

o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného
nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu. Na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou
zákona zákonodarca pamätal v ustanovení § 85h ods. 1, 2, 3 zákona o zdravotných poisťovniach
nasledovne:14.Zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania
z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala

zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (ods. 1). Zdravotná
poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu (ods.
2). Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom

vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré
mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (ods. 3).
15.Z uvedenej právnej úpravy možno konštatovať, že Úrad nad zdravotnou starostlivosťou je orgánom,
ktorý je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, na poplatky z omeškania z neodvedeného
alebo oneskorene odvedeného poistného, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov
účinných do 31.12.2004. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 4. 2010,

sp. zn. 6Rks1/2010, ktorým v obdobnej veci rozhodol o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi
súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V uvedenom rozhodnutí vyjadril okrem
inéhonasledovné:„…Úradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťouakoorgánštátnejsprávynaúseku
zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z
omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré

mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004“.
16.Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

17.Podľa § 161 ods.2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

18. Súd má v danej veci za to, že nie je daná jeho právomoc na rozhodovanie, čo je neodstrániteľnou
prekážkou konania, pre ktoré musí byť konanie v zmysle § 161 ods.2 CSP zastavené. Okrem vyššie
uvedeného to vyplýva aj z toho, že o dlžnom poistnom a poplatku z omeškania sa rozhoduje v správnom

konaní formou platobného výmeru (v určitých prípadoch výkazom nedoplatkov), ktorý CSP ako procesný
predpis pre občianske súdne konanie nepozná. Až právoplatný platobný výmer môže byť predmetom
prieskumu súdu v rámci správneho súdnictva.

19.Vzhľadom na § 85h zákona o zdravotných poisťovniach má súd za to, že predmetná vec patrí

do právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý si otázku, či návrh je podaný
oprávnenou osobou a teda, či možno vydať platobný výmer rozhodne v rámci príslušného správneho
konania.

20.O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP žiadnej

zo strán nepriznal, pretože konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.