Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/559/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213741
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115213741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: WM Consulting &
Communication, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného JUDr.
Roman Kvasnica, advokát s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, v mene ktorej
vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát JUDr. Roman Kvasnica, proti žalovaným: 1/ U. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K. V. XX, 2/ P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, o zaplatenie 2.035,18 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo 17. septembra 2015 č. k.
25C/249/2015-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovaným n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalobuozaplatenie2.035,18euraspríslušenstvomzamietol
a žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 51,
§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 101, § 488, § 217 ods. 2, § 559 ods. 1, § 657 a § 778

Občianskehozákonníka(ďalejajako„OZ“)a§3ods.3,§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa
v znení neskorších predpisov. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa 13. 05. 2004
záväzkovoprávny vzťah uzavretím zmluvy o kontokorentnom úvere s 3 dodatkami, ktorého súčasťou boli
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaní ako dlžníci ovplyvniť nemohli, pretože boli pripravené
vopredpreveľkýpočetspotrebiteľov.Išlooobchodnoprávnyvzťah(absolútnyobchod)avšakkorigujúcim
ustanovením v prípade spotrebiteľských zmlúv, ktorým je aj prejednávaný prípad, je ust. § 52 ods. 2 OZ.
Uvedené ustanovenie je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutého v Obchodnom

zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou
od 01. 04. 2015 precizoval dovtedy účinné ustanovenie tak, že vo vzťahoch, v ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Uvedené je nutné následne prednostne použiť i pri posúdení otázky premlčania, a to
aplikáciou ustanovenia § 101 OZ. Poskytujúc ochranu žalovaným, ako spotrebiteľom, v zmysle § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. konštatoval, že žalobca podal žalobu dňa 04. 05. 2015, po uplynutí trojročnej
premlčacej doby v zmysle § 101 OZ, ktorá začala plynúť nasledujúci deň odo dňa splatnosti dlhu, t.j. dňa

28. 05. 2011. Z titulu premlčania uplatneného nároku žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“) a žalovaným nepriznal náhradu
trov konania, pretože im žiadne trovy nevznikli.Žalobca napadol rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolaním, domáhajúc sa jeho zmeny
a vyhovenia žaloby. V prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, žiadal pripustiť
dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu a to, či sa pri posúdení premlčania práv zo zmluvy o bežnom účte použijú ustanovenia
Obchodného zákonníka prípadne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že je potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní, pretože premlčacia doba začala plynúť pred
01. 04. 2015. Takáto aplikácia právnych noriem je v súlade s princípmi právneho štátu. Ustanovenie §
5b zák. č. 250/2007 Z. z. je možné aplikovať výlučne na právne vzťahy vzniknuté od 01. 05. 2014,

teda na právne vzťahy vzniknuté po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia. Taktiež navrhol konanie
prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, aby ako subjekt oprávnený podal Ústavnému súdu SR návrh
na začatie konania o súlade právnych prepisov § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s článkom 1 ods. 1 a čl.
47 ods. 3 Ústavy SR.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéúčastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že odvolanie spĺňa náležitosti §
205 a nasl. OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP) a s verejným vyhlásením

rozsudku (§ 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 219 ods.
2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.
Uvedené ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má
odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne

argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutéhorozhodnutia.Aksaodvolacísúdčoilenčiastočnenestotožnístýmitozávermi,neprichádza
do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na

všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvého stupňa a k
námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je

dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa, k dôvodom odvolania žalobcu, k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci - k aplikácii ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa odvolací súd

uvádza, že sporom dotknutá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy
spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/
EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne uzatvorená zmluva
je zmluvou typovou, uzatvorenou medzi žalobcom, ktorý bol podnikateľom, s predmetom konania, ktorý
sa týkal jeho podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovanou ako spotrebiteľkou, ktorá nemá možnosť

jej predformulovaný obsah ovplyvniť a teda pri vzájomnej kontraktácii bola zjavná faktická nerovnosť
medzi dodávateľom a spotrebiteľkou. Za danej situácie tak na právne vzťahy účastníkov konania je
dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj pokiaľ ide o posúdenie premlčania. Súd
prvého stupňa v danom prípade takto postupoval, vzal na zreteľ ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. keďže
ako „orgán rozhodujúci o nárokoch za spotrebiteľské zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod

brániaci priznaniu plnenia požadovaného návrhom a zohľadnil i ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, účinnú
od 01. 05. 2014. Zákonom č. 102/2014 Z. z. pod bodom 11, čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b, pričom ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu
ochrany slabšej strany, in concreto spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť
1. mája 2014, a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Inými slovami, okrem údaja

o účinnosti novej právnej úpravy absentujú pravidlá koexistencie starej a novej právnej úpravy. Môže
preto vzniknúť otázka, či sa nová právna úprava obsiahnutá (okrem iného) v spomínanom ustanovení
§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má aplikovať aj na vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia
účinnosti novej právnej úpravy.

Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je nepochybné. Smeruje
k maximalizácii ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch. Pomerne jasným a
nepochybným sa javí úmysel zákonodarcu i zákona a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len
derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na
ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio mitius“ (v

pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranne“ vo vzťahu k adresátovi tejto ochrany), alebo
výkladom iným, ktorý by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“. Pri
rozdielnej interpretácii tak v tomto svetle treba dať prednosť výkladu „právno-ochrannému“, ak je to z
celkového kontextu nepochybné.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu sa stotožňuje so súdom prvého stupňa potiaľ,
pokiaľ v právnom posúdení danej právnej veci aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov /v znení účinnom od 1. mája 2014/, účinného v čase napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Naviac, podľa znenia ustanovenia § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom

od 1. apríla 2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ (účinného
od 1. apríla 2015) a po ich zohľadnení a po zohľadnení právnych predpisov, ktorých sú súčasťou
a ktoré nemajú prechodné ustanovenia, je potrebné prijať ten právny záver, že od ich účinnosti sa

vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, pričom je potrebné posudzovať plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje
napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.
apríla 2015. Odvolací súd sumarizuje, že ak je v praxi výkladovo ustálené, že v prípade § 5b zákona oochrane spotrebiteľa sa jedná o normu procesnú, a zároveň ak zákonodarca nestanovil osobitný právny
(intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability. Z uvedeného vyplýva že
súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto

ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.

Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
§ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe uvedeného je nesporné, že v danej právnej veci platí všeobecná premlčacia doba v dĺžke
troch rokov podľa ustanovenia § 101 OZ, na ktorú súd prvého stupňa správne prihliadol v zmysle

ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Všeobecná premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, t.j. keď je actio nata. Actio
nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp.

začať s jeho plnením.

V danej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že konečná splatnosť úveru nastala dňa 28. 05. 2011
a nasledujúcim dňom začala plynúť 3-ročná všeobecná premlčacia doba na podanie návrhu, ktorá
uplynula 28. 05. 2014. Žaloba bola podaná na súde 04. 05. 2015, teda bola podaná po uplynutí 3-ročnej

premlčacej doby, a preto súd prvého stupňa správne žalobu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil, pričom v ďalšom už len poukazuje na zdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa bez toho, aby
opakoval výsledky vykonaného dokazovania (§ 219 ods. 2 OSP).

Žalobca v odvolaní požadoval prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP (podľa ktorého súd
konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako
postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná; v tom prípade postúpi vec ústavnému súdu na zaujatie stanoviska) z dôvodu podania
ako oprávneného subjektu podľa § 18 ods. 1 písm. d) zák. č. 38/1993 Z.Z. Ústavnému súdu SR návrh na
začatie konanie o súlade právnych predpisov a to súlade ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods.
1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. O tomto návrhu musel odvolací súd rozhodnúť. Odvolací súd návrh zamietol,
pretože nebol dôvod na prerušenie konania. Nevzhliadol nutnosť prerušiť konanie, vzhľadom na platnosť

a účinnosť ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktorým sa musí riadiť a aplikovať ho, keďže sa jedná o
ustanovenie ktoré je v prospech spotrebiteľa a zadovažuje mu väčšiu ochranu voči dodávateľovi a súd je
povinnýhoakceptovať.Jevecouvšeobecnéhosúdu,predktorýmzačalsporaktorýnesiezodpovednosť
za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť prerušenie konania. V prejednávanom prípade neexistuje
potreba obrátiť sa s otázkou súladu vyššie citovaných právnych predpisov na Ústavný súd SR, nakoľko

danú právnu problematiku, ktorú žalobca vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou judikatúrou
všeobecných súdov aj konštantnou judikatúrou ESĽP vyriešené.

Odvolací súd nepripustil dovolanie z dôvodu, že nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1, 2 a § 151 ods.1 veta prvá OSP
a v odvolacom konaní úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo takýto
návrh nepodali a ani im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.