Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3Nt/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010804
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113010804.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci
odsúdeného V.. Q. G., v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 6T/113/2008, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.08.2014 v Bratislave,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného V.. Q. G., T.. XX.XX.XXXX D. C., Č. M., H. D.

H., R. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. značkou 6T/113/2008,
pre nesplnenie podmienok obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.09.2013 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh odsúdného V.. Q. G. na povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6T/113/2008, v

ktorej bol na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku zo dňa 19.02.2010, č. k. 6T/113/2008-430
uznaný za vinného z trestného činu sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a odsúdený podľa § 248 odsek 3 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, ktorého
výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov a súčasne mu bola podľa § 287
odsek 1 Trestného poriadku uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Peri, spol. s r.o.,

Pribylinská 10, Bratislava, IČO: 35 696 541, vo výške 17.695,48 Eur.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.09.2013 obdržal od Okresného súdu Bratislava I podklady
pre výpočet trov exekučného konania č. EX 39/04 (36Er/1233/2004) a dňa 23.09.2013 zaslal
Okresnému súdu Bratislava V výpočet trov exekučného konania na rozhodnutie o trovách exekúcie
a odmene súdneho exekútora, ktorý pripojil v prílohe svojho návrhu na obnovu konania. Poukázal
na to, že súčasťou vyúčtovania je aj zdôvodnenie, prečo zasiela vyúčtovanie až 6 rokov po zmene

súdneho exekútora. Podľa názoru odsúdeného priložené vyúčtovanie je novou skutočnosťou súdu
skôr neznámou v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku a táto nová skutočnosť môže mať vplyv
na iné rozhodnutie súdu o vine a treste odsúdeného. Priložené vyúčtovanie preukazuje predčasnosť
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.02.2010 v konaní 6T/113/2008, nakoľko exekučný
súd do dnešného dňa /dňa podania návrhu/ nerozhodol o trovách exekučného konania EX 39/04, a teda
nemohlo nijakým spôsobom dôjsť k spáchaniu trestného činu sprenevery. Na tomto základe žiadal, aby

Okresný súd Bratislava I v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku povolil obnovu konania vedeného
pod sp. zn. 6T/113/2008, zrušil rozhodnutie zo dňa 19.02.2010 v celom rozsahu podľa § 400 odsek 1
Trestného poriadku a zastavil trestné konanie, resp. vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania s
odôvodnením, že k trestnému činu nedošlo.

V ďalšom písomnom podaní zo dňa 23.03.2014 opätovne označenom ako návrh na obnovu konania

odsúdený V.. Q. G. doložil súdu uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.01.2014 sp. zn. 36
Er/1233/2004-47, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi V.. Q. G. trovy exekúcie vo výške 4.307,20Eur. Napriek skutočnosti, že uvedené uznesenie doposiaľ nie je právoplatné z dôvodu odvolania sa
proti výške trov exekúcie zo strany V.. Q. G., ako aj povinného v exekučnom konaní, je podľa názoru
odsúdeného vydanie predmetného uznesenia jednoznačným a nespochybniteľným dôkazom toho, že

rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T 113/2008 zo dňa 19.02.2010 bol vydaný predčasne. Z
trestného činu sprenevery obžalovaného V.. Q. G. v exekučnom konaní č. Ex 39/2004 - 36 Er/1233/2004
nemohlo v žiadnom prípade dôjsť z dôvodu absencie titulu na plnenie, ktorým je uznesenie Okresného
súdu Bratislava V o trovách exekúcie, vydané až dňa 10.01.2014.

V súvislosti s týmto podaním súd len poznamenáva, že toto bolo nesprávne zaevidované ako nový
návrh a bola mu pridelená spisová značka 7Nt/6/2014, ktorá až následne v rámci reklamácie zápisu
tejto trestnej veci do súdneho oddelenia „7Nt“ zo dňa 31.07.2014 bola pripojená do spisu 3Nt/18/2013,
o čom bol odsúdený informovaný v oznámení podľa § 55 odsek 4 Trestného poriadku na ním podanú
sťažnosť na nečinnosť /oznámenie na č. l. 63/, kde mu okrem iného bolo tiež oznámené, že súd nemohol
vo veci skôr konať a rozhodnúť, nakoľko nedisponoval súdnym spisom 6T/113/08, ktorý bol pripojený k

inému spisu tunajšieho súdu a oba sa nachádzali na Krajskom súde v Bratislave v súvislosti s odvolacím
konaním vedeným pod sp. zn. 4To/143/2013.

Na základe podaného návrhu na obnovu konania súd, po posúdení príslušnosti na konanie a
rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 397 odsek 2 Trestného poriadku, a

zistení,ženávrhnaobnovukonaniabolpodanýoprávnenouosobou(§396odsek3Trestnéhoporiadku),
smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je obnova konania prípustná (§ 393 odsek 1 Trestného poriadku)
anejdeoprípadvylúčeniaobnovykonania(§395Trestnéhoporiadku)apovráteníspisu6T/113/2008na
Okresný súd Bratislava I určil termín verejného zasadnutia na jeho prejednanie na deň 22.08.2014. Pre
nesplnenie podmienok na jeho vykonanie vo vzťahu k poškodenému /poškodenej spoločnosti PERI spol.

s r. o./ ako osoby, ktorá by mohla byť rozhodnutím priamo dotknutá/, bolo uvedené verejné zasadnutie
odročené na deň 28.08.2014, ktoré sa potom vykonalo aj napriek neprítomnosti zástupcu poškodenej
spoločnosti, nakoľko sa jej zástupca vyjadril, že sa verejného zasadnutia nezúčastní a toto sa môže
konať aj bez ich účasti.

Ešte predtým súd, zistiac, že je daný dôvod povinnej obhajoby podľa § 38 odsek 2 písmeno a/ Trestného
poriadku, určil odsúdenému V.. Q.Š. G. lehotu na zvolenie si obhajcu a nakoľko k zvoleniu obhajcu z
jeho strany nedošlo, bol mu obhajca opatrením zo dňa 07.08.2014, sp. zn. 3Nt/18/2013 ustanovený.
Až na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.08.2014 bola súdu predložená menovaným odsúdeným
udelená plná moc obhajkyni I.. V. Š. na jeho obhajobu v predmetnej trestnej veci, v dôsledku čoho bolo

ustanovenie obhajcu na tomto verejnom zasadnutí opatrením súdu zrušené.

Na predmetnom verejnom zasadnutí odsúdený v plnej miere zotrval na podanom návrhu, pričom v rámci
konečného návrhu poukázal na to, že rozhodnutie trestného súdu je rozhodnutím v exekučnej veci, čím
dochádza k porušeniu ústavy. Trestné konanie nemôže predchádzať rozhodnutiu exekučného súdu,

nakoľko v exekučnom konaní v danej veci nebol predložený záverečný účet. V súvislosti s predloženou
Dohodou o vzájomnom vysporiadaní vzťahov zo dňa 14.08.2006 odsúdený uviedol, že išlo o odpoveď
I. Y. na jeho výzvu na vrátenie majetku, ktorú mu zaslal v 4 rovnopisoch, ktoré sám podpísal a bol
mu ochotný vrátiť všetku dokumentáciu a majetok, ak on podpíše túto dohodu. Odsúdený to odmietol,
nakoľkoišloprenehooneprijateľnépodmienky.OdvtedysnímI.Y.odmietolkomunikovaťajehomajetok

mu vrátiť.

Obhajkyňa odsúdeného sa na verejnom zasadnutí vyjadrila v tom smere, že návrh odsúdeného na
povolenie obnovy konania sa neopiera len o listinné dôkazy predložené odsúdeným, ale aj o listinné
dôkazy, ktoré na verejnom zasadnutí krátkou cestou založili do súdneho spisu, a to o Dohodu o

vzájomnom vysporiadaní vzťahov zo dňa 14.08.2006 a Výzvy na vrátenie majetku exekútorského úradu
zo dňa 17.07.2006, z ktorých vyplýva, že výrok o náhrade škody sa týkal vyššej škody, ako aj to, že pán
Y. ako svedok, ktorý vykresľoval vzťahy založené na zmluvách o pôžičke nezodpovedali skutočnostiam v
pôvodnom konaní. Na tomto základe nemohla byť naplnená subjektívna stránka zo strany odsúdeného,
nakoľko sa tento nemohol dostať k svojmu majetku.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhoval návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
zamietnuť.Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

S poukazom na dikciu citovaného ustanovenie je potrebné uviesť, že účelom obnovy konania je
odstránenie nedostatkov spočívajúcich v skutkových zisteniach. Novú skutočnosť podľa § 394 ods. 1
Tr. por. možno preto definovať ako objektívne existujúci jav, ktorý v tej istej veci nie je dôkazom, ale
môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Tieto nové
skutočnosti môžu mať rôznorodú povahu a spravidla sa stávajú predmetom dokazovania, t. j. zvyčajne

sa preukazujú aj novými dôkazmi. Dôkazom súdu predtým neznámym sa rozumie najmä taký dôkaz,
ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, prípadne dôkaz, ktorý síce v pôvodnom konaní vykonaný bol,
ale s iným obsahom (napríklad zmena výpovede svedka). Skutočnosť v trestnom konaní (t. j. aj v konaní
o obnove) je vždy predmetom hodnotenia právom a nemožno ju preto s právom stotožňovať. Za právo
treba pritom považovať predovšetkým platné právne normy, ale aj úvahy (právne závery) o tom, či určitá

skutočnosťtvoríprvkyznakovhypotézyprávnychnoriem,podľaktorýchsavyhodnocujetátoskutočnosť.

V súvislosti s obnovou konania, ktorej sa sťažovateľ domáha, je taktiež nevyhnutné uviesť, že obnova
konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových
zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutiach, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov

vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí
vydaných v trestnom konaní.

V predmetnej trestnej veci odsúdený svoj návrh na obnovu konania opiera predovšetkým o výpočet

trov exekučného konania vo veci vedenej pod sp. zn. č. EX 39/04 (36Er/1233/2004) a na tom základe
vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.01.2014 sp. zn. 36 Er/1233/2004-47, ktorým
súd priznal súdnemu exekútorovi V.. Q. G. trovy exekúcie vo výške 4.307,20 Eur, ktoré ako nové
skutočnosti súdu skôr neznáme odôvodňujú povolenie obnovy a preukazujú, že rozsudok Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 19.02.2010, č. k. 6T/113/2008-430, ktorým bol uznaný za vinného z trestného

činu sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov, bol vydaný predčasne.

Po dôkladnom vyhodnotení obsahu podaného návrhu, ako aj obsahu spisového materiálu sp. zn.
6T/113/2008 a sp. zn. 3Nt/18/2013 vrátane vyššie uvedených listinných dokumentov predložených

odsúdeným V.. Q. G., dospel súd k záveru, že vyúčtovanie trov exekučného konania, ako ani uznesenie
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.01.2014 č. k. 36Er/1233/2004-47 nie sú takými skutočnosťami
anidôkazmisúduskôrneznámymi,ktorébyspolusoskutočnosťamiadôkazmisúduskôrznámymimohli
viesť k inému /pre menovaného odsúdeného priaznivejšiemu/ rozhodnutiu o vine a treste odsúdeného
a v nijakom smere nemajú vplyv na skutkový stav zistený v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn.

6T/113/2008, v dôsledku čoho bol podaný návrh na obnovu konania zo strany súd vyhodnotený ako
nedôvodný a ako taký podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietnutý.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odsúdeným prezentované skutočnosti sú, resp. mohli byť
predmetom právneho posudzovania v pôvodnom konaní z toho hľadiska, či existencia rozhodnutia

súdu v exekučnom konaní o trovách súdneho exekútora je nevyhnutným predpokladom pre záver o
vine odsúdeného V.. Q. G. zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 3
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Ide teda jednoznačne o posúdenie
právnej otázky, ktorej správnosť mohla byť predmetom preskúmavania v rámci odvolacieho konania a
z mimoriadnych opravných prostriedkov len v rámci konania o dovolaní, nie však v konaní o návrhu na

obnovu konania. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že v konaní o návrhu na obnovu konania sa skúmajú
nedostatky v skutkových zisteniach, nie nedostatky spočívajúce v právnom posúdení zisteného skutku
alebo v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (a to aj z hľadiska použitia ustanovení
osobitných právnych predpisov významných pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti v zmysleTrestného zákona, a teda dôležitých pre záver o vine zo spáchania konkrétneho trestného činu), ktoré
sú v zmysle § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného poriadku dôvodom na podanie dovolania ako druhého
z Trestným poriadkom upravených mimoriadnych opravných prostriedkov. Inak povedané, pre účely

konania o návrhu na obnovu konania v predmetnej trestnej veci je absolútne irelevantné, či až po
právoplatnosti rozsudku v pôvodnom konaní bolo rozhodnuté o trovách súdneho exekútora, nakoľko
táto okolnosť sa netýka skutkových zistení, ale právneho posúdenia otázky, či takéto rozhodnutie bolo
alebo nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie v merite veci, teda rozhodnutia čo do otázky viny a trestu.
Je teda nepodstatné, či už v pôvodnom konaní takéto rozhodnutie exekučného súdu bolo alebo nebolo

vydané, ale právny záver o tom, či takéto rozhodnutie pre ustálenie viny a trestu vydané byť malo. Tento
záver však v danom prípade nemá žiaden význam pre zistenie skutkového stavu. Nie je vecou súdu
skúmať, z akých príčin bolo odvolanie odsúdeného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
19.02.2010 sp. zn. 6T/113/2008 podané oneskorene a z tohto dôvodu uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 27.07.2010 sp. zn. 3To/39/2010 podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku zamietnuté,
čo nepochybne malo pre odsúdeného V.. Q. G. význam z hľadiska jeho možnosti podať účinne dovolanie

v tom smere, aby sa ním dovolací súd mohol zaoberať aj z vecnej stránky. Vychádzajúc z uvedeného
súd konštatuje, že skutočnosti a dôkazy predložené odsúdeným nie sú spôsobilé privodiť pre neho iné
rozhodnutie o vine z dôvodu nesprávnych skutkových zistení.

Nad rámec nevyhnutnosti súd uvádza, že v danom prípade vyúčtovanie trov exekučného konania

a uznesenie súdu o trovách súdneho exekútora nebolo pre otázku viny v danom prípade vôbec
dôležité nielen zo skutkového hľadiska, ale ani z hľadiska právneho posúdenia veci. Skutočnosti a
dôkazy vykonané v pôvodnom konaní dostatočným a nespochybniteľným spôsobom preukázali, že
konanie odsúdeného V.. Q. G. popísané v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 19.02.2010 sp. zn. 6T/113/2008 naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu

sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov tak po objektívnej aj subjektívnej stránke /formálne znaky/, ako aj znak materiálny spočívajúci
v nebezpečnosti činu pre spoločnosť. V pôvodnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že odsúdený
s finančnými prostriedkami, ktoré mu boli poukázané /zverené/ zo strany povinného nakladal ako s
vlastnými spôsobom napĺňajúcim definičné znaky „prisvojenia si veci“, tieto oprávnenej osobe nevyplatil,

pričom ich nevyplatenie bolo dané bez akýchkoľvek pochybností z dôvodov na strene odsúdeného
a nie na strane osoby Mateja Krajčiho, ako sa to snaží prezentovať odsúdený. Toto konštatovanie
nepochybne vyplýva z dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní, ktoré sa premietli aj do odôvodnenia
vyššie uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy
konania v celom rozsahu poukazuje. Odsúdený pritom v pôvodnom konaní odmietol uviesť, kde sa

uvedené finančné prostriedky nachádzajú.

V tomto smere sú absolútne nepodstatné aj ďalšie listinné dôkazy predložené odsúdeným na verejnom
zasadnutí, a to Dohoda o vzájomnom vysporiadaní vzťahov /medzi I. Y. a V.. Q. G. - z jeho strany
nepodpísaná/, a Výzva na vrátenie majetku exekútorského úradu. Prvá listina, vzhľadom na jej obsah,

v nijakom smere nepotvrdzuje tvrdenie odsúdeného o bránení v odovzdaní exekučnej agendy zo strany
I. Y. /čo vyplýva aj zo skutočnosti uvedenej v odôvodnení rozsudku vydaného v pôvodnom konaní/,
naopak, táto skôr svedčí o opaku. Druhým listinným dôkazom sa súd ani nezaoberal, nakoľko tento bol
súčasťou spisu 6T/113/2008 a teda nejde o skutočnosť, resp. dôkaz súdu skôr neznámy.

Na základe uvedeného je zrejmé, že argumentácia odsúdeného V., v zmysle ktorej pokiaľ nebolo
rozhodnuté o trovách súdneho exekútora, nebol povinný vymožené finančné prostriedky oprávnenému
poukázať /čo podľa odsúdeného malo mať význam pre iné rozhodnutie o vine v pôvodnom konaní/,
je zavádzajúca a neopodstatnená. V zmysle tejto argumentácie by totiž platilo, že ak by si súdny
exekútor trovy exekúcie nevyúčtoval vôbec, alebo v priebehu dlhšieho časové obdobia - aj niekoľko

rokov, nemohol by súd o trovách súdneho exekútora ani rozhodnúť a oprávnený by sa nemohol
domáhať vyplatenia vymoženej sumy, resp. by na vyplatenie tejto sumy musel čakať neúmerne dlho,
čo jednoznačne odporuje účelu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutku /
ďalej len „Exekučný poriadok!/ a jeho jednotlivých ustanovení, pričom súdny exekútor by s týmito

vymoženými prostriedkami mohol jednoducho voľne nakladať spôsobom, ako to robil odsúdený. Je
zrejmé, že takéto obhajobné tvrdenia v kontexte skutočnosti uvádzaných odsúdeným v konaní o jeho
návrhu na obnovu konania nemôžu mať racionálny a právne relevantný základ.V neposlednom rade je potrebné uviesť, že ak by sa aj v čisto hypotetickej rovine /z trestnoprávneho
hľadiska, nie z hľadiska ustanovení Exekučného poriadku/ pripustilo, že súdom priznané trovy súdneho
exekútora by mohli mať vplyv pre záver o výške škody, v predmetnej trestnej veci by bola aj táto

skutočnosť pre rozhodnutie o povolení obnovy konania právne nepodstatná, nakoľko nemá vplyv na
právnu kvalifikáciu daného skutku, a teda na záver o vine /odpočítanie trov exekučného konania od
výšky vymoženej pohľadávky/, pričom samotný výrok rozsudku o náhrade škody, ktorý sa odvíja od
dokazovania v rámci tzv. adhézneho konania, nemôže byť dôvodom na obnovu konania podľa § 394
odsek 1 Trestného poriadku. S novými skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr neznámymi, významnými

pre rozhodnutie o náhrade škody bez vplyvu na výrok o vine a treste, totiž Trestný poriadok vo svojom
ustanovení § 394 odsek 1 ani v inom ustanovení nespája možnosť, resp. dôvod na povolenie obnovy
konania.

Záverom možno poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.07.2013, sp. zn.
5T/8/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa13.03.2014, sp. zn. 4To/143/2013,

v ktorých súdy okrem iného posudzovali v zásade rovnaké skutočnosti, pričom ich závery boli čo do
otázky viny v podstate totožné, ako v rozsudku tunajšieho súdu, ktorý je predmetom konania o návrhu
odsúdeného V.. Q. G. na obnovu konania.

Nakoľko odsúdený neprodukoval ani žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, pre ktoré

by bolo možné považovať trest uložený v pôvodnom konaní za taký, ktorý by bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu, bol návrh odsúdeného V.. Q. G. na obnovu konania v celom rozsahu posúdený ako
nedôvodný,nespĺňajúcipodmienkyobnovykonaniapodľa§394odsek1Trestnéhoporiadku,vdôsledku
čoho bol podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietnutý.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosť,ktorásapodávavlehotetrochdníododňajehooznámenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.