Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614203671
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8614203671.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok, proti žalovanej G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5,
Prešov, o zaplatenie 263,26 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného
súdu Svidník zo dňa 28.11.2014 č.k. 4C/148/2014-20 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca vzal späť žalobu v celom rozsahu
a preto rozhodol o zastavení konania podľa § 96 ods. 1 - 3 O.s.p.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Žalovanej trovy konania nevznikli, preto jej ich
náhrada priznaná nebola. Súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi,
keďže konanie bolo zastavené späťvzatím návrhu. Vedľajším oznámením - zahlásením vstupu do

konania žiaden Ďalší úkon vo veci samej vedľajší účastník neurobil, teda zahlásenie vstupu do konania
vedľajším účastníkom, ktorý je zastúpený advokátom, nemožno považovať za účelne urobený úkon
vo veci samej. Účelnosť takéhoto úkonu právnej služby je možno posudzovať len podľa účelnosti
následne vykonaných úkonov. Ak vedľajší účastník do zastavenia neurobil žiadne iné podanie sledujúce
ochranu záujmov a práva účastníka, na strane ktorého vystupuje, nemožno samotné zahlásenie
vstupu do konania považovať za účelne urobený úkon právnej služby. Z dôvodu účelnosti vykonaných

úkonov vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa nepriznal tomuto vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol v tento časti uznesenie zmeniť tak, aby mu bola priznaná
náhrada trov celého konania v plnej výške s tým, že tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu

za poskytnutú právnu pomoc, a to za úkony prevzatia a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom a podanie odvolania. V dôvodoch odvolania poukazuje na to, že súd prvého stupňa odôvodnil
svoje rozhodnutie § 142 ods. 2 O.s.p. a podľa tohto ustanovenia by vedľajšiemu účastníkovi mala
patriť náhrada trov konania. Z rozhodnutia nevyplýva, podľa akého zákonného ustanovenia súd prvého
stupňa rozhodol, že náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Súdna prax pritom vyslovila
názor, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného

hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Ústavný
súd vo viacerých rozhodnutiach tiež skonštatoval, že vylúčenie zavinenia účastníka konania v príčinnejsúvislosti s procesným úkonom, v dôsledku ktorého došlo k zastaveniu konania z iných dôvodov ako
sú predpokladané v § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., je v rozpore so všeobecne platnými aplikačnými
pravidlami § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a ústavne neakceptovateľný. V prvom rade vedľajší účastník

zdôrazňuje, že si neúčtuje náhradu trov konania za úkon oznámenia o vstupe do konania ale za úkon
prevzatia a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ktorý úkon nepochybne musel vzniknúť,
keď s nimi súd ďalej koná. Dôsledkom tohto právneho úkonu je činnosť zástupcu, na základe ktorej
po získaní potrebných informácií vstúpil na konkrétnom súde do súdneho konania individualizovaného
jeho spisovou značkou a účastníkmi konania na strane konkrétneho spotrebiteľa. Toto je podstata

prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, samozrejme okrem množstva súvisiacej
administratívnej, evidenčnej, účtovnej a daňovej agendy s tým spojenej, na základe ktorej vstupuje
do konania ako vedľajší účastník na podporu spotrebiteľa. Nakoľko súd prvého stupňa s ním ako
vedľajší účastníkom zastúpeným zástupcom koná a takto vedľajší účastník koná so súdom, nemali
by byť pochybnosti o tom, že bol uskutočnený úkon právnej služby prevzatia a príprava zastúpenia,
vrátane prvej porady s klientom. V tejto súvislosti poukazuje aj na početnú judikatúru odvolacích súdov,

ktorá súvisí s danou problematikou. Z predložených rozhodnutí je zrejmé, že senát 4C Okresného
súdu Svidník k nepriznaniu trov konania v rovnakých veciach dlhodobo ignoruje rozhodovaciu činnosť
Krajského súdu Prešov a uvedené vedľajší účastník považuje za svojvôľu pri rozhodovaní. V zmysle
týchto dôvodov navrhol vedľajší účastník podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalobca navrhol uznesenie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavanej časti rozhodnutia.

Ako plynie z obsahu spisu podanou žalobou sa žalobca vo vzťahu k žalovanej domáhal zaplatenia sumy
263,26 Eur s prísl. s poukazom na to, že žalovaná mala porušiť svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca listom z 21.05.2011 vyzval
žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. V tejto súvislosti poukazoval na to, že medzi

účastníkmikonaniaboladňa30.12.2009uzatvorenázmluvaopôžičke,nazákladektorejbolaposkytnutá
celková pôžička 610 Eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve.

Po začatí konania, a to konkrétne dňa 24.07.2014, Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“,
so sídlom v Prešove oznámilo svoj vstup do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej.

V tejto súvislosti bola predložená aj plná moc na zastupovanie vedľajšieho účastníka advokátom, keď
ide o plnomocenstvo zo dňa 07.04.2014.

V ďalšom priebehu konania dňa 25.08.2014 žalobca oznámil súdu prvého stupňa, že návrh na začatie
konania berie v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť bez uvedenia ďalších konkrétnych

dôvodov.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za
výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Z ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva,
že v prípade, ak navrhovateľ vezme späť návrh n a začatie konania a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2
veta druhá O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný

uhradiť ostatným účastníkom vzniknuté trovy, a to aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.

Skutočnosť, že žalobca zobral žalobu späť, nepochybne nie pre správanie sa žalovanej, je potrebné
hodnotiť ako procesné zavinenie tohto účastníka na zastavení konania a nie ako dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo potrebné nepriznať trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Nedá

sa stotožniť s argumentáciou o nadbytočnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka z dôvodu,
že vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. V konaní má rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z § 93 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014. Občiansky
súdny poriadok pritom v ustanovení § 24 umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom,ktorého si zvolí a takýmto zástupcom môže byť i advokát. Pokiaľ v danom prípade žalobca vzal späť
žalobný návrh nie pre správanie sa žalovanej, ako bolo vyššie spomínané zavinil zastavenie konania
a je povinný zaplatiť trovy vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovanej, keď tieto trovy

pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. Nepochybne v tomto smere
ide o trovy vedľajšieho účastníka účelne vynaložené v konaní. Je potrebné prisvedčiť argumentácii
vedľajšieho účastníka, že v danom prípade neuplatňuje odmenu za úkon oznámenie vstupu do konania,
ale požaduje odmenu za úkon prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom. Pokiaľ
preto súd prvého stupňa posudzoval opodstatnenosť úkonu právnej služby - oznámenie vstupu do

konania, nepostupoval správnym spôsobom a jeho argumentácia v tejto súvislosti správna nie je. Je
potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Zb. v znení neskorších predpisov), ide
o úkon právnej služby taxatívne vymenovaný, za ktorý patrí odmena právnemu zástupcovi vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny. Jeho obsahom v tomto prípade je činnosť právneho zástupcu pred
vstupom vedľajšieho účastníka do konania a spočíva najmä v zistení potrebných informácií, založenia

samotného spisu a v konečnom dôsledku aj zaslanie písomného podania, ktorým vedľajší účastník
vstúpil do tohto konania. Nemožno tento úkon považovať za neúčelný len z dôvodu, že v čase prevzatia
a zastúpenia nemal vedľajší účastník k dispozícií žalobný návrh. Jediným obmedzením pri vstupe
vedľajšiehoúčastníkadokonaniajeto,žekonanieprávoplatneukončenénebolotakakovprejednávanej
veci. V tejto súvislosti išlo o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá vopred

vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany a špecifický predmet, ktorým je
ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu. V tomto štádiu
konania dochádza k oboznamovaniu sa s vecou a zhodnotením ďalšieho postupu, pričom s obsahom
spisu má právo sa právny zástupca oboznámiť po udelení plnomocenstva.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porovnaj rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod
37). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (do porovnania uznesenie NS SR sp. zn. 7Mcdo/4/2010). Ide síce o
problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento sankčný aspekt aj pri viac - menej svojvoľnom

podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 31/04).

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojov ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v Smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec Smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej Smernice.

Podľa čl. 8 Smernice Rady 93/13/EHS, „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti riadenej touto Smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Súd prvého stupňa tak nepostupoval správnym spôsobom pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu

medzi žalobcom a vedľajším účastníkom s ohľadom na spôsob ukončenia konania v predmetnej veci
a vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody, preto bolo potrebné uznesenie v napadnutom rozsahu zrušiť
postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221
ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.