Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24C/106/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205506
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Zbyňovcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1209205506.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Zbyňovcovou v právnej veci

navrhovateľa: L.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., M. C. Č.. XX, zastúpený: HUDEC s.r.o., Bratislava,
Lazaretská č. 23, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 48,
IČO: 00 151 653, zastúpený JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Bratislava, Kutlíkova č. 17, o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania titulom právneho zastúpenia v sume 1

412,26 Eur, na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Stanislava Jakubčíka, vedený vo VÚB, a.s., č.
účtu 1299547012/0200, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa 23.04.2009 postúpeným tunajšiemu súdu dňa
08.09.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenia pracovného pomeru daného
odporcom dňa 23.02.2009 je neplatné. Uviedol, že je zamestnancom odporcu od 20.09.2001, a to
od 28.04.2004 v dôsledku zmeny pracovnej zmluvy pracoval vo funkcii ako Account Manager OC,
pričom pracovná náplň uvedenej pozície spočívala v samostatnej konzultatívnej činnosti pre nemecky
hovoriacich firemných klientov zahŕňajúca zabezpečovanie všetkých bankových služieb klientovi. Dňa

23.02.2009 mu odporca doručil list, datovaný 20.02.2009 označený ako okamžité skončenie pracovného
pomeru, pričom s dôvodmi nesúhlasil, čo odporcovi pri prevzatí listu ústne oznámil a dňa 17.04.2009 tak
učinil aj písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že dňa 26.01.2009 ho požiadal o
preplatenie šeku DT02951 znejúceho na sumu 150 000 000,- Eur klient, ktorému v rámci výkonu svojej
práce poskytoval servis banky. Klient súčasne predložil originál šeku. Obdobne ako v iných prípadoch
spolu s ním zišiel do obchodnej prevádzky odporcu na Nám. SNP a údaje šeku spolu s inými pracovníkmi
odporcu sa usiloval zadať do bankového systému údaje zo šeku tak, aby bolo možné klientovi

vystaviť potvrdenie
- 2 - 24C 106/2009

o prevzatí šeku, ktoré má u odporcu formu tzv: Príkazu na inkaso. Z dôvodu zle nastaveného bankového
systémutotonebolomožné,atechnickúvadusanepodariloodstrániťanivnasledujúcideň.Šekbolpreto
klientovi vrátený a prevzatý ručne vyplneným vytlačeného tlačiva až dňa 28.01.2009. Medzi tým však už

dňa 27.01.2009 zadal do bankového interného bezpečného systému EMUS údaje o predmetnom šeku,
nakoľko pri takejto sume existuje vždy podozrenie o jeho pravosti. Šek bol následne dňa 28.01.2009
osobne ním doručený do ústredia odporcu, aby bolo možné náležite preskúmať jeho platnosť a krytie.
Uviedol, že sa jednalo o štandardný postup o nakladaní so šekom, ktorý vyplynul z obvyklej praxeoddelenia na ktorom pracoval a jeho konaním nedošlo k poškodeniu ani k ohrozeniu žiadneho záujmu
odporcu.

Na základe návrhu navrhovateľa súd uznesením zo dňa 09.05.2012 pripustil zmenu jeho návrhu, takže
okremurčenianeplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerudanéodporcomdňa23.02.2009je
odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 1 419,04 Eur za každý mesiac počnúc
od 17.04.2009 až do dňa opätovného zamestnania navrhovateľa, alebo platného skončenia pracovného
pomeru v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Následne na návrh navrhovateľa súd uznesením

vyhlásený na pojednávaní dňa 26.11.2012 pripustil zmenu petitu v časti uplatneného nároku na náhradu
mzdy tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2 020,24 Eur mesačne počnúc od 17.04.2009
až do dňa opätovného zamestnania alebo platného skončenia pracovného pomeru.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, pričom v celom rozsahu zotrval na znení
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Konaním popísaným v okamžitom skončení pracovného

pomeru navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu v dôsledku čoho porušil viaceré interné
predpisy platné u odporcu, ako aj bankové predpisy. Postup proti navrhovateľovi dôkladne zvažoval,
vyžiadal si vnútorný audit, súhlas odborov, pričom postupoval v súlade so zákonníkom práce. Uviedol,
že by považoval za nespravodlivé, keby súd v tomto prípade poskytol navrhovateľovi v prípade jeho
úspechu v konaní neprimeranú ochranu a rozhodnutie v jeho prospech malo by negatívny dopad nielen

individuálne vo vzťahu k navrhovateľovi, ale aj pre ostatných pracovníkov banky, ak by sa dozvedeli, že
súdy poskytujú v takýchto prípadoch ochranu zamestnancovi.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov L.. M. W., L., O.
G., V. Y., M. Z.Á. V. M.. S. Š., ďalej listinnými dôkazmi - Pracovnou zmluvou zo dňa 18.09.2001,

včítane dodatkov k nej, Žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
19.02.2009, Oznámením o prerokovaní žiadosti, Okamžitým skončením pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.02.2009, Príkazom na inkaso šeku z 28.02.2008,
Bankovým šekom DT02951, Zápisnicou o vydaní veci zo dňa 05.02.2009, Oznámením o neobvyklej
činnosti z 18.02.2009, Oznámením Barclays Bank PLC zo dňa 18.02.2009, že ide o falošný šek,

Internými smernicami odporcu uvádzanými okamžitým skončením pracovného pomeru, záverečnou
správou odporcu zo šetrenia podvodu, trestným spisom sp. zn. ČVS: PPZ-4/BOK-C-2009, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 18.09.2001 mal súd preukázané, že

navrhovateľ nastúpil u odporcu do pracovného pomeru dňa 20.09.2001 do
- 3 - 24C 106/2009

funkcie vrcholový metodik obchodnej politik s miestom výkonu práce ústredie v Bratislave. Pracovný

pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Pokiaľ ide o jeho pracovné zaradenie toto sa naposledy
zmenilo Dodatkom k uvedenej pracovnej zmluve zo dňa 28.04.2004, kedy navrhovateľ bol zaradený
s účinnosťou odo dňa 01.06.2004 do pracovnej pozície Account Managera obchodného centra, ktoré
skutočnosti potvrdil aj sám navrhovateľ vo svojej výpovedi s tým, že pracovné úlohy si plnil v obchodnom
centre Bratislava I na Nám. SNP, pričom náplňou jeho pracovnej pozície bola obsluha a poradenstvo

pre malé a stredné podniky, teda výlučne pre právnické osoby. V zmysle dodatku k uvedenej pracovnej
zmluve zo dňa 28.04.2004 je uvedená stručná charakteristika pracovnej pozície Account Mngr. OC
a to podpora Relationship Managera pri poradenských a predajných aktivitách pri tvorbe ponuky
produktov a služieb, pri spracovaní návrhu na financovanie klienta. Poradenstvo a starostlivosť o
firemnúklientelu,prvýkontaktsklientomvprípadeneprítomnostiRelationshipManagera.Zodpovednosť

za administráciu a dokumentáciu klientov obchodného centra, starostlivosť o zodpovedanie dotazov
klientov o jednotlivých produktoch a službách banky.

Dňa 23.02.2009 odporca navrhovateľovi doručil písomnosť zo dňa 20.02.2009 a to Okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce za závažné porušenie pracovnej

disciplíny spočívajúce v následných konaniach:

a) Dňa 28.01.2009 ste za Slovenskú sporiteľňu podpísali Príkaz na inkaso šeku číslo DT 02951 na sumu
150 000 000,- Eur, slovom stopäťdesiac miliónov eur (ďalej len „Šek“) vystavený bankou Barclays BankPLC na spoločnosť MAK LAM HONG KONG LTD (ďalej len „Príkaz“); na strane klienta podpísala Príkaz
spoločnosť SAVAS F&E, a.s., IČO: 6699056349, so sídlom Michalská 9, 811 03 Bratislava, zastúpená
pánom Siegfried Kotuschek, r.č. 520528900, doklad totožnosti SK 0910062. Spoločnosť SAVAS F&E,

a.s. vznikla zápisom do obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel SA, vložka č. 10673/L až dňa
17.02.2009 do sídlom Brodno 344, Žilina 010 14, IČO: 44 646 992. Šek ste prevzali od pána Kotuscheka
už dňa 26.01.2009, ale ste o tomto nevykonali žiaden písomný záznam a Príkaz ste podpísali až dňa
28.01.2009,
b) Príkaz ste za Slovenskú sporiteľňu podpísal sám aj napriek skutočnosti, že podľa § 27 ods. 1 písm. d)

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov za banku vždy podpisujú dve osoby,
c) Príkaz ste podpísali za Slovenskú sporiteľňu aj napriek skutočnosti, že v zmysle článku 3.11.1. bod
5. internej smernice „Akceptácia šekov na inkaso“ takýto Príkaz môže podpísať výlučne zamestnanec
banky na pozícii P0, P1 alebo Pokladník. Vy však nie ste zamestnancom na pozícii P0, P1 alebo
Pokladník, a teda ste neboli oprávnený podpísať za Slovenskú sporiteľňu takýto Príkaz a prekročili ste
kompetencie dané Vám pracovnou zmluvou a internými smernicami Slovenskej sporiteľe,

d)Šekstedňa26.01.2009predložilizamestnankynipaniStruhárovejapožiadalistejuozadanieŠekuna
preplatenie aj napriek skutočnosti, že neboli dodržané podmienky pre vyplatenie Šeku určené v článku
3.11.1. internej smernice „Akceptácia šekov na inkaso!.
e)PredloženieŠekunapreplateniestenehlásilivzmysleinternejsmernice„Programbojaprotilegalizácii
príjmov z trestnej činnosti v prostredí SLSP“, internej smernice

- 4 - 24C 106/2009

f) „Podávanie hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii“ a v zmysle zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane
pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o z mene a

doplnení niektorých zákonov ako neobvyklú obchodnú operáciu aj napriek skutočnosti, že ste tak mali
vykonaťbezodkladneodkedystesaooperáciidozvedeli,atobolodňa26.01.2009;operáciustenahlásili
ako neobvyklú až dňa 27.01.2009.

Týmto svojim konaním ste v rozpore s internými smernicami Slovenskej sporiteľne a všeobecne

záväznými právnymi predpismi vystavili Slovenskú sporiteľňu riziku vzniku škody veľkého rozsahu.

Uvedeným úmyselným konaním z Vašej strany došlo k porušeniu najmä:
a) internej smernice Slovenskej sporiteľne „Akceptácia šekov na inkaso“, najmä bod 3.6., 3.11.1.,
b) internej smernice Slovenskej sporiteľne „Program boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti v

prostredí SLSP“, najmä bod 3.2.2., 3.2.4.,
c) internej smernice Slovenskej sporiteľne „Klient a právne predpisy“, najmä bod 3.1.3.,
d) internej smernice Slovenskej sporiteľne „Podávanie hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii“, najmä
bod 3.9.1., 3.1., 3.2.,
e) internej smernice Slovenskej sporiteľne „Pracovný poriadok Slovenskej sporiteľne, a.s.“, najmä bod

7.1. písm. c), e) a j),
f) povinnosti pri dodržiavaní právnych predpisov a ostatných predpisov vzťahujúce sa na Vašu prácu,
povinnosti pri správe a ochrane majetku spoločnosti ako Vášho zamestnávateľa podľa článku X.
pracovnej zmluvy,
g) pracovnej disciplíny podľa článku XIV. pracovnej zmluvy,

h) povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce, najmä § 47 ods. 1 písm. b) a § 81 písm. a), c) a e),
i) povinností vyplývajúcich zo Zákona o bankách, najmä § 27 ods. 1 písm. d).

Uvedené skutočnosti boli zistené v rámci šetrenia vykonaného odborom Finančné podvody a
Compliance v dňoch 26.01.2008 až 17.02.2009 a o výsledku ktorého boli vyrozumení príslušní členovia

predstavenstva a vedúci zamestnanci dňa 17.02.2009.

Predmetné skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s Odborovou organizáciou Slovenskej
sporiteľne dňa 19.02.2009.

Ku dňu doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ Slovenská sporiteľňa
odvoláva všetky plnomocenstvá a poverenia, ktoré Vám do tohto dňa udelil.O prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca Žiadosťou zo dňa 19.02.2009
požiadal odborovú organizáciu - podnikový výbor OZ SLSP, ktorá mu následne oznámila, že sa
dňa 19.02.2003 oboznámila s predmetnou žiadosťou a prerokovala ju v súlade s ustanovením § 74

Zákonníka práce.

- 5 - 24C 106/2009

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že jeho klientom bola aj spoločnosť SAVAS F&E pričom išlo o
novo vznikajúcu spoločnosť, ktorá si u odporcu prostredníctvom neho založila základný podnikateľský
účet, na ktorý mala zložiť základné imanie novo vznikajúcej spoločnosti. Tento účet pre túto spoločnosť
otváral na základe zakladateľskej listiny a.s., ako aj návrhu na jej registráciu v obchodnom registri.
Ďalej uviedol, že na uvedenom účte sa v danom prípade nevykonávajú žiadne operácie, na tento účet

možno výlučne zložiť hotovosť týkajúcu sa základného imania spoločnosti. Majiteľmi uvedenej a.s. bol
pán G. a U., ktorí boli členmi predstavenstva uvedenej a.s. a bol s nimi v osobnom kontakte. Títo ho
informovaliomožnostiplánovaniaprojektu„Važskécesty“nafinancovaniektoréhoprojektubolipotrebné
finančné prostriedky s tým, že ide o mnohomiliardový projekt, ktorý sa mu javil ako dôveryhodný, nakoľko
táto spoločnosť ho konzultovala s Ministerstvom pôdohospodárstva SR a Ministerstvom dopravy SR

a v tomto smere videl aj vydané písomnosti uvedených orgánov. Navrhli mu, či je možné zabezpečiť
financovanie v tom smere, že by predložili bankový šek, ktorý po následnom preverení bude pripísaný
na predmetný zakladateľský účet ich spoločnosti. V tomto smere im povedal, že takýto postup je bežný
a je to v podstate služba banky pre klienta, uviedol, že tieto rozhovory medzi nimi prebehli v mesiaci
december 2008 a pokiaľ sa pamätá išlo o dni 15.až 18.12.2008. Ďalej uviedol, že dňa 26.01.2009 mu

predmetný šek (identifikovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru) predložili spoločne p. G. V.
U.. Predmetný šek prevzal, a konzultoval tento šek po jeho prevzatí u odporcu na osobitnom oddelení
šekov a to konkrétne s pracovníčkou tohto oddelenia p. G.. Na tomto oddelení sa posudzovala pravosť
šeku v tom smere či má všetky náležitosti, ktoré má šek obsahovať a tiež či má šek predpísané rozmery.
Ešte v uvedený deň t.j. 26.01.2009 išiel na pobočku odporcu, ktorá sa nachádzala na Nám. SNP, v

ktorej aj on pracoval, avšak na pracovisku obchodného centra za účelom zadania šeku do bankového
systému odporcu, pričom p. Z. sa nepodarilo tento šek zadať do systému, vzhľadom na to, že išlo o šek
s vysokou sumou a to konkrétne na počet čísiel uvedených na šeku (150 000 000,- Eur). Keďže sa im to
nepodarilovyriešiťpočasceléhodňa26.01.2009predmetnýšekvrátilp.G.atobeznejakéhopísomného
potvrdenia o tom, že ho prevzal a že mu ho aj vrátil. Dňa 27.01.2009 čakal ako sa v bankovom systéme

vyrieši otázka bankového šeku, pričom celý deň nemal bankový šek, bol asi u p. G., ktorému ho vrátil.
Opätovne šek prevzal od p. G. dňa 28.01.2009, kedy jeho prevzatie potvrdil svojim podpisom, pričom
bol na ňom iba jeho podpis a následne šek bol prevzatý na centrále odporcu a konkrétne ho prevzali p.
G. a jej nadriadená, ktorej meno a priezvisko si nepamätal. Tieto tri podpisy sa nachádzajú na potvrdení
- Príkaze na inkaso šeku zo dňa 28.01.2009. V uvedený deň ho p. G.Á. upozornila, že predmetný šek

nie je podpísaný na rube, teda na druhej strane šeku, preto kontaktoval telefonicky opätovne p. G.,
ktorý sa vrátil do Sporiteľne a predmetný šek pred ním v hale na recepcii vlastnoručne podpísal. Išlo o
recepciu odporcu v jej sídle na Tomášikovej č. 48. Uviedol, že bol toho názoru, že do jeho pracovnej
náplni a kompetencie patrilo prebrať tento šek, čo považoval aj v súlade s internými smernicami platnými
uodporcu.Ďalejuviedol,žesipresnenepamätákedypredmetnýšekzadávaldosystémuEMUS,myslel,

že tak tomu bolo ráno dňa 27.01.2009. Pokiaľ overoval tento šek u p. G. dňa 26.01.2009 bol s ňou len v
telefonickom kontakte, ale len týmto spôsobom u nej preveroval náležitosti tohto šeku. A až 28.01.2009
jej predmetný šek odovzdal. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o smernicu týkajúcu sa šekov podľa neho p.
Z.F. a p. Y. neboli oprávnené preberať predmetný šek, pokiaľ však ide o spomínané tlačivo - príkaz na
inkaso toto podpísal, avšak ho nevyplňoval, údaje v ňom vypísala p. Y.Y., ktorá však

- 6 - 24C 106/2009

podľa smernice tiež nebola oprávnená takémuto úkonu. Potvrdil, že na tak vysokú sumu mu nikdy nebol
predložený šek.

Ďalej uviedol, že nemá výhrady voči tvrdeniam uvedeným odporcom pod bodom a) a pod bodom
b) okamžitého skončenia pracovného pomeru, mal však pripomienky pokiaľ ide o tvrdené porušenie
pracovnej disciplíny uvedenými pod bodmi c), d), e). Uviedol, že interná smernica odporcu upravovalaakceptáciu šekov na inkaso vo vzťahu pracovníkov pobočiek, ale nie vo vzťahu obchodným centrám,
pričom on bol pracovníkom obchodného centra a aj keď príkazy na inkaso šekov mali podpisovať
pracovníci vpozíciiP0P1alebopokladník,bolatákaprax,žetítopracovnícinechcelitotopodpisovaťato

s poukazom na to, že išlo klienta obchodného centra a v uvedených pracovných pozíciách takéto osoby
v ich obchodných centrách nepracovali. Aj keď pobočka aj centrum bolo v jednej budove uvedeného
klienta za uvedenými pracovníkmi neposielal, nakoľko považoval za svoju pracovnú povinnosť vybaviť
uvedeného klienta, aj pokiaľ ide o akceptáciu príkazu na inkaso. Ďalej uviedol, že p. Z. nežiadal o
zadanie šeku na preplatenie, ale o zadanie šeku do systému, o čo ju požiadal z dôvodu, že sám nemal

aktívny prístup do bankového systému v súvislosti s uvedeným šekom. Dňa 26.01.2009 u odporcu v
jeho počítačovom systéme vôbec nebola zmienka o tomto šeku, nakoľko sa ho nepodarilo zadať do
systému. Odporca mal o tom vedomosť iba od pracovníčky oddelenia šekov s p. G., s ktorou telefonicky
konzultoval znaky pravosti predmetného šeku. Ďalej dôvodil, že svojim konaním odporcovi žiadnu škodu
nespôsobil.

Z výpovede svedka L.. M. W. vyplýva, že tento pracoval u odporcu v uvedenom čase vo funkcii
senior biznis managera, navrhovateľ pracoval v nižšej funkcii, avšak neboli vo vzťahu nadriadeného a
podriadeného. Vzhľadom na organizačné členenie obaja pracovali na obchodnom centre, avšak v jednej
a tej istej budove bola aj pobočka odporcu. Tento svedok vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že so
šekmi výlučne pracovali pracovníci, ktorí pracovali na obchodných pobočkách, mestských pobočkách

prípadne v centrále odporcu. Ich povinnosť bolo buď klienta vybaviť pokiaľ to patrilo do ich kompetencie,
alebo sprostredkovať pre klienta zodpovedných pracovníkov odporcu do kompetencie, ktorých to patrilo,
teda v danom prípade, aj predmetný bankový šek. Uviedol, že s obchodným produktom ako šek
nepracoval, a nepracoval s ním ani navrhovateľ, vzhľadom na ich pracovné zaradenie uviedol, že
u odporcu postup pri predkladaní bankových šekov je upravený internými predpismi, ktorými sa má

riadiť pracovník v prípade, že určitý produkt nepatrí do jeho pracovných povinností a svojho klienta má
nasmerovať v súlade s internými predpismi na pracovníkov do pracovných náplní, ktorým daný produkt
patrí. O tom, že v ich pracovnom zaradení na obchodnom centre nebola daná kompetencia pracovať
s bankovými šekmi sa bežne vedelo a pracovníci mali vedomosť, ktoré oddelenie a akú pracovnú
kompetenciu má v súvislosti so šekmi.

Svedkyňa L.. O. G. vo svojej výpovedi uviedla, že miesto výkonu jej práce bolo ústredie t.j. priamo v sídle
odporcu na Tomášikovej č. 48, pričom do jej pracovnej pozície patrila aj agenda šekov a išlo aj o šeky
splatné v zahraničí - šeky na inkaso. Presne sa nepamätala kedy jej volala pracovníčka M. Z. s tým, že
nemôže zadať do bankového informačného systému zahraničný bankový šek, a to z toho dôvodu, že

tento systém bol nastavený na menší počet čísel ako bola hodnota šeku, ktorá bola pokiaľ sa pamätá
okolo 140 000 000,- Eur, uviedla, že s takouto vysokou hodnotou šeku sa za celú dobu
- 7 - 24C 106/2009

odpracovanú u odporcu nestretla, pričom u odporcu pracovala od augusta 1992. Potvrdila, že vzhľadom
na menší počet číslic skutočne nebolo možné zadať šek do BIS. Následne potom hovorila aj s
navrhovateľom, ktorý sa zaujímal o tom, kedy prídu finančné prostriedky tohto bankového šeku na
účet odporcu, teda kedy mu bude možné poskytnúť plnenie zo šeku. Predmetný šek jej bol na druhý
deň predložený navrhovateľom, pričom zistila, že na ňom nie je podpis pracovníka, ktorý predmetný

šek prevzal od klienta a ani nie je na ňom pečiatka od odporcu. Tieto potrebné údaje sa následne
doplňovali a svojim podpisom potvrdila prevzatie tohto šeku spolu s kolegyňou L.. Š.. Vzhľadom na
nominálnu výšku predmetného bankového šeku ako aj ďalších nedostatkov šeku celú vec nahlasovala
útvaru Compliance a to jednak telefonicky M.. Š., ktorej posielala aj maily a následne aj vec s týmto
útvarom skončili jej pracovné aktivity s predmetným šekom. Ďalej uviedla, že nakoľko navrhovateľ nemal

žiadnu skúsenosť s takýmito šekmi vôbec sa s ním nerozprávala ohľadne formálnych alebo iných znakov
pravosti šeku, takéto rozhovory, ani ústne medzi nimi neboli. Potvrdila, že v danom prípade ide o šek,
ktorý sa nachádza v spise na č.l. 43 a jej podpis sa nachádza na príkaze na úhradu šeku, kde potvrdila
prevzatie dňom 28.01.2009 a nachádza sa v spise na č.l. 41-42 a je na ňom aj podpis jej kolegyne.
Ďalej potvrdila, že v praxi sa stávalo niekoľko krát, že odporca poukázal na účet sumu, v čase keď

finančné prostriedky následne zahraničná banka prostriedky finančného šeku stornovala u odporcu a
len v pracovnej kompetencii ich oddelenia šekov bolo realizovať platbu zo šeku na účet predkladateľa
teda klienta odporcu. So svojou kolegyňou Š. pokiaľ ide o predmetný bankový šek tento vyhodnocovaliaj pokiaľ ide o jeho vady a podľa nej navrhovateľ vôbec nevedel či ide o pravý alebo nepravý šek a je
logické, že klienta neinformuje o tom, že by malo ísť o falošný bankový šek.

Súdom vypočutá svedkyňa V. Y. uviedla, že v predmetnom čase pracovala vo funkcii zástupkyne
riaditeľa v mestskej pobočke na Nám. SNP, kde pracoval aj navrhovateľ, avšak tento bol pracovníkom
obchodného centra. Predmetný šek od navrhovateľa prevzala jej podriadená Z. a následne ju oslovila,
že nevie zadať predmetný šek do bankového systému odporcu a to z dôvodu, že zahraničný šek bol
vystavený na značne vysokú sumu, ktorého výšku si už nepamätala a išlo o väčší počet číslic, ako bolo

možné zadať do BISu. Vzhľadom na to, jej odporučila, aby sa skontaktovala s ústredím s oddelením
zahraničného platobného styku, kde bolo aj oddelenie zahraničných šekov a ďalší postup bol riešený s
príslušným oddelením. Taktiež potvrdila, že išlo o bankový šek na č.l. 43 spisu, pričom počas 29 ročnej
práce u odporcu sa nestretla so šekom na takú vysokú hodnotu. Z ústredia boli informovaní, že nemajú
predmetný šek preberať, majú ho vrátiť naspäť, preto aj šek vrátili navrhovateľovi a doporučila mu,
aby išiel na ústredie na ktoré sa aj obrátili z ich pobočky. Predmetný bankový šek sa jej javil pravý až

na značne vysokú sumu. Ďalej uviedla, že s predkladateľom šeku nebola v osobnom kontakte, ani ho
nevidela. Uviedla, že smernice ktorými sa mali riadiť pri práci tieto boli v počítačovom systéme a prístup
k nim mal každý pracovník odporcu, boli povinní si ich naštudovať a vedúci pracovníci ako manageri boli
povinní kontrolovať pracovníkov o ich znalosti, v prípade potreby im aj pomôcť objasniť vec.

Svedkyňa M. Z. uviedla, že u odporcu pracuje od 01.08.1989, navrhovateľ bol jej kolegom, nakoľko
obaja robili na pracoviskách nachádzajúcich sa v Bratislave na Nám. SNP, ona pracovala na pobočke
a navrhovateľ v obchodnom centre. Uviedla, že sa nepamätá na presný dátum, išlo však o začiatok
roka 2009 kedy za ňou prišiel
- 8 - 24C 106/2009

navrhovateľ so zahraničným šekom, v ktorom išlo o sumu 150 000 000,- Eur a to vzhľadom na to, že na
jeho oddelení kde pracoval, nemal aktívny prístup do bankového systému. Oznámil jej, že predmetný
šek a jeho krytie overoval a že všetko je v poriadku a v tomto smere má mailovú dokumentáciu ohľadne

overenia šeku u zahraničnej banky. Predmetný šek sa snažila zadať do bankového systému odporcu, čo
sajejnepodarilo,pretovyhotovilafotokópiutohtobankovéhošekuatentošekvofotokópiimailomposlala
na ústredie, kde sa spracovávali tieto šeky. Originál šeku vrátila navrhovateľovi s tým, že na nasledujúci
deň nech sa zastaví na ich pracovisku s tým, že sa bude ďalej postupovať s ústredím nakoľko ani ona ani
navrhovateľ nevedeli prečo sa im nepodarilo tento šek zadať do bankového systému. Vo svojej výpovedi

potvrdila, že práca so šekmi patrila do pracovných úloh a povinnosti do ich pobočky, boli oprávnení od
klientov preberať šeky na platenie. Pokiaľ bol prebratý šek od klienta na druhej strane tohto šeku bolo
potrebné ho podpísať jednak klientom, ktorý ho predkladal, ako aj dvomi pracovníkmi banky, ktorí šek
od klienta preberali a okrem podpisu pracovníkov banky mal byť šek opatrený aj pečiatkou odporcu.
Vzhľadom na problémy s predmetným šekom navrhovateľ komunikoval s p. Y., ktorá bola zástupkyňa

riaditeľky ich pobočky. Pokiaľ ide o šeky uviedla, že nemá poznatky, kedy je šek pravý resp. nepravý,
či je krytý alebo nie je krytý finančnými prostriedkami, toto nevedela uzrejmiť, a podľa jej názoru bol na
tom rovnako aj navrhovateľ. Pokiaľ ide o šeky, vie uviesť len všeobecné náležitosti. Pokiaľ ide o šeky
na preplatenie s takou vysokou sumou sa od roku 1989 nikdy nestretla, vždy išlo o podstatne nižšie
sumy predkladané klientmi, šeky spravidla boli v tisícových hodnotách, nie však miliónových. Uviedla, že

na ich pobočke pracovali aj pracovníci zaradení do funkcie pokladníkov, avšak nevedela uviesť, že títo
by boli oprávnení preberať bankové šeky na akceptáciu, resp. si nepamätala ako to bolo v roku 2009,
na ktorej výpovedi zotrváva. Nevedela uviesť, či navrhovateľ bol oprávnený predmetný šek od klienta
prevziať, keď však prišiel za ňou s tým, že nemôže šek zadať do bankového systému a ani ho nemohol
zadať, nakoľko na jeho pracovisku nemali aktívny prístup do tohto bankového systému, preto keď prišiel

so šekom za ňou, chcela mu pomôcť a šek zaevidovať do systému, čo patrilo aj do jej kompetencie. Vo
svojej výpovedi uviedla, že šek od klienta nepreberala, nebola s ním v žiadnom kontakte, komunikoval
s ním iba navrhovateľ. V uvedenom období pracovala ako poradca senior, čo sa označovalo skratkou
P1, nepracovala však v tomto období v pracovnom zaradení pokladníka, ktorí mali označenie P0 a boli
servisní pracovníci.

Vo veci vypočutá svedkyňa M.. S. Š. pracovníčka odporcu vo svojej výpovedi uviedla, že u odporcu
pracuje od roku 2004 a to ako zástupca Compliance officea spočiatku, pričom v súčasnosti je poverená
vedením tohto oddelenia počas materskej dovolenky. Potvrdila, že záverečná správu z vyšetrovaniapodvodu vyhotovovala osobne a v celom rozsahu sa s touto správou stotožňovala. Potvrdila, že
začiatkom roka 2009 prevzal navrhovateľ šek, ktorý vystavila banka Barclays bank na čiastku 150
000 000,- Eur, pričom nemal oprávnenie ho prevziať, prevzatiu šeku nedošlo v jeho kancelárii, ale

v priestoroch odporcu na SNP, nie však v pobočkových priestoroch. Následne tento šek navrhovateľ
priniesol do priestorov pobočky, dožadoval sa jeho spracovania a preplatenia zamestnankyňou pobočky,
ktorá bola oprávnená zaevidovať šek do systému bankového informačného systému (ďalej BIS), pričom
malo ísť o pani Z.. Uvedená pracovníčka si podľa jej vyjadrenia ale aj vyjadrenia navrhovateľa žiadala
identifikáciu klienta, ktorý predloží predmetný šek, pričom jej bolo oznámené, že identifikáciu vykonal už

navrhovateľ. Malo sa jednať o p. G.Z., ktorý mal predložiť daný šek a ktorého nikto okrem navrhovateľa
nevidel. Uvedený šek sa ani na tomto oddelení nepodarilo zaevidovať do BIS-u, tento nebol schopný
- 9 - 24C 106/2009

zaevidovať šek na takú vysokú čiastku 150 000 000,- Eur. Následne sa pani Z. kontaktovala na oddelení
šekov v centrále a žiadala o pomoc pri registrácii šeku v BIS-e. Dostala informáciu, že nie je bežná

čiastka pre šeky, ako to bolo v danom prípade a takúto čiastku nedokáže pobočka spracovať v BIS-
e a je potrebné kontaktovať oddelenie finančné podvody a Compliance. Rozprávala sa s pani G., z
oddelenia šekov, aj s navrhovateľom s ktorým sa dohodla, že uvedený šek jej prinesie. Navrhovateľ pani
G. odôvodňoval, že šek je v poriadku a údajne ho mala kontaktovať aj vydávajúca banka Barclays Bank.
Po predložení šeku na ústredí bol navrhovateľ upozornený, že na zadnej časti nie je šek podpísaný

klientom, pričom navrhovateľ uviedol, že to vybaví, zobral naspäť šek a podľa ďalšieho vyjadrenia
oddelenia šekov v centrále ho o pár minút doniesol naspäť už podpísaný, pričom uviedol, že klient
ho čakal dole na recepcii. V rámci šetrenia boli stiahnuté kamerové systémy v priestoroch odporcu v
ústredí na Tomášikovej č. 48, kde údajne mal sedieť na recepcii p. G.Z., ktorý mal podpísať daný šek.
Podľa kamerového záznamu nebolo zistené, že by na recepcii sedela osoba, ktorý by s navrhovateľom

komunikovala a podpisovala nejaký doklad. Kde v skutočnosti bol podpísaný šek a kým v súčasnosti
nie je známe. Ešte následne niekoľko dní komunikoval navrhovateľ s oddelením šekov a žiadal, aby
bol čím skôr preplatený, pretože klient by mohol prísť k škode a mohol by údajne žalovať banku
odporcu. V rámci vyšetrenia komunikovala aj s navrhovateľom, ktorý jej rovnako uviedol, že nie je mu
známe prečo sú problémy s daným šekom, veď je všetko v poriadku, bol kontaktovaný so zahraničnou

bankou, a má sa jednať o finančné prostriedky, ktoré budú slúžiť na financovanie Vážskej vodnej
cesty, ktorý bude stavať spoločnosť SAVAS F&E a.s. za ktorou má stáť p. G. a ktorý má prísľub od
vlády, že to tak bude. Dokladovať to listami z Ministerstva hospodárstva a Ministerstva dopravy, že
vláda predpokladá výstavbu Vážskej vodnej cesty, ktorý spojí cez rieku Odru Poľsko a Slovensko.
Podľa následných zisťovaní bolo zistené, že vláda rokovala o danej ceste, avšak v tom čase nebolo

rozhodnuté o započatí takéhoto projektu, ani vypísané výberové konanie. Dozvedela sa informácie,
ktoré sa nezhodujú s reálnym obchodom a to výstavbou spomínanej cesty, ktorá mala byť financovaná
z prostriedkov uvedeného šeku, ktorý vykazoval známky falšovania a nakoľko sa jednalo o neobvyklú
čiastku, banka si splnila povinnosť v súlade so zákonom č. 297/2008 Z.z. o legalizácii príjmov z trestnej
činnosti a terorizmu následkom toho bola aj blokácia zakladajúceho účtu spoločnosti SAVAS F&E a

podané trestné oznámenie a následne bol predmetný šek odporcovi zadržaný a odovzdaný policajným
orgánom. Trestné vyšetrovanie je v súčasnosti prerušené z dôvodov pátrania po konkrétnych osobách,
ako p. G. a ďalšie osoby súvisiace so spoločnosťou SAVAS F&E. Táto svedkyňa vo svojej výpovedi
ďalej uviedla, že odporcovi nikdy nebol predložený šek na takú vysokú sumu, ako v danom prípade 150
000 000,- Eur. Oprávnenie preberať šeky na preplatenie mali výlučne pracovníci na pobočkách odporcu,

k tomu mali vybavený počítačový systém. Z tohto oddelenia sa následne šeky doručovali oddeleniu
platnosti šekov, ktoré sa nachádzalo v sídle odporcu na Tomášikovej ulici. Takýto postup presne
stanovoval aj interný predpis, ktorý sa týkal pobočkovej siete a oddelenia šekov. Čo sa týka EMUS-u je
to program, do ktorého sa píšu udalosti spojené s hláseniami o obchodných transakciách, ktoré vykazujú
nejaké neobvyklosti, podvodné aktivity. Na základe týchto hlásení sa následne zisťuje skutkový stav a

vykonávajú sa opatrenia na zamedzenie negatívnych činností. Uviedla, že povinnosťou zamestnanca
odporcu je nahlasovať takéto udalosti do programu EMUS-u a v danom prípade navrhovateľ nahlásil
túto neobvyklú obchodnú transakciu až po upozornení pani G., ktorá ho na túto povinnosť upozornila.
Následne na to navrhovateľ túto povinnosť si splnil, avšak v tom čase to zahlasovala do EMUS-u pani
G. a ešte aj potom navrhovateľ vyvíjal všetky aktivity,aby bol šek preplatený. Ďalej uviedla, že

- 10 - 24C 106/2009navrhovateľ mal aktívny prístup do EMUS-u, nemal však aktívny prístup do BIS-u, nakoľko nemohol
zadávať akýkoľvek šek, teda bez ohľadu na výšku šeku. Potvrdila, že navrhovateľ v danom prípade
porušil smernicu o šekoch, t.j. ako neoprávnená osoba prevzal šek, ďalej ako požaduje vykonanie

nejakých úkonov od pracovníkov pobočky má informovať svojho nadriadeného čo sa, pokiaľ si spomína
nestalo, ani riadne a včas v súlade so zákonom č. 297/2008 Z.z. neohlásil neobvyklú operáciu, urobil
tak až po upozornení p. G., ktorá si túto povinnosť včas splnila. Okrem navrhovateľa nikto nejednal,
ani nebol v styku s konateľmi spoločnosti SAVAS F&E, po ktorých pátrajú aj orgány policajného zboru,
nakoľko bol predložený falošný šek. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o škodu táto banke mohla nastať,

nakoľko šek sa overuje v iných bankách, kde boli vystavené a odkiaľ mali byť peniaze prevedené a toto
predchádza cez rôzne korešpondenčné banky a v danom prípade o banky v cudzích štátoch, teda že
jednak korešpondenčná banka môže uviesť, že je všetko v poriadku, ale druhá po čase môže uviesť, že
sa jedná o falošný alebo podvodný šek a v tom čase môže byť daný šek preplatený bankou. Navrhovateľ
nielenže presadzoval preplatenie šeku, ale uvádzal, že už s inou bankou komunikoval, prečo ešte nie
je šek preplatený. Chyba na strane navrhovateľa bola aj v tom, že na prevzatie šeku je potrebný podpis

dvochpracovníkovbanky,kedysaajoverujúidentifikačnéúdajeklientaazabankumusiakonaťvždydve
osoby,čojepravidlomajpriostatnýchobchodochaproduktoch,nielenprišekoch.Ďalejuviedla,žep.G.,
Y. V. Z. spracovali hlásenie do EMUS-u, ako sa o veci dozvedeli, tejto ich povinnosti však predchádzala
povinnosť navrhovateľa nahlásiť tento šek do EMUS-u a to ešte v čase, keď sa dozvedel o tom, že mu
bude predložený takýto šek. Táto povinnosť je nielen zákonnou povinnosťou (zák. č. 297/2008 Z.z.) ale

je aj premietnutý do internej smernice odporcu programu boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Na základe šetrenia vykonaného odporcom Barclays Bank PLC dňa 18.02.2009 oznámila, že predmetný
šek je falošný, pričom tento dôkaz včítane s jeho pretlmočením sa nachádza v spise na č.l. 223-224.

Ministerstvo vnútra SR Prezídium policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor
vyšetrovania vedie trestné stíhanie na základe trestného oznámenia odporcu pod sp. zn. ČVS: PPZ-4/
BOK-C-2009 podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom
uvádzania falošných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271

ods. 3 Trestného zákona, ktoré konanie je v súčasnosti prerušené uznesením zo dňa 21.07.2009, lebo
sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Interná smernica účinná u odporcu od 01.11.2008 - akceptácia šekov na inkaso je záväzná pre všetkých
zamestnancov pobočkovej siete a Správu Loro-nostro účtov/odd., pričom ide o kategóriu záväznosti

B, ktorá smernica obsahuje postupy pri prijímaní a spracovaní šekov. Podľa bodu 3.11.1. týkajúci sa
preberania šekov a ich spracovania v systéme overuje klienta a spracováva náležitosti šeku pracovník
odporcu v zaradení P0, pokladník a P1, ktorí pracovníci podľa bodu 5 majú pripraviť a podpísať príkaz
na inkaso, alebo súpisku predkladaných šekov.

Podľa internej smernice - Program boja proti legalizáciu príjmov z trestnej činnosti v prostredí Slovenskej
sporiteľne účinnej od 01.10.2006 záväznej pre všetkých zamestnancov
- 11 - 24C 106/2009

odporcu s kategóriou záväznosti C je v bode 3.2.2. určená ohlasovacia povinnosť podľa ktorej
každý zamestnanec je povinný posudzovať konanie klienta z ohľadu boja proti legalizácii príjmov z
trestnej činnosti s tým, že každý zamestnanec splní túto ohlasovaciu povinnosť v sekcii Compliance
prostredníctvom systému EMUS.

Podľa bodu 3.2.4. uvedenej smernice sa ihneď skontaktuje s poverenými zamestnancami v sekcii
Compliance,ktorípovyhodnoteníposkytnutýchinformáciiposkytnúotom,čivykonaniebankaodmietne.
Zamestnanec postupuje podľa pokynov zamestnancov v sekcii Compliance.

Interná smernica - Klient a právne predpisy účinná u odporcu od 01.04.2007 vo vzťahu k všetkým jeho

zamestnancom v kategórii záväznosti C, v bode 3.1.3. sú definované právnické osoby, pričom tieto
vznikajú dňom kedy sú zapísané do obchodného registra, alebo iného zákonom určeného registra,
pokiaľ neurčí osobitný zákon ich vznik inak; týmto dňom nadobúda právnická osoba právnu subjektivitu.Smernica odporcu - Podávanie hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii účinná od 01.04.2007 so
záväznosťou pre všetkých zamestnancov SLSP kategórie záväznosti v bode 3.1.1. každý zamestnanec
je povinný identifikovať každého klienta ak zistí, že vykonáva

a) neobvyklú obchodnú operáciu,
b) jednorázovú obchodnú operáciu v hodnote najmenej 15,- Eur
a podľa bodu 3.2. písm. a) má povinnosť podať hlásenie sekcii Compliance.

Podľa bodu 3.9.1. smernice podá hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii prostredníctvom systému
EMUS.

Pracovný poriadok odporcu účinný od 01.04.2008 pre všetkých zamestnancov s kategóriou záväznosti
C, v čl. 7 bod 7.1. písm. a), c), j) určuje povinnosť každému zamestnancovi oboznámiť sa s pracovným
poriadkom, právnymi predpismi a internými smernicami zamestnávateľa súvisiacimi s výkonom jeho

práce a dodržiavať ich. Ďalej hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť
jeho majetok pred poškodením, zničením, zneužitím, dodržiavať zásady hospodárenia s finančnými
prostriedkami zamestnávateľa a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

V Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 02.04.2002 uzavretej účastníkmi konania sú práva a povinnosti

zamestnanca vymedzené v čl. X, je zamestnanec povinný odo dňa keď vznikol pracovný pomer podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom
čase a dodržiavať pracovnú disciplínu, pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, vedomostí a
schopností, plniť pokyny nadriadených, vedúcich pracovníkov vydané v súlade s právnymi predpismi,
chrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničenímazneužitímanekonaťvrozporesoprávnenými

záujmami zamestnávateľa, počínať si tak, aby nedošlo k poškodeniu majetku, alebo k jeho zničeniu,
ani bezdôvodnému obohateniu, ďalej dodržiavať pracovný poriadok a ostatné interné predpisy vydané
zamestnávateľom v súlade so všeobecno - záväznými právnymi predpismi vrátane zmien a doplnkov.

- 12 - 24C 106/2009

Podľa čl. XIV. bod 1 uvedeného dodatku porušením pracovnej disciplíny je najmä zamestnancom
zavinené konanie, alebo opomenutie, ktorým pri plnení pracovných úloh, alebo priamej súvislosti s
ním porušil Zákonník práce, iný všeobecne záväzný právny predpis, vnútorný predpis, nesplnil príkaz,
alebo nedodržal zákaz nadriadeného zamestnanca. Stupne závažnosti porušenia pracovnej disciplíny

sú obsiahnuté v pracovnom poriadku.

Podľa čl. XIV bod 3 uvedeného dodatku sa zmluvné strany dohodli, že porušenie pracovného pokynu
alebo predpisu vydaného zamestnávateľom zaradeného do príslušnej kategórie bude považované za
porušenie pracovnej disciplíny následne:

a) porušenie pracovného pokynu alebo predpisu zaradeného do kategórie A sa považuje za menej
závažné porušenie disciplíny, ktoré bude porušované a následne sankciované príslušným nadriadeným,
príslušným pracovníkom,
b) porušenie pracovného pokynu alebo predpisu zaradeného do kategórie B sa považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď v zmysle

príslušných ustanovení Zákonníka práce
c) porušenie pracovného pokynu alebo predpisu zaradeného do kategórie C sa považuje za porušenie
pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, pre ktoré môže zamestnávateľ so zamestnancom
okamžite zrušiť pracovný pomer v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa keď vznikol pracovný pomer zamestnanec je
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä:
podľa písm. a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi
predpismi;podľa písm. c) dodržiavať právne predpisy a ostané predpisy vzťahujúce sa na prácu vykonanávanú ak
bol snimi riadne oboznámený;
podľa písm. e) hospodáriť riadne s prostriedkami ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa.

Podľa § 68 ods. 1) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne

a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

ods. 2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka

odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

ods. 3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so
zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a
- 13 - 24C 106/2009

zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým
zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne
stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou

zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z
dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov banka a pobočka
zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné
vykonávať obchody
d) tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby;
ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného
obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.

Výsledkami vykonaného dokazovania a to vyhodnotiac jednotlivé dôkazy ako aj v ich súhrne, súd
dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky okamžitého zrušenie pracovného
pomeru v zmysle listu odporcu zo dňa 20.02.2009, ktorý bol doručený navrhovateľovi dňa 23.02.2009.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere u odporcu na základe uvedenej

pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 18.09.2001, s dňom nástupu do práce dňa
20.09.2001. Na základe dodatku tejto pracovnej zmluve zo dňa 28.04.2004 bol navrhovateľ zaradený
s účinnosťou od 01.06.2004 do pracovnej pozície Account Managera obchodného centra odporcu
nachádzajúceho sa v Bratislave 1 na Námestí SNP, pričom v uvedenej funkcii pracoval aj v čase
doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Bolo preukázané v konaní, že jeho klientom bola

aj spoločnosť SAVAS F&E, ktorá však v čase prevzatia vyššie identifikovaného zahraničného bankového
šeku nebola ešte právnym subjektom, k jej zápisu do obchodného registra došlo až následne. Do
pracovných povinností navrhovateľa nepatrila práca so šekmi, čo potvrdil aj svedok Ing. Dostál, ktorý
taktiež pracoval na uvedenom pracovisku, avšak vo vyššej funkcii. Tento svedok potvrdil, že toto bolo
na pracovisku všeobecne známe, a v tomto smere ich centrum ani nemalo prístup do bankového

obchodného systému BIS. V zmysle uvedenej internej smernice platnej v uvedenom čase u odporcu boli
oprávnení preberať šeky od klientov, vystavovať príkaz na inkaso šeku výlučne pracovníci pobočkovej
siete odporcu v pracovnom zaradení P0, P1 a pokladník Správy Loro-Nostro účtov/Odd. a táto
kompetencia navrhovateľovi nepatrila. Navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu aj tým, že bol jedinou
osobou ktorá bola v styku s predkladateľom šeku, pričom na dokumentácii je len jeho podpis a to napriek

tomu, že v zmysle zákonného ustanovenia sa vyžadovali dva podpisy na to oprávnených pracovníkov
odporcu.Navrhovateľakokaždýpracovníkodporcuvzmysleuvedenéhointernéhopredpisuodporcuani
ako aj zákonnej povinnosti riadne a včas nenahlásil predmetnú operáciu uvedeného klienta do programu
EMUS, urobil tak, až potom, čo ho na túto povinnosť upozornili zodpovedné pracovníčky odporcu, vktorom smere súd poukazuje aj na svedecké výpovede, pričom sám navrhovateľ vo svojej výpovedi
uviedol, že tento klient mu už v období zhruba od 15. do 18.12.2008 oznámil, že tento klient predloží
niekoľko miliónový šek. Teda už v uvedenom čase mal a mohol si túto povinnosť splniť,

- 14 - 24C 106/2009

neurobil tak ani dňa 26.01.2009, urobil však tak až 27.01.2009 potom, čo bol na to upozornený
kompetentnými pracovníčkami odporcu, ktoré však už v tom čase si túto povinnosť splnili, o čom

svedčí aj výpoveď svedkyne Š., ktorá vykonala šetrenie týkajúce sa predmetného šeku a následne
dňa 18.02.2009 Barclays Bank PLC potvrdila, že ide o falošný šek. Všetci vypočutí svedkovia potvrdili
a sám navrhovateľ ani nenamietal skutočnosť, že výlučne sám konal s týmto klientom a nikto iný zo
zamestnancov odporcu s ním v kontakte nebol. Navrhovateľ jednoznačne konal s uvedenými internými
predpismi odporcu, ako aj zákonnými ustanoveniami a to napriek tomu, že jeho pracovnou povinnosťou
bolo ovládať právne predpisy, prípadne v pochybnostiach mal sa obrátiť na svojho nadriadeného, čo

v danom prípade neurobil. Súd konštatuje, že konaním navrhovateľa popísanú v okamžitom skončení
pracovného pomeru mohlo dôjsť na strane odporcu aj k vzniku škody, ako aj ohrozeniu dobrej povesti
odporcu, v ktorom smere poukazuje aj na výpoveď svedkyne Švecovej. Zabráneniu v tomto smere došlo
pracovnou činnosťou iných zodpovedných pracovníkov odporcu. Navrhovateľ konaním, ktoré odporca
riadne podpísal okamžitým skončením pracovného pomeru, hrubo porušil pracovnú disciplínu, čím

porušil 4 interné predpisy platné u odporcu v kategórii závažnosti C a taktiež aj vyššie uvedené právne
predpisy. Pokiaľ sa navrhovateľ bráni tým, že finančné prostriedky z uvedeného šeku mali byť použité
na financovanie projektu Važská vodná cesta súd konštatuje s poukazom na pripojené listinné dôkazy,
že tento projekt v čase prevzatia šeku nebol aktuálny, v tom smere že by sa mal v tom čase realizovať,
nebolo vyhlásené ani výberové konanie, v tomto štádiu nie je projekt ani v súčasnosti.

Súčasne súd konštatuje, že odporca splnil aj všetky formálne, právne náležitosti, predmetné okamžité
skončenie pracovného pomeru, v súlade s ust. § 74 Zákonníka práce prerokoval so zástupcami
zamestnávateľov na základe jeho listu zo dňa 19.02.2009, v súlade s ust. § 70 Zákonníka práce
okamžité skončenie pracovného pomeru urobil písomne, skutkovo v ňom vymedzil jeho dôvod tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a v lehote stanovenej v ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce
ho aj navrhovateľovi doručil.

S poukazom na uvedený skutkový, ako aj právny stav veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a nakoľko návrh navrhovateľa na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru zamietol bolo potrebné zamietnuť aj jeho návrh v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy,
ktorú zmenu návrhu súd pripustil tak, ako bolo už vyššie uvedené, nakoľko s konaním o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru je zo zákona spojené aj konanie o mzdovom nároku pracovníka a súd
túto možnosť navrhovateľa v tomto konaní uznesením pripustil.

V konaní plne úspešnému odporcovi súd priznal právo na náhradu trov tohto konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a odporcu zaviazal zaplatiť mu trovy konania titulom právneho zastupovania navrhovateľa
advokátomatovsúladesvyhl.č.655/2004Z.z.Trovyprávnehozastúpeniapozostávajúzarok2011zo7
úkonov vsume 57,-Eurzajedenúkonatozaprevzatieaprípravuzastúpenia,účastinapojednávaniach
v dňoch 14.02.2011, 21.03.2011, 09.05.2011, 08.06.2011 a 26.09.2011 a ďalej písomné vyjadrenie vo

veci samej zo dňa 12.04.2011 a ďalej z 2 štvrtinových úkonov v sume 14,25 Eur za jeden úkon za
zastupovanie na nemeritórnych pojednávaniach dňa 13.07.2011 a 07.11.2011. Ďalej súd priznal trovy
právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v roku 2012 a to v sume po 28,69 Eur za zastupovanie
na pojednávaní dňa 16.01.2012 a 12.03.2012, písomné podanie vo veci samej zo
- 15 - 24C 106/2009

dňa 06.02.2012 a ďalej za zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 23.04.2012 v sume 14,67
Eur (hodnota jednej štvrtiny úkonu). Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil aj
mzdový nárok v sume 1 419,04 Eur mesačne od 07.04.2009 čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činilo sumu
64 013,96 Eur súd odporcovi priznal náhradu za jeden úkon právnej služby v roku 2012 v sume 552,69

Eur a to za 2 úkony v štvrtinovej výške po 138,17 Eur za zastupovanie na nemeritórnych pojednávaniach
dňa 17.10.2012 a dňa 26.11.2012. Ďalej bola súdom priznaná aj odmena za jeden právny úkon a to
zastupovanie na pojednávaní dňa 21.01.2013 v sume 605,81 Eur a to zo zvýšeného mzdového nároku
navrhovateľa na sumu 2 020,24 Eur od 07.04.2009, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovalo sumu91 134,55 Eur z výšky ktorej sumy bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon už v uvedenej sume 605,81 Eur, čo činí za všetky uvedené úkony 1
076,63 Eur, pričom z uvedených úkonov 20 % DPH predstavuje sumu 215,33 Eur. Súčasne súd priznal

odporcovi aj režijný paušál za 9 úkonov právnej služby v roku 2011 v sume 7,41 Eur za jeden úkon, za
6 úkonov právnej služby v roku 2012 v sume 7,63 Eur a jeden úkon v roku 2013 v sume 7,81 Eur, čo
spolu predstavuje sumu 120,30 Eur.

Súd odporcovi nepriznal uplatnený nárok na trovy spojené s písomnými vyjadreniami k zmene petitu

zo dňa 20.04.2012, ďalšiemu vyjadreniu zo dňa 02.05.2012 a vyjadreniu odporcu zo dňa 25.10.2012,
nakoľko bolo vecou samotného odporcu, či sa chce vyjadrovať písomne, pričom súd mu už priznal
náhradu za 2 právne úkony spočívajúce v písomným vyjadreniach týkajúcich sa veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku, písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde ku Krajskému

súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.