Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Er/184/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202854
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Gorej
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315202854.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, proti povinnému: Ľ. Q. , F.. XX.X.XXXX, T. Č.. I. XXXX/X, XXX
XX J. o vymoženie 2.570,29 eur s príslušenstvom o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.3.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana,
Exekútorský úrad Humenné, so sídlom ul. 26.Novembra 1, 066 01 Humenné o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 6.3.2015 oprávneného
a exekučného titulu. Oprávnený sa týmto návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči povinným
vymoženia sumy 2.570,29 eur s príslušenstvom, trov konania a náhrady trov exekučného konania.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok zo dňa 14.11.2014 sp. zn. 16081/14
vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2014 a stal
sa vykonateľným dňa 26.11.2014. Oprávnený predložil súdu spolu s návrhom i Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 27.1.2014 č. 8300065088 spolu so
Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
(ďalej len „zmluvné podmienky“), zároveň súdu bola predložená i Rozhodcovská zmluvy č. 8300065088

zo dňa 22.1.2014.

Podľa ustanovenia § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, (účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere), (ďalej len zákon
o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní (účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o revolvingovom úvere), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Pod súladom treba
rozumieť nielen súlad formálnych náležitostí, ale aj to, či na základe exekučného titulu možno
vykonať exekúciu, teda, či tu nie sú zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Takým je práve ustanovenie § 44 zákona o rozhodcovskom

konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať i materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
ktorý je v tomto prípade exekučným titulom z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. V prípade,
ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto nedostatky predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na základe takého exekučného titulu.

Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.1.2014 č. 8300065088 vyplýva, že oprávnený
poskytol povinnému revolvingový úver vo výške 1170,00 eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 62,69 eur, pričom RPMN za úver bola určená na 69,30 %.
Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský,
keďže oprávnený pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a

uzavrel predmetnú zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (povinný je označený
identifikačnýmiznakmitypickýmiprefyzickéosoby-nepodnikateľov,t.j.menom,priezviskom,bydliskom,
rodným číslom). V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných
vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledkuriadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve

za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
c/a Centro Movil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje

medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ

ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky

individuálne ovplyvniť.

Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd predovšetkým skúmal platnosť rozhodcovskej
zmluvy.

Účastníci sa v rozhodcovskej zmluve uzatvorenej dňa 27.1.2014 dohodli, v zmysle článku 5, resp.
6 zmluvy, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o
RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych

rozhodcovských súdov, a to Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. alebo
Victoria rozhodcovský súd v Žiline.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská zmluva je zmluvou

formulárovou, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania
zmlúvrovnakéhodruhuaneurčitéhopočtu.Podľanázorusúdujevšakdojednanierozhodcovskejzmluvy
prispotrebiteľskejzmluveneprijateľnoupodmienkou,ktorájezmysle§53ods.5Občianskehozákonníka
neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ (povinný) sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní
s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň

informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú
zmluvné dojednania. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, čo znamená,že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Výkladovým pravidlom pre

posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia,
ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok
práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu.
Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame

dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a
účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú
úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať
predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený
predmetnousmernicou.Svojnázoroneprimeranejpovahepredmetnejrozhodcovskejzmluvysúdopiera

aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť

z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa
v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo
spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný
zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu
rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred

určený dodávateľom na zmluvnom formulári.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že význam rozhodcovskej zmluvy je osobitný, pretože v krízových
situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom

procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.
Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné
moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy
není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svűj

osud".

Nazákladevyššieuvedenéhosúddospelknázoru,žedojednanierozhodcovskejzmluvyjeneprijateľnou
podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/EHS. Z uvedených dôvodov súd preto v zmysle citovaného
ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Humenné (§ 374 odsek 4 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.