Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112235661
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112235661.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľa: E. K., bytom X.,

B. XX, zastúpený JUDr. Peter Poláček, advokát so sídlom Banská Bystrica, Medený Hámor 15, proti
odporcovi: C. B., bytom R. XXX, zastúpený Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Nitra, Farská 34, o
návrhu navrhovateľa na zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a to vo výške 795,59 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 17.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 3.000 eur s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom

a žalovaným došlo k poskytnutiu pôžičky, ktorá mala byť splatná 30.9.2009 a zároveň sa odporca
zaviazal v článku III odsek 3 v zmluve o pôžičke, že zaplatí aj zmluvný úrok z omeškania vo výške
0,1 % z dlžnej sumy za každý deň.
Okresný súd Nitra v predmetnej veci vydal platobný rozkaz č. k. XRO/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.3.2013
voči ktorému v zákonnej lehote podal odporca odpor a preto súd v zmysle § 174 ods. 2 OSP v
predmetnej veci nariadil pojednávanie.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca, ktorý súhlasil s

tým, aby súd predmetnú vec pojednával v jeho neprítomnosti a preto súd postupoval v zmysle § 101
ods. 2 OSP.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že skutkový a právny stav od podania návrhu
jenezmenený,jednásaovráteniepôžičky,ktorábolaposkytnutáodporcovinazákladezmluvyo pôžičke
zo dňa 29.3.2009. Odporca túto pôžičku vo výške 3.000 eur mal vrátiť navrhovateľovi v termíne do
30.9.2009 s tým, že ak pôžičku nevráti v tejto lehote a v prípade teda, že jeho omeškanie bude trvať viac
ako 90 dní stáva sa celý dlh splatný vrátane príslušenstva. Odporca z tejto pôžičky z tohto konkrétneho

záväzkovo právneho vzťahu navrhovateľovi ku dňu pojedn&aa cute;vania neuhradil vôbec žiadnu sumu,
ani len čiastočnú, námietky odporcu, ktoré uviedol v odpore neobstoja, neobstoja ani v časti týkajúcej
sa premlčania.
Navrhovateľ, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že zabezpečuje servis výherných
prístrojov pre firmu v ktorej pracuje a to čo sa týka opráv a kompletného servisu výberov peňazí
a vzhľadom k tomu, že dlhšiu dobu fakticky niekoľko mesiacov si odporca neplnil pohľadávky, teda
podielové časti tržieb z týchto výherných prístrojov voči firme, jeho záväzky sa navyšovali každý

mesiac, nebol schopný preukázať kde tieto peniaze z výherných prístrojov dával, nakoľko mal prístup k
pokladniam, teda mal priamo prístup k peniazom, k tržbám a z týchto peňazí, ktoré teda patrili firme,
mal odporca každý mesiac prostredníctvom jeho osoby splácať podiel firme, tento podiel nesplácal v
plnej výške, stále tam vznikali nedoplatky, až sa dostal do takej výšky, že to riešili zmluvou o pôžičke,čiže on ako súkromná osoba mu požičal sumu vo výške 3.000 eur, aby tieto pohľadávky voči firme
uhradil, pričom do dňa pojednávania mu peniaze nesplatil.
Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že v zmluve o uzavretí pôžičky medzi ním a odporcom došlo ako

medzi fyzickými osobami, peniaze mu odovzdal, pričom odporca peniaze od neho zobral, z týchto
peňazí boli uhradené pohľadávky, ktoré mal voči firme, peniaze si odporca nezobral domov, peňažné
prostriedky mal odporca zaplatiť do 30.9.2013 tak, ako je uvedené v zmluve o pôžičke, z týchto peňazí
boliuhradenépohľadávky,ktorémalvočifirme,peniazesiodporcanezobraldomov,peňažnéprostriedky
mal odporca zaplatiť do 30.9.2013 tak, ako je uvedené v zmluve o pôžičke, voči odporcovi spravil

ústupok v tom, že sa dohodli, že pri omeškaní o& nbsp; viac ako 90 dní sa stáva splatný celý dlh, zrátali
to tak, že by mal uhradiť sumu do konca kalendárneho roka 2013. Odporca z požičanej sumy neuhradil
žiadnu finančnú čiastku.

Právny zástupca odporcu na základe plnej moci vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiavajú toho, čo
uviedli v odpore, najmä vznášajú námietku premlčania, splatnosť dlhu podľa nich nastala 30.9.2009 a

právo žalobcu domáhať sa na súde zaplatenia dlžnej sumy sa mohlo prvý krát realizovať 1.10.2009.
Ďalej uviedol, že sa nestotožňujú s argumentáciou tak, ako uvádza právny zástupca navrhovateľa vo
svojom vyjadrení, má za to, že nešlo o splátku pôžičky ale o zaplatenie celého dlhu a taktiež ako uviedli
v odpore má sa za to, že odporca dlh uhradil, o čom sú svedkovia. Ďalej uviedol, že navrhujú, aby súd
návrh ako nedôvodne podaný zamietol a uplatnil si náhradu trov konania.

Právny zástupca navrhovateľa v záverečnom slove uviedol, že odporca mal možnosť predmetný dlh
splatiť v 4 splátkach, pričom sa rozhodol, že dlh zaplatí v jednej splátke, teda naraz. Súčasne však
medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že predmetný dlh v prípade, že nebude zaplatený v dohodnutých
termínoch a to ktorejkoľvek splátky, čiže v danom prípade ide o jednu splátku, je dohodnutá splatnosť

celého dlhu uplynutím 90-tich dní, čím došlo k splatnosti dlhu. Uplatnený nárok považujú za uplatnený
riadne a včas.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa so zmluvou o
pôžičke a zistil tento skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o pôžičke ktorá bola uzatvorená podľa § 657 OZ zo dňa 29.3.2009 bolo zistené, že v článku
2 predmet zmluvy bod I účastníci uzavreli slobodne a vážne zmluvu o pôžičke na základe ktorej veriteľ
prenechal dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 3.000 eur.
V bode 4 predmetu zmluvy II sa účastníci konania dohodli, že sa dlžník zaväzuje pôžičku splácať na
účet veriteľa a to v splátkach a to prvá splátka vo výške 3.000 eur do 30.9.2009.

V bode 5 vyššie citovaného článku pri omeškaní dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o
viac ako 90 dní sa stáva splatný celý dlh aj s príslušenstvom.

Podľa§657OZzmluvouo pôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je
v omeškaní.

Podľa odseku 2 vyššie cit. zák. ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu mal za

preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 29.3.2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú sumu vo výške 3.000 eur a podľa bodu 4 článku II predmetu
zmluvy sa dohodli, že odporca uhradí dlh, resp. peniaze vráti v hotovosti a to v prvej splátke vo výške
3 000 eur do 30.9.2009.
V bode 5 vyššie cit. článku je uvedené, že pri omeškaní dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky

pôžičky o viac ako 90 dní sa stáva splatným celý dlh aj s príslušenstvom.
Právny zástupca odporcu v priebehu pojednávania vzniesol námietku premlčania poukazujúc na
skutočnosť,žeplatnosťdlhunastala30.9.2009,nakoľkonešloo splátkupôžičky,aleo zaplateniecelého
dlhu a navrhovateľ si právo prvý krát mohol uplatniť 1.10.2009 odkedy plynie premlčacia doba.Podľa § 559 ods. 2 OZ sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Splnenie dlhu musí nastať v určenej
dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť záväzku

sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým a
posledným dňom splnenia.
Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto
momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/.
Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a

nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /.
Splatnosť a splniteľnosť dlhu spravidla spadajú do jedného časového momentu.
Doba splnenia záväzku môže byť určená aj presným časom plnenia. V takom prípade dlžník nie je
povinný ani oprávnený plniť skôr, ale ani neskôr, ako bola dohovorená doba plnenia. Ide o prípad fixnej
zmluvy, ktorej právny režim zakotvuje § 518 OZ.
Účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, pričom v predmetnej zmluve o pôžičke sa dohodli, že

odporca predmetnú sumu 3.000 eur vráti k 30.9.2009, dohodli sa na vrátení celej dlžnej sumy a nie
na vrátení sumy v splátkach.
Pri peňažnej pôžičke sa účastníci tohto záväzkového vzťahu môžu dohodnúť, resp. sa môžu dojednať,
že buď sa na vrátení dohodnú na jednorázovom vrátení požičanej sumy, alebo sa plnenie peňažného
dlhu rozdelí na splátky.

Účastníci konania sa v zmluve o pôžičke nedohodli na tom, že požičaná suma sa bude splácať v
splátkach, ale dohodli sa na vrátení celej sumy k 30.9.2009 a súd poukazuje na skutočnosť, že účastníci
konania si splatnosť plnenia určili tak, že splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí /
najneskoršieho / času splnenia dlhu a tomto momente mal navrhovateľ /veriteľ / po prvýkrát možnosť
uplatniť svoje právo / nezaplatenú pohľadávku / na súde a toto právo mu vzniklo od 1.10.2009.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie
odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Právo sa premlčí ak sa hneď nevykonalo v dobe ustanovenej v tomto zákone (§ 101 až § 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčacie
právo veriteľovi priznať (§ 101 ods. 1 OZ).
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli

po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspech om domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky

premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci
súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v
prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov.

Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky zákonník stojí na
princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol").
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je
actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.
Námietku premlčania môže dlžník uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného
rozhodnutia vo veci.

V priebehu pojednávania právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania, poukazujúc na
skutočnosť, že sa nedohodli na splácanie v splátkach, ale na splatení celého dlhu a navrhovateľ si
mohol svoje právo uplatniť prvý raz dňa 1.10.2009.Súd vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany právneho zástupcu odporcu mal za to, že
návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy nie je podaný dôvodne, nakoľko vznesená námietka
premlčania má za dôsledok, že súd nemôže uplatnené premlčané právo veriteľovi priznať a preto

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Z listinných dôkazov, teda zo zmluvy o pôžičke, ako aj z výpovedi účastníkov konania mal súd za
preukázané, že odporca mal finančnú hotovosť vrátiť 30.9.2009, mal vrátiť 3.000 eur, čiže nešlo o
plnenie v splátkach, ale o vrátenie celého dlhu a nakoľko odporca predmetnú sumu k 30.9.2009
nevrátil, navrhovateľ si mohol právo uplatniť po prvý raz na súde, pričom premlčacia doba začala plynúť

od 1.10.2009 a vzhľadom na skutočnosť, že súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú právnym
zástupcom odporcu, ktorá je podľa občianskeho zákonníka v zmysle § 101 trojročn&aac ute; a uplynula
30.9.2012, pričom k uplatneniu práva navrhovateľa podaním návrhu na súd došlo až 17.10.2012, čo
je po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd nemohol právo navrhovateľovi priznať a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a úspešnému priznal plnú

náhradu trov konania v celkovej sume 799,35 Eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktoré
je navrhovateľ povinný, s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 OSP zaplatiť právnemu zástupcovi
odporcu.

Trovy právneho zastúpenia v sume 795,59 eur pozostávajú z nasledujúcich položiek [uplatnených podľa

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov .

- prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia .................( 121,17 plus režijný paušál 7,81 eur ) =
128,98Eur,

· porada s klientom ..................................................... 121,17 plus režijný paušál 7,81 eur ) = 128,98Eur
· odpor ....................................................................... ( 121,17 plus režijný paušál 7,81 eur ) = 128,98Eur
· účasť na pojednávaní................................................( 121,17 plus režijný paušál 8,04 eur ) = 129,21 eur
· spolu 492,72 plus 20% DPH.......................................(615,90 eur )
· súdny poplatok vo výške ...........................................( 180,- eur )

· celkovo spolu .............................................................795,59 eur

Súd na záver tohto odôvodnenia uvádza, že dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia (§ 169 ods. 1 OSP), spočívajú najmä v právnej istote účastníka konania, ktorý je zaviazaný
platiť náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.