Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/443/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215233822
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215233822.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého S. Y., J.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č 9, Košice na návrh matky I. X.J., J..
XX.X.XXXX, Y. G. I. H. J. W. J. Č.. X, Y..Č.. G. I. I. E. Č.. XX, za účasti otca V. Y., J.. XX.X.XXXX, Y. G.
I. H. J. W. X. Č.. X, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 31/2011 zo dňa 13.9.2011 tak, že zvyšuje výživné
zo strany otca na maloletého S. Y., J.. XX.X.XXXX, zo sumy 60 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne
od 1.11.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca

vopred, k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému S. za obdobie od 1.11.2015 do 31.5.2016 vo výške 295
eur zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého S. doručila tunajšiemu súdu dňa 19.11.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie
výživného zo strany otca na dieťa na sumu 130 eur mesačne dôvodiac tým, že maloletý sa stal
študentom X.ročníka gymnázia, čím vzrástli výdavky na dieťa, ktoré vzrástli aj v súvislosti s jeho rastom
a dospievaním.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9.12.2015 s návrhom matky nesúhlasil
dôvodiactým,ževýživnéplatídobrovoľnevovýške65eurmesačne,bývaspolusmanželkouajejdvoma

deťmi v byte jej rodičov, kde hradia nájomné 284,75 eur, elektrinu, plyn, odpad 131,16 eur, pôžičku 298
eur, mobil 30 eur, cestovné do zamestnania 60 eur, výživné 65 eur, s manželkou sa stará o jej jedno
neplnoleté dieťa a jedno nezaopatrené dieťa, na ktoré ich otec výživné neplatí, preto navrhoval návrh
matky zamietnuť.

Kolízny opatrovník vo svojej písomne podanej správe na základe výsledkov šetrení doporučil návrhu
matky v celom rozsahu vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka , listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:VyživovaciapovinnosťotcavočimaloletémuS.bolanaposledyupravenározsudkomtunajšiehosúdusp.
zn. 25P 31/2011 zo dňa 13.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2011, ktorým rozsudkom
bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletého S. zo sumy 33 eur na sumu 60 eur mesačne, pri

ktorom rozhodnutí súd vychádzal zo zistení, že matka dosahovala priemerný mesačný čistý príjem
417,24 eur ako zamestnankyňa N. K., žila v spoločnej domácnosti s manželom, otec maloletého
dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 627 eur, žil v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá
dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 592 eur a s jej dvoma maloletými deťmi. Maloletý S. bol
žiakom 6.ročníka základnej školy.

Matka maloletého je zamestnankyňou spoločnosti A. N..V..Q.. od 23.4.2015, u ktorého zamestnávateľa
dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 418,90 eur s výnimkou prvých troch mesiacov zamestnania u
tohto zamestnávateľa, kedy bola zamestnanou len na polovičný úväzok a preto jej priemerný mesačný
čistý príjem bol 260 eur.

Otec maloletého je zamestnancom spoločnosti A. P. Y. N. N..V..Q.., kde je zamestnaný od 1.12.2007, u
ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z opisu mzdových listov, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem
642,70 eur.

Matka spolu s manželom, ktorý je riadne zamestnaný a dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 900

eur, spätne po dobu dvoch rokov býva v rodinnom dome, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve,
v obci I. E., v súvislosti s ktorým bývaním hradia mesačné náklady 170 eur, v súvislosti s nadobudnutím
tejto nehnuteľností doposiaľ splácajú hypotekárny úver, v spoločnej domácnosti s nimi býva matka
manžela matky maloletého, ktorá je starobnou dôchodkyňou.
Okrem tohto majetku matka iný majetok nevlastní, okrem maloletého S. ďalšie vyživovacie povinnosti

nemá.

Otec spolu s manželkou a jej dvoma maloletými deťmi býva v štvorizbovom byte, ktorý byt je vo
vlastníctve rodičov manželky otca, v súvislosti s ktorým bývaním hradia náklady tak, ako je to uvedené
vyššie , ktoré otec špecifikoval v ním podanom písomnom vyjadrení vo veci, ktoré náklady hradia s

manželkou spoločne. Manželka otca je zamestnanou, dosahuje príjem, ako otec uviedol, v priemernej
mesačnej výške 570 eur (resp., ako uviedol následne v totožnej výške ako je ním dosahovaný priemerný
mesačný čistý príjem). Rodičia manželky otca s nimi v tejto domácnosti nebývajú, v domácnosti býva
len otec s manželkou a jej dvoma maloletými deťmi. Otec uviedol ďalej vlastníctvo áut nadobudnutých
v čase trvania jeho terajšieho manželstva, zn. Dácia, rok výroby 2007 a zn. Peugeot, 18 ročného, iný

majetok neuviedol. Ani otec okrem maloletého S. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Ako otec uviedol vo svojom písomnom vyjadrení vo veci a následne opakovane aj vo svojej výpovedi,
spolu s terajšou manželkou sa podieľa v celom rozsahu na úhrade potrieb detí svojej manželky, XX V.
K. a dospelej I., ktorá v čase pojednávania vo veci sa stala samostatne zárobkovo činnou, pričom, ako

opakovane uviedol, na úhrade potrieb týchto detí svojej manželky sa podieľal v celom rozsahu spolu so
svojou manželkou a to pokiaľ ide o náklady na bývanie, stravovanie, hygienu a ostatné , čo zdôvodňoval
tým, že otec týchto detí na ich výživu neprispieva žiadnou formou.

Ako vyplynulo z výpovedi rodičov maloletého S. v novembri 2015 otec prispel na výživu maloletého

sumou 65 eur a od 1.12.2015 doposiaľ prispieva sumami po 80 eur mesačne, ďalšie príspevky zo
strany otca na potreby maloletého S. rodičia neuviedli.

Maloletý S. je od 1.9.2015 študentom 1. ročníka gymnázia, na začiatku školského roka bol uhradený
poplatok ZRPŠ 40 eur, za obedy v školskej jedálni je mu hradený poplatok v priemere 40 eur mesačne,

za učebnice anglického a ruského jazyka bolo uhradených spolu 20 eur, za skrinku 40 eur, zúčastnil sa
lyžiarskeho výcviku, za čo bol uhradený poplatok 200 eur a za vypožičanie výstroja 50 eur; od januára
2015 sa venuje posilňovaniu, s čím súvisí okrem iného úhrada mesačnej permanentky 15 eur, doplatky
na vitamíny 12 - 15 eur mesačne; na cestovanie MHD je mu uhrádzaných 10 eur mesačne, za dobíjanie
ISIC karty v priemere 10 eur mesačne, za mobil 15 eur mesačne, Matka mu hradí poplatky za poistenie

a sporenie.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovými zákonnými ustanoveniami, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca na maloletého

S. zvýšil od 1.11.2015, t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka doručila súdu návrh vo veci, do
budúcna, pričom výživné súd zvýšil z dôvodu zistenia a preukázania nárastu odôvodnených potrieb
maloletého v súvislosti s jeho psychickým a fyzickým vývinom, keďže od poslednej úpravy výživného
uplynula doba viac ako 4 rokov, pričom uplynutie doby troch rokov podľa ustálenej súdnej praxe jedôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže v súvislosti s uplynutím tohto časového
úseku dochádza vzhľadom na fyzický a psychický vývin detí k podstatnému odôvodnenému nárastu ich
odôvodnených potrieb. K ďalšiemu podstatnému nárastu odôvodnených potrieb maloletého S. došlo

v súvislosti s jeho prechodom na štúdium na strednú školu od 1.9.2015, čo podľa zákona o rodine a
ustálenej súdnej praxe je taktiež dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, na úhrade takto
zvýšených potrieb maloletého dieťaťa sú povinní sa podieľať primerane obaja rodičia, pričom rodičia ako
dospelé osoby jednoznačne majú svoje výdavky už ustálené, na rozdiel od dieťaťa, ktoré je v neustálom
vývine, v súvislosti s čím jeho odôvodnené potreby neustále narastajú, pri stanovení konkrétnej výšky

výživného súd teda prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého S., ktorými potrebami sú potreby
súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na
úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia; zároveň súd zohľadnil rodinné
prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb
maloletého,prihliadolnapomernúčasťplneniasivyživovacejpovinnostizostranymatkyformouosobnej
starostlivosti o maloletého, zohľadnil osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov, u oboch prihliadol

k tomu, že títo žijú v spoločnej domácnosti so svojimi manželmi, ktorí sú zárobkovo činnými osobami,
prihliadol k zlepšeniu ich majetkových pomerov, na strane matky k nadobudnutiu spoluvlastníctva k
rodinnému domu a na strane otca k nadobudnutiu spoluvlastníctva k motorovým vozidlám; na strane
otca súd v žiadnom prípade nemohol zohľadniť ním opakovane uvedené tvrdenia o tom, že sa v
celom rozsahu podieľa, spolu s matkou detí, na úhrade potrieb detí svojej manželky, keďže, ako otec

bol poučený aj na pojednávaní vo veci, voči týmto deťom svojej manželky nemá žiadnu vyživovaciu
povinnosť, tieto deti majú svojich rodičov, ktorí sú povinní zabezpečovať úhradu ich potrieb v celom
rozsahu a ak otec napriek uvedenému sa na úhrade potrieb týchto detí podieľa, z pohľadu posudzovania
jeho vyživovacej povinnosti voči jeho jedinému dieťaťu, maloletému S. a teda z pohľadu zákona o
rodine, takto ním vynaložené finančné prostriedky sa považujú za finančné prostriedky, ktoré vynakladá

bezdôvodne a ktoré preto v prvom rade má použiť na úhradu potrieb svojho maloletého syna, ktorý
svojou výživou je odkázaný na svojich rodičov (napríklad, ak otec s manželkou v súčasnosti hradia
spoločne náklady súvisiace s bývaním spolu vo výške, ako otec písomne vyčíslil v nim podanom
vyjadrení, 415,91 eur mesačne, v skutočnosti by otec mal hradiť z tejto celkovej úhrady za svoju osobu
pomernú časť, t.j. 103,974 eur a zostávajúcu časť by mala hradiť jeho manželka za seba a jej maloleté

deti - takto by mala uhradiť 3 uvedených nákladov, a vzhľadom na to, že túto úhradu otec s manželkou
hradia na polovicu, v skutočnosti on na tieto náklady prispieva sumou 207,95 eur, teda bezdôvodne
takto vynakladá 103,98 eur, analogicky sa odvíjajú aj jeho bezdôvodné príspevky na stravovanie v tejto
rodine,hygienicképotrebyvtejtorodine,atď.).Vzhľadomnauvedenésúddospelkzáveru,žestanovené
výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu svojho maloletého syna.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného za obdobie od
1.11.2015 do 31.5.2016 vo výške 295 eur (t.j. rozdiel medzi t.č. súdom určeným výživným 120 eur a
pôvodne súdom určeným výživným 60 eur čo je rozdiel 60 eur mesačne, čo je za 7 mesiacov sporného
obdobia spolu 420 eur, z čoho boli odpočítané príspevky otca na úhradu potrieb maloletého v spornom

období nad rámec pôvodne súdom určeného výživného a to 5 eur v mesiaci november a 6x po 20 eur
za mesiace december 2015 až máj 2016), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky
maloletého do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).