Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sp/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200502
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200502.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci
navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, so sídlom Nové Mesto nad Váhom,
Hviezdoslavova 36, za účasti U. B., bytom B. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo
dňa 27. apríla 2015, č. OU-NM-KO2-V 62/2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 27. apríla 2015, č. OU-NM-
KO2-V 62/2015.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 04.06.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené
odporcom na rozhodnutie dňa 13.07.2015, žiadal, aby odporca napadnuté rozhodnutie zo dňa 27.
apríla 2015, č. OU-NM-KO2-V 62/2015 zrušil a vklad záložného práva povolil, alebo aby napadnuté
rozhodnutie zrušil súd a vec vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti. Súčasne žiadal
priznať náhradu trov konania.

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 27. apríla 2015, č. OU-NM-KO2-V 62/2015 odporca zamietol
podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 162/1995 Z.z.“) návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností č. V 62/2015 nakoľko dospel k záveru, že zmluva o zriadení
záložného práva, tvoriaca jeho prílohu, je neplatná a nespôsobilá na vklad do katastra nehnuteľností.
Odporca vyhodnotil dohodu o splnomocnení zo dňa 01.10.2013 (ktorú uzavrela p. U. B. ako záložca s
občianskymzdruženímProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,ďalejlen,,ProHelp“),napodklade

ktorej bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva, ako neplatnú s poukazom na § 5a ods. 4 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na túto skutočnosť
dospel k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná na základe neplatného právneho
úkonu a osoba splnomocnenca tak nebola na takéto konania oprávnená.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie, v ktorom vyjadril názor, že dohoda o

splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho zo zmluvy o úvere, apreto udelil DSS Nestor o.z. plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu podľa názoru navrhovateľa vychádza z ničím nepodložených predpokladov a
správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné
kritériá odôvodnenia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Správny orgán vidí
neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
avšak podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu

alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Konštatoval, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý
je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by
veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Vyjadril názor, že dohoda
o splnomocnení ako právny úkon bola uzavretá slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to
ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne

sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil
skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Správny orgán tak
vydal podľa názoru navrhovateľa nezákonné rozhodnutie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukazuje, nebolo podkladom na vydanie napadnutého
rozhodnutia a v rozhodnutí sa naň odporca neodvoláva. Dohoda o splnomocnení zo dňa 01.10.2013
je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko s prihliadnutím na § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007
Z.z. ním spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa. Zmluva o zriadení záložného práva č.

658/2014-RAČ bola podpísaná na základe neplatného právneho úkonu, t.j. dohody o splnomocnení
zo dňa 01.10.2013, teda aj táto záložná zmluva je neplatná. Navyše dohoda o splnomocnení zo
dňa 01.10.2013 obsahuje vopred predtlačené údaje o záložnom veriteľovi - navrhovateľovi a združení
ProHelp(vsúčasnostiDSSNestor,o.z.)akosplnomocnencovizáložcu,čosajavíakoskutočnosťmajúca
vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Dohoda o splnomocnení zo dňa

01.10.2013jesprihliadnutímnaustanoveniazákonač.250/2007Z.z.vrozporesozákonom,jeneplatná,
a nie je podstatné, či boli splnené náležitosti vôle, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti.

Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.)
preskúmal postupom podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z.

zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov odvolania,
vecprejednalnaústnompojednávaní(§250gods.2O.s.p.)adospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutie
je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ
a p. U. B. ako spotrebiteľ uzavreli dňa 01.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 302301242, na
základe ktorej poskytol navrhovateľ p. U. B. sumu 500 eur. Následne na to p. U. B. dňa 01.10.2013
v Dohode o splnomocnení (bod 3. dohody) udelila plnomocenstvo Združeniu ProHelp na uzatvorenie

záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo výlučnom
vlastníctve. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 658/2014-RAČ uzavreli navrhovateľ (spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a p. U. B. ako záložca v zastúpení DSS Nestor, o.z., sosídlom Zázrivá, Stred 449 (predtým ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava)
dňa 25.11.2014. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX - kat. územie K.
O., obec Nová Bošáca, okres Nové Mesto nad Váhom, ktoré má záložca vo výlučnom vlastníctve. Návrh

na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím
tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 162/1995 Z.z.“) práva

k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len
"vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1
sa zapisujú do katastra
vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

V zmysle § 29 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia
okresného úradu.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
"účastník konania").

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti

nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa

musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 ,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.Podľa § 31 ods. 5 katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na

obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad

podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade
s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi

konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je
rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje
vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k

nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný

úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladovékonaniezačína,akoajpríkladmoprílohynávrhu,ktorémáúčastníkvkladovéhokonaniaspolus

návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán
posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v
ustanovení § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Vkladové konanie tak predstavuje rozhodovací procesný
postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

V prejednávanej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine,
na túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu

úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu
dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú
dlžník (U. B.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie
dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na
základe uvedeného krajský súd zastáva právny názor, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné

aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o splnomocnení má
formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah p. U. B. nemohla
žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo
odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. Pani U. B. nemala teda žiadnu možnosť ovplyvniťosobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi
zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je

dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu

a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že
zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda
o plnomocenstve, ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite
a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V danej veci ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe dohody
o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany p. U. B. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami p. U. B..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise, je zrejmé (ako už
bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah p.
U. B. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a
podpísať, alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. Pani U. B. nemala ani žiadnu možnosť

ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných
sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci
pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní
(v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z
uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k

uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko aj p. U. B.
uzatvorila dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platným právnym úkonom.Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú
v rozpore so záujmami p. U. B. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec namiesto
toho, aby hájil záujem p. U. B., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľa

ako záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jeho prospech do katastra
nehnuteľností, nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak, ako konanie v príkrom
rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odporca vykonal dostatočné

dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny
názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. na povolenie
vkladu do katastra nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
zapoužitiaust.§2ods.4vetaposlednázákonač.71/1992Zb.,podľaktoréhopoplatníkomjetiežten,kto

podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľ
ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči rozhodnutiu Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom,
ktorý nebol v konaní úspešný, sa stal poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu,
voči ktorému navrhovateľ neúspešne podal opravný prostriedok. Preto mu súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992

Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.