Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. júl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200508
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200508.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: TRHOVISKO,
s.r.o., IČO: 46 436 634, Mýtna 42, Bratislava, zastúpený: Mgr. Tomáš Kováč, advokát, Mýtna 42,
Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Z-8746/12 zo dňa 22.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, č.
Z-8746/12 zo dňa 22.01.2014 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 29.05.2012 bol bývalej Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu ako
predchodcovi žalovaného (ďalej aj len „žalovaný“), doručený návrh žalobcu na zápis geometrického
plánu č. 91/2011 zo dňa 15.11.2011 na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X a na zápis
súpisného a orientačného čísla k stavbe postavenej na pozemku parcely registra C č. XXXX/X v
katastrálnom území K. Z.. Prílohou návrhu bol geometrický plán č. 91/2011 zo dňa 15.11.2011 a

oznámenie Mestskej časti Bratislava - Staré Z. č. XXXX/XXXXX/XXXX/PRA/Bel zo dňa 28.05.2012 o
tom, že rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 12875/53151/2011/
PRA/Bel zo dňa 20.12.2011 bolo na základe žiadosti U. E., F. XXX stavbe administratívnej budovy na
E. ulici v C., postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, katastrálne územie K. Z., pridelené súpisné číslo
I. XXXX a orientačné číslo XA.

2. Dňa 17.08.2012 bol Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto doručený protest Okresnej prokuratúry

Bratislava I č. k. Pd 84/12-8 zo dňa 13.08.2012 proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Staré
Mesto č. 12875/53151/2011/PRA/Bel zo dňa 20.12.2011 o určení súpisného a orientačného čísla
predmetnej stavbe. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto rozhodnutím č. 7220/40707/2012/PRA/Bel
zo dňa 15.10.2012 protestu nevyhovela.

3. Žalovaný listom č. Z-8745/12 zo dňa 05.12.2012 vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní od doručenia
výzvy odstránil nedostatky návrhu a doložil verejnú alebo inú listinu preukazujúcu vlastnícky vzťah k

predmetnej nehnuteľnosti.

4. Žalobca dňa 11.12.2013 doplnil žiadosť o ďalšiu listinu - rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré
Mesto č. 12875/53151/2011/PRA/Bel zo dňa 20.12.2011 o určení súpisného a orientačného čísla stavby.5. Ďalšie doplnenie návrhu na vykonanie záznamu žalobca uskutočnil dňa 22.01.2014 a do spisu
doplnil znalecký posudok č. 208/2011 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti: Dom s

príslušenstvom bez súpisného čísla na parcele č. XXXX/X na E. ulici v C. - Z. časť C. - K. Z., katastrálne
územie K. Z..

6. Žalovaný opätovne posúdil spôsobilosť návrhu žalobcu na zápis vlastníckeho práva k predmetnej
stavbe a oznámením č. Z-8746/12 zo dňa 22.01.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) mu oznámil,

že tento návrh je nespôsobilý na zápis, keďže ani po stanovenej lehote na odstránenie nedostatkov
žalobca nepredložil verejnú listinu alebo inú listinu potvrdzujúcu jeho vlastníctvo k predmetnej stavbe.

II. Zhrnutie argumentov žalobcu

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a

napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

8. Tvrdil, že bol postupom žalovaného a nevykonaním záznamu do katastra nehnuteľností ukrátený na
svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko takýto postup bol nesprávny a v rozpore so
zákonom. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol zákon, z ktorého má vyplývať jeho právomoc

ako správneho orgánu, ktorý takéto konanie začína a vedie, ani ustanovenie zákona, podľa ktorého vo
veci rozhodol. V napadnutom rozhodnutí tiež absentuje náležité odôvodnenie.

9. Žalobca je právnická osoba, ktorá je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X a tiež stavby
administratívnej budovy na E. ulici v Z. časti C. - K. Z., na pozemku parc. č. XXXX/X, súpisné číslo stavby

I. XXXX, orientačné číslo stavby XA.

10. Ďalej žalobca citoval § 34, § 36, § 41 a § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 162/1995 Z. z.“) a poukázal na to, že žalovaný pri

posudzovaní záznamových listín neskúma ich právnu, vecnú stránku, ale preskúma ich len po formálnej
stránke. Za vecnú stránku listiny zodpovedá jej vyhotoviteľ. Listina musí obsahovať údaje uvedené v
zákone č. 162/1995 Z. z.

11. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného spočíva v tom, že nevykonaním

záznamu do katastra nehnuteľností konal v rozpore so zákonom č. 162/1995 Z. z. a
nad rámec oprávnení orgánu verejnej správy uvedených v tomto zákone. Žalobca opísaním skutkového
stavuvecič.Z-8746/2012apredloženímlistinnýchdôkazovpreukázalsplneniepodmienoknavykonanie
záznamu do katastra nehnuteľností, nakoľko listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť administratívneho
spisu preukázal vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/X a tiež k administratívnej budove na E.

ulici v C..

12. Žalovaný porušil § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. tým, že ani po doložení potrebných listinných
dôkazov a preukázaní právnych aj skutkových podmienok na vykonanie záznamu, nevykonal v zákonnej
lehote 60 dní od doručenia verejnej listiny záznam do katastra nehnuteľností, ale iba vydal napadnuté

rozhodnutie.

13. Zákon č. 162/1995 Z. z. neumožňuje žalovanému nevykonať záznam do katastra nehnuteľností, ak
boli splnené podmienky na jeho vykonanie uvedené v tomto zákone. Pri splnení formálnych náležitostí
verejnej listiny a návrhu na vykonanie záznamu, t.j. ak je listina zápisu schopná, zákon č.

162/1995 Z. z. ukladá žalovanému povinnosť vykonať záznam do katastra nehnuteľností.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

15. Citoval § 5 ods. 2, § 34 ods. 1 až 3, § 35, § 36 ods. 1 a 2, § 42 ods. 1, 2 a 5, § 43 ods. 1 písm.
b), § 44, § 46 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. a § 31 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografiea katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. (ďalej aj
len „vyhláška č. 461/2009 Z. z.“).

16. Namietal, že ak by mala byť predmetom kúpy aj hospodárska budova ako samostatná vec, musela
by byť v kúpnej zmluve označená podľa údajov katastra nehnuteľností s poukazom na § 42 ods. 2
písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. a predávajúci by musel listinou preukázať vlastnícke právo k tejto
hospodárskej budove.

17. Z predloženého oznámenia o pridelenom súpisnom a orientačnom čísle zo dňa 28.05.2012 vyplýva,
že bolo vydané na opravu údajov v katastri nehnuteľností k doposiaľ nezapísanej bývalej stavbe
hospodárskej budovy postavenej pred rokom 1976 stavebníkom A. Q. a spol., ktorú odkúpil žalobca na
základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

18. Žalovaný aj po doplnení návrhu dospel k záveru o jeho nespôsobilosti na vykonanie záznamu.

Nakoľko zákon č. 162/1995 Z. z. neurčuje, ako má správa katastra postupovať v záznamovom konaní,
ak nie je preukázaný vznik, zmena alebo zánik práv k nehnuteľnostiam a na záznamové konanie sa
nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, žalovaný ukončil záznamové konanie nezapísaním
zdôvodu,ženiejemožnédonekonečnanadotknutýchnehnuteľnostiachevidovaťplombuozmenepráv.

19. Žalobcovi nič nebráni, aby v prípade, že bude disponovať verejnými alebo inými listinami spôsobilými
na zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, opätovne predložil návrh na zaevidovanie
údajov v novom záznamovom konaní.

20. Žalovaný nemohol vykonať zápis údajov do operátu katastra nehnuteľností, nakoľko v správnom

konaní nebola predložená verejná alebo iná listina preukazujúca vlastnícke právo žalobcu k
administratívnej budove a žalobca tento nedostatok neodstránil ani na výzvu žalovaného. Tým nebola
splnená podmienka uvedená v § 35 ods. 2 písm. c), § 46 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v spojení s
§ 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.

21. Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. Z., parcela registra C č. XXXX/
X je v súčasnosti vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti pod č. Z-XXXX/XX. Predmetom
podania v záznamovom konaní č. Z-2170/14 je opätovný návrh žalobcu na zápis vlastníckeho práva k
vyššie uvedenej stavbe.

IV. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.06.2015

22. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.06.2015 poukázal na to, že vykonal zisťovanie u Židovskej
náboženskej obce v Bratislave a zistil, že pôvodní vlastníci z pozemkovoknižnej vložky boli deportovaní
z Bratislavy v období Slovenského vojnového štátu. Lustrácie, ktoré realizoval v archívoch, boli

neúspešné.

23. Predmetnú stavbu nadobudol žalobca bez súpisného čísla. V zmysle § 31 ods. 1 vyhlášky č.
461/2009 Z. z. sa údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
do 01.10.1976, zapíšu do operátu na základe oznámenia obce obsahujúceho údaje o tom, kedy bola

stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom.

24. Žalobca predložil všetky doklady potrebné na vykonanie záznamu do katastra, okrem iných listín
predložil aj osvedčenie obce, z ktorého vyplýva, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené
súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom.

25. Rovnako bod 119 vyhlášky č. 243/1957 Ú. l. Štátneho výboru pre výstavbu, ktorou sa vydávajú
vykonávacie predpisy k vládnemu nariadeniu o prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí o povolení
na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania), podľa ktorého na stavby, na ktoré nadobúdacie náklady
nepresiahli 100 000 Kčs, nebolo potrebné žiadať o kolaudačné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu

žalobca požadovanú listinu v archíve, napriek maximálnemu úsiliu pracovníkov archívu, nenašiel, hoci
vyhľadávanie a preverovanie trvalo asi štyri mesiace.

V. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.05.201626. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.05.2016 opätovne poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti,
vrátanestavbybezsúpisnéhočísla,nadobudolnazákladekúpnejzmluvyzodňa23.01.2012uzatvorenej

s U. E.. Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 12875/53151/2011/PRA/Bel zo
dňa 20.12.2011 okrem iného vyplýva, že predávajúci U. E. bol osobou, ktorá dobromyseľne užívala
predmetnú stavbu so všetkými právami ako vlastník.
27. Vklad vlastníckeho práva žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2012 bol povolený
pod č. V-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca uhradil predávajúcemu kúpnu cenu za všetky

nehnuteľnosti, t.j. za pozemok parc. č. XXXX/X a stavbu nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XXXX/X
so súpisným číslom I. XXXX, orientačné číslo stavby XA. Tieto nehnuteľnosti žalobca prevzal do svojho
vlastníctva a užívania dňa 23.01.2012 a od tohto dňa ich nepretržite a aktívne užíva ako vlastník a
uhrádza všetky poplatky a náklady s nimi súvisiace. Na preukázanie tejto skutočnosti priložil listinné
dôkazy - notársku zápisnicu sp. zn. N 355/2016, NZ 14314/2016, NCRls 14725/2016 a rozhodnutia
správcu dane o vyrubení dane z nehnuteľností za roky 2013 až 2016.

28. Ak mal žalovaný pochybnosti o vlastníctve k predmetnej stavbe, mohol prerušiť konanie. Namiesto
toho od žalobcu požadoval ďalšie listiny a podklady bez ďalšej špecifikácie, pričom rozhodnutie o určení
súpisného čísla ako aj kúpnu zmluvu bez vysvetlenia ignoroval.

VI. Posúdenie veci

29. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“), správne
súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu

pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §
6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy

pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V
zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

30. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (článok 46
ods. 2 Ústavy SR).

31. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poznamenať, že napadnuté rozhodnutie,
ktoré má formu oznámenia, podlieha vzhľadom na charakter jeho obsahu súdnemu prieskumu. Z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 1 Sžo 162/2007 zo
dňa 02.12.2008 a sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011) vyplýva, že pre posúdenie podmienok
preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo

vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. Podstatnou skutočnosťou je,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených
mu osobitným zákonom a teda správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu, v tomto
prípade tým, že nevykonal záznam do katastra nehnuteľností. S účinnosťou od 01.07.2016 (S.s.p.) ide o
opatrenieorgánuverejnejsprávy,tedaosprávnyaktvydanýorgánomverejnejsprávyvadministratívnom

konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

32. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné
funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

33. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo
zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom aspracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce
z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich
o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku, sa do katastra

zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena
poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich
uspokojenie.

34. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne

a musí obsahovať

a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,
b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,
d) označenie príloh.

35. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina
alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje
náležitosti podľa tohto zákona.

36. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na
vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

37. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., pri zápise údajov o právach k nehnuteľnostiam (§ 1 ods.
1 ) sa ako vlastník zapíše osoba

uvedená vo verejnej listine alebo v inej listine, ak sa nepreukáže niečo iné.

38. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie splnenia podmienok na vykonanie záznamu do katastra
nehnuteľností a tiež posúdenie, či striktné držanie sa citovaných zákonných ustanovení je vzhľadom na
všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu súladné s ponímaním materiálneho právneho

štátu a či takáto formalistická aplikácia zákona č. 162/1995 Z. z. nie je nespravodlivá a či nie je v
príkrom rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosťou súdu (v
určitej miere aj správneho orgánu) nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné
pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Správny
súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia v právnom štáte smerovať

k spravodlivému výsledku.

39.Jenepochybné,žesprávnesúdnictvojeneoddeliteľnýmatribútomprávnehoštátu,ktorýmSlovenská
republika je. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej
ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podstatou správneho

súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní;
ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom
orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v
ktoromsprávnyorgánužnebudemaťautoritatívnepostaveniealebudeúčastníkomkonaniasrovnakými
právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

40. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská
republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je
zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho
právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti

okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho
štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv,
ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť
ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999,
ZbierkanálezovauzneseníÚstavnéhosúduSR1999,s.365).Zhľadiskaprincípuprávnejistotypodlieha

ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa
28.11.2007).Účelomlegitímnehoočakávaniajegaranciačitateľnostisprávaniasaorgánovverejnejmoci
a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, navyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06
zo dňa 24.06.2009).

41. V tejto súvislosti treba dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy
povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou
garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac
metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu
tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je

ústavne konformnejšia. Správny súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutiavzhľadomajnauvedenúšpecifickosťvecipovinnýdôslednedbaťnaprincípyprávnehoštátu
a nevykladať príslušné ustanovenia zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti
zákona.

42. Podľa názoru správneho súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny

formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu
v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou
ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Správnemu súdu prislúcha, aby sa
zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu
chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto

interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

43. Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných
orgánov SR príslušných na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy
Ústavy SR (IV. ÚS 115/07). Základné právo vyjadrené v čl. 46 ods. 1 zaručuje každému právo na prístup

k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na
spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 233/04). Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr.
IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí nielen
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v právnom poriadku SR alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli

vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ale aj právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany
dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná
a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).

44. Ústavný súd SR už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11.10.2007 uviedol, že „orgány
aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve,
sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie
však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej
moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať

vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou
požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy
SR).“

45. Správnemu súdu sa postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie javia ako formalistické.

46. Z citovaných ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. vyplýva, že v prípade, že je žalovanému
predložená verejná alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, je jeho povinnosťou vykonať
záznam do katastra nehnuteľnosti. Žalovaný posudzuje len to, či je takáto listina bez chýb v písaní alebo
počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti ustanovené v tomto zákone. V

záznamovom konaní nepostupuje podľa správneho poriadku, nakoľko všeobecný predpis o správnom
konaní sa na vykonanie záznamu v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. nevzťahuje. Ak je však
vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená
ďalšia verejná alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, je povinnosťou žalovaného záznam
nevykonať a vrátiť predloženú listinu tomu, v prospech koho právo k nehnuteľnosti svedčí podľa takejto

listiny alebo tomu, kto ju predložil a vyzvať dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde
návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.47. Správny súd je toho názoru, že žalobca splnil podmienky na vykonanie záznamu do katastra
nehnuteľností, nakoľko z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.01.2012 medzi ním ako kupujúcim a
Františkom E. ako predávajúcim vyplýva, že predávajúci v čl. 4.3 tejto zmluvy prejavil vôľu previesť na

žalobcu nielen vlastnícke právo k pozemku, ale aj k stavbe nachádzajúcej sa na tomto pozemku tým, že
uviedol: „Na prevádzanej nehnuteľnosti sa nachádzajú hospodárske budovy, ktoré sú taktiež predmetom
prevodu.“ Je pravdou, že rozhodnutím žalovaného č. V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností iba k pozemku a nie k stavbe administratívnej
budovy, avšak v danom prípade je potrebné vychádzať z vôle predchádzajúceho vlastníka previesť

vlastnícke právo na žalobcu aj k predmetnej stavbe a tiež je potrebné prihliadnuť na vôľu žalobcu stať
sa vlastníkom tejto stavby, ktorú prejavil tým, že zaplatil za ňu kúpnu cenu, túto nehnuteľnosť užíva
a plní si povinnosti vyplývajúce z postavenia vlastníka. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ide o
existujúcu stavbu špecifikovanú v znaleckom posudku tvoriacom prílohu návrhu žalobcu. Je zrejmé, že
ak by bola stavba v katastri nehnuteľností riadne evidovaná a na liste vlastníctva by bol ako jej vlastník
zapísaný František E. (a pred ním ďalší bývalí vlastníci), nevznikol by tento problém a vkladom by

žalobcanadobudolokrempozemkuajvlastníckeprávokstavbe.Keďževšakstavbavkatastrievidovaná
doteraz nebola, vznikla situácia, ktorá v materiálnom právnom štáte musí mať riešenie. Riadna evidencia
vlastníckych vzťahov je pritom aj verejným záujmom a preto žalovaný mal po objektívnom a komplexnom
vyhodnotení všetkých relevantných skutočností uviesť, ako má žalobca postupovať, keďže je zrejmé,
že požadované listiny neexistujú a nekončiace neevidovanie stavby v katastri nehnuteľností nemá

opodstatnenie. Súd podotýka, že zápis geometrického plánu na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX/X taktiež nebol vykonaný, pričom táto listina je bezchybná a týka sa jednoznačne
pozemku vo vlastníctve žalobcu.

48. Žalobcu možno považovať za dobromyseľného vlastníka predmetnej stavby, nakoľko ju nerušene

užíva od jej nadobudnutia a tiež za ňu platí každoročne daň z nehnuteľností.

49. Správny súd vychádzajúc z listín tvoriacich súčasť administratívneho spisu nemá dôvod pochybovať
o vlastníctve žalobcu k stavbe administratívnej budovy. Pokiaľ ide o možnosť domáhať sa ochrany
vlastníckeho práva na súde podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, takáto možnosť neprichádza

do úvahy z dôvodu, že neexistuje iná osoba, ktorej by preukázateľne patrilo alebo svedčalo vlastnícke
právo k tejto stavbe, resp. ktorá by sa domáhala určenia vlastníckeho práva k stavbe, pričom U. E., ktorý
zomrel, kúpnou zmluvou zo dňa 23.01.2012 „previedol“ toto právo na žalobcu.

50. Keď teda žalovaný považoval listiny predložené žalobcom za nespôsobilé na vykonanie záznamu

do katastra nehnuteľností, nemal iba v napadnutom rozhodnutí konštatovať nesplnenie zákonných
podmienok,alemaluviesťspôsobriešeniatejtosituácietak,abybolastavbaakoajjejvlastníkevidovaný
v katastri.

51. Z oznámenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 5038/22890/2012/PRA/Bel zo dňa

28.05.2012 o pridelenom súpisnom a orientačnom čísle je zrejmé, že administratívna budova bola
postavená v roku 1920 pre stavebníka A. Q. a spol. (ktorí boli evidentne deportovaní), teda pred rokom
1976, a preto je pri vykonaní záznamu údajov do katastra nehnuteľností potrebné aplikovať § 31 ods.
1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.

52. Podľa § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné
rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 1. októbra 1976,
sa do katastra operátu zapíšu na základe oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo
pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom.
53. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pri budovách postavených pred rokom 1976 postačuje na

vykonanie zápisu oznámenie obce o tom, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné
číslo a kto je jej stavebníkom. Žalovaný je, samozrejme, povinný posúdiť, či sú splnené podmienky
pre vykonanie záznamu podľa § 36 zákona č. 162/1995 Z. z. (t. j. či je táto verejná listina bez chýb v
písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti ustanovené v tomto
zákone). Oznámenie obce, teda Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 28.05.2012, žalobca

predložil žalovanému spolu s návrhom na vykonanie záznamu, čím preukázal splnenie podmienok na
zápis geometrického plánu č. XX/XXXX do katastra nehnuteľností a preukázal splnenie podmienok na
vykonanie záznamu údajov o súpisnom a orientačnom čísle k tejto stavbe.54. Žalovaný by mal podľa názoru správneho súdu pristupovať k posudzovaniu návrhu na vykonanie
záznamu individuálne, mal by skúmať všetky okolnosti prípadu a zohľadňovať špecifické situácie. Aj
pri posudzovaní návrhu žalobcu mal zohľadniť špecifickosť situácie spočívajúcej v tom, že predmetná

administratívna budova je staršou stavbou, ku ktorej sa nezachovalo kolaudačné rozhodnutie (navyše
sa pri takýchto stavbách ani nevyžaduje kolaudácia) a od počiatku vzniku tejto stavby k nej chýbajú
údaje o súpisnom a orientačnom čísle.

55. V danej veci je potrebné prihliadať aj na záujem zákonodarcu vyjadrený v zákone č. 369/1990

Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisoch, ako aj v jeho vykonávacej vyhláške č. 31/2003
Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní
stavieb (ďalej aj len „vyhláška č. 31/2003 Z. z.“) na tom, aby pozemné stavby boli očíslované.
Obec je povinná na vlastné náklady viesť evidenciu súpisných a orientačných čísel, tieto čísla stavbám
určovať a stavby týmito číslami označovať. V zmysle § 4 vyhlášky č. 31/2003 Z. z. sa vyžaduje, aby
každá stavba mala súpisné číslo. To znamená, že je nielen v záujme žalobcu, aby mala stavba pridelené

špecifické súpisné a orientačné číslo, ale ide o verejný záujem spočívajúci v zjednodušení identifikácie
budovčiužpridoručovanípoštovýchzásielok,alepredovšetkýmvprípadochvznikusituácievyžadujúcej
si okamžitý zásah záchranných zložiek, napríklad hasičov, policajtov či rýchlej zdravotnej pomoci.

56. Správny súd je toho názoru, že žalovanému nič nebráni vykonať záznam o pridelenom súpisnom

a orientačnom čísle a tiež vykonať zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností. Ako už bolo
uvedené vyššie, žalobcu možno považovať za vlastníka stavby, ktorú užíva a platí za ňu daň z
nehnuteľností.

57. Záverom súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda konkrétnych

skutkových zistení každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu
byť značne komplikované a netypické, to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé
riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje
a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je
spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia

sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou
súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť.

58. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že napadnuté rozhodnutie je
potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a

vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom
v tomto rozsudku.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.

1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.