Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/33/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510201133
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1510201133.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľa: D. Q.,

nar. X.X.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX R., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Horanským, 922
10 Trebatice 187 proti odporcovi SAELENS Slovakia s.r.o., IČO: 35 919 183 so sídlom Kopčianska 65,
851 01 Bratislava, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Cúthom, AK Laurinská 18, 811 01 Bratislava,
o zaplatenie 5.729,69 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4.835,43 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 %
ročne od 1.10.2009 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Igora Horanského
trovy právneho zastúpenia 1.473,44 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 869,66 Eur z a s t a v u j e.

Súd návrh v časti o zaplatenie 24,60 Eur z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok 288 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom mzdy za vykonanú prácu, náhrady mzdy za

nevyčerpanú dovolenku, cestovných náhrad, náhrady mzdy za dobu výpovednej doby a náhrady príjmu
pri dočasnej práceneschopnosti, všetko spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 1.10.2009
do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že s navrhovateľom uzatvoril
dňa 29.11.2007 pracovnú zmluvu so vznikom pracovného pomeru od 1.12.2007 v pracovnom zaradení
vodič medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej dopravy. Pracovný pomer skončil dňom 30.08.2009 z
dôvodu, že mu odporca nevyplatil mzdu za mesiace apríl až jún 2009 a cestovné náhrady. Po ukončení
pracovného pomeru mu nevyplatil náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za

dobu dvoch mesiacov, náhradu mzdy za 17 dní nevyčerpanej dovolenky, náhradu príjmu pri dočasnej
práceneschopnosti, teda celkovo mu nevyplatil sumu 5.729,69 Eur, ktorej jednotlivé zložky čo do druhu
i výšky špecifikoval v žalobnom návrhu a na zaplatenie ktorej odporcu vyzval naposledy listom zo dňa
25.11.2009.

Navrhovateľ k žalovanej istine dospel výpočtom zo záznamov o skutočne odpracovanej dobe, ktoré
si viedol počas trvania pracovného pomeru u odporcu a z potvrdenia zo dňa 12.10.2009, ktorým

odporca ako zamestnávateľ v konaní vo veci výživného pred Okresným súdom v Galante sp. zn. 26P
63/2009 potvrdil výšku mzdy navrhovateľa ako jeho zamestnanca za obdobie január až jún 2009 a
súvisiacich cestovných náhrad, trvanie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu do 30.8.2009 a
práceneschopnosť navrhovateľa od 15.6.2009 do 30.8.2009.O žalobnom návrhu na návrh navrhovateľa súd rozhodol dňa 29.04.2010 platobným rozkazom
26Ro/174/2010-25, proti ktorému odporca podal odpor. Tento odôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľ

podal žalobu predčasne bez vysporiadania vzájomných záväzkov medzi účastníkmi. Odporca potvrdil,
že nedošlo k vyplateniu všetkých nárokov z pracovného pomeru, keďže navrhovateľ bol pristihnutý dňa
11.06.2009 pri krádeži, po tomto incidente bol práceneschopný a následne podal výpoveď z pracovného
pomeru. Trestné stíhanie proti navrhovateľovi sa vedie v Belgicku, kde mal byť navrhovateľ pri krádeži
v priestoroch spoločníka odporcu pristihnutý. Odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľ od odporcu prevzal

pracovné pomôcky v hodnote 339 Eur, ktoré nevrátil. Ďalej odporca argumentoval tým, že listom zo
dňa 16.12.2009 vyčíslil odporcovi záväzky a navrhol mu vykonať záverečné vysporiadanie dohodou.
Výpočet náhrady za dovolenku, ako aj výpočet náhrady stravného uvedený navrhovateľom spochybnil
akonepravdivétvrdenieNavrhovateľoviuznalnároknanevyčerpanúdovolenkuvrozsahu7,5dní.Podľa
odporcu navrhovateľovi patrí skrátené stravné maximálne za mesiac IV/2009 v sume 1.147,50 Eur, za
mesiac V/2009 v sume 688,50 Eur a mesiac VI/2009 v sume 497,27 Eur. Žalobu žiadal odporca ako

predčasne podanú zamietnuť a navrhol zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi.

Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom zástupcu odporcu,
listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a celým obsahom spisu, pričom zistil nasledovné:

Odporca ako zamestnávateľ a navrhovateľ ako zamestnanec uzatvorili dňa 29.11.2007 pracovnú zmluvu
(č.l. 5-9) s nástupným dňom a vznikom pracovného pomeru dňa 1.12.2007, dojednaným druhom práce
Vodič medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej dopravy ( obsluha a riadenie nákladného automobilu ) s
miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa Kopčianska 65/A, Bratislava a podľa príkazov zástupcu
spoločnosti EU. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dohodnutá bola mesačná hrubá mzda

vo výške 16.000,- Sk vrátane nadčasov. Mzda za vykonanú prácu bola splatná pozadu za mesačné
obdobie jednorazovo a v termíne do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca na osobný účet
určený zamestnancom. Náhrady pri zahraničných pracovných cestách boli stanovené zamestnávateľom
z pracovného výkazu zamestnanca. Z dôvodu častej zmeny pracoviska vyplývajúcej z osobitnej povahy
zamestnania navrhovateľa sa odporca zaviazal poskytovať nižšie stravné o 25% ako je uvedené

v zákone o cestovných náhradách s odkazom na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c/, § 13 ods. 5
zák.č. 283/2002 Z.z.. Vyúčtovanie cestných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení pri zahraničných
pracovných cestách bol zamestnávateľ povinný vyhotoviť do 30 dní od konca hodnotiaceho obdobia
(kalendárneho mesiaca). Zamestnancovi patrila dovolenka v minimálnej výmere 4 týždňov v zmysle §
103 Zákonníka práce, vo zvýšenej výmere najmenej 5 týždňov, ak zamestnanec do konca kalendárneho

roku dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. Účastníci sa dohodli na skúšobnej
dobe 3 mesiace.

Navrhovateľ1.12.2007nastúpildozamestnaniapodľapracovnejzmluvyapracovnýpomervznikoltýmto
dňom.

Navrhovateľ listom zo dňa 24.8.2009, odoslaným na prepravu poštou dňa 28.8.2009, oznámil odporcovi
skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (č.l. 10) a prostredníctvom
svojhoprávnehozástupculistomz25.11.2009vyzvalodporcunazaplateniežalovanýchnárokovvlehote
7 dní od doručenia výzvy. V tej istej lehote požiadal odporcu o zaslanie potvrdenia o zamestnaní a

evidenčný list dôchodkového zabezpečenia.

Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol ukončený dňa 30.08.2009, čo preukazuje potvrdenie
adresované Okresnému súdu v Galante zo dňa 12.10.2009 (č.l. 52 ), zápočtový list a evidenčný list
dôchodkového poistenia, vystavený odporcom ( č.l. 95 a 96 v súdnom spise). Navrhovateľ bol u odporcu

v pracovnom pomere od 1.12.2007 do 31.08.2009, čo preukazuje lustračná správa Sociálnej poisťovne
(č.l. 77 ). Podľa mzdového listu navrhovateľ u odporcu v roku 2009 odpracoval spolu 105 dní/ 840 hodín.
(č.l. 67).

Z osobného listu dôchodkového poistenia ( č.l. 135 v súdnom spise ) mal súd preukázané trvanie

pracovného pomeru navrhovateľa v roku 2009 do 30.8. a dosiahnutý vymeriavací základ 2.895,47 Eur
za 242 dní započítaných dní dôchodkového poistenia ako aj celkový počet odpracovaných rokov pre
potreby posúdenia nároku na celkovú dĺžku dovolenky v roku 2009.Zo zápočtového listu, evidenčného listu dôchodkového poistenia a osobného listu dôchodkového
poistenia navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný na základe
pracovného pomeru od 1.12.2007 do 30.08.2009 na neurčitý čas. Táto skutočnosť medzi účastníkmi

konania sporná ani nebola.

Z Prehľadu vymeriavacích základov zistených zo správy Sociálnej poisťovne ( č.l. 78 ) vyplýva
vymeriavací základ za 01/2009 - 4 81,06 Eur, za 02/2009 - 481,30 Eur, za 03/2009 - 480,40 Eur, za
04/2009 -481,30 Eur, 05/2009 - 481,30 Eur, 06/2009 -218,91 Eur.

Podľa Mzdového listu navrhovateľa za rok 2009 (č.l. 67), vystaveného podľa pracovného výkazu, mala
byť navrhovateľovi vyplatená čistá mzda za mesiac 4/2009 za 160 hodín - 436,39 Eur najneskôr do
31.05.2009, za mesiac 5/2009 za 152 hodín - 436,39 Eur najneskôr do 30.06.2009, za mesiac 6/2009 za
80 hodín - 209,26 Eur najneskôr do 31.07.2009. Čistá mzda navrhovateľovi za uvedené mesiace nebola
vyplatená vôbec. Nárok navrhovateľa na mzdu za odpracované dobu predstavuje sumu 2 x 436,39 Eur

= 872,78 Eur + 1 x 209,26 Eur, teda mzda spolu 1.082,04 Eur. Tento nárok čo do dôvodu ani výšky
sporný medzi účastníkmi nebol.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na vyplatenie čistej mzdy zadržanej mu odporcom vo výške mzdového
nároku v uvedených mesiacoch vyčísleného v mzdovom liste i v potvrdení odporcu zo dňa 12.10.2009,

doručenému Okresnému súdu v Galante dňa 22.10.2009.

Podľa § 118 ods. 1 a 2 Zákonníka práce - (1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu. (2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované

v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, ...................

Podľa § 129 ods. 1, 3 ZP - (1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do
konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve

nedohodlo inak. (3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu
splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však
v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 130 ods. 2, 5, 7, 8 ZP - (2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v
pracovnejzmluvealebovkolektívnejzmluve................(5)Privyúčtovanímzdyjezamestnávateľpovinný

vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných
zrážkach a o celkovej cene práce. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady
za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné
na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na
poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do

rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.
Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola
mzda vypočítaná. (7) Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca
vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou. (8) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa
§ 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v

pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak
sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných
prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec
požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si
zamestnanec sám určil.

Podľa § 131 ods. 1, 2 a 3 ZP - (1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky
poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z
ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane,
nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na

preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na
daň z príjmov zo závislej činnosti. (2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo
mzdy len a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky
na priznanie tejto mzdy, b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnymorgánom, c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím
príslušných orgánov, d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného
dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a

príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný
ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, e) nevyúčtované preddavky
cestovných náhrad, f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť,
na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú

zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, h) sumu odstupného alebo jeho časť,
ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3. (3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec
zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody
so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy
a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
V zmysle Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 606/2008 Z.z. podľa § 13 ods. 2 zákona

283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 81/2005 Z.z. ministerstvo ustanovilo základné
sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách na rok 2009 pre krajinu Belgicko
v sume 45 Eur. V pracovnej zmluve bola stanovená výška stravného o 25% nižšia ako vo vyhláške z
dôvodu častej zmeny pracoviska, ktoré vyplýva z osobitnej povahy povolania a zvláštneho vybavenia
motorového vozidla. Odporca vyplácal, resp. priznával v pracovných výkazoch stravné vo výške 36 Eur

denne + príplatky 2, 25 Eur. Celkom v sume 38,25 Eur na deň.

Podľa pracovného výkazu za mesiac 04/2009 (č.l. 63) navrhovateľ odpracoval 160 hodín a na
cestovných náhradách mu bola vyúčtovaná mesačná suma 1.147,50 Eur, v tom príplatok vreckového
v sume 67,50 Eur ( 30 x 2,5Eur ) + diéty za 30 dní vo výške 36 Eur/deň v celkovej sume 1.080 Eur.

Za mesiac 05/2009 (č.l. 64 ) odpracoval 152 hodín a na cestovných náhradách mu bola vyúčtovaná
mesačná suma 688,50 Eur, v tom príplatok vreckového v sume 40,50 Eur ( 18 x 2,5 Eur ) + diéty za 18
dní v sume 648 Eur). Za mesiac 06/2009 (č.l. 65 ) odpracoval navrhovateľ 80 hodín a na cestovných
náhradách mu bola vyúčtovaná mesačná suma 497,25 Eur, v tom príplatok vreckového v sume 29,30
Eur ( 13 x 2,5 Eur ) + diéty za 13 dní v sume 468 Eur). Cestovné náhrady boli splatné vo výplatným

termíne za jednotlivý odpracovaný mesiac. Odporca cestovné náhrady (1.147,50 Eur + 688,50 Eur +
497,25 Eur) v celkovej sume 2.333,25 Eur podľa vyúčtovania za 61 dní navrhovateľovi nevyplatil.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na cestovné náhrady v celkovej sume 3.065 Eur ( 1.515 Eur
+ 900 Eur + 650 Eur ) tak ako ich vyčíslil odporca v potvrdení o dosiahnutých príjmoch navrhovateľa za

obdobie 0l-06/2009, adresovanom Okresnému súdu Galanta v konaní 26P 63/2009. V priebehu konania
vzhľadom na výsledky dokazovania akceptoval dennú sumu cestovných náhrad 38,25 Eur a vzhľadom
na preukázanú dobu trvania pracovnej cesty, cestovné náhrady akceptoval v sume 2.333,25 Eur. Vo
zvyšku svoj návrh vzal späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Podľa § 101 ZP zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému

zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku
za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého
kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú
časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Podľa § 102 ZP pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho

istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Podľa § 103 ods. 1), 2), 6), 7) ZP - 1) Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. (2) Dovolenka
vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši
aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. (6) Čas trvania pracovného pomeru v cudzine,
prípadneinézapočítateľnéobdobiastrávenévcudzinesazapočítavajúdočasurozhodujúcehopredĺžku

dovolenky za rovnakých podmienok, ako keby zamestnanec pracoval na území Slovenskej republiky.
(7) Obdobia uvedené v odsekoch 1 až 6 sa nezapočítavajú, ak spadajú do času trvania pracovného
pomeru; ak sa kryjú navzájom, započítavajú sa len raz.
Podľa § 105 ZP - Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej
pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň

60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za
každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Podľa § 116 ZP - (1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku. (2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmerydovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí
zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. (3) Za nevyčerpané štyri týždne
základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si

túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 117 ZP zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na
ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
Podľa § 134 Zákonníka práce v znení do 31.8.2009 (1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu

v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. (2)
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť

priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. (9) Ak sa
na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z
priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného

mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov
fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom
sa tento zárobok zisťuje.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2009 po skončení

pracovného pomeru v rozsahu 17 dní, na ktoré mu mal vzniknúť nárok od 1.1.2009 do 30.8.2009.
Navrhovateľovi v zmysle § 103 Zákonníka práce patril nárok na dovolenku vo výmere piatich týždňov.
Navrhovateľ odpracoval u odporcu od 1.1.2009 do 30.8.2009 spolu 105 dní, preto mu vznikol nárok
na dovolenku v rozsahu 1/12 zo zvýšenej výmery mesačne, teda v rozsahu 16,66 dní ( 25:12 x 8 ).
Navrhovateľsiuplatnilnáhradumzdyzanevyčerpanúdovolenkuvsume436,86Eurza17dnídovolenky.

Odporca uznal nárok na nevyčerpanú dovolenku iba v rozsahu 7,5 dní.

Podľa mzdového výkazu navrhovateľ odpracoval v mesiaci 04/2009 - 160 hod, v mesiaci 05/2009 -
152 hod, v mesiaci 06/2009 - 80 hod, teda spolu 392 hodín. Hrubá mzda podľa mzdového výkazu
predstavovala 531 Eur /mesačne x 2 mesiace + 241,41 Eur = 1.303,61 Eur. Priemerný zárobok 1.303,61

Eur : 392 hod. = 3,3255 Eur hodinová mzda x 11 dní dovolenky x 8 hodín pracovného času, predstavuje
náhrada mzdy 292,64 Eur btto. Odporca ustálil priemerný netto hodinový zárobok pre účely náhrady
mzdy pri čerpaní dovolenky v sume 3,0746 Eur. Pokiaľ navrhovateľ záverečným prednesom žiadal za
12 dní nevyčerpanej dovolenky zaplatiť sumu 295,16 Eur ( 3,0746 Eur x 12 ní x 8 hodín ), súd mu ako
dôvodný priznal nárok na zaplatenie sumy 270,56 Eur, zodpovedajúcej sume nároku na nevyčerpanú

pomernú časť dovolenky v trvaní 11 dní ( 3,0746 Eur a 11 dní x 8 hodín ).

Zomzdovéholistusúdzistil,ženavrhovateľvmesiaci01/2009čerpal1deňdovolenky,vmesiaci03/2009
čerpal 5 dní dovolenky.

Do skončenia pracovného pomeru u odporcu teda vyčerpal spolu 6 dní dovolenky, čo mal súd
preukázané mzdovým listom navrhovateľa za rok 2009. Iný dôkaz spôsobilý vyvrátiť toto zistenie
predložený ani označený nebol.
Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal aj nároku na náhradu mzdy v sume svojho priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov s odkazom na ustanovenie § 69 ods.

4 Zákonníka práce. Navrhovateľ preukazoval, že pracovný pomer s odporcom ukončil na základe
písomného úkonu zo dňa 24.8.2009, ktorý odovzdal na poštovú prepravu dňa 28.8.2009. Dôvod, pre
ktorý tak urobil, skutkovo nevymedzil, odkazoval na ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce,
podľa ktorého zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil
mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej

pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c)
okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
V písomnom prejave navrhovateľa zo dňa 24.8.2009 síce absentovalo skutkové vymedzenia jeho
dôvodu, tento obsahoval iba odkaz na zákonné ustanovenie podľa ktorého okamžite skončiť pracovný
pomer môže zamestnanec, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady,
náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Súd sa v tomto konaní nezaoberal otázkou platnosti
právneho úkonu skončenia pracovného pomeru, keďže odporca v prekluzívnej lehote nevyužil svoje
právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu skončenia pracovného pomeru. Písomný
prejav navrhovateľa podľa názoru súdu jednoznačne smeroval k okamžitému ukončeniu pracovného
pomeru. Pre úsudok, akú vôľu mal navrhovateľ pri jeho vykonaní, čo týmto úkonom sledoval a čo
chcel dosiahnuť, mal súd podklad vo vykonanom dokazovaní a v následnom správaní sa oboch

účastníkov konania. Nemal pochybnosti, že v danom prípade právny úkon navrhovateľa smeroval ku
skončeniupracovnéhopomeruokamžitýmzrušenímazkvalifikovanéhodôvodu.Odporcasanedomáhal
vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, formu skončenia pracovného pomeru nikdy
nespochybnil, nenamietal. Odporcovi bol rozsah nárokov, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha,
známy aj z listu navrhovateľa z 25.11.2009, neskôr zo žalobného návrhu, ktorý osobne prevzal dňa

10.5.2010. K forme skončenia pracovného pomeru a s týmto skončením súvisiacim nárokom sa odporca
nevyjadroval a neurobil to ani po výzve súdu. Odporca v zápočtovom liste potvrdil iba trvanie pracovného
pomeru do 31.8.2009, dôvod skončenia pracovného pomeru (vo formulári predtlačený údaj) neuviedol,
kolónku vôbec nevyplnil. Medzi účastníkmi nakoniec ani nebolo sporné, že mzdu za odpracované
mesiace a nároky súvisiace s odpracovanou dobou u dobou dočasnej pracovnej neschopnosti odporca

navrhovateľovi nevyplatil.
Z listinných dôkazov ako aj vyjadrení účastníkov konania mal súd preukázané, že pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu trval do 30.8.2009 resp. 31.8.2009. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi
konania sporná.
Podľa § 69 Zákonníka práce účinného do 31.8.2009 (4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný

pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu
dvoch mesiacov.
Podľa § 134 Zákonníka práce (1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa

namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným

počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(9) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného

mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov
fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom
sa tento zárobok zisťuje.
(11) Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť v

kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na mzdu v sume 1.069,50 Eur, t.j. vo výške svojho priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov ( 2 x 534,75 Eur. ). Túto sumu ustálil po
doplnení dokazovania, zameraného na vyčíslenie priemerného mesačného zárobku ako súčin 3,0746Eur (priemerný netto hodinový zárobok) x 174 hodín (priemerný počet dní v mesiaci) = 534,9804 Eur.
Navrhovateľ žiadal sumu 534,75 Eur /mesiac, ktorú mu súd ako dôvodný nárok s odkazom na vyššie
uvedené zákonné ustanovenia priznal.

Navrhovateľ v tomto konaní požadoval náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti od 15.6.2009 do
24.6.2009 a od 26.7.2009 do 4.8.2009 spolu vo výške 2 x 80, 08 Eur.
Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu upravujú osobitné
predpisy ( zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zákon č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri
dočasne pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Podľa § 4 zák.č. 462/2003 Z.z. v znení účinnom k 15.6.2009 nárok na náhradu príjmu má zamestnanec,
ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca
alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len "dočasná pracovná
neschopnosť") a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa osobitného predpisu za
obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 citovaného zákona (1) Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ. (2) Náhrada príjmu sa
poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej
pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Podľa § 8 (1) Výška náhrady príjmu je v období a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do
tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a

b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
55 % denného vymeriavacieho základu. (4) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho
základu zamestnanca uvedeného v odseku 1 je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu ( §
54 zákona č. 461/2003 Z. z.) (5) Denný vymeriavací základ zamestnanca je denný vymeriavací základ
zamestnanca určený podľa osobitného predpisu (§ 55 zákona č. 461/2003 Z. z.) alebo pravdepodobný

denný vymeriavací základ zamestnanca určený podľa osobitného predpisu (§ 57 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. )
Podľa § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení denný vymeriavací základ na určenie výšky
nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na
nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací

základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 56 citovaného zákona (1) Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky
je 30, 4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Mesačný vymeriavací
základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor. (2) Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu
na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30, 4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného

podľa § 55 pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú
prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 5.
Súd mal dôkazne preukázaný denný vymeriavací základ navrhovateľa pre účely náhrady príjmu počas
PN v sume 17,4073 Eur. V zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy uplatňovaného nároku za obdobie
dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa od 15.6.2009 do 24.6.2009 vznikol mu nárok na náhradu

príjmu vo výške 17,4073 Eur x 0,25 % x 3 dni = 13,0554 Eur ( od 15.6.-17.6.2009 vrátane ) a
vo výške 17,4073 Eur x 0,55 % x 7 dní = 67,0181 Eur ( od 18.6.- 24.6.2009 ), teda za 10 dní
dočasnej práceneschopnosti vo výške 80, 0735 Eur, zaokrúhlene 80,08 €. Za ďalšie obdobie dočasnej
práceneschopnosti od 26.7.2009 do 4.8.2009 navrhovateľ vznik nároku na náhradu príjmu v rovnakej
výške nepreukázal. Preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 80,08 Eur titulom náhrady príjmu pri

dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa, ktorú si v tejto výške navrhovateľ uplatňoval dôvodne.
Navrhovateľ si pôvodne uplatnil peňažný nárok v celkovej výške 5.729,69 € . Po vykonanom dokazovaní
listinnými dôkazmi žalovanú sumu čo do výšky upravil ( znížil ) na sumu 4.860,03 Eur bez zmeny
právneho dôvodu jej uplatňovania.

V časti prevyšujúcej túto sumu ( v danom prípade 869,66 Eur ) návrh zobral späť. V tejto časti žalobného
návrhu súd podľa § 96 O.s.p. konanie zastavil.

Po vykonaní dokazovania súd považoval za dôvodný nárok navrhovateľa na netto mzdu, ktorú mal
odporca vyplatiť navrhovateľovi za odpracovaný čas v mesiaci 04 - 06/2009 vo výške 1.082,04 Eur,

cestovné náhrady vo výške 2.333,25 Eur, náhradu za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 11 dní vo výške
270,56 Eur, náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 80,08 Eur a náhradu mzdy
za dobu výpovednej doby 2 mesiacov spolu v sume 1.069,50 Eur. Súd navrhovateľovi priznal finančný
nárok, vyplývajúci mu z pracovného pomeru v sume 4.835,43 Eur. Vo zvyšku 24,60 Eur, t.j. do sumy4.860,03€uplatnenej vzáverečnejrečiprávnehozástupcunavrhovateľaz7.10.2013návrhzamietolako
nedôvodný a v časti o zaplatenie 869,66 Eur pre späťvzatie návrhu konanie zastavil. Zamietnutie návrhu
v časti nepatrnej ako aj čiastočné zastavenie konania súd nepovažoval za neúspech navrhovateľa.

Navrhovateľ bol v nevýhodnej dôkaznej pozícii, čo sa týkalo uplatnenia svojich nárokov z dôvodu, že
okrem toho, že nedošlo k riadnemu vyplateniu mzdy a cestovných náhrad, neobdržal navrhovateľ ani
výplatné pásky, podľa ktorých by mal možnosť zistiť presnú sumu svojho nároku.

Odporca svoju obranu opieral o započítanie náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť protiprávnym

konaním navrhovateľa a nevrátením pracovných pomôcok. Svoje stanovisko zo dňa 16.12.2009 zaslal
odporca ako odpoveď na výzvu navrhovateľa na vyplatenie nárokov z pracovnoprávneho pomeru.
Odporca svoje tvrdenia nepreukázal. Údajné trestné konanie vedené voči navrhovateľovi v Belgicku
skončené nie je. Poškodenou organizáciou je spoločnosť SAELENS-PARTNERSA N.V., ktorej konateľ
podal sťažnosť voči svojmu zamestnancovi D. Q. pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže,
ktorý skutok sa mal stať dňa 11.06.2009 v areáli spoločnosti, pričom odcudzené veci, ktoré mu boli

odňaté z vozidla Ford Escort so slovenským evidenčným číslom H. XXX T., zaparkovanom vo firemnom
areáli, mohli mať hodnotu cca 2.500 Eur. (č.l. 29). V tom čase sa navrhovateľ podľa vyjadrenia konateľa
spoločnosti odporcu nachádzal služobne v Nemecku. Vo výsluchu konateľ poškodenej spoločnosti
(odlišnej od odporcu ako zamestnávateľa) vyjadril predpoklad, že prístup do skladu označenej osobe
umožnil P. I.. V čase výsluchu dňa 12.06.2009 podľa vyjadrenia konateľa poškodenej spoločnosti

nevznikli pre spoločnosť žiadne nevýhody. Z trestného oznámenia vyplýva, že navrhovateľ nebol
pristihnutý pri krádeži v priestoroch spoločníka odporcu. Trestné konanie vedené v Belgicku nie je
právoplatne skončené a škoda ak nejaká vznikla, vznikla inému subjektu ako odporcovi.

Súd obranu odporcu vyhodnotil ako účelovú, nedôvodnú a dôkazne nepreukázanú, ktorá nemala

skutkovú, dôkaznú ani zákonnú oporu. Odporca nevyplatil navrhovateľovi mzdu a cestovné náhrady
za mesiac apríl, splatné najneskôr 31.05.2009, za mesiac máj splatné 30.06.2009 a za mesiac jún,
splatné najneskôr do 31.7.2009 a pri skončení pracovného pomeru splatné 30.09.2009 bez preukázania
zákonného dôvodu ich nevyplatenia. Navrhovateľovi okrem potvrdenia o príjmoch a zápočtového listu
neboli odovzdané výplatné pásky. Okrem toho v súvislosti s ukončením pracovného pomeru odporca si

neuplatňoval žiadne nároky na náhradu škody. Náhradu škody žiadal kompenzovať až v konaní pred
súdom,resp.prvýkrátzaslanímstanoviskakvýzvenavrhovateľanavyplateniemzdy,cestovnýchnáhrad
a náhrady za pomernú časť dovolenky dňa 16.12.2009, kedy nárok navrhovateľa z pracovného pomeru
nepoprel, ale v rozpore s ustanovením § 131 ods. 3 Zákonníka práce odmietol vyplatiť a vyplatenie
nárokov navrhovateľa podmieňoval „po vyčíslení všetkých spôsobených škôd“ vykonaním záverečného

vysporiadania a dohody. Do rozhodnutia súdu v predmetnom konaní odporca nepreukázal spôsobilosť
svojho nároku na náhradu škody na započítanie na mzdu a cestovné náhrady navrhovateľa v zmysle
Zákonníka práce.

Rovnako nepreukázal vznik škody, zodpovednosť navrhovateľa za vznik škody, jej výšku a príčinnú
súvislosť medzi zavinením navrhovateľa a vznikom škody.

Odporca v konaní tiež nepreukázal, že navrhovateľ prevzal pracovné pomôcky, ktoré bol povinný
vyúčtovať a v akej výške. V tomto smere ostal odporcom v odpore proti platobnému rozkazu uplatňovaný

nárokvovýške339eur(č.l.27) avlistezodňa16.12.2009vovýške299eur(č.l.31)ibavrovinetvrdení
a bez spôsobilosti na jeho započítanie oproti nárokom navrhovateľa tak, ako vyplývali z predložených
listinných dôkazov vyhotovených samotným odporcom.

V zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačne obdobie, a to najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve
nedohodlo inak. Podľa článku 5, písm. a/ pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2007 mzda za vykonanú
prácu bola splatná pozadu za mesačné obdobie jednorazovo a v termíne do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca na osobný účet určený zamestnancom. V zmysle čl. písm. c/ pracovnej zmluvy
zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že vyúčtovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných

plnení pri zahraničných pracovných cestách poskytne zamestnávateľ bezhotovostne do 30 dní od konca
hodnotiaceho obdobia (kalendárneho mesiaca ). V zmysle § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení
pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deňskončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne
nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Bolo nesporné, že odporca ako bývalý zamestnávateľ navrhovateľa je v omeškaní s plnením peňažných
záväzkov voči navrhovateľovi, ktoré si navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní. Preto je povinný podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. v znení platnom k 1.10.2009
platiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania, keďže navrhovateľ sa tejto majetkovej sankcie domáhal.
Navrhovateľ žiadal úrok z omeškania z celej žalovanej sumy vo výške 8% ročne od 1.10.2009 do

zaplatenia, vychádzajúc zo splatnosti celej žalovanej istiny dňom 30.9.2009, t.j. uplynutím 30 dňovej
lehoty od skončenia pracovného pomeru, ktorá je súčasne lehotou hodnotiaceho obdobia august 2009
pre vyúčtovanie cestovných náhrad, ako aj posledným dňom lehoty splatnosti mzdy resp. jej náhrady za
mesiac august 2009. Lehota splatnosti nevyplatenej mzdy a cestovných náhrad za mesiace apríl až jún
2009 uplynula vzhľadom na zákonné ustanovenia a zmluvné dojednania dňom 31.5.2009 až 31.7.2009.
Dôvodne sa preto navrhovateľ domáha úroku z omeškania celej žalovanej istiny od 1.10.2009. K

uvedenému dňu bola úroková sadzba 1%, navrhovateľ teda žiadal zákonný úrok z omeškania, pod
hornou hranicou kogentne určenej úrokovej sadzby, na zaplatenie ktorého súd odporcu zaviazal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

Súd za účelne uplatňované trovy právneho zastúpenia zo substrátu 4.835,43 Eur, t.j. nároku priznaného
navrhovateľovi, považoval tieto úkony právnej pomoci:

1. prevzatie a príprava zastúpenia 18.09.2009

2. spísanie žaloby 16.12.2009
3. osobná účasť na pojednávaní 19.9.2012
4. osobná účasť na pojednávaní 19.11.2012
5. osobná účasť na pojednávaní 12. 6.2013
6. osobná účasť na pojednávaní 7.10.2013,

za ktoré patrí advokátovi odmena vo výške 6 x 170,97 Eur + režijný paušál 2 x 6,95 Eur + 2 x 7,63 Eur +
2 x 7,81 Eur + náhrada za stratu času: cesta z Trebatíc do Bratislavy a späť na pojednávanie konané dňa
19.9.2012 a 19.11.2012, t.j. 8 x 12,71 Eur ( 1/60 zo sumy 763 eur) = 101,68 € + náhrada za stratu času:
cesta z Trebatíc do Bratislavy a späť na pojednávanie dňa 12.6.2013 a 7.10.2013,t.j. 8 x 13,01 Eur ( 1/60

zo sumy 781 Eur) = 104,08 € + cestovné náhrady za použitie osobného motorového vozidla zn. AUDI
A3 ev.č. PN020CA na trase Trebatice a Bratislava a späť na meritórne pojednávania konané v dňoch
19.9. a 19.11.2012, 12.6. a 7.10.2013 pri priemernej spotreba vozidla podľa predloženého Osvedčenia
o evidencii SG 370 820)- 5,2 l/100km a počte kilometrov z Trebatíc do Bratislavy a späť = 176 km.

Vychádzajúc zo sumy základnej náhrady za osobné cestné motorové vozidlo podľa § 7 ods. 2 zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, priemernej ceny pohonných látok v SR uvedenej na internetovej
stránke Štatistického úradu SR a počtu vykonaných ciest navrhovateľ si uplatnil cestovné v celkovej
výške 197,12 Eur ( 4 x 176 km x 0,28 Eur ), ktoré mu súd ako dôvodné a požadované v správnej výške
priznal.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v súlade s ustanovením § 10 ods.1 v spojení s § 14 ods.
1, písm. a/, b/, a c/, 16 ods. 3, 4 § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ďalej len advokátska tarifa),
náhradu za stratu času podľa ustanovenia § 15 písm. b), § 17 advokátskej tarify a cestovné náhrady

podľa ustanovenia § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov
a opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z..

Trovy konania predstavujú celkom sumu 1.473,44 Eur, ktorú je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1
O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Uznesením 26Ro/174/2010-24 z 10.03.2010 súd priznal navrhovateľovi podľa § 138 O.s.p. oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov.S prihliadnutím na výsledok sporu a s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení súd zaviazal v spore neúspešného odporcu na zaplatenie súdneho poplatku
288 Eur, ktorý predstavuje 6% z istiny 4.835,43 Eur ( Položka 1a Sadzobníka súdnych poplatkov ), na

zaplatenie ktorej súd odporcu zaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom
súde, dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- z podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm.
a/ až f/ O.s.p.

Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 3 O.s.p. ).