Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114227137
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114227137.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J. M. R., s.r.o, so sídlom L., J. XX, A.: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. C. M., s.r.o., so sídlom L., J. XX, A.: XX XXX XXX, proti
odporcovi E. H., bytom Z., B. XXX/XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu občianskeho
združenia R., zastúpeného HF. o zaplatenie 889,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. novembra 2015, č.k. 13C/41/2015-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporcovi zaplatenia istiny 889,02 eur s príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo
výške 143,62 eur, na účet P. Z., s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutiauviedol,ženavrhovateľsadomáhalzaplateniasumy889,02eur spolusozmluvnoupokutou
vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne zo sumy 49,39 eur od
12.03.2012 do 03.04.2012, zo sumy 49,39 eur od 12.04.2012 do 15.04.2012, zo sumy 49,39 eur od
12.01.2014 do 04.02.2014, zo sumy 49,39 eur od 12.02.2014 do 04.03.2014, zo sumy 49,39 eur od

12.03.2014 do 02.04.2014, zo sumy 49,39 eur od 12.04.2014 do 02.07.2014, zo sumy 49,39 eur od
12.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 49,39 eur od 12.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 49,39 eur od
12.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 49,39 eur od 12.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 691,46 eur
od 15.08.2014 do zaplatenia, tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia
sumu 870,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a
tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 870,- eur len 8,15 ročný úrok z omeškania zo sumy 889,02 eur do

zaplatenia a náhrady trov konania titulom nesplateného revolvingového úveru. Na základe vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru že podaná žaloba nie je dôvodná. Účastníkmi konania
uzavretá zmluva o úvere spĺňa všetky pojmové znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere pozitívne
vymedzené v § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom
zmluvy je záväzok navrhovateľa ako veriteľa poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a odporca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady

spojené so spotrebiteľským úverom. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v zmluve o revolvingovom
úvere absentuje dohoda zmluvných strán o RPMN a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), v dôsledku čoho sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z. poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ v podanej žalobe tvrdil, že
odporcovi poskytol dňa 28.09.2010 úver v sume 870,- eur a dňa 25.05.2012 revolvingový úver v sume
1.185,36 eur. Suma revolvingového úveru 1.185,36 eur predstavuje poskytnutú čiastku revolvingu s

úrokom za celú dobu čerpania revolvingu, pričom poskytnutá čiastka revolvingu bola vo výške 497,85
eur. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 28.09.2010 peňažné prostriedky vovýške 870,- eur a dňa 25.05.2012 vo výške 497,85 eur. Z podanej žaloby ani z výpisu karty klienta nie
je zrejmé, či navrhovateľ od poskytovanej sumy úveru a revolvingového úveru odpočítal aj odplaty za
poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody o poskytnutí služby, toto ani navrhovateľ a

ani odporca netvrdili. Zo žaloby a predložených listín preto vyplýva, že navrhovateľ odporcovi celkovo
vyplatil sumu 1.367,85 eur (870,- eur + 4997,85 eur). Ďalej medzi účastníkmi
nebolo sporné, že odporca zaplatil navrhovateľovi 42 splátok po 49,39 eur, t.j. celkovo sumu 2.074,38
eur.Zuvedenéhovyplýva,žeodporcanavrhovateľoviposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátilvcelejvýške
(dokonca vo vyššej sume o 706,53 eur), a tak odporca už nie je povinný vrátiť navrhovateľovi žiadne

peňažné prostriedky, ktoré by vyplývali z tohto zmluvného vzťahu. Z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ si uplatňoval okrem zaplatenia sumy 889,02 eur
aj zmluvnú pokutu podľa bodu 14.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
J. M. R., s.r.o.. Dojednanie zmluvnej pokuty v texte samotnej žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru / zmluvy o revolvingovom úvere nie je, ale je súčasťou predtlačených zmluvných dojednaní
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti J. M. R., s.r.o., ktoré sú vytlačené drobným písmom a

pripravil ich navrhovateľ pre odporcu bez toho, že by odporca tieto podmienky podpísal a majú charakter
všeobecných obchodných podmienok. Pri hodnotení platnosti takéhoto dojednania zmluvnej pokuty bol
súd vedený úvahami v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty je výsledkom konania dodávateľa - navrhovateľa, ktorý úverové
podmienky pripravil a z hľadiska spotrebiteľského práva ho nemožno hodnotiť inak ako nepoctivé.

Konaniu navrhovateľa, preto nemožno poskytnúť právnu ochranu a dojednanie zmluvnej pokuty je
potrebné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Z
uvedeného dôvodu súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal uplatňovanú zmluvnú pokutu. Vo vzťahu
k rozhodnutiu o trovách konania súd prvého stupňa uviedol, že odporca bol v konaní účastníkom, ktorý
mal vo veci plný úspech, preto by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania v celom

rozsahu. Nakoľko si odporca žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu
v konaní trovy vznikli, súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník vystupoval v konaní na strane odporcu. Nakoľko súd podanú žalobu v celom rozsahu
zamietol, bol odporca tým účastníkom v konaní, ktorý mal úspech vo veci v celom rozsahu. V zmysle § 93
ods. 4 O.s.p. má v konaní vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Vedľajší účastník

podporoval v konaní odporcu, ktorý bol v konaní účastníkom s plným úspechom vo veci, preto mu
prináleží právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu, v akom prináleží odporcovi. Vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu v konaní vznikli trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia,
preto mu súd prvého stupňa priznal ich náhradu proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd
prvého stupňa preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v zmysle § 142 ods. 1 a § 93 ods.

4 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania v sume 143,62 eur titulom trov právneho zastúpenia (1 x
prevzatie a príprava veci po 51,45 eur + 1 x rež. paušál po 8,39 eur, 1 x podanie vyjadrenia po 51,45 eur
+ 1 x režijný paušál po 8,39 eur, 20 % DPH zo sumy 119,68 € v sume 23,94 eur), ktoré je v súlade s 149
ods. 1 O.s.p. navrhovateľ povinný zaplatiť na účet zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu P.
Z., s.r.o., advokátskej kancelárie so sídlom R., L., A. XX XXX XXX.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to jeho výroku o
priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Namietal, že súd prvého stupňa pochybil, keď
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania napriek tomu, že tento si ich nevyčíslil v trojdňovej
lehote od vyhlásenia rozsudku, ale uplatnil si ich skôr, ešte v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu.

Mal za to, že takýto postup je v rozpore s § 151 ods. 2 O.s.p. Ďalej namietal nesprávne posúdenie
otázky účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súdom prvého stupňa. Mal za to, že
zastupovanie šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových podaní je zneužívaním zákona,
pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti. Na podporu svojich tvrdení
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2013. Navrhovateľ v odvolaní namietal

aj to, že súd prvého stupňa nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania aj preto,
že tento subjekt ani nemal procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 1.1.2015 pre
každý takýto subjekt je stanovená povinnosť (zák. 353/2014 Z.z.) predložiť súhlas toho, na strane koho
má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil. Z uvedených
dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nedôvodné v súlade s ust. § 205 ods. 2

písm. a/, § 201 ods. 1 písm. f/, h/ a ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. navrhol, aby odvolací súd
napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.Odporca ani vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady

trov konania vedľajšiemu účastníkovi bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti (§ 219 ods.
2 O.s.p.) a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom neúspešne domáhal voči odporcovi zaplatenia
istiny v sume 889,02 eur s príslušenstvom, pričom v konaní na strane odporcu vystupoval aj vedľajší
účastník spĺňajúci predpoklady podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa návrh vo veci samej v celom
rozsahu zamietol. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že hoci by mu ich
náhrada patrila, tento si trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali.

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur. Odvolací súd sa s týmto právnym
názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako

ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní,
v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval
za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V
danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu
mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca

zastúpenie riadne prevzal a dňa 30.03.2015 doručil súdu prvého stupňa právne kvalifikované vyjadrenie.
V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150
O.s.p., nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

Odvolaciu námietku navrhovateľa, že trovy právneho zastúpenia musia byť uplatnené výhradne v 3

dňovej lehote od vyhlásenia rozhodnutia, inak ich nie je možné priznať, považoval odvolací súd za
nedôvodnú. V ustanovení § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. sa totiž uvádza, že účastník, ktorému sa
prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od
vyhláseniatohtorozhodnutia.Slovom„najneskôr“zákonodarcavymedzilibakonieclehotypre vyčíslenie
trov konania, nie však jej začiatok.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko
si žiadne trovy neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .