Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40Er/3275/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107217432
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahoslava Saxová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7107217432.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa,
a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 proti povinnému: Y. Y., A.. X.X.XXXX, A. W.
B. XXX/XX, O., N. T. XX.X.XXXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina,
Ľ.Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 2641/2007, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 61,49
€, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 6. 7. 2007 a
poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 029331* vydaného Okresným súdom Košice I dňa 14. 8. 2007,
bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina.

Dňa 6.8.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel dňa
18.2.2012adedičskékonaniepoporučiteľovi(vexekučnomkonanípovinnom)bolozastavenéamajetok
nepatrnej hodnoty bol vydaný usporiadateľovi pohrebu. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora a
zistil, že dedičské konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 25D/100/2012 bolo zastavené
dňa 28.1.2014.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Nakoľko povinný zomrel a po poručiteľovi nezostal žiaden iný majetok z ktorého by bolo možné vykonať

exekúciu a dedičské konanie bolo zastavené, súd dospel k záveru, že na základe uvedených skutočností
je preukázané, že po povinnom nezostal žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a
teda v danom prípade nie je možné v exekúcii pokračovať z dôvodu nemajetnosti povinného.

Na základe uvedeného, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a teda
exekúciu zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) v znení
neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb

smrťou.

Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré
mal osobne vykonať dlžník.

Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané

náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť povinného byť
účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný zomrel dňa 18. 2. 2012

a Okresný súd Košice I, pod sp.zn. 25D/100/2012 dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ
zanechal majetok nepatrnej hodnoty, ktorý vydal usporiadateľovi pohrebu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné, aby súdny exekútor pokračoval vo výkone exekúcie vedenej
proti povinnému, ktorý smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v predmetnom exekučnom

konaní, pretože by išlo o konanie contra legem, a preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení exekúciu vedenú voči povinnému zastavil.

Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre
ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov,

na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by
mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko
nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov
exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného,

ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia
a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný
stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej
voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to,
že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže

dedičiapovinnéhonededilipopovinnom,pretožetennezanechalposebežiadenmajetok,súdjepovinný
exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie
súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd rozhodol tak ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia, a teda exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, nakoľko v konaní bolo preukázané, že povinný zomrel nemajetný a jeho majetok nepostačuje
ani na úhradu trov exekučného konania.

Podľa ust. § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu

trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.Podľaust.§203ods.2EPAksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,

odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)

získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

1.) Podľa § 15 ods.1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:

a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie......................................................................3,32 €
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie2x........................................................................6,64 €
c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.....................................................................3,32 €
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie2x............................................................6,64 €
g) každé zisťovanie bydliska povinného............................................................................6,64 €

h) zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x........................................................................6,64 €
i) každé zisťovanie účtu povinného....................................................................................3,32 €
j) zisťovanie majetku povinného3x.....................................................................................9,96 €
Spolu.................................................................................................................................46,48 €

Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.:
- poštovné (8x1,46+5x0,40)....................................................................................13,68 €

DPH 20 %...........................................................................................................................9,30 €
Trovy exekúcie celkovo...................................................................................................69,46 €

Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, pozostávajú z odmeny určenej súdnym exekútorom v zmysle ust. §15 ods. 1 cit.
vyhlášky a hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky.

§ 15 ods. 1 vyhlášky obsahuje taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je možné
priznať paušálnu odmenu vo výške 3,32 € za jeden úkon. Za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
podľa § 15 vyhlášky, priznal súd exekútorovi odmenu za úkony ,,doručenie príkazu na začatie
exekúcie“ a ,,doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie“ iba jedenkrát, pričom vychádzal zo znenia

ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b), e) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že exekútorovi patrí odmena iba raz za
ten istý úkon. Ak by zákonodarca chcel priznať odmenu za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie
resp. za každé doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, v ustanovení vyhlášky by použil slovnéspojenie „každé doručenie“ tak, ako to uviedol v § 15 ods. 1 písm. g), h), i) a j) vyhlášky, preto súd
priznal exekútorovi odmenu v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky.

Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 61,49 €, ktoré pozostávajú z
odmeny spolu vo výške 39,84 + DPH € a z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 13,68 € .

O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti
povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda
exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.