Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/291/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221039
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113221039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: M. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, Garbiarska 2, Košice,
právne zastúpená JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 25C/94/2013-222 zo dňa 29.09.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom
Alžbetina 41 v Košiciach pod spisovou značkou 3C 552/2012 zo dňa 19.01.2012,

Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust.§ 52 ods.1,2,3, § 53 ods.1,2,3,4 písm.r/

Občianskeho zákonníka, článkom 2 písm. a/ a c/ Smernice Rady 93/13/EHS a ust.§ 40 ods.1,2 a § 41
ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná zmluva, ktorá
je spotrebiteľskou zmluvou. Vo všeobecných podmienkach v časti XV. je dojednanie rozhodcovskej
doložky. Na konci zmluvy bolo podpísané Osobitné zmluvné dojednanie 1/2007 k tejto poistnej zmluve,
čo je taktiež dojednaná rozhodcovská doložka odkazujúca na článok XV. Všeobecných poistných

podmienok. Na základe tohto bol potom vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach
sp. zn. 3C/552/2012.

Súd prvého stupňa má za to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský
súd, je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v časti XV. a je súčasťou
neprehľadného textu, písaného malými písmenami, splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami.
Podľa tejto rozhodcovskej doložky, všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si
spôsobriešeniaprípadnéhosporuanútihovprípadesporu,alebospornýchnárokovpodrobiťsavýlučne
rozhodcovskému konaniu a tým, mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Zuvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

Je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Podľa súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že časť XV. VPP, by
platila pre zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania len v prípade podpísania Osobitného dojednania
1/2007, keďže už samotné poistné podmienky obsahujú dojednanie rozhodcovskej doložky a výlučnej
právomoci rozhodcovského súdu. Podpísaním poistnej zmluvy už nastupoval režim riešenia sporov pred

rozhodcom.

Pri skúmaní, či dohodnutá rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a či zakladá hrubý
nepomer v právach a povinnostiach, súd vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1,
ako aj článku 3 Smernica Rady 93/13/EHS. Poukazuje tiež na výpoveď svedkyne - sprostredkovateľky,
ktorá uvádzala, že mala za to a takto bola aj školená, že záujemca o poistenie sa musel podpísať

do všetkých „kolóniek“, kde bolo uvedené čitateľný podpis poistníka, v opačnom prípade by nebolo
možné zmluvu uzavrieť. Dodávateľ nepreukázal, že by náležitým spôsobom vysvetlil spotrebiteľovi
význam rozhodcovskej doložky a podľa súdu to nepreukazuje ani podpísanie Záznamu o požiadavkách
a potrebách klienta k poistnej zmluve. Túto skutočnosť, teda nevysvetlenie rozhodcovskej doložky
náležitým spôsobom, potvrdila aj sprostredkovateľka poistenia. Sama nemala vedomosť o tom, čo

znamená rozhodcovské konanie, alebo aký je rozdiel medzi rozhodcovským konaním a zásadami
občianskeho súdneho konania.

Čo sa týka Smernice 93/13/EHS a nesprávneho prekladu, súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť,
že zoznam nekalých podmienok je len vzorovým zoznamom a pre slovenského zákonodarcu vlastne

ani nemal prakticky význam a dopad, pretože mohol upraviť okruh neprijateľných podmienok podľa
vlastných predstáv. Ak nie je rozhodujúce, či vzorový zoznam obsahuje klauzulu o rozhodcovskej
doložke, je rovnako irelevantné, ak zoznam obsahuje určité znenie, týkajúce sa rozhodcovskej doložky.
Samotné znenie má však význam pre postup súdu pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly uvedenej
v § 53 ods. 1 OZ, pretože už len tým, že tvorca Smernice osobitne v prílohe poukázal na niektoré

klauzuly, nepochybne tak urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Toto je potrebné skúmať aj vo vzťahoch, kde sa
môže vyskytovať arbitráž.

Rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto

právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.

Čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k nesplneniu si poplatkovej povinnosti žalobcu, súd prvého
stupňa poukázal na to, že v súlade s § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, je od súdneho

poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v
danom prípade podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 z. z., s tým, že súd má za to, že oslobodenie
sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícii žalobcu, ale aj keď si uplatňuje svoje práva
v pozícii žalovaného, vrátane žalovaného proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené
oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátanie oslobodenia od poplatku za námietky proti

exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej O.s.p.) v spojení s ust.§ 151 ods.7 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, súd prvého
stupňa mu preto priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 100

%. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne svoje odvolanie odôvodnil ust.§ 205 ods.2
písm.a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. Namietal, že podľa platných predpisov sa zrušením rozhodcovského
rozsudku možno domáhať výlučne z dôvodov uvedených v ust.§ 40 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní. V zmysle ust.§ 43 tohto zákona má zrušenie rozhodcovského rozsudku rôzne
účinky práve v závislosti od dôvodu z akého bol rozhodcovský rozsudok zrušený. Konkrétne účinky v
tomto zmysle, ktorý orgán bude ďalej konať vo veci samej. Vo výroku, ani v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nie je vôbec uvedené z akého zákonného dôvodu súd zrušil rozhodcovský rozsudok. Nieje ani zrejmé ktorý orgán mal vo veci ďalej konať. Rozsudok vytvára právnu neistotu v otázke ktorý
orgán by mal ďalej konať vo veci samej. V odôvodnení úplne chýba uvedenie právnych predpisov,
ktoré súd na skutkový stav aplikoval a ako ich aplikoval, aby vo výsledku dospel k záveru o absolútnej

neplatnosti rozhodcovskej doložky a nie je tam ani uvedené, či dôvodom zrušenia bolo porušenie
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa alebo iný dôvod podľa § 40 ods.1 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Rozsudok je z dôvodu absencie odôvodnenia zrušenia rozhodcovského rozsudku, ako aj
právneho posúdenia veci nepreskúmateľný. V samotnom konaní súd prvého stupňa porušil súd prvého
stupňa zásadu rovnosti účastníkov. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej

povinnosti. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že ako žalobca vystupuje subjekt, ktorý v konaní vo
veci samej by mal postavenie spotrebiteľa, pretože toto osobitné konanie nie je konaním vo veci samej.
Zároveň žalovaný nesúhlasil s názorom súdu, ktorý je uvedený v poslednom odseku na strane 7,
teda že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady kedy je spotrebiteľ v pozícií žalobcu, ale aj keď
si uplatňuje svoje práva v pozícií žalovaného. Tento názor súdu nemá oporu v právnych predpisoch
Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené došlo v konaní pred súdom k porušeniu zásady rovnosti

účastníkov a súd vo veci konal napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Súd v odôvodnení
poukázal na to, že rozhodcovská doložka je neplatná (str. 7 tretí odsek odôvodnenia) a neuviedol
konkrétny skutkový a právny dôvod tejto neplatnosti. Ak súd konštatuje dôvod neplatnosti, je povinný
tento dôvod riadne uviesť a toto uvedenie v napadnutom rozsudku chýba. Rovnako ak je dôvodom
neplatnostineprijateľnosťnejakejpodmienky,jenevyhnutnéajtútoskutočnosťriadneuviesťazdôvodniť.

Ak súd vykonával dokazovanie a následne zrušil rozhodcovský rozsudok, tak v prípade, ak niektorú
za podmienok chcel vyhlásiť za neprijateľnú a teda neplatnú, musel sa zaoberať aj otázkou ako táto
podmienka konkrétne spôsobuje hrubú nerovnováhu v práva a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V odôvodnení úplne absentuje riadne a logické zdôvodnenie toho ako súd
dospel k záverom prezentovaným vyššie, t.j. že doložka nebola individuálne dojednaná, že spôsobuje

hrubý nepomer, že je neprijateľnou podmienkou, ale najmä uvedenie ustanovení právnych predpisov,
ktoré boli porušené. Závery súdu sú nesprávne a vychádzajúc z nesprávnych skutkových zistení, ktoré
súd aj nesprávne právne posúdil. Žalobcom namietanou podmienkou bola rozhodcovská doložka. Táto
bola uvedená a oboma zmluvnými stranami písomne dohodnutá v osobitných zmluvných podmienkach
č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4448590010. Neobstojí tvrdenie súdu, že rozhodcovská doložka na

základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach,
konkrétne v časti XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s
ostatnými zmluvnými podmienkami, pretože je zrejmé, že doložka je obsiahnutá v osobitných zmluvných
dojednaniach. Ďalšie možné dohody zmluvných strán, ktoré boli uvedené v časti XV. VPP a týkajú
sa rozhodcovského konania, preto samostatne nepredstavujú platnú rozhodcovskú doložku. Táto je

obsiahnutá v osobitných zmluvných dojednaniach. Ustanovenia XV.časti VPP, tak aj keby boli podľa
súdu v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní nemajú za následok neplatnosť rozhodcovskej
doložky ako celku. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ObdoV 73/2003 zo
dňa 30.06.2004, kde judikoval, že podstatnou náležitosťou rozhodcovskej doložky vymedzenej v ust.§
3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. je explicitne záväzok zmluvných strán podriadiť sa pri riešení sporov

zo zmluvy rozhodcovskému konaniu. Ak by súdu hypoteticky sa aj podarilo skutkovo a právne ustáliť,
že to, ktoré ustanovenie v dojednanej rozhodcovskej doložke je naozaj neprijateľnou podmienkou v
súlade s ust.§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, má povinnosť preskúmať a zdôvodniť, či môže zvyšok
zmluvy bez neprijateľnej podmienky ďalej pokračovať (existovať). Jedine ak ustanovenia neplatné z
titulu ich neprijateľnosti spôsobia, že rozhodcovská doložka už nemá podstatnú náležitosť vyžadovanú

podľa zákona č. 244/2002 Z.z., tak môže byť vyhlásená celá za neplatnú. K tvrdeniu súdu o veľkosti
písma žalovaný uviedol, že právne predpisy, ktoré boli platné a účinné v čase uzavretia poistnej zmluvy
nestanovovali ani veľkosť písma, ani množstvo textu, ktorých nedodržanie by znamenalo neplatnosť
právneho úkonu so spotrebiteľom. Dojednania uvedené v XV. VPP sú nepochybne aj pre priemerného
spotrebiteľa čitateľné a tento mal možnosť sa s týmito dojednávaniami vopred oboznámiť a si ich

prečítať, prípadne požiadať o vysvetlenie ak im nerozumel, ale najmä vôbec nič nemusel uzavrieť,
ani podpísať. Žalovaný nikdy nepožadoval na platné uzavretie poistnej zmluvy podpis rozhodcovskej
doložky. Z formulára jasne vyplýva, že pod rozhodcovskou doložkou je miesto na osobitný podpis oboch
zmluvných strán a teda žalovaný vopred počítal s možnosťou a túto možnosť aj vo formulári vytvoril,
že žalobca neuzavrie rozhodcovskú doložku. Preto je tam miesto na podpis oboch strán. Bolo plne

na slobodnej vôli žalobcu, či a ako si text osobitných zmluvných dojednaní č. 01 v poistnej zmluve
č. 4448590010 prečíta a či ich podpíše. V tomto prípade to bola sesternica žalobcu, a teda rodinná
príslušníčka žalobcu, ktorá mohla a mala všetky prípadné nejasnosti, či nezrovnalosti vysvetliť, resp.
odstrániť. Jenamiestepredpokladať,žežalobcoviosobablízkabynemalažiadenzáujemtohtopoškodiťa teda konať tak, aby mu niečo zamlčala, resp. niečo pred ním ukryla a teda ho nejako uviedla do omylu.
Samotný žalobca svojim podpisom potvrdil, že nechcel už nič vysvetliť, doplniť, ani dojednať. Záznam
o požiadavkách a potrebách klienta vlastnoručne, slobodne a bez nátlaku žalobca podpísal, pričom na

prvejstranetohtozáznamusaplnevsúladesvtedyplatnýmiprávnymipredpisminachádzaloajpoučenie
klienta - žalobcu o mimosúdnom spôsobe riešenia sporu inštitútom rozhodcovského konania. Platné
právne predpisy výslovne stanovovali poučovaciu povinnosť v písomnej forme, čo sa práve aj stalo a
o mimosúdnom spôsobe riešenia sporov aj formou rozhodcovského konania bol presne podľa zákona
žalobca písomne poučený. Žalobca osobitným podpisom vyjadril svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej

doložky a svojim osobitným podpisom Osobitných zmluvných dojednaní tento svoj súhlas aj prejavil v
právne relevantnej forme.

Nikto žalobcu žiadnym spôsobom nenútil, aby čokoľvek podpísal, a už vôbec nie, aby to nebolo v súlade
s jeho skutočnou vôľou a takýto dôkaz ani v konaní ani vykonaný nebol. Žalovaný zároveň poukázal na
právny názor sudcu Ústavného súdu JUDr. Milana Ľalíka, ktorý vyslovil v odlišnom stanovisku k nálezu

sp.zn. I. ÚS 38/2013. Súd nepostupoval v súlade s článkom 4 Smernice 93/13/EHS, a teda nevykonal
testprimeranostipodmienkyakojevyžadovanývSmernicič.93/13/EHSanásledneC-237/02Freiburger
Komunalbauten (bod 19,21,22,25), resp. C-453/10 Pereničová (bod 5,44), či C-76/10 (Korčkovská (bod
59). Aby bolo dojednanie považované za neprimerané nepostačí, aby z neho len vyplývala nerovnosť
v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. Najprv je nutné definovať rovnosť v

právach a povinnostiach, potom nerovnosť a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je možné označiť
za neúnostnú, teda za značnú (hrubú). V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní došlo ku
zníženiu predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa, a teda
k získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový obraz tejto okolnosti. 19. Odôvodnenie
Smernice č. 93/13/EHS formuluje jeden zo zámerov smernice a dotýka sa práve poistnej zmluvy. Toto

odôvodnenie stanovuje výnimku pre jednu zo spotrebiteľských zmlúv a to je poistná zmluva. Táto
výnimkasavrámciimplementácieSmerniceč.93/13/EHSdovnútroštátnehoprávanepremietla.Otázky,
ktoré vyvoláva poistná matematika sú otázkami odbornými, nie právnymi. Dohoda o rozhodovskom
konaní obsiahnutia v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia.
Súd prvého stupňa mal povinnosť vyhodnotiť, že dohodnutá zmluvná podmienka v poistnej zmluve

žalovaného nepodlieha výnimke uvedenej v 19.odôvodnení Smernice č. 93/13/EHS.

Preto žalovaný navrhol rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil

si trovy odvolacieho konania vo výške 69,91 Eur. Žalobca nevidí dôvod na odklon od nastolenej
judikatúry, ktorá rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku v obdobnej právnej veci, napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012. Zároveň dal žalobca do pozornosti odvolaciemu súdu
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 4Cdo/41/2012. Vo vzťahu k tvrdeniu o osobitnom

vyjednaní rozhodcovskej doložky, žalobca poukázal na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 6M C do 9/2012. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách).

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 30.09.2015 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa vo veci samej. Nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust. § 132 a §
135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska

ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne
posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právnehopredpisu než sa správne mal použiť alebo aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny
výklad.

Pokiaľ žalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku, i uznesenia a
vyporiadania sa s jeho námietkami, ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR rešpektuje právo účastníka
na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako jeden z aspektov práva na spravodlivý proces. Podľa judikatúry Ústavného súdu z práva
na spravodlivé súdne konania vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.ÚS 46/05).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust.§ 157 ods.2 O.s.p. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia však nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument žalovaného v konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie alebo zostali sporné. Práva na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka

konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 78/05, II.ÚS 76/07).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že právo žalovaného na riadne
odôvodnenie porušené nebolo.

Odôvodnenie rozsudku obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku ktorým dospel súd
prvého stupňa ale tiež primerané právne posúdenie týchto záverov.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ktoré
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Zároveň
odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ale i uznesenia súdu prvého stupňa má podklad v zistení
skutkového stavu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu č. 4448590010 dňa
25.03.2008. Žalovanýkonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostiažalobcabolspotrebiteľom.
To znamená, že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah.

Podľa ust.§ 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľské

zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník
účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými

podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 52 a 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho

priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej
neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal
byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednaťlen vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

VprejednávanejprávnejvecivzmyslečlánkuXV.Všeobecnýchpoistnýchpodmienok,ktorésúsúčasťou

predmetnej poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské
konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov.

Súčasťou týchto Všeobecných obchodných podmienok pre poistenie dojednávané Prvou česko-

slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich osobitné
zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 2. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto
Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.

Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne
dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Cdo
1/2012, 6 Cdo 3/2013), ktorá sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného
zmluvného dojednania v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej
zmluvy a konštatovala, že ani takto formulovaná časť Všeobecných obchodných podmienok nemá
charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.

Súd prvého stupňa správne konštatuje, že zmluva podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v
článku XV. VPP, ale aj v osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľná, a teda neplatná. Správne
súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že bol daný aj zákonný dôvod pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust.§ 40 ods.1 písm.c/ zákona č. 244/2002 Z.z.

K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne a súd prvého
stupňa nesprávne vyložil záznam o požiadavkách a potrebách klienta podpísaný žalobcom, odvolací
súd uvádza, že ide o predtlačený formulár, ktorý obsahuje časť o sťažnostiach na vykonávanie
sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom poistenia a v jej rámci informáciu, že na mimosúdne

vyrovnanie možno využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienok. Uvedené je absolútne bezvýznamné pre
tento spor, nepreukazuje, že by boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní, ale
upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, navyše nie sporov z poistenia,
ale zo sprostredkovania poistenia.

K odvolacej námietke žalovaného, že v danom prípade bolo potrebné vykonať test primeranosti a že
došlo k zníženiu gama nákladov, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na uznaný dôvod podľa ust.§
40 ods.1 písm.c/ zákona č. 244/2002 Z.z. čo do nedostatku právomoci rozhodcovského súdu týmito
námietkami sa odvolací súd nezaoberal.

Odvolací súd má za to, že rozsudok je dostatočne preskúmateľný, jeho odôvodnenie má náležitosti
uvedené v ust.§ 157 ods.2 O.s.p. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený, nielen s
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal.

Súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel.Nedôvodná je i námietka žalovaného o povinnosti súdu rozhodnúť o pokračovaní v ďalšom konaní
vo výrokovej časti rozsudku. V danom prípade platí ust.§ 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/

a c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/
zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) je pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto
povinnosti priamo vyplývajúcej z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom.

Správne rozhodol súd prvého stupňa i o trovách konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142
ods.1 a § 151 ods.7 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov

konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 100 %. O týchto trovách bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.