Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/249/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316200800
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316200800.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: S.. M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. F., C.
XXX/XX, zastúpená: JUDr. Jozef Madej, advokát, so sídlom Bratislava, Vysoká 20, proti odporcovi: Z..
Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. S. K., S. S. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou FARDOUS
PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie odporcu a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava III zo dňa 3. marca 2016 č. k. 21C 12/2016 - 19 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia z a m i e t a .

Odvolanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. o d m i e t a .

Odporcovi a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi zákaz priblíženia sa k navrhovateľke
vo vzdialenosti menšej ako 50 metrov s výnimkou, že na účely realizácie styku s maloletou K. C.,
nar X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, M. F., sa môže vyskytovať vo vzdialenosti menšej ako 50 m od

navrhovateľky každý týždeň v stredu v čase od 15.30 hod a o 18.30 hod a každý párny víkend v
sobotu a v nedeľu o 9.00 hod a 19.00 hod, tak, ako určujú Uznesenie Okresného súdu Bratislava
III, č. 38 P 26/2015 - 23 zo dňa 12.2.2015 v spojení s Uznesením Okresného súdu
Bratislava III, č. k. 38 P 329/2015 - 15 zo dňa 24.9.2015, a to výhradne za prítomnosti pracovníka
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhovateľke zároveň uložil, aby do 30 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia podala návrh vo veci samej a nepriznal jej náhradu trov konania Rozhodol tak s

poukazom na ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/, j/ a § 76 ods. 3,4 OSP stotožniac
sa so skutkovými dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplývajúcimi z jeho obsahu
a z priložených listinných dôkazov. Uviedol, že podľa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
odporca po rozchode s navrhovateľkou, s ktorou má spoločné dieťa, maloletú K. C., nar. X.X.XXXX,
ju v súčasnosti stále vyhľadáva, jeho konanie je nevyspytateľné, v poslednom období jej adresoval
vyhrážky a hrozby fyzickej ujmy a najväčšie nepríjemnosti jej robí v súvislosti so stykom s maloletou.

Incidenty majú stúpajúcu tendenciu a spôsobujú škody čoraz väčšieho rozsahu. Navrhovateľka je jeho
konaním výrazne obmedzená vo svojom obvyklom živote, má strach o svoje zdravie, nepraje si , aby sa
odporca takto „náhodne“ objavoval v jej blízkosti, aby ju natáčal a fotil. Súd prvého stupňa mal tak za
preukázanú naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania a nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy vzhľadom na odporcove opakované zásahy do súkromia navrhovateľky. Prihliadol pritom
na obsah súdnych spisov Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P 26/2015 a sp.zn. 38P 329/2015 o

úprave práv a povinností k maloletej dcére.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S., ktorému predmetné
uznesenie doručil odporca. Odvolanie podal napriek tomu, že nie je účastníkom predmetného konania
o nariadení predbežného opatrenia v časti výroku, že stretávanie otca s maloletou musí byť výhradne

za prítomnosti jeho pracovníka, pretože nie je jednoznačne určený na realizáciu stanoveného styku,
určenie povinnosti jeho pracovníka pri styku otca s dcérou považoval teda za nevykonateľné, nakoľko
maloletá dcéra otca odmieta, prítomnosť tretích osôb nesplní svoj účel, maloletá dcére dokáže otcovi
sama povedať, že s ním nepôjde a realizáciu prítomnosti jeho pracovníka pri styku s maloletou nie je
možné vykonať z personálnych dôvodov, keďže ide i o víkendy.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie
odporca a žiadal ho zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že
napadnuté rozhodnutie je protiústavné obmedzujúce výkon jeho rodičovských práv a oprávnení, pričom
je bezúhonný občan SR. Podrobne opísal skutočnosti týkajúce sa bránenia styku s maloletou dcérou
navrhovateľkou, napriek právoplatným súdnym rozhodnutiam a na rozpor napadnutého uznesenia

s upraveným spôsobom styku s maloletou v ich zmysle, kde prítomnosť pracovníka Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny stanovená nie je a taktiež je stanovený širší rozsah styku s maloletou. Poukázal
na obsah trestných spisov týkajúcich sa trestných oznámení navrhovateľky na jeho osobu, ako aj na
trestné konanie jej dospelého syna pochádzajúceho z prvého manželstva. Namietal fyzické útoky voči
navrhovateľke, pokiaľ ide o fotenie a natáčanie, uviedol, že mal záujem nahrávať svoju maloletú dcéru

počas jej vystúpenia v kostole. V blízkosti dcéry sa snaží vyskytovať z dôvodu, aby ju aspoň videl, keďže
mu navrhovateľka v styku s ňou bráni už 7 mesiacov. V blízkosti navrhovateľky sa taktiež vyskytuje
z dôvodu, že bývajú na totožnej ulici. Uviedol, že navrhovateľka k návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia nepripojila dôkazy, na ktoré sa odvoláva (výsluch obyvateľov paneláku), cielene vyvoláva u
maloletej dcéry negatívne správanie k jeho osobe a negatívny názor naň, čo je v rozpore s Deklaráciou

práv dieťaťa vyhlásenou rezolúciou VZ zo dňa 20.11.1959.

K odvolaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
vyjadril odporca písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.5.2016 tak, že vydaným
predbežným opatrením súd prvého stupňa obmedzil výkon jeho rodičovských práv a povinnosti a

považuje ho za protiústavné. Uviedol, že daný úrad nie je účastníkom konania, napadnuté uznesenie
mu nebolo prostredníctvom súdu doručované, v napadnutom uznesení nie je špecifikovaný presne úrad
realizujúci prítomnosť pri jeho styku s maloletou. V zmysle súdnych právoplatných rozhodnutí vydaných
Okresným súdom Bratislava III má upravený širší rozsah styku oproti rozhodnutiu preskúmavanému.

Navrhovateľkavosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniuodporcu,doručenomsúduprvéhostupňadňa
23.5.2016, nesúhlasila s tvrdeniami odporcu, a tieto podľa jej názoru ani nesúvisia s preskúmavanou
vecou, rovnako pokiaľ ide o klamlivé vyjadrenia odporcu o jej plnoletom synovi. Uviedla, že sa nezdržuje
v byte na ulici zhodnej s bydliskom odporcu, nakoľko tento byt obýva jej dcéra pochádzajúca z
predchádzajúceho manželstva. Dôvodila, že odporca sa vyskytuje v jej blízkosti neodôvodnene, nakoľko

navštevuje kostol v inej obci, v jej blízkosti sa vyskytuje napriek skutočnosti, že bol s obsahom
napadnutého uznesenia oboznámený ešte pred jeho doručením do jeho rúk. Tvrdila, že odporca sa
dopúšťa rušivého zásahu do jej osobnej sféry, je v súčasnosti obvinený zo spáchania viacerých trestných
činov. Svojím návrhom nechcela odporcu vylúčiť so styku s maloletou dcérou, preto v rámci návrhu
uviedla výnimky zo zákazu približovania s na vzdialenosť menšiu než 50 m. Pokiaľ ide o odvolanie

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mala za to, že v súlade s ústavnou judikatúrou možno predbežné
opatrenie nariadiť i tretej osobe, ktorou je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S., keď dohľad nad
stykom možno zaradiť do jeho kompetencie v zmysle zák. č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane
detí a o sociálnej kuratele. Jeho odvolanie poukazujúc na personálne dôvody označila za poburujúce.
Poukázala na dramatický priebeh styku odporcu s maloletou, ktorá ho odmieta. Pokiaľ ide o rozsah

výnimky zo zákazu približovania s odporcu k jej osobe upravila petit návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v časti určenia výnimky zo zákazu v stredu každý týždeň tak, že táto výnimka sa má týkať v
tento deň času o 15.00 hod. a o 19.00 hod.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu je dôvodné.Predbežnéopatreniejemimoriadnyinštitútobčianskehosúdnehokonania,ktorýjenamiestepoužiťtam,
kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí vznik
škody, a to vôbec alebo len ťažko nahraditeľnej, alebo že by výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti

očakávaného bol nemožný. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany
sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu hrozí vznik škody, resp. jej zväčšovanie. Reálnosť
a bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu,
ktorým spôsobuje navrhovateľovi ujmu, a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať dočasný
charakter, nesmie svojím petitom korešpondovať s návrhom vo veci samej, ale má byť prostriedkom

zabezpečujúcim jeho výkon. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho
nariadenie,t.j.potrebudočasnejúpravypomerovúčastníkov,aleboobavuoohrozeniebudúcehovýkonu
súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku vo veci samej a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie

znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto
postup predpokladá platná práva úprava (§ 115 ods. 1 a contrario, § 75 ods. 8 O.s.p.), sledujúca
tým dosiahnutie účelu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej

si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza
uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že
konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam.
Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho
charakteru,ktoréhoúčelomjezabezpečiťpodmienkynaposkytnutiereálnej,účinnejaefektívnejochrany

účastníkom konania, najmä z hľadiska nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu
aspoň osvedčenia nároku vo veci samej.

Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
predbežného opatrenie súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému

zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý
nariadenie predbežného opatrenia predstavuje. O potrebe predbežnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie
pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere
má navrhovateľ.

Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť o
osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje
dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho
ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Na základe obsahu spisu v preskúmavanej veci má odvolací súd za to, že dôvody pre
vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia požadovaného navrhovateľku nie sú
dané. Navrhovateľka neuviedla, akého nároku sa mieni domáhať v konaní vo veci samej,
už vôbec potom nemohla osvedčiť jeho dôvodnosť, hoci v zmysle § 75 ods. 2 O.s.p.
ide o zákonnú náležitosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedla len, že sa mieni domáhať

nariadenia zákazu približovania sa k jej osobe. Odvolací súd sa môže len domnievať, že má ísť o
jeden z nárokov v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, ktorými sú nároky fyzickej osoby na ochranu
jej osobnosti proti neoprávneným zásahom. Ohrozenie tohto jej nároku však návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia neosvedčila, keď z neho nie je zrejmý rozsah a intenzita konaní, v ktorých
navrhovateľka vidí zásah do jej telesnej a duševnej integrity. Neosvedčila teda, že v konaní odporcu ide

o taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah a trvanie pociťoval ako závažný každý, kto by
sa ocitol na mieste a v postavení navrhovateľky ako dotknutej soby. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia bolo potrebné osvedčiť, že z objektívneho hľadiska každá osoba by konanie
odporcu pociťovala ako zásah do jej telesnej či duševnej integrity, ktorú skutočnosť však navrhovateľka
neosvedčila. Navrhovaným predbežným oparením tiež ústavne nekonformným spôsobom žiadala

upraviť styk odporcu s maloletou dcérou za dohľadu nešpecifikovaného a nekonkretizovaného úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny napriek tomu, že v zmysle súdnych rozhodnutí vydaných v konaniach
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej K. C. takto upravený styk nebol. V navrhovanom
predbežnom oparení taktiež nie je vyjadrená dočasnosť úpravy pomerov účastníkov konania.Vzhľadom na vyššie uvedené po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe
obsahu spisového materiálu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.

zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keďže nemožno konštatovať, že nemal
vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej predbežnej úpravy.

Predmetom odvolacieho konania bolo i odvolanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. proti
preskúmavanému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací

prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že jeho odvolanie je potrebné odmietnuť.

Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu tohto odvolania, zaoberal sa jeho prípustnosťou
z hľadiska osoby, ktorá odvolanie podala.

Podľa § 201 O.s.p., veta prvá, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 218 ods. 1, pís. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nebol oprávnený.

Podľa § 74 ods. 2 O.s.p., veta posledná účastníkmi konania o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samu.

V danej veci bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi, ktorý je bývalým

manželom navrhovateľky a otcom maloletého dieťaťa, vo vzťahu ku ktorému napadnutým uznesením
súd prvého stupňa rozhodol o tom, že má pri styku otca s maloletým dieťaťom byť prítomný. Účastníkmi
prípadného konania vo veci samej však sú navrhovateľka a odporca, maloleté dieťa účastníkom tohto
prípadného konania, v ktorom by sa riešil vzájomný právny vzťah jeho rodičov, nie je. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, nie je v takomto konaní a v zmysle petitu návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia ani osobou treťou, od ktorej by bolo možné spravodlivo žiadať prítomnosť pri styku odporcu
s maloletou dcérou (§ 76 ods. 2 O.s.p.), nakoľko napadnutým uznesením bola uložená povinnosť
odporcovi a nie tomuto úradu, ktorý navyše nebol špecifikovaný a úloha vo vzťahu k nemu nebola
konkretizovaná do takej miery, aby spĺňala požiadavku vykonateľnosti. Napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je tak zmätočné, nekorešpondujúce so zákonnou úpravou rozhodovania o návrhoch na

nariadenie predbežného opatrenia.

S poukazom na uvedené preto odvolací súd odvolanie podané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok ako osobou neoprávnenou podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. odmietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 145 O.s.p., avšak odporcovi a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok
náhradu trov konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.