Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7800899929
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7800899929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, odštepný
závod Rožňava, so sídlom v Rožňave, Jovická č. 2, zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so
sídlom v Revúcej, Remeselnícka č. 315/9, proti žalovanému V.. B. I., T.. XX. X. XXXX, trvale bývajúcemu
v M. H. Č.. XXX, prechodne v Č. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom
v Rožňave, ul. Cyrila a Metoda č. 4, o zriadenie vecného bremena a o vzájomnom návrhu o prikázanie
nehnuteľnosti do vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
12. decembra 2011, č. k. 12C/524/2000-684 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 150,01 eura, ktoré je povinný žalovaný
zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zriadil v prospech vlastníka stavby chaty „Tisícka“, súp. č.
230, postavenej na pozemku par. č. CKN 703, nachádzajúcej sa v k. ú. Č., zapísanej na LV č. XXXX
Správy katastra M. za jednorazovú náhradu na dobu neurčitú vecné bremeno zaťažujúce pozemky v
zmysle zameraného Geometrického plánu č. 57/2010 zo dňa 01.02.2011, úradne overeného Správou
katastra v M. dňa 09.02.2011 pod č. 38/2011, vyhotoveného Geoplánom Rožňava, s. r. o. nasledovne:

1/ na pozemku par. č. CKN 703, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v rozsahu zameranom
vyššie označeným geometrickým plánom vo výmere 187 m2, spočívajúce v práve stavby,
2/ na pozemku par. č. CKN 699/7, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v rozsahu zameranom
vyššie označeným geometrickým plánom vo výmere 22 m2, spočívajúce v práve stavby,
3/ na pozemky par. č. CKN 699/11, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria - diel č. 6 o
výmere 125 m2 a parc. č. CKN 699/2, druh pozemku - lesný pozemok, časť - diel č. 3 o výmere 105 m2,
podľa určenia výmer dielov vecného bremena vyššie označeným geometrickým plánom, spočívajúce v

práve cesty - jazdy osobnými motorovými vozidlami, chôdze a jazdy nákladnými motorovými vozidlami
výlučne pre účely dovozu materiálu a zásobovania, pre potreby využitia chaty),
4/ na pozemky parc. č. CKN 699/11, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria - diel č. 5 o výmere
411 m2, parc. č. CKN č. 699/2, druh pozemku - lesný pozemok - diel č. 2 o výmere 91 m2, parc. č. CKN
699/12, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, časť - diel č. 4 o výmere 49 m2, podľa určenia
výmer dielov vecného bremena vyššie označeným geometrickým plánom, spočívajúce v práve užívania
týchto pozemkov na rekreáciu, na vykonanie údržbárskych prác na stavbe súp. č. 230, v práve prístupu

ku studni a v práve jazdy osobným aj nákladným motorovým vozidlom a peši, výlučne pre účely dovozu
materiálu a zásobovania, pre potreby využitia chaty), ktoré vecné bremeno je povinný strpieť žalovaný
ako vlastník pozemku.Žalobcu zaviazal povinnosťou poskytnúť náhradu za zriadenie vecného bremena žalovanému vo výške
1.300 eur, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Protinávrh žalovaného na prikázanie stavby súp. č. 230, postavenej na pozemku parc. č. CKN 703,
zapísanej na LV č. XXXX Správy katastra Rožňava, k. ú. Č., do vlastníctva žalovaného zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trovy konania, v sume 2.319,46 eura na účet
právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V poslednom výroku rozsudku súd vyslovil, že o náhrade trov štátu rozhodne osobitným uznesením.

Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zriadil vecné bremeno, spočívajúce v
povinnosti žalovaného strpieť užívanie pozemkov parc. KN č. 699/2, lesný pozemok o výmere 6274 m2,
parc. č. 699/7, zastavaná plocha o výmere 23 m2, parc. KN č. 703 zastavaná plocha o výmere 199 m2, v

k.úČ.,nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXX.Svoju žalobuodôvodniltým,žena základeHospodárskej
zmluvy č. 35701975 - 140/M-804, M-297 o vzájomnom prevode správy národného majetku zo dňa
25.09.1975 a jej dodatku zo dňa 19.06.1975, odkúpil od bývalej Domovej správy v M. rekreačnú chatu
s názvom "Tisícka pod Volovcom" spolu s hospodárskym objektom, nachádzajúcu sa v k. ú. Č., za cenu
237.589,- Kčs. Prevod odplatnej správy sa uskutočnil ku dňu 01.06.1975. Keďže predávajúci postavil

chatu na pozemku, ktorý nebol majetko-právne vysporiadaný, predmetom prevodu bola len stavba na
tomto pozemku. Na LV č. XXXX k. ú. Č. je žalobca vedený ako výlučný vlastník stavieb „Chata Tisícka"
súp. č. 230 na parc. č. KN 703 a "dreváreň" súp. č. 231, na parcele KN č. 699/7. Výlučným vlastníkom
pozemkov pod týmito stavbami je LV č. XXXX k. ú. Č. zapísaný žalovaný, ktorý toto vlastníctvo
nadobudol kúpnou zmluvou ešte v roku 1993. Predmetnú chatu žalobca zrenovoval, zmodernizoval

a tvrdil, že objekty potrebuje, keďže pozemky žalovaného sú súčasťou Zverníka H., zriadeného
žalobcom pre chov danielej a muflónej zveri a potrebuje ich pre účely výkonu práva poľovníctva a
pre zamestnancov žalobcu. Vzhľadom k tomu, že k inej dohode nedošlo, žalobca je nútený žiadať o
zriadenie vecného bremena za náhradu v zmysle ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ). Pri vymedzení rozsahu vecného bremena vychádzal z geometrického plánu č. 10745351-32/95-

Voj., spracovaného dňa 21.10.1995 geodetom N. D. a overeného Katastrálnym úradom v M. dňa
24.10.1995. Do vecného bremena zahrnul prístup k sociálnym zariadeniam nachádzajúcim sa mimo
budovy - záchodom, k studničke - záchytnému prameňu a prístupovú cestu, ktorá sa nachádza na parc.
č. 699/2 , keďže sú spojené s užívaním týchto objektov.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na to, že ustanovenie, na ktoré odkazuje žalobca určuje
postupnosť riešenia pri vyporiadaní stavby na cudzom pozemku. Žalovaný ako vlastník pozemku má
právo a súčasne aj záujem, aby „Chata Tisícka“ vrátane „drevárne“ bola prikázaná za náhradu do jeho
vlastníctva. V danom prípade už prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde v
Rožňavepodsp.zn.9C/1028/1994,ďalejprebiehalokonanienatomistomsúdespredmetomozriadenie

vecného bremena pod sp.zn. 8C/149/1995, pričom v konaní bol podaný aj protinávrh o prikázanie „Chaty
Tisícka“ a „drevárne“ do vlastníctva žalovaného. Obidva tieto konania boli zastavené v celom rozsahu
pre späťvzatie žalôb žalobcami. Žalovaný aj v tomto konaní podal protinávrh na pojednávaní dňa
13.9.2000, v ktorom žiadal „Chatu Tisícku“ s príslušenstvom prikázať do jeho vlastníctva za náhradu.
Poukázal na to, že medzi účastníkmi nie je možná dohoda, žalobca užíva celé obdobie pozemok bez

akejkoľvek náhrady a bez platenia nájomného, čo bolo dôvodom pre podanie žaloby na Okresnom súde
Košice I v konaní sp.zn. 11C/1668/97. Žalovaný ďalej uvádzal, že v čase kúpy predmetných pozemkov
od predávajúceho mal poznatky o tom, že tam existuje stavba, ale podľa jeho názoru išlo o čiernu stavbu,
pretože niky nebol daný súhlas vlastníka pozemkov na výstavbu tejto chaty a nebolo vydané ani riadne
stavebné povolenie. Až po uzavretí kúpnej zmluvy mu bolo oznámené Katastrálnym úradom v M., že sa

vyskytujú chybné údaje týkajúce sa druhu pozemku, pretože parcela č. 703 o výmere 199 m2 nemala byť
zapísaná ako zastavaná plocha, ani ako trvalý trávny porast. Súpisné čísla na chatu, ale aj na dreváreň
neboli podľa žalovaného riadne pridelené, pretože súpisné číslo 231, ktoré sa nachádza na drevárni,
patrilo pôvodne tzv. „chate G.“, ktorú žalobca zbúral a jej súpisné číslo sa objavilo na drevárni. Poukázal
aj na to, že žalobca sa nespráva ako vlastník chaty, pretože chata chátra, je vypnutá elektrina a nie je

tam voda. Čo sa týka jeho protinávrhu na prikázanie stavby - rekreačnej chaty Tisícka s príslušenstvom
do jeho vlastníctva, navrhol náhradu vo výške 200.000,-Sk, s ktorou výškou však žalobca nesúhlasil.
Na zistenie hodnoty chaty a drevárne súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom hodnota tejto chaty
bola určená sumou 645.070,-Sk.Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a z vykonaných dôkazov mal preukázané, že výlučným
vlastníkom drevárne súp. č. 231 na parcele č. 699/7 a chaty Tisícka súp. č. 230, postavenej na parcele

č. 703 je žalobca (list vlastníctva č. XXXX kat. úz. Č.). Výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to parciel
registra „C“ č. 699/2, č. 699/7 a č. 703 je žalovaný ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Č..
Žalobca nadobudol vlastníctvo k chate a drevárni s príslušenstvom na základe Hospodárskej zmluvy
o vzájomnej prevode správy národného majetku zo dňa 28.5.1975, uzavretej medzi Štátnymi lesmi v
Košiciach a Domovou správou Rožňava odplatne za dohodnutú cenu 173.102,-Kčs. V súlade s vtedy

platnými právnymi predpismi táto hospodárska zmluva podliehala schváleniu nadriadených orgánov.
Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR Bratislava a Mestský národný výbor v Rožňave
vyjadrili súhlas s podpisom takejto zmluvy. Žalovaný sa stal výlučným vlastníkom vyššie uvedených
pozemkov na základe kúpnej zmluvy spísanej formou Notárskej zápisnice N 100/93, Nz 75/1993 zo dňa
21.9.1993 spísanej na Notárskom úrade v Rožňave JUDr. Tatianou Bradáčovou a nadobudol ich od
predávajúceho B. R..

Súd prvého stupňa ďalej zisťoval v súvislosti so stanoviskom žalovaného a jeho tvrdením, že nebolo
vydané riadne stavebné povolenie na výstavbu chaty aj tieto okolnosti a zistil, že stavba chaty na
Tisícovke - Volovec bola povolená rozhodnutím Okresného národného výboru v Rožňave, odbor pre
výstavbu č. Výst: 3425/1965 zo dňa 17.5.1965 podľa predloženého projektu stavebníkovi ZV - ROH

pri Domovej správe v Rožňave. Odbor výstavby Mestského národného výboru v Rožňave svojím
rozhodnutím zo dňa 4.9.1979 povolil stavebníkovi Východoslovenské štátne lesy, Lesný závod Rožňava
rekonštrukciu chaty Tisícka pod Volovcom na základe overenej projektovej dokumentácie. Obecný úrad
Č.reagujúcnažiadosťŠtátnychlesovvKošiciach,štátnyzávodRožňavaoprideleniesúp.číslanachatu
Tisícka a dreváreň kat.úz. Č. D. svojom stanovisku zo dňa 15.11.1993 oznámil, že na uvedené objekty

už vydal bývalý MNV Rožňava súpisné čísla a to 230 a 231. Na základe tohto rozhodnutia bol Obvodným
oddelením verejnej VB Rožňava pridelený aj index domu, ktorý zrušený nebol a teda objekty sa evidujú
poduvedenýmisúpisnýmičíslamidodnes.Následnesúdprvéhostupňavosvojomodôvodnenírozsudku
podrobne uviedol zistenia v súvislosti s evidenciou budovy 1000 postavenej na parc. KN č. 703 kat.úz.
Č. po rekonštrukcii, kedy na žiadosť žalovaného Okresný úrad Rožňava, odbor katastrálny žalovanému

podal písomné vysvetlenie ohľadne zápisu tejto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Konštatuje, že
sa zápis budov postavených na cudzom pozemku bol prevedený bez závad podľa zákona o katastri
nehnuteľnosti č. 266/1992 Zb. platného do 31.12.1995.

Žalobca v konaní predložil aj prevádzkový poriadok danielej zvernice H. zverník, ktorým osvedčoval,

že prevádzku zvernice zabezpečuje práve žalobca - lesný závod Rožňava, ktorý vykonáva starostlivosť
o zver a preukazoval aj tú skutočnosť, že rušenie zveri akýmkoľvek spôsobom a zdržiavanie sa vo
zvernici cudzím osobám bez povolenia je zakázané. Žalobca zároveň počas konania podal návrh
na vyvlastňovacie konanie pozemkov nachádzajúcich sa pod predmetnými nehnuteľnosťami v jeho
vlastníctve z dôvodu nevyhnutného prístupu k stavbe, avšak vyvlastňovacie konanie bolo prerušené

do právoplatného rozhodnutia o zriadenie vecného bremena práve v tomto konaní. Keďže žalovaný
namietal pochybnosť o tom, či jeho pozemok je súčasťou zverníka, súd vykonával dokazovanie aj
na túto okolnosť a z vyjadrenia Okresného úradu v Rožňave, odbor pozemkový z poľnohospodárstva
lesného hospodárstva zistil, že všetky parcely okrem parcely č. 699/10 sa nachádzajú vo zverníku H..
Účastníci konania nevedeli zhodnú na rozsahu vecného bremena, preto súd nariadil zameranie vecného

bremena znaleckým dokazovaním. Znalecké dokazovanie nariadil aj zistenie hodnoty vecného bremena
lesného pozemku a zastavanej plochy. Po vypracovaní posledného geometrického plánu na zameranie
vecného bremena žalobca v súlade s ním upravil aj petit svojej žaloby. Túto zmenu konečnú súd pripustil
uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.12.2001.

Po právnom posúdení veci podľa ust. § 135c ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa
uzavrel, že na stavbu chaty 1000 s príslušenstvom nepochybne bolo vydané stavebné povolenie podľa
platných právnych predpisov. Bolo vydané bez súhlasu vlastníka, ale so súhlasom organizácie, ktorá
užívala pozemok a z tohto pohľadu sa môže javiť, že ide o neoprávnenú stavbu, pretože absentoval
súhlas vlastníka. Žalobca a predovšetkým jeho právny predchodca boli rozhodne dobromyseľní pri

nadobudnutí uvedenej stavby do vlastníctva zvlášť, pokiaľ to vlastník mlčky znášal. Z tohto dôvodu
neprichádza do úvahy rozhodnutie o odstránení stavby podľa ods.1 § 135c Obč. zák. Súd vyslovil
názor, že by nebolo v súlade s dobrými mravmi, ak by aplikoval druhý odsek ust. § 135c Obč. zák.
a to prikázanie stavby do vlastníctva žalovaného, keď je stavba umiestnená v osobitnom režimeužívania a to vo vyhradenom zverníku. Žalovaný už v čase kúpy pozemku mal presné informácie
o tom, že na pozemku sa nachádza chata žalobcu, ktorý ju užíval pre svoje prevádzkové účely a
že chata sa nachádza vo zverníku, kde je prístup cudzím osobám nepovolený. Zrejme pozemok

kupoval so zámerom, že takto nadobudne aj chatu. Z týchto dôvodov súd rozhodol o inom spôsobe
usporiadania pomerov, ktorý považuje za spravodlivý a v súlade s dobrými mravmi a to usporiadanie
formou navrhovaného zriadeného vecného bremena podľa ust. § 135 ods.3 Obč. zák. Rozsah vecného
bremena bol vymedzený geometrickým plánom č. 057/2010 vyhotoveným geodetickou spoločnosťou
Geoplán s.f. Rožňava dňa 1.2.2011 a overený správou katastra dňa 9.2.2011 pod č. 38/2011. Na základe

tohto geometrického plánu súd akceptoval rozsah vecného bremena s výnimkou oddielu 1, ktorý zahŕňal
prístup k suchému WC, pretože chata je vybavená sociálnym zariadením a tento prístup považoval súd
už za nadbytočný. Pri zriadení vecného bremena mal súd na zreteli, aby sa vecné bremeno obmedzilo
na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe a i napriek zásadnému nesúhlasu žalovaného zahrnul
do vecného bremena aj prístupovú cestu diel 3 na parc. č. 699/2 a diel 6 na parc. č. 699/11, pretože
cesta je súčasťou lesnej dopravnej siete, čo bolo v konaní preukázané lesným hospodárskym plánom

na roky 1968 až 1977. Povolenie stavby cesty sa datovalo do roku 1986 a uvedená cesta spája úseky
Čučomské lúky a Predné Lazy a je pokračovaním lesnej cesty z parc. č. 688 na parc. č. 699/2 až k
hranici katastra H.. Tento prístup žalobca potrebuje výlučne na prístup k chate z oboch strán od H. aj od
Č.I., nie na prevoz dreva a iných prevádzkových potrieb.
Hodnota vecného bremena bola určená jednak za zastavanú plochu a jednak pre lesný pozemok a

to znaleckým posudok V.. D. P. č. 2/2007 zo dňa 14.8.2007 v hodnote 0,80 Sk za 1/m2 (0,026 eura).
Hodnota vecného bremena za zastavanú plochu bola určená znaleckým posudkom V.. I. I. č. 10/09 zo
dňa 3.9.2009 vo výške 0,083 eura/m2. Žalobca navrhol náhradu za vecné bremeno s použitím jednotnej
sumy za m2 a to hodnotu za zastavanú plochu, ktorá je finančne výhodnejšia pre žalovaného aj napriek
tomu, že časť vecného bremena tvorí lesný pozemok. Súd prepočítanú hodnotu vecného bremena

určenú znaleckým posudkom podľa rozsahu výmery zriadeného vecného bremena vynásobil obdobím
20 rokov v súlade s prílohou 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku bod F
písm.a/, keďže ide o vecné bremeno neobmedzeného trvania. Vecné bremeno bolo teda zriadené na
zastavanú plochu vo výmere 585 m2 a lesný pozemok vo výmere 196 m2, spolu na plochu 781 m2, čo
predstavuje hodnotu vecného bremena 1.296,46 eura, pričom žalobca navrhol výšku odplaty 1.300 eur

a súd to akceptoval, pretože v prípade rozčlenenia hodnoty na lesný pozemok a zastavanú plochu by
bola náhrada nižšia. V závere súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca sa dôvodne domáhal zriadenia
vecného bremena, vyhovel jeho žalobe a protinávrh žalovaného zamietol, pretože prikázanie stavby do
jeho vlastníctva by bolo nedôvodné a poukázal už na vyššie uvedené odôvodnenie svojho rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania potrebných na účelne uplatňovanie práva, pričom tieto trovy pozostávali zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 16,60 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 2.476,23 eura. V
odôvodnení tohto rozhodnutia podrobne rozpísal úkony právnej služby a označil použité právne predpisy
účinnévčaseposkytnutiaslužby,nazákladektorýchbolipriznané.Náhradutrovpriznalzaúkonyprávnej

pomoci za zastupovanie v konaní o žalobe žalobcu o návrhu na zriadenie vecného bremena a jednak v
konaní o protinávrhu o prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného. V súlade s ust. § 149 ods.1
O.s.p. zaviazal žalovaného trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Napokon súd prvého stupňa rozhodol, že o trovách štátu rozhodne osobitným uznesením, pretože ku

dňu vyhlásenia rozsudku nebolo možné rozhodnúť o celkovej náhrade trov, keďže znalcovi V.. I. I. nebola
priznaná znalecká odmena, dôvodom bola skutočnosť, že geometrický plán vypracovaný znalcom nebol
overený katastrom a nebol použiteľný pre účely konania, v závere konania však bola akceptovaná
hodnota vecného bremena a z tohto dôvodu nebolo možné rozhodnúť o znaleckej odmene a tiež o
náhrade trov štátu.

Vzákonnejlehoteprotirozsudkusúduprvéhostupňapodalodvolaniežalovanýzdôvodovuvedenýchv§
205 ods.2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil v zmysle ust.
§ 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil
si náhradu všetkých trov konania. Namietal, že chata postavená na jeho pozemku je čiernou stavbou,

pretože na jej výstavbu nebolo vydané stavebné povolenie, nebola skolaudovaná a taktiež pridelenie
súpisných čísiel nebolo v súlade so zákonom. Navrhol, aby v súvislosti s touto neoprávnenou stavbou
bolo vyhovené jeho protinávrhu na prikázanie stavby súp. č. 230 do jeho vlastníctva. Poukázal na to, že
z výsledkov dokazovania je zrejmé, že vlastník pozemku nikdy nedal súhlas na výstavbu chaty a súd lenanalogicky vyvodzuje z vtedy platného stavebného poriadku, že stavba bola postavená v súlade s týmto
poriadkom a k tomuto záveru súd dospel na základe dohadov a nie na základe objektívnych dôkazov.
Keďžesúdinapriekpochybnostiampovažovalchatuzastavbu,navýstavbuktorejbolovydanéstavebné

povolenie podľa vtedy platných predpisov rozhodol, že aplikácia § 135c druhý odsek, t.j. usporiadanie
pomerov medzi vlastníkov stavby a vlastníkom pozemku by bola v rozpore s dobrými mravmi. S takýmto
názorom súdu nesúhlasí a nesúhlasí ani so záverom, že bol zámer žalovaného pri kúpe pozemku
nadobudnúť aj chatu. Ide iba o dohady a to v záujme toho, aby sa zdôvodnila nemožnosť aplikácie
citovaného ustanovenia. Pokiaľ súd i napriek tomu rozhodol tak, že zriadil vecné bremeno, žalovaný

namieta rozsah tohto bremena v zmysle svojho vyjadrenia na pojednávaniach pred okresným súdom a
nesúhlasí s geometrickým plánom spoločnosti Geoplán Rožňava, s.r.o. a pridržiaval sa svojich námietok
vznesených na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Taktiež nesúhlasí ani s výrokom, ktorým ho súd
zaviazal k náhrade trov konania s prihliadnutím k tomu, že výsledok konania bol závislý na znaleckých
posudkoch, bez ktorých by súd vo veci nemohol rozhodnúť a žalovaný sa dôvodne bránil. Je preto nie
na mieste konštatovanie, že žalobca vo veci mal plný úspech a pritom počas celého konania viackrát

upravoval žalobný návrh s prihliadnutím aj na návrhy znaleckých posudkov.

K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd v súlade s
ust. § 219 ods.1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil predbežne na sumu 150,01 eura. V súvislosti s námietkami

žalovaného v odôvodnení odvolania uvádza, že pokiaľ tento tvrdí, že chata bola postavená na jeho
pozemku ako čierna stavba, tak v tejto súvislosti sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom
prvého stupňa i s jeho odôvodnením. I v prípade preukázania opodstatnenosti tejto námietky však z
opatrnosti zdôraznil, že táto skutočnosť pre rozhodnutie vo veci nemá právny význam. Okrem toho
stavebník Závodný výbor ROH pri Domovej správe v Rožňave mal pred realizáciou stavby chaty k

dispozícii písomný súhlas zo dňa 14.5.1965 oprávneného užívateľa pozemku, na ktorom sa mala chata
postaviť a to Štátneho majetku v Rožňave. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp.zn. 2Cdon/1031/97 zo dňa 25.2.1999, podľa ktorého i v prípade absencie súhlasu
vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti zriadenej pred 1.1.1992, pokiaľ stavbu zriadila socialistická
organizácia,nemožnostavbupovažovaťzaneoprávnenú.Oneoprávnenejstavbebybolomožnéhovoriť

len v prípade zriadenia občanov - fyzickou osobou. Taktiež niet pochýb o tom, že žalovaný kupoval
pozemok s vedomím, že sa na ňom nachádza chata, ktorá je v režimovom zariadení - zverníku H.. Po
nadobudnutí vlastníctva pozemku sa domáhal vydania užívania pozemku a následne realizoval kroky,
ktorými právnemu predchodcovi žalovaného bránil v užívaní chaty. Tieto skutočnosti boli predmetom
dokazovania pred Okresným súdom Košice I. v súdnom konaní vedeným pod sp.zn. 19C/1667/1997.

Následne potom žalovaný písomne požiadal o odpredaj chaty Tisícka. Po tejto písomne žiadosti
bolo uskutočnených niekoľko mimosúdnych rokovaní so žalovaným, na ktorých sa opätovne domáhal
odpredaja, resp. prevodu chaty do jeho vlastníctva. Žalobca preto právom nadobudol presvedčenie, že
žalovaný už v čase odkúpenia pozemku mal záujem o získanie predmetnej chaty do svojho vlastníctva.
Žalovaný počas celého konania neuviedol žiadnu konštruktívnu námietku voči zameraniu vecného

bremena. Rozsah vecného bremena je preto podľa názoru žalobcu celkom v súlade so zmyslom a
účelom ust. § 135c Obč. zák. Pri určení rozsahu vecného bremena totiž prvostupňový súd bral na zreteľ
zachovanie rovnováhy medzi oprávnenými potrebami žalobcu ako správcu stavby vyplývajúcimi z jeho
práva užívať stavbu a vlastníckym právom žalovaného k pozemku zastavanému stavbou a priľahlými
pozemkami. Pokiaľ namieta žalovaný úpravy petitu žaloby poukázal žalobca, že potreba vyplývala z

potreby zamerania rozsahu vecného bremena geometrickým plánom a z určenia hodnoty vecného
bremena, ktoré zaťažuje nehnuteľnosť a to znaleckými posudkami. Pri určení rozsahu vecného bremena
i výšky odplaty na jej zriadenie bol žalobca vo vzťahu k žalovanému do maximálnej možnej miery
ústretový a to preto priznanie náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. úspešnému žalobcovi je
celkom na mieste a žalovaný ani v priebehu konania ani v odvolaní žiadne dôvody umožňujúce použitie

ust. § 150 O.s.p. nepreukázal ani neuviedol. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca
poukázal aj na to, že súd by nemohol vyhovieť vzájomnému návrhu žalovaného na prikázanie stavby
do jeho vlastníctva i s ohľadom na skutočnosti, že žalovaný napriek poučeniu podľa § 120 ods.4 O.s.p.
neuviedol hodnotu stavby a nedoplnil svoj vzájomný návrh o uvedenie výšky náhrady, za ktorú by stavba
mala byť prikázaná do jeho vlastníctva.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p.
a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde vKošiciach dňa 25.6.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené v súlade s ust. §
156 ods. 1,3 O.s.p..

Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

sust.§132O.s.p.atovzhľadomnato,žesúdvzaldoúvahylenskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazov
alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávnesúajtaké skutkovézistenia,ktorésúdprvéhostupňazaložilnachybnomhodnotenídôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov, alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

Odvolanie bolo podané aj z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci

je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú
na zistený skutkový stav nemožno vôbec použiť.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1., podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného v odvolaní v

rozsudku súdu prvého stupňa nie sú naplnené.

Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, alebo že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a nebola odvolacím súdom zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dôvody napadnutého rozsudku uvádzané súdom prvého stupňa sú správne,

presvedčivé a zodpovedajúce zákonu, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a
na tieto odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..Žalovaný v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého
stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvého stupňa aj správne a vyčerpávajúco
vysporiadal pri rozhodovaní vo veci. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by

mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a odvolacie námietky žalobcu preto nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Evidentne právny predchodca žalobcu ako stavebník a vlastník stavby mal daný súhlas vtedajšieho
užívateľa pozemku podľa vtedy platných predpisov, po prevode vlastníctva došlo aj k rekonštrukcii

chaty s potrebnými povoleniami a napokon žalovaný kupoval pozemok, na ktorom už chata stála.
S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (hlavne existenciu zverinca) súd prvého stupňa správne
použil najbližšie ustanovenie § 135c ods. 3 Obč. zák. a upravil vzťahy medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby iným spôsobom - vecným bremenom v prospech vlastníka stavby zaťažujúcom
vlastníka pozemku. Rozsah vecného bremena súd prvého stupňa starostlivo zvažoval, vykonal ohliadku
a znalecké dokazovanie a spravodlivo upravil pomery účastníkov. Náhrada za vecné bremeno bola

taktiež zisťovaná znaleckým dokazovaním za použitia výhodnejšej sadzby pre žalovaného.

Vecne správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, súd prvého stupňa použil správne
zákonnéustanovenie§142ods.lO.s.p.,ktorévyjadrujezákladnúzásaduuplatňujúcusaprináhradetrov
konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania, táto zásada sa

však vzťahuje iba na sporové konanie. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok
(zásadu úspechu). Nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Znalecký posudok musí vyčísľovať výšku plnenia a nesmie sa zaoberať základom uplatneného nároku.
Výšku priznaných trov právneho zastúpenia žalobcu žalovaný v odvolaní nenamietal a odvolací súd

nezistil, že by boli priznané trovy za úkony právnej služby neúčelne vynaložené na uplatňovanie nároku
žalobcu.

Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách

konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalovanému. Trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia advokátom podľa vyhl.

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon
- vyjadrenie k odvolaniu 2 x 58,69 eura, 1 x režijný paušál 7,63 eura a k tomu 20% DPH 25 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.