Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209730
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714209730.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľky: Q.. Q. Y.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., I. B. XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou JUDr.
Martinou Mészáros Bariakovou, so sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Bystrický rad 453/77,
za účasti maloletého dieťaťa: K. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., I. B. XX, zastúpené

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo G. a muža, ktorého otcovstvo má byť
určené: Y. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., O. XX, o určenie otcovstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky zo dňa 01.03.2016 proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 7C/104/2014-109 zo dňa 04.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie čiastočne zastavil ohľadne doby platenia vyživovacej
povinnosti, určil, že Y. S., narodený XX.XX.XXXX, je otcom maloletej K. Y., narodenej XX.XX.XXXX,

súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok, rozhodol o vyživovacej povinnosti Y. S. a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletej
K. Y. v sume 100 eur mesačne počnúc dňom 3. 7. 2014, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky, súd určil výšku zameškaného výživného za obdobie od 03. 07. 2014 do 31. 01. 2016
vo výške 1900 eur a súčasne súd povolil otcovi maloletej splácať zameškané výživné v mesačných
splátkach po 50 eur popri bežnom výživnom, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody

splátok a súd vyslovil, že styk otca s maloletou neupravuje. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Súd
rozhodol taktiež o náhrade trov konania a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal s poukazom na
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., aj keď v prevažnej miere bola úspešná. V odôvodnení rozsudku súd
ohľadom výroku o náhrade trov prvostupňového konania konštatoval, že navrhovateľka podala návrh na
určenie otcovstva po viac ako X rokoch od narodenia maloletej K.. V danom prípade Okresný súd Zvolen
postupoval v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 O.s.p. a matku predvolal, aby označila osobu, ktorá je

otcom maloletej K.. Navrhovateľka však za otca neoznačila žiadneho muža, pričom v tom čase uviedla,
že si to premyslela. V danom prípade potom súd konštatoval, že keby navrhovateľka postupovala
zákonným spôsobom, označila odporcu za otca dieťaťa, následne by podala návrh na určenie otcovstva,
alebo by bol určený dieťaťu opatrovník na podanie návrhu na určenie otcovstva, v tom prípade by
navrhovateľka ako matka postupovala v zmysle príslušných právnych predpisov a mala by tak podľa
názoru súdu aj nárok na všetky účelne vynaložené trovy konania v spojitosti s určovaním otcovstva. V

danom prípade navrhovateľka až po siedmych rokoch podala predmetný návrh a odporca tieto okolnosti
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Uvedené okolnosti súd potom zohľadnil ako dôvody hodnéosobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.
a nepriznal navrhovateľke trovy konania.

2. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podala navrhovateľka v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Má za to, že použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. nie je namieste,
nakoľko v ustanovení § 94 ods. 1 Zákona o rodine nie je určená lehota na podanie návrhu na určenie
otcovstva k maloletému dieťaťu. Navyše nie je pravdou ani skutočnosť, že odporca tieto skutočnosti
nemohol ovplyvniť. Podotýka, že odporca vedel o tom, že navrhovateľke je tehotná, že porodila a

dokonca ju niekoľkokrát bol po pôrode navštíviť, avšak odmietol ísť na matriku uznal svoje otcovstvo
k maloletej K., namiesto toho navrhovateľku začal osočovať, že mu bola neverná a spochybnil tak
svoje otcovstvo k maloletej K., čo navrhovateľku urazilo. Navrhovateľka ďalej poukázala na znenie
ustanovenia § 113 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého konanie o určenie otcovstva je zo zákona nerozlučne
spojené s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ku ktorému bolo
úspešne preukázaného otcovstvo muža označeného ako otca dieťaťa. Predpokladom vykonávania

dokazovania a rozhodovania súdu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu v rámci konania o určenie otcovstva je tak plný úspech navrhovateľa v časti týkajúcej sa
určenia otcovstva. V prejednávanej veci možno tak konštatovať, že navrhovateľka mala plný úspech
v tomto smere, pretože otcovstvo muža, ktorého označila vo svojom návrhu za otca maloletej, bolo
nepochybne preukázané testami DNA a preto sa domnieva, že jej patrí plná náhrada trov konania

vrátane trov právneho zastúpenia. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že vzhľadom na prílišnú
formálnosť aplikácie zákonných ustanovení upravujúcich preddavky na trovy dôkazu zaplatila na trovy
znaleckého dokazovania viac, než odporca, a to len z dôvodu, že odporca si svoju povinnosť uložiť
preddavok na trovy znaleckého dokazovania riadne a včas nesplnil, hoci vykonanie tohto dôkazu bolo
nevyhnutné práve vzhľadom na popieranie otcovstva odporcom. Aj tento fakt súd pri rozhodovaní o

náhrade trov nezohľadnil. Navrhovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že aplikáciou ustanovenia §
150 O.s.p. nemožno účastníka konania prostredníctvom tohto inštitútu „trestať" za to, že svoje právo
neuplatnil skôr, hoci nie je limitovaný žiadnou zákonnou lehotou. V súvislosti s možnosťou aplikovať
ustanovenie § 150 O.s.p. súd môže hodnotiť len postoj účastníkov konania v samotnom súdnom konaní,
avšak prvostupňový súd použil toto ustanovenie extenzívne, keď ho aplikoval z dôvodu, ktorý existoval

v čase pred podaním návrhu. Nepodanie návrhu na určenie otcovstva v primeranej dobe od narodenia
maloletéhodieťaťanemáspostojomúčastníkavkonaníničspoločnéapretoaplikáciaustanovenia§150
O.s.p. z tohto dôvodu je neprípustná. Odôvodnenie rozsudku súdu v napadnutej časti vyznieva, akoby
súd rozhodnutím o trovách konania chcel navrhovateľku potrestať za to, že otázku určenia otcovstva
neriešila ihneď po narodení maloletej dcéry, hoci nebola jedinou osobou oprávnenou na podanie návrhu

na určenie otcovstva. Napokon, keby odporca nedôvodne nepopieral svoje otcovstvo k maloletej po
jej narodení, ale splnil si svoju povinnosť a šiel otcovstvo uznať na príslušnú matriku, navrhovateľke
by trovy konania v súvislosti s určením otcovstva neboli vznikli. Navrhovateľka tak má za to, že v
konaní mala plný úspech a patrí jej preto plná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia,
pričom neexistuje žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, či už na strane odporcu alebo navrhovateľky,

pre ktorý by navrhovateľke súd nemal náhradu trov konania priznať. Navrhuje preto, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil a rozhodol o povinnosti
odporcunahradiťnavrhovateľketrovykonaniaspoluvsume870,91eur,pozostávajúcichzozaplateného
súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 66 eur, zaplateného preddavku na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 330 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 474, 91 eur v stanovenej lehote na

účet právnej zástupkyne navrhovateľky.

3. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril otec dieťaťa, ktorý uviedol, že okresný súd správne posúdil
vzniknutú situáciu, najmä to, že navrhovateľka v danej veci dlhé roky nekonala a aj na základe toho
mal odôvodnené pochybnosti o svojom otcovstve a teda jej nečinnosťou mal za to, že otcom nie je.

Odhliadnuc od toho, že na svoje dieťa neprispieval, lebo si myslel, že nie je jeho, tak jej konaním je
potrestaný aj tým, že si k nemu maloletá, ako k otcovi, nemohla vytvoriť ani žiadny vzťah a nasledujúce
obdobie bude pre ich vzťah nesmierne komplikované. Svojej povinnosti platiť výživné sa nebráni, práve
naopak, o svoje dieťa sa riadne postará v zmysle rozhodnutia súdu, ale aj z presvedčenia, že sa mu
to ako otcovi patrí. Žiada krajský súd, aby bral do úvahy jeho povinnosť doplatiť výživné spätne a

jeho v konaní preukázané iné finančné povinnosti a zohľadnil taktiež jeho nedobrý zdravotný stav, v
dôsledku ktorého čaká na operáciu, takže bude možno dlhšie práceneschopný a obáva sa, aby prípadné
rozhodnutie o trovách zásadným spôsobom nenarušilo už i tak krehkú finančnú stabilitu v jeho rodine.
Navrhovateľka sa nechala v konaní zastupovať a konala po nesmierne dlhom čase a preto sa otecdieťaťa domnieva, že by bolo nespravodlivé od neho požadovať náhradu trov, ktoré podľa jeho názoru
prináležia uhradiť jej. Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací súd výrok o trovách prvostupňového
konania potvrdil.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku-ďalej„CSP"),vecpreskúmalvmedziachdanýchustanovením§65a§66zák.č.161/2015Z.z.
Civilnéhomimosporovéhoporiadku-ďalej„CMP"abeznariadeniapojednávaniavsúladesustanovením
§ 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v
tomto zákone.

6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ustanovenia § 105 písm. b/ CMP konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o
určenie otcovstva.

8. Vychádzajúc z ustanovenia § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ
podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

9. Podľa ustanovenia § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

10. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho
zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

11. Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ustanovenia § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach
notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti
účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

13. Podľa ustanovenia § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

14. Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016

nadobudli účinnosť nové procesné predpisy - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zák.
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konanie vo veciach určenia rodičovstva vo
svojich ustanovenia § 104 až 110. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 395 ods. 1 CMP sa
nová procesná úprava vzťahuje aj na konania vo veciach určenia rodičovstva začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

16. Navrhovateľka namietala odvolaním správnosť rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom nároku i
výšky trov konania. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne,
miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo. Z uvedeného dôvodu zachovania kauzálnej príslušnosti rozhodol krajský

súd o odvolaní voči rozsudku o trovách konania v celom jeho rozsahu.

17. Vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 395 CSP je na daný prípad nutné aplikovať už
právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku, ktorý vo svojich ustanoveniach § 52 až 58 upravujezásady náhrady trov konania v mimosporovom procese, pričom Civilný mimosporový poriadok obsahuje
špeciálnu právnu úpravu náhrady trov konania v konaní vo veciach určenia rodičovstva (§ 53 CMP).

18. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde
o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( § 57 CMP). Avšak v konaní
vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci

úspech, proti účastníkovi, ktorý úspech nemal, pokiaľ to možno spravodlivo požadovať (§ 53 CMP), z
ktorého ustanovenia teda vyplýva, že v tomto konaní je ponechané na zváženie súdu, či vzhľadom na
konkrétne okolnosti konania, okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, ako aj celkový postoj účastníkov
možno mať spravodlivo za to, že je dôvodné uložiť povinnosť procesne neúspešnému účastníkovi
znášať trovy procesne úspešného účastníka. Odvolací súd poznamenáva, že takáto právna úprava v
zásade zodpovedá aj zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. (ktorú aplikoval súd prvej

inštancievdanejveci),pretožedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktoréumožňovalisúduzohľadniťurčité
špecifické okolnosti daného konania a v dôsledku nich nepriznať aj procesne úspešnému účastníkovi
právo na náhradu trov konania, v zásade zodpovedajú sledovaniu zásady spravodlivosti požadovania
náhrady trov konania tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 53 Civilného mimosporového poriadku.

19. V konkrétnej veci súd prvej inštancie videl dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých
považoval za spravodlivé nepriznať procesne úspešnej účastníčke - navrhovateľke právo na náhradu
trov prvostupňového konania v samotných okolnostiach, ktoré viedli k danému konaniu. Skutočnosťou
je, že po narodení maloletého dieťaťa, ku ktorému nebolo určené otcovstvo žiadnou zo zákonných
domnienok otcovstva vyplývajúcou z ustanovení § 84 až § 95 Zákona o rodine, postupoval Okresný

súd Zvolen v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 O.s.p. a výsluchom matky za účelom označenia muža,
ktorému by podľa tvrdenia matky svedčalo otcovstvo k maloletej K., sledoval záujem maloletého dieťaťa.
V danom konaní však matka - navrhovateľka žiadneho muža za otca maloletej neoznačila. Návrh
na určenie otcovstva voči už toho času právoplatne určenému otcovi dieťaťa podala matka dieťaťa
až dňa 3. 7. 2014, pričom maloletá K. Y. sa narodila XX. X. XXXX. Odvolací súd sa stotožňuje s

tvrdením súdu prvej inštancie, ktorý v tejto okolnosť videl dôvody hodné osobitného zreteľa a v
zmysle novej právnej úpravy tieto okolnosti odvolací súd považuje za také okolnosti, v dôsledku ktorých
nemožno spravodlivo požadovať od určeného otca nahradiť trovy konania navrhovateľke. Odvolací súd
zdôrazňuje predovšetkým skutočnosť, ktorá je prvoradá a z hľadiska rozhodovania súdu aj prioritná -
a ktorou je sledovanie záujmov a práv predovšetkým maloletého dieťaťa. Práve silne s akcentom na

hájenie a sledovanie záujmov maloletého dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že bolo predovšetkým v
záujme maloletého dieťaťa, aby bol ustálený osobný status dieťaťa a určené otcovstvo k nemu, pretože
dieťa má právo nielen v zmysle početným medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika
viazaná, ako aj v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, no predovšetkým a v neposlednom rade aj
určité morálne a etické právo poznať oboch svojich rodičov, zahŕňajúce taktiež, aby si obaja rodičia

aj riadne a zodpovedne plnili všetky práva a povinnosti, ktoré im z rodičovstva k maloletému dieťaťu
vyplývajú. Pokiaľ tak navrhovateľka argumentuje, že žiadna právna úprava jej neustanovovala dobu,
v ktorej mala podať návrh na určenie otcovstva, odvolací súd poznamenáva, že práve matka mala
sledovať v prvom rade záujem svojho dieťaťa a konať v jeho záujme. S právom a záujmom maloletého
dieťaťa korešponduje taktiež právo a záujem otca byť v kontakte so svojím dieťaťom pokiaľ možno od

narodenia, s čím, samozrejme, súvisí taktiež aj výkon jeho práva a taktiež povinnosti ako rodiča voči
svojmu dieťaťu. Odvolací súd v neposlednom rade zohľadnil aj celkový postoj otca dieťaťa v konaní,
ktorý v priebehu konania, ako aj pri výsluchu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie v zásade sa
nebránil otcovstvu vo vzťahu k maloletej K., avšak požadoval, vzhľadom na svoje pochybnosti o svojom
otcovstve, aby bolo jeho otcovstvo znaleckým dokazovaním v konaní aj preukázané. Je dôveryhodná

obrana otca dieťaťa, že práve dlhoročná nečinnosť matky a nekontaktovanie sa s ním ohľadom dieťaťa
mohla v ňom dôvodne vzbudiť a potvrdiť jeho pochybnosti o otcovstve k maloletej K.. Na pojednávaní
pred súdom prvej inštancie konanom dňa 18. 2. 2015 otec dieťaťa vypovedal, že sa nebránil v zásade
otcovstvu k dieťaťu, avšak po narodení dieťaťa na základe svojich pochybností matke uviedol, že trvá
na vykonaní testu DNA a navrhol, aby spolu na tieto tresty išli, čo však matka dieťaťa odmietla. Otec na

pojednávaní vypovedal, že aj napriek tomu sa snažil riešiť situáciu s navrhovateľkou, doslova ho však
od seba odohnala. Vo výpovedi na tomto pojednávaní taktiež otec uviedol „Ak bude určené, že dieťatko
je moje, preberám zodpovednosť v celom rozsahu ".20. Na základe všetkých konštatovaných okolností prípadu a taktiež po zohľadnení postoja účastníkov v
konaní sa odvolací súd stotožňuje s úvahou okresného súdu, že nemožno od otca maloletej spravodlivo
požadovať, aby nahradil trovy konania navrhovateľke, ako procesne úspešnej účastníčke. Odvolací súd

preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správny
potvrdil.

21. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

22. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, v
zmysle ktorého v zásade v mimosporovom konaní nevzniká nárok žiadnemu z účastníkov konania
na náhradu trov konania, ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak. Rozhodovanie o trovách
mimosporového konania je podmienené návrhom oprávneného účastníka, pričom otec dieťaťa, ako v
odvolacom konaní plne úspešný účastník, si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani nežiadal

priznať. Navrhovateľka si trovy odvolacieho konania uplatnila a vyčíslila, avšak procesne úspešná v
konaní nebola, preto odvolací súd súčasne konštatuje, že v konaní nebola zistená žiadna taká okolnosť,
ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 53 CMP. Odvolací
súd vzhľadom na uvedené potom vyslovil, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).