Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. marec 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/332/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614221713
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614221713.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Alena Ernestová, v právnej veci navrhovateľky Q.

L.Á. A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, X. A. Q., zastúpená Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou, Spišská
Nová Ves, Zimná č. 58 proti odporcovi Š. L. A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, X. A. Q., t.č. Y. XX, X. A.
Q., zastúpený Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, Spišská Nová Ves, Zimná 59, o vylúčenie manžela z
užívania nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Úplne vylučuje žalovaného účastníka z užívania rodinného domu na S. XXXX, orientačné číslo XX v X.,
stojaceho na parcele C KN č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 v k.ú. X. A.
Q., zapísaný na LV č. XXXX k.ú. X. A. Q., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov

konania.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vylúčenia odporcu z užívania rodinného domu na S. J.
Č..XXXX,E.Č.XXQ.X.A.Q.,postavenéhonaparceleCKNč.XXXXX/XX-zastavanéplochyanádvoria
o výmere 187 m2, zapísaný v LV č. XXXX O..Ú.. X. A. Q., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov konania a súčasne sa domáhala určenia povinnosti odporcovi nevstupovať do predmetného
rodinného domu. Žiadala priznať náhradu trov konania.

V návrhu uviedla, že s odporcom je v rozvodovom konaní kvôli jeho verbálnej a fyzickej agresivite,
nakoľko ju často fyzicky napádal a spôsoboval jej poranenia. Po jednom z útokov musela vyhľadať
lekárskeošetrenieaošetrujúcilekárpodalnaodporcutrestnéoznámenieprepodozrenieztýraniablízkej
a zverenej osoby. Odporca síce opustil rodinný dom, ale neprestal na navrhovateľku útočiť ani po jeho

opustení. Vzhľadom na to, že má k dispozícii kľúče, pravidelne chodil do domu a navrhovateľku fyzicky
napádal, útočil na ňu, vymýšľal si, že ho napáda práve navrhovateľka a podával na ňu nezmyslené
trestné oznámenia. Z tohto dôvodu bola nútená sa brániť a podala návrh na nariadenie predbežného
opatrenia na zákaz vstupu do domu a priblíženia sa k navrhovateľke. V ďalšom uviedla, že z odporcu,
ktorý je vulgárny a agresívny človek, má strach, bojí sa ho a pokiaľ by naďalej mal právo dom ako
vlastník užívať, navrhovateľka by bola ohrozená na živote a zdraví. Súčasne tvrdila, že správanie
odporcu zle vplýva na maloleté deti, ktoré sú zo správania odporcu zmätené a má obavy o ich duševný

vývin. Tvrdila, že spolužitie s odporcom jej spôsobovalo duševné útrapy, čo je pre ňu neznesiteľným.
Podľa tvrdenia navrhovateľky, jej obavy z ďalších útokov a napadnutí zo strany odporcu sú dôvodné,
keďže ide o dlhodobé prežívanie domáceho násilia. V ďalšom tiež tvrdila, že pokiaľ by účastníci žili v
spoločnej domácnosti, pri agresívnej povahe odporcu by mohlo dôjsť ľahko k rodinnej tragédii vzhľadomna agresívnu povahu odporcu, ktorý pri rozčúlení ju nielen udiera, ale aj kope, ťahá za vlasy, hádže o
stenu, vláči po zemi, a teda navrhovateľka je v ohrození zdravia a života. Zastáva názor, že zdravie a
život majú prioritu pred vlastníckym právom odporcu a keďže odporca býva v prenajatom byte a napriek

tomu z titulu vlastníckeho práva má právo dom užívať, nedá sa predvídať, kedy svoje právo využije.
Návrh na začatie konania odôvodnila ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žiadala návrhu
vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, avšak v účastníckej výpovedi žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že ide

o návrh podaný nedôvodne. Tvrdil, že navrhovateľka v návrhu neuvádza konkrétne situácie, za ktorých
malo dôjsť zo strany odporcu k fyzickej agresivite, napádaniu, neodkazuje na žiadne dôkazy, ktorými by
preukazovala oprávnenosť svojich tvrdení. Poprel, že by došlo k situáciám a k takému konaniu odporcu,
ktoré by zakladalo vylúčenie užívania zo spoločného rodinného domu.

Súd vykonal dokazovanie, podrobne vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s predloženými

listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva sa narodili dve deti a to
maloletá H. T. XX.XX.XXXX Y. P. Š. A.. XX.XX.XXXX. Do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania patrí dom súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, postavený na parcele č. XXXXX/XX o
výmere 187 m2, zapísaný v LV č. XXXX k.ú. X. A. Q., čo vyplýva z č.l. 16 spisu 10C/158/2014.

Z výsluchu účastníkov konania mal súd preukázané, že spolužitie účastníkov je kontraverzné a
konfliktnéamedziúčastníkmikonaniadochádzalokvzájomnýmnapadnutiam,ktorévyústilivovzájomné
podávanie trestných oznámení. Z tohto dôvodu podala navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, o ktorom súd rozhodol v konaní sp.zn. 10C/158/2014 a uznesením č.k. 10C/158/2014-26

zo dňa 05.12.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil odporcovi, právoplatne v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/61/2015-72 zo dňa 29.01.2015, zdržať sa vstupu do
rodinného domu na S. J. Č.. XXXX, E. Č. XX Q. X. A. Q. až do právoplatného rozhodnutia o vylúčení z
užívania rodinného domu a súčasne bolo navrhovateľke týmto uznesením uložené, aby v lehote 30 dní
podala návrh na začatie konania o vylúčenie odporcu z užívania predmetného rodinného domu.

Vlastníctvo rodinného domu, rozhodnutie o určení súpisného a orientačné čísla a kolaudačné
rozhodnutie sa nachádzajú v spise 10C/158/2014 na č.l. 18-19, ktoré súd oboznámil.

Z výsluchu účastníkov konania mal súd nesporne preukázané, že medzi účastníkmi dochádzalo k takým

situáciám, ktoré možno charakterizovať ako fyzické napadnutie navrhovateľky zo strany odporcu, ale aj
fyzické napadnutie odporcu zo strany navrhovateľky. Účastníci konania podrobne popisovali incidenty,
ktoré sa odohrávali v októbri 2012, v apríli 2014, v júli 2014, dňa 02.11.2014, pričom z týchto incidentov
súd konštatuje, že každý z účastníkov konania popisuje tieto incidenty zo svojho subjektívneho pohľadu
s tým, že každý viní z fyzického napadnutia protistranu, nesporným však zostáva skutočnosť, že k

fyzickému napadnutiu navrhovateľky zo strany odporcu došlo.

O fyzickom napadnutí navrhovateľky zo stranu odporcu svedčia aj lekárske správy predložené
navrhovateľkou a to lekárska správa P.. M. F.A. zo dňa 25.04.2014, lekárska správa P.. U. P. taktiež zo
dňa 25.04.2014, v ktorej navrhovateľka uvádza, že bola napadnutá odporcom a tiež lekárska správa

P.. T. G. zo dňa 21.07.2014. Práve tento lekár - I. A. X. A. Q., Y..X.. podal podnet na začatie trestného
stíhania vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Zo spisu sp.zn. ČVS: ORP-541/1-VYS-SN-2014 bolo zistené, že vo veci na návrh ošetrujúceho lekára P..
T. G. uznesením zo dňa 04.09.2014 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona pre fyzické a psychické násilie navrhovateľky.
Popis skutku, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, je presne popísaný v uvedenom uznesení. V tomto
konaní bolo vypočutých množstvo svedkov, bol vyžiadaný znalecký posudok z odboru psychológie
a týmto znaleckým posudkom bolo potrebné zodpovedať otázky posúdenia rozumových schopností,
intelektu a pamäťových schopností navrhovateľky, posúdiť jej celkovú štruktúru, vyjadriť sa k schopnosti

vnímať jednotlivé okolnosti, vyjadriť sa k časovej orientácii, schopnosti pravdivo popísať udalosti, ale
tiež odpovedať na otázku, či sa u navrhovateľky prejavujú znaky týranej ženy.Zo znaleckého posudku, ktorý súd vyhodnotil ako listinný dôkaz vyplýva, že navrhovateľka disponuje
intelektuálnymi schopnosťami v pásme nadpriemeru, má rozvinuté aj vyššie úrovne myslenia a
uvažovanie, dokáže chápať zložitejšie veci, vie samostatne usudzovať a samostatne sa orientovať. Ide

o osobu emočne labilnú, čo má súvis s domácim násilím, má nižšiu odolnosť voči stresu a objavujú
sa u nej neurotické reakcie a zníženie sebavedomia pod vplyvom domácej situácie. U navrhovateľky
neboli zistené poruchy vnímania v zmysle bludov a halucinácií, nebol zistený sklon ku klamaniu a
skresľovaniu skutočnosti a ani snaha o pomstu vo vzťahu k odporcovi. Podľa znalkyne, konanie odporcu
zatiaľ na psychike navrhovateľky nezanechalo trvalé následky, avšak objavili sa signály nevyrovnaného

psychického stavu, emočná labilita, strach, úzkosť, depresia, ale aj existencia neurotických reakcií, ktoré
majú súvis s domácim dianím. Zo znaleckého posudku vzhľadom na dĺžku trvania a častosť verbálnych
atakov bolo zistené, že sa u navrhovateľky začína rozvíjať syndróm týranej osoby, ku ktorého rozvinutiu
dôjde za predpokladu, že sa bude stále nachádzať v rovnakom nemennom konfliktnom prostredí. Z
tohto spisu bolo zistené, že uznesením ČVS: ORP-541/1-VYS-SN-2014 zo dňa 04.01.2015 bola vec
postúpená Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy X. A. Q. na prejednanie priestupku,

pretože výsledky dokazovania dospeli k záveru, že nejde o trestný čin, ale o priestupok.

V priebehu konania bolo predložené právoplatné rozhodnutie Okresného úradu X. A. Q. č. OU-SN-
OVVS/2015/008077 zo dňa 20.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.11.2015 a ktorým bolo
konanie o priestupku zastavené z dôvodu, že páchanie skutkov, o ktorých sa jedná, nebolo odporcovi

preukázané. Opätovne išlo o skutky za obdobie od októbra 2013 do 31.12.2013, keď sa mal odporca
voči navrhovateľke hrubo správať takým spôsobom, že počas hádok ju mal fackovať tak, že spadla na
zem. V apríli 2014 jej mal dať facku, pri ktorej spadla na zem a udrela si obidva lakte. Dňa 24.04.2014
jeho hrubé správanie spočívalo v tom, že jej mal vulgárne vynadať do p..., udrieť po tvári, chytiť pod krk,
hodiť na dlážku, škrtiť ju a vyhrážať sa jej ublížením na zdraví a zabitím, dňa 21.07.2014 jeho hrubé

správanie spočívalo opätovne vo vulgárnom vynadaní do k..., p... so spôsobením drobného ublíženia
na zdraví tým, že ju chytil pod krk, hodil na dlážku, držal na dlážke, vykrútil jej ruku, poškriabal ju, čím
jej mal spôsobiť zranenie - pomliaždenie v záhlaví, odreniny oboch lakťov a iné zranenia.

Zo spisu ČVS: ORP-14/1-VYS-SN-2015 bolo zistené, že orgán činný v trestnom konaní konal pre

podozrenie z prečinu únosu podľa § 210 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť
navrhovateľka tým, že bez súhlasu odporcu vycestovala s deťmi do M. za matkou, pričom uznesením
zo dňa 13.01.2015 zn. ČVS: ORP-14/1-VYS-SN-2015 Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej
polície v X. A. Q. bolo toto oznámenie odmietnuté.

Zo spisu 15P/215/2014 mal súd preukázané, že rozsudkom zo dňa 09.12.2015, ktorý čo do rozvodu
účastníkov konania nadobudol právoplatnosť dňom 09.12.2015, bolo manželstvo účastníkov konania
rozvedené a maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s určením
výšky výživného otcovi a súčasne bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Výrok rozsudku nadobudol
právoplatnosť len vo vzťahu k rozvodu manželstva, čo do ostatných výrokov bolo podané odvolanie.

Z rozsudku č.k. 16P/5/2015-199 zo dňa 01.12.2015 bolo preukázané, že súd rozhodol o právach a
povinnostiach rodičov t.j. účastníkov konania k maloletým deťom na čas do rozvodu, keďže návrh
na začatie konania bol podaný 09.01.2015 s tým, že maloleté deti opätovne boli zverené do osobnej
starostlivosti matky, bola určená výška vyživovacej povinnosti otcovi t.j. odporcovi a upravený styk

odporcu - otca s maloletými deťmi. Ani tento rozsudok v dôsledku podaného odvolania nenadobudol
právoplatnosť.

V priebehu konania o vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti, odporca podal návrh na zrušenie
predbežného opatrenia č.k. 10C/158/2014-26 zo dňa 05.12.2014 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Košiciach č.k. 2Co/61/2015-72 zo dňa 29.01.2015. Konanie sa viedlo pod sp.zn. 2C/205/2015
a uznesením zo dňa 26.02.2016 súd zrušil nariadené predbežné opatrenie tvrdiac, že pominuli dôvody
preto, aby predbežné opatrenie naďalej trvalo, bola vylúčená existencia zákonného dôvodu pre ďalšie
trvanie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku s tvrdením,
že nie je dôvodné, aby predbežným opatrením bolo naďalej zasahované do vlastníckeho práva odporcu

k rodinnému domu.

Po oboznámení s týmito listinnými dôkazmi súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a ako
svedkyne vypočul matku navrhovateľky Ľ. O.O., priateľky navrhovateľky G. D. Y. G. Q.. Svedkyne malipriame, ale aj sprostredkované vedomosti o spôsobe spolužitia účastníkov konania a potvrdili, že medzi
účastníkmi konania došlo a dochádzalo k fyzickému násiliu, pričom nebolo možné jednoznačne posúdiť,
kto hádky, v dôsledku ktorých došlo k fyzickému násiliu, vyprovokoval.

Svedkyňa Ľ. O. mala vedomosť o fyzickom napadnutí navrhovateľky zo strany odporcu od maloletých
detí účastníkov konania, keď obdržala telefonický rozhovor od maloletej dcéry, aby prišla do domácnosti
účastníkov konania preto, že otec mamu bije, všade je plno krvi a bojí sa, že otec mamu zabije. V
čase, keď sa do domácnosti účastníkov konania dostavila, už neboli zrejmé stopy po bitke, ale videla

známkyfyzickéhonásiliananavrhovateľke.Vypovedalaoďalšíchútokochaatakochodporcuzaobdobie
od r. 2009 až 2014. Táto svedkyňa, keďže žila v M., nemala priame vedomosti o fyzickom napadnutí
navrhovateľky, išlo o sprostredkované informácie zo strany navrhovateľky a popis jednotlivých situácií
navrhovateľkou.

Svedkyňa G. D. mala taktiež sprostredkované vedomosti o fyzickom napadnutí navrhovateľky v októbri

2012 a bola svedkom následkov napadnutia a videla na tele navrhovateľky modriny, podliaty na chrbte,
pod krkom a na lakti. Mala vedomosť o probléme účastníkov konania a za problém ich spolužitia
považovala agresivitu žalovaného účastníka.

Svedkyňa G. Q. taktiež nebola priamym svedkom fyzického útoku odporcu na navrhovateľku, ale mala

vedomosť o fyzickom útoku z apríla 2014 a to priamo od navrhovateľky. Tiež mala sprostredkovanú
vedomosť o fyzickom napadnutí navrhovateľky v júli 2014.

Je potrebné uviesť, že žiaden z účastníkov konania nepoprel konflikty, v dôsledku ktorých došlo
k fyzickému napadnutiu, či už napadnutiu zo strany odporcu alebo napadnutiu vyprovokovaného

navrhovateľkou. Faktom zostáva, že k týmto skutkom došlo napriek tomu, že v rozhodnutí Okresného
úradu X. A. Q. č. OU-SN-OVVS/2015/008077 zo dňa 20.10.2015 sa konštatuje, že páchanie skutkov,
o ktorých sa koná, nebolo odporcovi z priestupku preukázané. Súd je viazaný týmto rozhodnutím, ale
z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu účastníkov konania vyplýva a nepopiera to ani odporca,
že k fyzickému napadnutiu z jeho strany došlo, avšak po tom, čo ho navrhovateľka k takémuto konaniu

vyprovokovala.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie

právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

V konaní nebolo sporné, že dom zapísaný na LV č. XXXX O..Ú.. X. A. Q. patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania a súčasne súd konštatuje, že spolužitie účastníkov sa stalo

neznesiteľným. Pojem neznesiteľné spolužitie nesubsumuje len faktické fyzické napadnutie jedného
z manželov, ale ide o vzťah, ktorý bráni ďalšiemu spolužitiu účastníkov konania v nehnuteľnosti,
ktorá tvorí ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Sám odporca nepoprel existenciu problémov a nezhôd,
ktoré vznikali v spolužití účastníkov konania avšak tvrdiac, že k dôsledkom týchto nezhôd a to
k fyzickému napadnutiu v situáciách, v ktorých sa neovládol, došlo práve z dôvodu provokácie

zo strany navrhovateľky. I keď rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia bolo zrušené a v
súčasnosti má odporca samostatné bývanie a do domu na S. J. Č.. XX nevstupuje, dodržiava iba
vykonateľné rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia v konaní sp.zn. 10C/158/2014, ktoré
bolo síce uznesením č.k. 2C/505/2015-22 zo dňa 26.02.2016 zrušené, avšak uznesenie o zrušení
predbežného opatrenia nenadobudlo právoplatnosť. Súd konštatuje, že návrh na vylúčenie odporcu z

užívaniaspornýchnehnuteľnostíjenávrhomdôvodným.Odporcaopustilspoločnúdomácnosťažpotom,
čo P.. G. podal trestné oznámenie pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby, pričom z výkladu
ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že toto ustanovenie môže byť aplikované
aj vtedy, ak existuje čo i len hrozba násilia či už fyzického alebo psychického. V tomto prípade bolo
nesporné, že dochádzalo k reálnemu násiliu a spolužitie účastníkov konania sa stalo neznesiteľným.

V domácnosti vytvorené pomery znemožňovali pokojný život nielen navrhovateľke, ale aj deťom a táto
dlhodobo žila až do vydania predbežného opatrenia v obavách o svoje zdravie a život. Podľa tvrdenia
navrhovateľky napriek konfliktnému a kontraverznému spolužitiu účastníkov konania, navrhovateľka
mala záujem manželstvo zachovať, preto spolužitie, ktoré na jej psychike zanechávalo stopy znášala,avšak v súčasnosti je už situácia taká, že nie je možné, aby účastníci konania žili v jednom dome až
do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré zaniklo rozvodom tohto manželstva v konaní
sp.zn. 15C/215/2014 rozsudkom zo dňa 01.12.2015 právoplatne ku dňu 09.12.2015.

Súd vychádzal po vykonanom dokazovaní, pričom dôkazy hodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti,
aj zo znaleckého posudku P.. X., ktorý bol oboznámený ako listinný dôkaz a podľa ktorého navrhovateľka
si nevymýšľa, nemá sklony klamať, popisovala iba to, čo prežila, pričom podľa tohto znaleckého posudku
za predpokladu, že účastníci zostanú bývať v spoločnej domácnosti a stav zostane nezmenený, dôjde

k rozvinutiu syndrómu týranej ženy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľka v plnom rozsahu uniesla bremeno tvrdenia a dôkazov v
zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a odporcu vylúčil
z užívania domu a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX O..Ú.. X. A. Q., ktorý tvorí bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala aj zákazu vstupu do tohto domu a v tejto časti súd návrh
zamietol z dôvodu, že petit žalobného návrhu o úplnom vylúčení odporcu z užívania rodinného domu
subsumuje aj povinnosť odporcu nevstupovať do predmetného rodinného domu, teda v prevyšujúcej
časti je návrh navrhovateľky nadbytočný a bol dôvodný iba v konaní sp.zn. 10C/158/2014, v ktorom bolo

nariadené predbežné opatrenie o vyslovení zákazu odporcovi do tohto domu vstupovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že o trovách
konania rozhodne až po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd takto rozhodol z dôvodu, že v tomto konaní
je potrebné rozhodnúť nielen o trovách tohto konania vedeného pod sp.zn. 4C/332/2014, ale aj o trovách

konania o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v konaní sp.zn. 10C/158/2014
a o trovách konania o zrušení predbežného opatrenia vedeného pod sp.zn. 2C/505/2015, keďže toto
konanie v dôsledku odvolania podaného navrhovateľkou nie je právoplatné.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktorým

odporca bude vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur v zmysle § 5 ods. 1 písm.
h) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, nakoľko navrhovateľke bolo uznesením zo dňa 03.02.2015
priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.