Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201827
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416201827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátom
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10,
IČO: 35 855 673, konajúca prostredníctvom advokátky konateľky Mgr. Zuzany Bollovej, adresa pre
doručovanie Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, proti žalovanému B. L., nar. XX.X.XXXX,
trvalo bytom C. K. Č..XX, o zaplatenie sumy 604,98 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 467,48 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne, počítaný od 1.8.2014 do zaplatenia, v pravidelných 30 € mesačných splátkach, posielaných

počnúc mesiacom august 2016 až do zaplatenia, vždy do 28. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého dlhu.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 49,54 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 604,98 € s 8,15 % ročným
úrokom z omeškania, počítaným od 1.8.2014 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok vyvodzoval

zo Zmlúv, ktoré uzavrel so žalovaným, pričom žalovaná suma pozostávala zo sumy 467,48 €, ktorú
žalobca žiadal priznať z toho dôvodu, že žalovaný nezaplatil cenu poskytovaných služieb v období
od marca 2014 do júna 2014. Žalovaná suma je ďalej tvorená sumou 137,50 €, ktorú žalobca
žiadal priznať titulom náhrady škody. Poukázal na to, že žalovanému odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu 10 €, pričom predajná cena predmetného mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia bola 310 €. Žalobca v návrhu konštatoval, že uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho

akciovou cenou, čiže predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby.
Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, a žiadal
priznať škodu vo výške 137,50 €.

2. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť s poukazom na hospodárnosť konania
ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.3. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, doručenie mal riadne vykázané, neúčasť
neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd konal aj v jeho neprítomnosti.

4. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, doručenie mal riadne vykázané. Súdu doručil písomné
podanie, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nakoľko pracuje v Českej republike.
Uviedol, že je ochotný dlh zaplatiť, avšak vzhľadom na svoju finančnú situáciu požiadal o splátky vo
výške 30 € mesačne. Poukázal na to, že má dlhy aj voči iným inštitúciám. Má dve deti, manželka je na
materskej dovolenke, on poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 162 €.

5. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia Zmlúv, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

6. Podľa § 43 ods. 2 toho istého zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

7. Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu

uzavretia Dodatku, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o pripojení verejných
služieb podľa tohto zákona.

9. Podľa § 44 ods. 1 toho istého zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu,

záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia Dodatku, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

18. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

19.Zvykonanéhodokazovaniasúdmázapreukázané,žestranysporuuzatvorilidňa25.10.2004Zmluvu
o pripojení č. A1530011. V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému účastnícky program

„ Paušál 60 “. Dňa 13.6.2005 strany sporu uzatvoril ďalšiu Zmluvu o pripojení č. A1918387, v zmysle
ktorej poskytol žalobca žalovanému účastnícky program „ Paušál 25 + SMS uni „. K Zmluve č. A1530011
uzavreli aj Dodatok dňa 29.1.2013, v zmysle ktorého podľa čl. 1 odpredal žalobca žalovanému mobilný
telefón Sony Xperia P za kúpnu cenu 10 €, pričom bežná maloobchodná spotrebiteľská cena mobilného
telefónu bez zľavy bola 310 €. Žalobca súdu predložil aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange

Slovensko, a.s., ktoré boli účinné od 1.1.2014. VOP účinné ku dňu uzavretia Zmlúv a Dodatku súdu
nepredložil. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

20. Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania síce uzavreli Zmluvu o pripojení
v zmysle zákona č.610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a Dodatok k zmluve v zmysle

zákona č. 351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré však nie sú upravené ako typ zmluvy v
Obchodnom zákonníku ani Občianskom zákonníku, dostatočne si však určili predmet svojich záväzkov,
čím uzavreli v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej vzniklo
veriteľovi (žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovaného) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť
záväzok. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.

podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je zrejmé, že strany sporu uzatvorili zmluvu
spotrebiteľskú.

21. Žalovaný využíval služby žalobcu, avšak cenu za poskytnuté služby neplatil riadne a včas. Žalovaný

nezaplatil faktúru č. 2243047220 zo dňa 10.6.2014, splatná dňa 24.6.2014 za zúčtovacie obdobie od
8.6.2014 do 7.7.2014 vo výške 0,18 €, nezaplatil faktúru č. 2231812350 zo dňa 11.3.2014, splatná dňa
25.3.2014 za zúčtovacie obdobie od 8.3.2014 do 7.4.2014 vo výške 413,95 €, nezaplatil faktúru č.
2231802541zodňa11.3.2014,splatnádňa25.3.2014zazúčtovacieobdobieod8.3.2014do7.4.2014vo
výške 1,22 €, nezaplatil faktúru č. 2235448796 zo dňa 10.4.2014, splatná dňa 24.4.2014 za zúčtovacie

obdobie od 8.4.2014 do 7.5.2014 vo výške 4,66 €, nezaplatil faktúru č. 2235453747 zo dňa 10.4.2014,
splatná dňa 24.4.2014 za zúčtovacie obdobie od 8.42014 do 7.5.2014 vo výške 39,22 €, nezaplatil
faktúru č. 2239244488 zo dňa 10.5.2014, splatná dňa 24.5.2014 za zúčtovacie obdobie od 8.5.2014 do
7.6.2014 vo výške 4,76 €, nezaplatil faktúru č. 2239249562 zo dňa 10.5.2014, splatná dňa 24.5.2014
za zúčtovacie obdobie od 8.5.2014 do 7.6.2014 vo výške 68,59 €. Žalovaný po pokuse o pokonávku

zaplatil 20 €. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli. V tejto časti bol návrh žalobcu
dôvodný a sú mu vyhovel.

22. Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie
úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku

z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej faktúry. Žalobca si však uplatnil úrok z
omeškania len od 1.8.2014, čiže počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku. Aj v tejto časti súd návrhu žalobcu vyhovel.

23. Súd zohľadnil finančné a sociálne pomery žalovaného vyššie uvedené, a povolil mu mesačné splátky

vo výške 30 €. Z oznámenia Pracanti s.r.o. súd zistil, že žalovaný pracoval na základe Dohody o
pracovnej činnosti od 1.6.2016 do 8.6.2016 a mal čistú mzdu vo výške 2.459,-Kč. Od 5.6.2016 je v
hlavnom pracovnom pomere a za obdobie od 5.6.2016 do 30.6.2016 mal čistú mzdu 10.621 ,-Kč. Vprípade ak však žalovaný splátky nebude splácať riadne a včas , bude to mať za následok splatnosť
celého plnenia ( § 232 ods. 4 CSP ).

24. Žalobca po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty, pristúpil k zmene
svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo
výške, rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/komunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 300 € (310 € - 10 €). Žalobca si
uplatnil škodu vo výške 137,50 €, pričom pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých

mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany žalovaného. Uvedenú sumu žalobca považuje za škodu, vzniknutú porušením povinnosti
žalovaného. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu, uvedenú v čl. 1, bod 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa
žalovaný zaviazal a užívať služby po dobu, dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku

by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačné zariadenie).

25. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá

bola 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

26. Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne

spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.

27. V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už
splnenie predpokladu, uvedeného v bode 1. (protiprávneho úkonu). Vychádzajúc zo skutkového

vymedzenia žaloby a predložených dokladov žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu
nezotrval po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku k zmluve. Pri tomto závere súd vychádza z
toho, že spôsob ukončenia Zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy)
Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),
ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných

strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP
ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa čl. 2 VP
(Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na
základe Zmluvy, uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa čl. 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom
jej podpísania. Aj, keď žalobca súdu nepredložil VOP účinné ku dňu uzavretia Dodatku, vyššie uvedené

skutočnosti sú súdu známe z iných konaní ( rovnako je uvedené upravené aj vo VOP predložených
žalobcom , ktoré sú účinné od 1.1.2014).

28. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o pripojení

nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že ak platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a
teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu do 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku
splnil, čím nie je daný predpoklad č.1( protiprávny úkon) vzniku škody.

29. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.
j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou,

spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (R 55/1971). Podľa žalobcu
mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, pričom
konštatoval, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli
od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Aj

keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej škode by nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu
tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou
žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
skutočnouaakciovoucenouzariadenia,ajkeďzníženoužalobcom, takniejenásledkom(tvrdeného,ale
nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom

a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné zariadenie obdržal
dojednanú kúpnu cenu.

30. S vyššie uvedeným záverom je splnené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenú náhradu škody vo výške
137,50 € s príslušenstvom a preto súd jeho návrh v tejto časti zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania.
Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 77,27% zo žalovanej sumy 604,98, úspech

žalovaného predstavuje 27,73 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Čistý úspech žalobcu
potom predstavuje 49,54 % (77,27% mínus 27,73 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.)