Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613206922
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613206922.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. I.P. XXXX, XXX XX Z.
S., Č. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr.

Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 701,25 eur s prísl.,
o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.
k. 7C/413/2013-110 zo dňa 4.6.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením pripustil do konania na strane žalovaného vstup vedľajšieho

účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov,
IČO: 42 176 778.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 31.10.2013 uplatnil žalobca proti žalovanému
svoj nárok na zaplatenie sumy 701,25 eur s príslušenstvom. Dňa 2.12.2013 oznámilo prostredníctvom
svojho zástupcu vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778. Podaním zo
dňa 6.2.2015 žalobca vzniesol námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd prvého
stupňa uviedol, že z ust. § 93 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že do konania ako vedľajší účastník môže
vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana prv podľa osobitného zákona. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného je v zmysle § 93 ods.
3 druhej vety O.s.p. podmienený súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, k tomu

súd uviedol, že ustanovenie zákona, na ktoré sa odvoláva žalobca nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2015,
pričom v čase, keď vedľajší účastník oznámil vstup do konania na strane žalovaného t.j. dňa 2.12.2013,
súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní ešte nebol potrebný. Podľa
názoru súdu prvého stupňa sú splnené všetky podmienky pre vstup Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS do tohto konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, preto pripustil
vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namieta, že ust. § 93 ods. 3 O.s.p. jednoznačne vyžaduje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú
súčasť oznámenia Združenia o vstupe do konania. Združenie takýto súhlas nepredložilo, čím nesplnilo
podmienkynavznikvedľajšiehoúčastníctvavkonaní.PoukázalvtomtosmerenajudikatúruNajvyššieho
súdu SR R 62/2014. Podľa odvolateľa tak okresný súd konal nesprávne, keď pripustil do konania

vedľajšieho účastníka napriek absencii súhlasu ním podporovaného účastníka, čím rozhodol v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Žiadal, aby odvolacísúd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
do konania nepripúšťa podľa § 220 O.s.p.. Odvolateľ si zároveň v závere v súvislosti s týmto odvolacím
konaním uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 40,94 eur.

K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Vo svojom vyjadrení z 16.11.2015 navrhol
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako

vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľa. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny
vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku
konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho
účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba, ktorej

hlavným predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, alebo združenie uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom komisiou Európskych
spoločenstiev. Obe skupiny združení sú z hľadiska oprávnenia vstupovať do súdneho konania ako
vedľajší účastník, rovnocenné. Podstatný rozdiel medzi
nimi spočíva v tom, že buď môže ísť o združenie, ktorého hlavnou náplňou činnosti je

ochrana práv spotrebiteľa, alebo združenie, ktoré nemusí mať takúto náplň ako hlavnú, ale ktoré
Ministerstvo vnútra SR navrhlo zaevidovať do zoznamu oprávnených osôb vedeného Európskou
komisiou.Másajednaťvobochprípadochozdruženiazriadenépodľazákonač.83/1993Z.z.ozdružení
občanov, ktoré musí byť zaregistrované na Ministerstve vnútra SR. Práva spotrebiteľov pred orgánmi
verejnej správy a pred súdmi môžu uplatňovať tak tie združenia, ktorých hlavnou náplňou je ochrana

spotrebiteľov,akoajtie,ktorésúzapísanévzoznameoprávnenýchosôbvedenomKomisiouEurópskych
spoločenstiev (§ 25 ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľov č. 250/2007 Z. z.).

V prejednávanej veci vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to písomným

oznámením zo dňa 29.11.2013 o vstupe združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného.

Podľa výpisu z registra občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra SR, je Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 zapísané

v tomto registri od 19.2.2010 v oblasti spotrebiteľských činností.

V predmetnom konaní sa žalobca domáha splnenia povinnosti zo strany žalovaného vyplývajúcej
mu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX G. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok

dohodnutých v tejto zmluve o úvere.

Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a občianske združenie
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176778 má ako hlavný predmet činnosti ochranu práv spotrebiteľov, je vstup tohto Združenia do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v súlade so zákonom.

Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu, a to z vlastného podnetu, alebo na
výzvu účastníka urobenou prostredníctvom súdu. Námietka žalobcu, že podmienkou vstupu vedľajšieho
účastníkadokonaniajesúhlashlavnéhoúčastníka,nastranektoréhochcevedľajšíúčastníkvystupovať,
nie je opodstatnená. Občiansky súdny poriadok v znení do 31.12.2014 v žiadnom ustanovení
upravujúcom vedľajšiu intervenciu (§ 93) nevyžadoval udelenie súhlasu účastníka konania na vstup

vedľajšieho účastníka do konania. Navyše žalovaný nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania.

Ak úkon o vstupe do konania bol realizovaný v čase účinnosti O.s.p. v znení do 31.12.2014, nemožno
podmienky prípustnosti vedľajšieho účastníctva posudzovať ani v štádiu tohto odvolacieho konania
spätne, v zmysle podmienok upravených v novele O.s.p. realizovanej zákonom č. 353/2014 Z. z.

(konkrétne § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p.) účinnej od 1.1.2015, žiadajúcej výslovný súhlas účastníka,
popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. Pričom tak ako je zdôraznené vyššie, účastník
nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka. Nešlo o nanútenú účasť (viď aj R 62/2014 NS
SR).

Pokiaľ by sa pripustilo, že novela č. 353/2014 Z. z., ktorá zaviedla novú podmienku vstupu vedľajšieho
účastníka do konania - súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, ktorý musí byť súčasťou
oznámenia o vstupe do konania sa uplatní aj na vstupy vedľajších účastníkov do konaní uskutočnené
pred jej účinnosťou, uplatnil by sa princíp pravej retroaktivity, ktorý je v našom právnom poriadku
(s výnimkou trestného práva) neprípustný. Z uvedeného vyplýva, že podmienky vstupu vedľajšieho

účastníka do konania môžu byť posudzované len s ohľadom na podmienky vstupu vedľajšieho účastníka
do konania, ktoré boli v platnosti v čase vstupu vedľajšieho účastníka. Ak by sa novozavedená
podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania mala vzťahovať na skoršie vstupy vedľajších
účastníkov do konaní, znamenalo by to, že postup vedľajšieho účastníka, ktorý bol v súlade s vtedy
platným znením O.s.p., by sa dnes mohol označiť za neúčinný, na takýto vstup vedľajšieho účastníka do

konania by súd neprihliadal, a teda by sa použila pravá retroaktivita. Zákon č. 353/2014 Z. z. neobsahuje
vlastné prechodné ustanovenia a preto je potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu
pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a
novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem,
teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V takomto prípade sa v konaní

pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v
platnosti (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 25.07.2007 sp.zn. 1 Azs 55/2006).
Čo sa týka nepravej retroaktivity v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy
procesného práva vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť odo dňa nadobudnutia
účinnosti nového zákona, a to aj pre konania zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných

úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala skoršia úprava, však zostávajú zachované
(uznesenie Ústavného súdu ČR sp.zn. II ÚS 512/05).

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdzuje.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.