Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboš Kunay
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/187/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107225505
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7107225505.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Gizely Majerčákovej a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobkyne N. F., A.. X.XX.XXXX, bývajúcej
v O., D. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Evou Geleneky - Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Bajzova č. 2, proti žalovanému T. Č., A.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v O., W. Č.. XX, o vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 6.3.2012 č. k. 23C/55/2007 - 372 v spojení s opravným uznesením zo dňa 4.9.2012 č.
k. 23C/55/2007 - 422 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom spolu s opravným uznesením prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, Katastrálneho úradu O., Správa katastra
O., nachádzajúci sa v katastrálnom území A. Ť. - obec, O. - X. Ť., okres O. G., garáž súpisné
číslo 2584 na parcele č. 3736/4, podiel vo veľkosti 1/90 na spoločných častiach a zariadeniach
domu, vchod číslo 103, prízemie, priestor č. 2-40, spoluvlastnícky podiel 1/18 na pozemku, parcele
registra „C“ KN č. 3736/52, nachádzajúcej sa v kat. území A. Ť., obec O. - sídlisko Ť., okres O. G.,
list vlastníctva č. XXXX, pozemok parcela registra C č. 3736/48, nachádzajúca sa v kat. územie A.
Ť., obec O.Š. - sídlisko Ť., okres O. G., LV č. XXXX, podľa znaleckého posudku v hodnote 5.974,91
eura, ďalej automatickú práčku AWG 640, AWG 650 značky Wirlpool v hodnote podľa znaleckého
posudku 62,30 eura, plyšový koberec béžovej farby v hodnote podľa znaleckého posudku 33,86
eura a žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva hodnotu motorového vozidla značky ŠKODA
OCTAVIA, EČ: KE 251 CC, rok výroby 1998, podľa znaleckého posudku v hodnote 2.953,50 eura.
Zaviazal žalobkyňu povinnosťou zaplatiť žalovanému 1.830.23 eura do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. Ďalej zaviazal žalobkyňu i žalovaného povinnosťou zaplatiť spoločne a nerozdielne na
účet Okresného súdu Košice I sumu 764,55 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňu a
žalovaného tiež zaviazal povinnosťou zaplatiť spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku 270,73 eura a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, v ktorej sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania (ďalej len BSM) po rozvode manželstva. Manželstvo účastníkov
bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 4.12.2006 č. k.
18C/28/2005-130, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2007. Po vykonanom dokazovaní
konštatoval, že do masy BSM nepatrí obývacia stena UNIVERZAL ani mobilný telefón Nokia,
keďže svedkyňami bolo potvrdené, že tieto veci darovali svedkyne výlučne odporcovi. Znaleckým
dokazovaním bola zistená hodnota nehnuteľnosti - garáže spolu s podielmi na spoločných častiach a
zariadeniach domu, ako aj spoluvlastníckym podielom na pozemku v hodnote 5.974,91 eura. Na základeznaleckého posudku súdneho znalca G.. U. M. bola zistená hodnota stavebných a rekonštrukčných prác
vykonávanýchvbytevKošiciachnauliciBukurešťskejč.10,bytč.21,ktorýbytbolvovlastníctvevýlučne
žalovaného a hodnota týchto prác bola stanovená sumou 9.895,75 eura. Znaleckým dokazovaním bola
zistená aj zostatková hodnota koberca béžovej farby v sume 1.020,-Sk (33,86 eura), ako aj zostatková
hodnota práčky značky Wirlpool v sume 62,30 eura. Súdny znalec G.. P. Q. ustálil všeobecnú hodnotu
motorového vozidla Škoda Octavia 1,6 XL, ev. číslo O. XXX I. na sumu 2.953,50 eura. Súd tak zistil
súčet vyporiadavaných hodnôt titulom BSM v sume 9.024,57 eura, pričom žalobkyňa získala hodnotu
vo výške 6.071,07 eura (súčet zostatkových hodnôt práčky a koberca, ako aj všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti garáže s príslušenstvom) a žalovaný získal hodnotu 2.953,50 eura (suma rovnajúca
sa hodnote motorového vozidla Škoda Octavia). Rozdiel hodnôt získaných vyporiadaním BSM je
v prospech žalobkyne vo výške 3.117,57 eura a súd zaviazal žalobkyňu, aby titulom majetkového
vysporiadania so žalovaným- bývalým manželom zaplatila mu 1.830,23 eura. Táto suma predstavuje
rozdiel hodnoty vecí získaných žalobkyňou a žalovaným, pričom bola započítaná podľa § 150 druhá
veta O.s.p. hodnota stavebných prác v sume 4.947,08 eura pre každého.
Po právnom posúdení veci podľa § 142, 148 ods. 1, 148 ods. 2 a § 150 Občianskeho zákonníka
pri rozhodovaní o tom, ktorú vec prikázať do vlastníctva ktorému účastníkovi rozhodol na základe
vykonaného dokazovania a úvahy o účelnom využití veci. Prijal argument žalobkyne, ktorá uviedla,
že žalovaný je zadlžený, keďže vedie ako oprávnená proti nemu exekučné konanie a exekúcia je pre
nemajetnosť žalovaného neúčinná. Domnieva sa preto, že práve ona využije garáž ako majetok na
uspokojenie dlhu, ktorý žalovaný voči nej má. Žalovaný v priebehu konania žiadal vyporiadať aj finančnú
hotovosť v sume 20.000,-Sk a 100.000,-Sk, ktoré mal obdržať v roku 2002, teda za trvania manželstva
titulom dedičstva po svojom otcovi s tým, že svedkyňa S. Č. vypovedala, že uvedené prostriedky
skutočne žalovanému ako bratovi aj vyplatila. Žalobkyňa ale uviedla, že uvedené sumy mohli účastníci
konania počas manželstva aj minúť, aj keď tvrdila, že o týchto sumách nemá vedomosti. Tvrdila ďalej, že
vzťahy bezprostredne po úmrtí otca žalovaného medzi dedičmi neboli dobré, a preto bolo na hodnotení
súdu, či žalovaný unesie dôkazné bremeno zainteresovaným svedkom, akým je sestra žalovaného. Pri
konečnom hodnotení vzal súd do úvahy, že tieto prostriedky, ak počas manželstva účastníkov konania
aj existovali a boli žalovanému vyplatené, tak až po úmrtí otca žalovaného, ktorý zomrel v auguste
2002. Ako však bolo preukázané v konaní, rekonštrukcia v byte žalovaného prebiehala už v roku 1998,
neskôr pokračovala v roku 2003. Navyše, vzal do úvahy aj tvrdenie žalobkyne, že rodina každoročne
trávila dovolenky v zahraničí a tieto prostriedky pokiaľ aj ich žalovaný počas trvania manželstva mal,
mohli sa takto spotrebovať ešte počas trvania manželstva. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal
motorové vozidlo, ktoré evidentne predal žalovaný a utŕžil za neho kúpnu cenu. Ku dňu právoplatnosti
rozvodu manželstva účastníkov hodnota
motorového vozidla podľa znalca činila práve 2.953,50 eura.
O trovách štátu súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal oboch účastníkov
spoločne a nerozdielne zaplatiť preddavkovo vyplatené trovy znaleckého dokazovania súdnej znalkyni
G.. U. W. v sume 73,04 eura, G.. U. M. v sume 145,58 eura, G.. P. Q. v sume 179,28 eura, G.. Q. F. v
sume 181,43 eura, celkom 764,55 eura.
Podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v platnom
znení § 10 ods. 1, položka 6a Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal oboch účastníkov spoločne a
nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 270,73 eura.
O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., lebo obidvaja mali záujem
na vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a toto bolo založené zväčša na znaleckom
dokazovaní nariadenom súdom.
Opravným uznesením zo dňa 4.9.2012 č.k. 23C/55/2007-422 súd prvého stupňa na základe návrhu
žalobkyne opravil výrokovú časť rozsudku zo dňa 6.3.2012 týkajúcu sa identifikácie vyporiadavanej
nehnuteľnosti - garáže s príslušenstvom.
V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný. Z obsahu tohto
odvolania vyplýva, že žalovaný žiada zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že mu bude prikázaná
do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX kat. úz. Ť., a to garáž so súpisným číslom
2584, postavená na parcele č. 3736/4, podiel vo veľkosti 1/90 na spoločných častiach a zariadeniachdomu vchod č. 103, prízemie, priestor č. 2/40. V odôvodnení odvolania žalovaný uviedol, že rozhodnutie,
ako aj postup súdu prvého stupňa pri rozdeľovaní hnuteľného a nehnuteľného majetku účastníkov je
nesprávny, pretože súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preto, aby súd vykonané dôkazy vyhodnotil a
zobral tieto na vedomie tak zo strany žalobkyne, ako aj zo strany žalobcu a na základe ich hodnovernosti
rozhodol spravodlivo a v súlade so zákonom. Poukázal na skutočnosť, že kúpu nehnuteľnosti - garáže
s príslušenstvom navrhol sám bez vedomia žalobkyne, zaplatil kúpnu cenu z peňazí, ktoré dostal
z dedičstva po otcovi od svojej sestry Tatiany. V tom čase nemal vedomosti, že je možné zúžiť
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov notárskou zápisnicou, a preto je na liste vlastníctva zapísaná
aj žalobkyňa, ktorá musela byť pri podpisovaní tejto kúpnopredajnej zmluvy ako jeho manželka. Ročnú
daň za túto nehnuteľnosť od jej nadobudnutia až k dnešnému dňu uhrádza práve on - žalovaný. Tvrdil,
že jeho otec, nebohý poručiteľ U. Č. zomrel XX.X.XXXX, garáž bola kúpená 2.6.2003, preto mohol
tieto prostriedky použiť na kúpu garáže a nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne na pojednávaní zo dňa
4.12.2008, že jeho otec zomrel až neskôr. Poukázal na rozporuplné tvrdenie žalobkyne, ktorá uviedla,
že nemá vedomosti o peniazoch z dedičstva a na druhej strane pripúšťa, že uvedenú sumu mohli počas
manželstva minúť a spotrebovať. Žalobkyňa od uzavretia manželstva bola na materských dovolenkách
a neskôr od roku 1999 do mája 2002 bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Čo sa
týka práčky značky Wirpool, tak v liste z 8.8.2007, na ktorý odkazuje právna zástupkyňa žalobkyne,
informácia o vrátení práčky sa vôbec nenachádza. Tiež plyšový koberec béžovej farby ako uviedla
samotná žalobkyňa bol už veľmi zničený a nemal hodnotu, napriek tomu bol znalkyňou ako neexistujúci
ohodnotený. V súvislosti s osobným automobilom Škoda Octavia uviedol, že ku dňu zániku BSM dňa
21.1.2007 malo toto vozidlo už nového majiteľa a z právneho hľadiska nie je možné vozidlo, ktoré
účastníci nevlastnia, riešiť v súdnom spore o vyporiadaní BSM. Odpredajom tohto vozidla on, ako
žalovaný vyrovnal dlžobu u svojej sestry v hodnote 40.000,-Sk. Citoval pritom ust. § 147, že pohľadávka
veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia
uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM. Napokon dotknutá manželka sa nedovolala neplatnosti
tohto právneho úkonu (prevodu motorového vozidla) vo všeobecnej premlčacej lehote. Majiteľkou tohto
motorového vozidla je preto od 22.11.2006 jeho sestra S. Č.. V súvislosti s ohodnotením stavebných
prác a určením ich všeobecnej hodnoty súdnym znalcom žalovaný uviedol, že Okresný súd Košice
I jednoducho prehliadol a vôbec nepreštudoval vyjadrenie k znaleckému posudku č. 52/2009, ktorý
znalecký posudok bol podaný súdnym znalcom G.. U. M.. Žalobkyňa nepreukázala žiadne listinné
dôkazy ako sú faktúry, bločky, zmluvy o dielo, objednávky, koľko a či sa vôbec vynaložili finančné
prostriedky na rekonštrukciu bytu počas trvania manželstva. Zavádzala súd spolu so svojou rodinou a
priateľkousvedkyňouQ.vsúvislostistoutorekonštrukcioubytu.Pokiaľžalobkyňauviedla,žejezadlžený
a že vedie proti nemu exekučné konanie a exekúcia je pre jeho nemajetnosť neúčinná, dôvodil, že ako
povinný spláca v mesačných splátkach už dva roky svoj dlh prostredníctvom súdnej exekútorky JUDr.
Márie Hlavňovej. Aj žalobkyňu je možné rovnako považovať za nemajetnú, nakoľko na jej byt v O. A. D.
J.. Č.. XX, ktorý jej darovali rodičia, je uvalená ťarcha z dôvodu hypotéky, preto má za to, že majetnosť
alebo nemajetnosť účastníkov je pri vyporiadaní BSM nepodstatná. Výroky rozsudku o trovách konania
medzi účastníkmi, o náhrade trov konania štátu a povinnosti platiť súdny poplatok žalovaný osobitne
nenapádal a náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd považoval
odvolanie žalovaného za bezdôvodné a aby bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdený. Kúpu nehnuteľnosti - garáže s prísl. nemohol žalovaný navrhnúť sám a bez jej
vedomia, čoho dôkazom je aj ďalšie jeho tvrdenie v odvolaní, kde sám uvádza, že aj ona ako manželka
podpisovala kúpnu zmluvu. Žalovaný nepreukázal príčinnú súvislosť medzi kúpou nehnuteľnosti a jeho
dedičstvom, pričom dôkazné bremeno v zmysle základných zásad občianskeho súdneho konania vždy
zaťažuje tú stranu, ktorá v konaní tvrdí nejakú skutočnosť. Poukázala, že úhrada dane z nehnuteľností
a totožnosť osoby, ktorá ju platí neurčuje to, do čieho vlastníctva bude táto nehnuteľnosť priznaná pri
vyporiadaní BSM. Podľa jej názoru preukázala, že voči žalovanému vedie ako oprávnená exekučné
konanie, že žalovaný v tomto konaní žiadal o povolenie splátok z dôvodu svojej nemajetnosti, a
preto považuje rozhodnutie súdu za správne, keď nehnuteľnosť prikázal do jej výlučného vlastníctva
a ju zaviazal na vyplatenie finančnej čiastky žalovanému titulom vyrovnania ich podielov. Opačným
rozhodnutím by súd len zväčšil dlh žalovaného voči jej osobe a reálne vymoženie tohto jej nároku by
bolo náročné a zdĺhavé. Ak poukazuje žalovaný na jej nemajetnosť v súvislosti s ťarchami na byte,
ktorého je vlastníčkou, tak na tento byt sa viažu len dve ťarchy, a to zákonné záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov v dome a záložné právo v prospech Tatrabanky a.s.. V súvislosti s práčkoua kobercom žalovaný nenamieta skutočnosť, že tieto veci, resp. ich hodnoty boli prikázané žalobkyni,
ani nežiadal, aby boli prikázané jemu. Nestotožnil sa len s cenou určenou znaleckým posudkom,
avšak takto zistenú cenu nijakým vierohodným dôkazom nespochybnil. V súvislosti s motorovým
vozidlom Škoda Octavia nebolo v konaní sporné, že toto vozidlo predal žalobca, že zaň utŕžil aj
kúpnu cenu, ktorú použil vo svoj prospech, a preto jeho odvolacie námietky nie sú opodstatnené.
Sama sestra žalovaného, ktorá motorové vozidlo kúpila vo svojej výpovedi potvrdila, že nijaké finančné
prostriedky jej žalobkyňa nedlhovala. V súvislosti so stavebnými prácami v byte žalovaného na W. J.
Č.. XX Q. O. v konaní bolo preukázané, že tieto stavebné úpravy bytu boli skutočne vykonané a z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli vynaložené finančné prostriedky na výlučný majetok
žalovaného. Hodnota týchto prostriedkov bola súdom vysporiadaná v súlade s princípom rovnakej
veľkosti podielov bývalých manželov. Konštrukčné práce boli ohodnotené súdnym znalcom a odvolanie,
ktoré žalovaný podal proti uzneseniu konajúceho súdu o priznaní výšky znaleckej odmeny vzal následne
späť, a preto odvolací súd odvolacie konanie zastavil. Teda ani dôveryhodnosť tohto znaleckého
posudkunebolažalovanýmnijakýmrelevantnýmdôkazomvyvrátená.Náhradutrovodvolaciehokonania
si neuplatnila.
Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcomz§212ods.1,3O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné.Verejné
vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 1 riadne oznámené.
Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Žalovaný odvolanie podal z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a tiež, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého
stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, t.j., že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliadal na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov so zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov.
Nesprávnym posúdením veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť omyl súdu pri aplikácii
právnej normy na zistený skutkový stav ku ktorému dochádza, ak súd aplikoval na zistený skutkový stav
nesprávny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel k záveru,
žepostupusúduprvéhostupňavkonaníanijehorozhodnutiunemožnovytknúťpochybenia,zakladajúce
záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania. Rozsudok súdu prvého stupňa
vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v
tomto rozsudku. Súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie na preukázanie skutkových tvrdení
a tieto dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p..
Súd prvého stupňa správne posúdil, že nehnuteľnosť - garáž s príslušnými podielmi na spoločných
častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku patrí do BSM účastníkov, keďže
bola nadobudnutá za trvania manželstva kúpnou zmluvou, ktorú uzatvárali ako kupujúci obaja manželia.
Žalovaný v konaní nenavrhol ani jeden dôkaz na preukázanie, že kúpna cena bola vyplatená výlučne
z finančných prostriedkov, ktoré mu boli vyplatené titulom výplaty dedičstva po otcovi. V záverečnom
vyjadrení nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie s tým, že hnuteľný majetok bol medzi nimi už
vysporiadaný, len žiadal prikázať túto nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva. Súd prvého stupňa
všaksprávneposúdilúčelnosťvyužitiatejtonehnuteľnostivsúvislostisdlhomžalovanéhovočižalobkyni,
ktorý sa vymáha exekučne, čo napokon nebolo v konaní sporné, lebo to žalovaný nepoprel.Žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal, že skutočne peniaze od sestry - svedkyne S. Č. dostal
titulom výplaty dedičstva po nebohom otcovi. Ako dôkaz navrhol len výpoveď sestry (ktorú súd prvého
stupňa tiež správne hodnotil ako výpoveď zainteresovaným svedkom) a bolo predložené Čestné
prehlásenie bez dátumu, že sumu 100.000,- Sk prevzal v hotovosti 2.10.2002, avšak dedičské konanie
bolo právoplatne skončené až 10.5.2004, čo vyplýva z predloženého uznesenia Okresného súdu Košice
II č. k. 40D/988/2002 zo dňa 9.3.2004. Podľa čestného prehlásenia žalovaného sestra vypláca z 1/3-iny
družstevného bytu, ktorý bol predmetom dedenia, ale dedičstvo bolo potvrdzované dedičom až v roku
2004. Logickou úvahou možno dospieť k záveru, že pokiaľ by žalovaného sestra už z bytu bola vyplatila,
zrejme by sa to odrazilo v dedičskom rozhodnutí. Pokiaľ by aj skutočne bolo došlo k výplate týchto
finančných prostriedkov, žalovaný nepreukázal ich použitie práve na kúpu predmetnej nehnuteľnosti
a mohli byť v priebehu manželstva minuté a spotrebované na iné účely aj s poukazom na dôvodenie
žalovaného, že žalobkyňa bola na materských dovolenkách a následne nezamestnaná. žalobkyňa však
starostlivosťouodetiadomácnosťnestratilaprávonavyporiadanieBSMúčastníkovvzásaderovnakými
podielmi.
Súd prvého stupňa tiež správne vzal do úvahy pri vyporiadavaní BSM hodnotu motorového vozidla
Škoda Octavia, ktoré žalovaný predal sestre 22.11.2006, teda v čase pred rozvodom manželstva a
správne objektívne zistil znaleckým dokazovaním všeobecnú cenu tohto vozidla. Ak žalovaný namieta,
že žalobkyňa nenapadla relatívnu neplatnosť právneho úkonu, to neznamená, že nemožno do masy
BSM zahrnúť hodnotu vozidla, aj keď bolo predané za peňažnú sumu, ktorú použil výlučne pre
svoju potrebu. Výklad žalovaného ustanovenia § 147 ( zrejme má na mysli ustanovenia Občianskeho
zákonníka) nie je správny. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného
z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To znamená, že uspokojenie takejto
pohľadávky zo spoločného majetku je možné len pri výkone rozhodnutia (exekúcii), čo nie je tento
prípad.
Ak žalovaný namieta znalecké hodnotenie koberca, práčky, prípadne aj určenie hodnoty prác a výkonov
vynaložených na rekonštrukciu a zhodnotenie bytu, odvolací súd je toho názoru, že iným spôsobom by
ani nebolo možné objektívne zistiť a ustáliť tieto hodnoty. Práve súdni znalci svojimi odbornými postupmi
pri zisťovaní a následnom vyhotovení znaleckého posudku sú spôsobilí zistiť hodnoty aj vecí, ktoré sú už
napr. zničené, ale ku dňu zániku BSM existovali. Prostriedky spoločné ( a tým sa má na mysli aj hodnota
prác) vynaložené na zhodnotenie bytu, ktorý patril v tom čase výlučne žalovanému prvostupňový súd
správne vyhodnotil a aj zohľadnil pri vyporiadaní BSM a správne zaviazal žalobkyňu, ktorá vyporiadaním
nadobudla väčšiu hodnotu, z titulu vyrovnania podielov zaplatiť žalovanému 1.830,23 eura.
K vykonanému dokazovaniu sa žalovaný písomne vyjadril, nevzniesol iné návrhy na doplnenie
dokazovania, na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil a došlo na ňom k vyhláseniu rozsudku, súd už
nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správy potvrdil.
Výroky rozsudku o trovách konania a o hradení súdneho poplatku osobitne žalovaný v odvolaní
nenapadol a nespochybnil ich správnosť, rozsudok vo veci samej bol potvrdený, preto sa nimi odvolací
súd nezaoberal.
Po verejnom vyhlásení rozsudku, ktorého sa zúčastnila osobne advokátska koncipientka právnej
zástupkyne žalobkyne Mgr. Adriana Kurucová, bolo predložené odvolaciemu súdu vyúčtovanie trov
odvolacieho konania - právneho zastúpenia žalobkyne s dátumom 12.2.2015 na podacej pečiatke
podateľne Krajského súdu v Košiciach. Keďže do rozhodnutia odvolacieho súdu si náhradu trov konania
ani žalobkyňa, ani žalovaný neuplatnili, odvolací súd o týchto trovách podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
ani nerozhodoval a podanie právnej zástupkyne žalobkyne obsahujúce uplatnenie a vyčíslenie trov
odvolacieho konania odvolací súd nemohol vziať do úvahy.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.