Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24P/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113204693
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113204693.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého

M. O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, O., a
z otca O. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W. Y. K., L. XXX - R. V. K. XXXX-XXX Y., O., zastúpený v
konaní B. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov,
takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e mal. M. O. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a
povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otecjepovinnýprispievaťnavýživumal.M.O.G.,nar.XX.XX.XXXXsumouvovýške120,00Eurpočnúc
dňom 18.11.2011 do 30.11.2014; sumou vo výške 150,00 Eur počnúc dňom 01.12.2014 do budúcna,
ktoré je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, opakovane do
budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 18.11.2011 do 30.06.2016 vo výške 5.382,00 Eur, súd

p o v o ľ u j e otcovi splácať v 150 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou
výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.02.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým žiadala súd rozhodnúť o výkone
rodičovských práv a povinností. Matka navrhovala zveriť mal. M. O. do svojej osobnej starostlivosti
a súčasne určiť ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na
jeho výživu. Návrh odôvodnila tým, že s maloletým synom odišla od otca dieťaťa. Dňa 18.11.2011

sa z jej vzťahu s otcom dieťaťa narodil mal. Marcus Paulo v Českej republike v Plzni. Po narodení
dieťaťa zabezpečovala náklady spojené s pôrodom, okrem kočiara, ktorý sľúbil zabezpečiť otec dieťaťa.
Otec dieťaťa jej nepomohol s platením nájmu, s výživným, o dieťa zabezpečovala starostlivosť od jeho
narodenia výlučne sama. S otcom dieťaťa matka nežila v usporiadanom vzťahu, od samého začiatku
sa v tomto vzťahu vyskytovali samé nezhody a nedorozumenia. Navrhla prispievať na výživu dieťaťa
podľa jeho príjmu v Portugalsku, ktorý nevie aký je vysoký, má k dispozícii len jednu faktúru z firiem,
ktorá ho platí, znejúcu na sumu 1.680 Eur. Uviedla, že otec dieťaťa si žije nad pomery, stravuje sa

zásadne v reštauráciách nielen typu McDonald, o čom svedčia jeho účtenky 50 Eur za jedlo pre dve
osoby v Portugalsku. Navrhla určiť výživné vo výške 300 Eur mesačne. Otec dieťaťa je lekár, ktorý tvrdil,
že pracoval vo viacerých nemocniciach v Almada v Lisabone, v Sao Bernardo Sétubal, v poliklinike
Cajsajs, v poliklinike v Lisabone, v Algarbe a v ďalších nemocniciach a poliklinikách, ktorých názvysi matka nepamätá. Zároveň navrhla určiť vyživovaciu povinnosť od dátumu narodenia za dieťa, tak
isto náklady spojené s tehotenstvom. V návrhu na začatie konania špecifikovala priemerné mesačné
výdavky dieťaťa jedlo a mlieko 210 Eur vypočítané z príkladu jedálnička na deň vynásobeným krát 30

dní v mesiaci, pričom zvolila priemer 2 Eurá na obed zo stravy varenej doma a jedla kupovaného v
reštaurácii, oblečenie, obuv a doplnky na kočiar 40 Eur, vitamíny, výživové doplnky k prevencii chorôb
a probiotiká 10 Eur, výdaje na zábavu, šport, materské centrum, angličtinu pre deti, aqupark 40 Eur.
Uviedla, že jazdí na snowboarde a chce tento šport naučiť aj dieťa, plánuje s dieťaťom jazdiť na hory,
venovala sa krasokorčuľovaniu a chcel k tomuto nákladnému športu uviesť aj svoje dieťa. Kozmetika

Johnsons a špeciálny prášok na pranie pre dieťa a aviváž pre deti, drogéria 20 Eur, plienky, obrúsky 50
Eur, sporenie pre dieťa 50 Eur, poplatok za odvoz komunálneho odpadu 3 Eurá, hračky k rozvoju vývoja
dieťaťamentálnehoafyzickéhosnáhradnýmibatériami,fotografiepredieťa5Eur.Zároveňšpecifikovala
svoje výdavky jedlo 270 Eur mesačne, oblečenie a posteľná bielizeň 30 Eur, cestovné vrátane ciest do
Českej republiky kvôli úradom 50 Eur, kozmetika La Roche 20 Eur, drogéria 20 Eur, výdaje spojené
s opravou a údržbou počítača, kazety do tlačiarne, batérie, žiarovky, servis zariadení v dome 20 Eur,

kredit do mobilu 30 Eur, poplatok za internet 28 Eur, úradné poplatky 10 Eur, sporenie na kúpu bytu pre
matku a dieťa 100 Eur, sporenie na dôchodok 20 Eur, poplatky u zubára 30 Eur, spoločne náklady na
bývanie na návrat do Plzne v Českej republike, kde jej zamestnávateľ drží miesto 500 Eur, prenájom,
spoločné náklady pre matku a dieťa na prenájom bytu plus jeden mesačný nájom dopredu 500 Eur,
kaucia vo výške 500 Eur, sporenie na dovolenku pri mori 50 Eur. Zároveň špecifikovala majetok otca

pozostávajúci z osobných motorových vozidiel Porsche Canyenne Turbo v Českej republike, Seat Ibiza,
Apple notebook, dom v Portugalsku vo Famoes, byt v Portugalsku v Lisabone, dom na ostrove Svätý
Tomáš s plantážami, vybavenie domu. Matka uviedla, že vlastní účet, na ktorý jej posielajú v Českej
republike rodičovský príspevok a prídavky na dieťa.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Jeho pobyt sa šetrením súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd
uznesením č. k. 24P/49/1013 - 174 zo dňa 07.04.2016 v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p.
ustanovil za opatrovníka B. B., súdnu tajomníčku Okresného súdu Prešov. Pobyt otca nie je známy,
nepodarilo sa mu doručiť na známu adresu v cudzine, doručovanie písomnosti v cudzine bolo spojené
s ťažko prekonateľnými prekážkami.

Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 13.05.2013 v znení č. l. 42 navrhol mal. M. O. zveriť do
osobnej starostlivosti matky a zo strany otca navrhol určiť výživné v sume 300 Eur mesačne.

Dňa 17.09.2014 bola doručená Tribunal de Família e Menores e Comarca žiadosť Okresného súdu

Prešovzodňa24.07.2014spolustlačivamipredpísanýmivzmyslenariadeniaEurópskehoparlamentua
Rady ES číslo 1393/2007 z 13.11.2007 a nariadenia Rady ES číslo 1206/2001 z 28.05.2001 o doručenie
súdnych písomností otcovi a vykonanie dôkazov (vypočutie otca k predmetu konania).

Dňa 01.06.2015 bola Okresnému súdu Prešov doručená písomnosť od Comarca de Lisboa Norte.

Z uvedenej písomnosti vyplýva, že v dožiadaný súd v Portugalsku opakovane predvolával otca
maloletého dieťaťa pod hrozbou sankcií, preskúmaval v databázach súčasné miesto pobytu otca
maloletého, avšak bezúspešne. Príslušný dožiadaný súd zistil poslednú výplatu otca maloletého v
marci 2008 vo výške 611,12 Eur. Dožiadaný súd šetrením zistil, že otec dieťaťa je vlastníkom osobného
motorového vozidla značky Porsche model 9PA - Cayenne Turbo, rok výroby 01.01.2003. Napriek

úkonom vykonaným políciou v Portugalsku nebolo možné nájsť súčasné miesto pobytu a adresu otca
dieťaťa aj napriek rôznym pokusom. Dom, v ktorom sa mal zdržiavať, je opustený, poštová schránka je
plná korešpondencie, veľa ďalšej korešpondencie je rozhádzanej na zemi, pričom nie je známe, či stále
patrí alebo nie spomínanej osobe. Otec dieťaťa vykonáva lekársku činnosť, ale nebolo možné zistiť, či sa
nachádza v Portugalsku alebo emigroval, pretože viac ako jeden rok ho nikto v uvedenom dome nevidel

a žiadna osoba v uvedenom dome nežije. Z uvedených dôvodov dožiadaný súd nemohol prikročiť k
doručeniu predvolania.

Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) prejednal vec v
neprítomnosti opatrovníčky otca mal. dieťaťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:Mal. M. O. G., narodený V. XX.XX.XXXX v Plzni v Českej republike pochádza z družského pomeru
rodičov J. G., G.. XX.XX.XXXX Q. O. M. M., G.. XX.XX.XXXX v Portugalskej republike. Matka sa
zoznámila s otcom dieťaťa v Českej republike, kde matka desať rokov žila a pracovala.

Z výpovede matky súd zistil, že po oznámení otehotnenia otec dieťaťa odišiel do Portugalska, v tom čase
žila matka v Českej republike. Počas tehotenstva ju otec dieťaťa sporadicky navštevoval. Po pôrode sa
presťahoval na krátky čas do Českej republiky, kde si našiel prácu vo vinohradoch. Po narodení syna žili
tri týždne v Českej republike, po troch týždňoch opätovne sa presunul do Portugalska, kde sa následne

aj presťahoval. Matka sa s dieťaťom rozhodla presunúť k rodičom na Slovensko. Vo veku dieťaťa 4-5
mesiacov matka s dieťaťom odišla do Portugalska, kde žila v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa 7
mesiacov. V decembri v roku 2012 ju otec dieťaťa s mal. M. O. odviezol na Slovensko k rodičom, od tohto
času žije s dieťaťom v Prešove , otec dieťaťa dieťa ani raz nenavštívil. Z výpovede matky vyplynulo, že
od narodenia dieťaťa po súčasnosť prispel otec na jeho výživu celkovo sumou 400 Eur.

V súčasnosti žije matka s dieťaťom v jednoizbovom byte, vykonáva aktivačné práce s odmenou 296
Eur mesačne. Do tretieho roku veku dieťaťa poberala rodičovský príspevok z Českej republiky vo výške
7.600 Kč a prídavok na dieťa vo výške 500 Kč. Od novembra 2014 po súčasnosť nepracovala, o dieťa
zabezpečuje sama starostlivosť, má ukončené stredoškolské vzdelanie obchodnú akadémiu a vykonanú
štátnu skúšku kancelárskeho písania na stroji.

Maloletý navštevuje materskú školu od decembra 2014, za ktorú sa platí keďže je v hmotnej núdzi len
doplatok vo výške 7 Eur na stravu. Školné je jej odpustené. Na triedny fond prispieva sumou 4 Eurá
mesačne, zároveň zaplatila jednorazový príspevok 15 Eur ZRPŠ. Má zvýšené výdavky v súvislosti so
zdravotným stavom dieťaťa, ktorý je často chorý, trpí bežnými detskými ochoreniami, na antibiotiká,

vitamíny a probiotiká. Výdavky na oblečenie vyčíslila sumou 40 Eur mesačne. Úradu za užívanie bytu
platí 140 Eur mesačne. Jej príjem predstavuje 269 Eur. Ďalšie jej výdavky sú internet 5 Eur mesačne. So
zabezpečením základných potrieb jej pomáha buď mama alebo cudzí ľudia. K pomerom otca uviedla,
že v čase, keď žili spolu, zarábal okolo 4.000 Eur mesačne, nakoľko je lekár, ovláda 6 jazykov, prácu
vykonával vo viacerých nemocniciach. Uviedla, že má vedomosť o tom, že okrem mal. M. O. má

vyživovaciu povinnosť aj k ďalším štyrom deťom, dve dospelé deti žijú v Portugalsku, ďalšiu dcéru má vo
Veľkej Británii, na ktorú prispieval sumou 300 Eur. Uvedené však nevedela podložiť žiadnymi dôkazmi.
Ďalšiu dcérou má s Češkou, ktorá v súčasnosti žije v Amerike, údajne však na ňu neprispieva žiadnou
sumou, nakoľko matka od neho výživné nepožaduje.

Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu 15.05.2013 v znení č. l. 42 súd zistil, že matka s
dieťaťom v čase šetrenia rodinných a výchovných pomerov bývala u svojich rodičov v rodinnom dome,
kde mala k dispozícii dve izby. Matka sa o dieťa vzorne stará a celý svoj príjem minie na výdavky o dieťa.
Starí rodičia obývajú päťizbový rodinný dom s dvoma príslušenstvami, celá domácnosť je kompletne
zariadená, udržiavaná. Inkaso rodina uvádza v sume 200 Eur mesačne a 120 Eur ročnú daň za dom.

Matka dieťaťa v súčasnej dobe na nájom svojím rodičom ničím neprispieva z dôvodu nízkeho príjmu.
Finančne matke vypomáhajú starí rodičia. Matka v domácnosti uhrádza internet sumou 20 Eur, 8 Eur
mesačne a zabezpečuje stravu pre seba a syna.

Z oznámenia o priznaní dávky štátnej sociálnej podpory zo dňa 01.03.2012 súd zistil, že matka poberala

prídavok na dieťa vo výške 500 Kč od 24.11.2011.

Z oznámenia Úradu práce Českej republiky - krajskej pobočky v Plzni zo dňa 11.04.2012 vyplýva, že
rodičovský príspevok na maloletého syna sa matke zvýšil z 2.020 Kč na 7.600 Kč od 01.04.2012.

Zo životopisu otca maloletého zo dňa 04.03.2011 predloženého matkou do spisu v znení č. l. 18, ktorý
nie je podpísaný otcom dieťaťa vyplýva, že otec maloletého dosiahol vzdelanie v urgentnej medicíne,
v pracovnom lekárstve, má atestáciu praktického lekára, má doplnkové vzdelanie, ovláda český,
portugalský, francúzsky, španielsky, anglický jazyk, má vodičský preukaz skupiny B.

Podľa článku 1 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003
z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej ako „Nariadenia
Rady (ES) č. 2201/2003“), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskychveciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských
práv a povinností. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva
a práva styku s dieťaťom. Pojem „ rodičovské práva a povinnosti“ pritom označuje všetky práva a

povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktorý nadobudla fyzická osoba alebo právnická
osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky.

Podľa článku 2 ods. 4, 9 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, pojem "rozsudok" označuje rozvod,
rozluku alebo anulovanie manželstva, ako aj rozsudok týkajúci sa rodičovských práv a povinností vydaný

súdom členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozsudok označuje, vrátane uznesenia, príkazu alebo
rozhodnutia; pojem "opatrovnícke právo" zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou
o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase

začatia konania.

Podľa článku 13 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa
a právomoc nemožno založiť podľa čl. 12, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza.

Podľa článku 16 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, konanie na súde sa považuje za začaté
momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde za
predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil
doručenieodporcovi,alebo aksapísomnosťmusídoručiťpredpodanímnasúd,momentomjejprevzatia
orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky,

ktoré musel prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súde.

Podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu
vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do
právomoci iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa článku 19 ods. 2, 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa vedú konania týkajúce sa
rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom konania na súdoch
rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa
nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý

začal konať, súd, ktorý začal konať ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto
súdu. V takom prípade účastník, ktorý podal návrh súdu, ktorý začal konať ako druhý, môže podať svoj
návrh na súd, ktorý začal konať ako prvý.

Na účely oddielu 9 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 sa konanie na súde považuje za

začaté momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na
súde za predpokladu, že žalobca neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil
doručenie žalovanému, alebo ak sa písomnosť musí doručiť pred podaním na súd, momentom jej
prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že žalobca neopomenul následne prijať
kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súde.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 osobu s bydliskom na území
členského štátu možno žalovať v druhom členskom štátevo veciach výživného na súdoch podľa bydliska
alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom
stave osoby, na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa

táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov;

Podľa článku 27 ods. 1, 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000, ak sa vedú konania v tej
istej veci a medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal
konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal

konať. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, každý iný súd odmietne vykonávať
svoju právomoc v prospech tohto súdu.Podľa článku 21 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, rozsudok vydaný v členskom štáte sa
uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejako„ZR“),rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene

pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa§24ods.4ZR,súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu

budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§24ods.5ZR,súdprirozhodovaníozverenímaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostijedného
z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Maloleté dieťa presťahovaním fakticky nadobudlo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase
začatia konania malo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Konanie vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa sa začalo na návrh matky na slovenskom súde dňa 18.02.2013. Mal. M. O. žije na
území Slovenskej republiky od decembra 2012, čo je viac ako polovica jeho života. Matka je štátna

občianka Slovenskej republiky. Otec bol o zámere matky presťahovať s dieťaťom na Slovensko vopred
informovaný, nemal voči tomu námietky, takže neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o tom, že
premiestnenie maloletého dieťaťa zo strany matky na Slovensko bolo v súlade s právom. Otec nepodal
žiadosť o návrat dieťaťa na základe článku 11 Nariadenia v spojení s Haagskym dohovorom z roku
1980. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o neoprávnené premiestnenie dieťaťa v zmysle článku 2 bodu
11 Nariadenia. Materinský jazyk matky je slovenčina, maloletý sa dorozumieva v slovenskom jazyku. V

súčasnosti má mal. M. O. štyri a pol roka, je v útlom veku, na území Slovenskej republiky má vytvorené
stabilné sociálne a rodinné prostredie tvorené matkou, ktorá ho skutočne opatruje. Vychádzajúc z
citovaných ustanovení európskych nariadení a na základe vyššie uvedených skutočností, je Slovenská
republika krajinou jeho obvyklého pobytu, a teda je založená príslušnosť slovenského súdu /Okresný
súd Prešov/ konať a rozhodovať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu je zrejmé, že rodičia spolu nežijú,
maloleté dieťa sa od decembra 2012 nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije
na území Slovenskej republiky a ktorá mu zabezpečuje primeranú starostlivosť po všetkých stránkach.
Mal. dieťa sa dorozumieva bežne iba v slovenskom jazyku, má tu vybudované sociálne kontakty, citové

väzby, chodí tu do škôlky, má tu kamarátov, zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Otec sa na jeho
starostlivosti nepodieľa žiadnym spôsobom. Súd preto akceptujúc dôvodnosť zachovania záujmov mal.
dieťa zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova
zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnuté pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti

a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú pri odôvodnených
potrebáchdieťaťarozhodujúcimihľadiskamipreurčenievýživného.Dieťamázozákonanavýživuprávo,
ide o jeho zákonný nárok.

Rodičomjeuloženápovinnosťplniťichzákonnúpovinnosť,pričomzákladvyživovacejpovinnostirodičov
k mal. dieťaťu je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti. Každá povinná osoba
musí vždy, aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča
ich dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných

objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie,
možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné
vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku
ako napríklad nadobudnuté hnuteľné veci, nehnuteľnosti, pohľadávky, úspory, cenné papiere, ktorého
prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo

podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného rodičov môžu z časti alebo aj
v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti
stanovenej v minimálnom rozsahu.

V konaní bolo preukázané, že otec dieťaťa je lekár, ovláda päť jazykov, neboli zistené žiadne závažné
dôvody, pre ktoré by nemohol vykonávať lekársku činnosť, a teda plniť si vyživovaciu povinnosť v
takej výške, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám mal. M. O.. Tak ako matka poukázala, otec
si kedykoľvek môže nájsť zamestnanie a to aj v zahraničí, nakoľko lekársku činnosť vykonával aj vzahraničí. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť mesačné výdavky otca dieťaťa. Dožiadaným
súdom v Portugalsku však bolo zistené, že je vlastníkom osobného motorového vozidla Porsche, z čoho
možno predpokladať jeho spôsob života indikujúci ďalšie nezistené príjmy ako sú výdavky na benzín. Na

základe uvedených skutočností podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na
výživu mal. dieťaťa sumou 120 Eur mesačne počnúc dňom 18.11.2011 do 30.11.2014 a sumou vo výške
150 Eur mesačne počnúc dňom 01.12.2014 do budúcna. Súd určil vyživovaciu povinnosť diferencovane
vo výške 120 Eur mesačne do 30.11.2014, kedy mu zabezpečovala starostlivosť matka, ktorá s ním bola
na materskej dovolenke a vo výške 150 Eur od 01.12.2014, kedy začal navštevovať materskú školu. Od

tejto doby sa zvýšili výdavky matky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, na zabezpečenie stravného
v škôlke, príspevkov do triedneho fondu 4 Eurá, ZRPŠ, rozšírili sa záľuby dieťaťa vzhľadom na vek. Súd
zohľadnil aj to, že pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa zo strany otca, táto sa neobmedzuje ani na finančný
príspevok, lebo s dieťaťom sa nestýka. Neprispieva mu na pravidelné a nepravidelné výdavky.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach

posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že je dôvodný návrh
na určenie výživného tak ako je to určené vo výroku rozsudku vychádzajúc z práva dieťaťa podieľať sa
na životnej úrovni rodičov a povinnosti rodičov prispievať na výživu dieťaťa do momentu nadobudnutia
schopnosti samostatne sa živiť. Takto určené výživné zodpovedá zákonným kritériám pre určenie
rozsahu výživného prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti pre jeho určenie. Vyživovacia povinnosť

vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa, a to vždy, aj
keď na úkor povinnej osoby, pričom povinnými sú v tomto prípadne rodičia. Pri skúmaní možností a
schopností povinného, ktoré sú určujúcimi kritériami stanovenia výšky výživného súd skúma a prihliada
na jeho možnosti aj potencionálne príjmy, teda na to, čo je objektívne možné, aby povinný, v danom
prípadeotec,zarobilsohľadomnajehovek,zdravotnýstav,odbornosť,zručnosť,atď.Najmäakmožným

vyšším príjmom nebráni žiadna prekážka na strane rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal
na pravidelné mesačné výdavky dieťaťa, ale aj na náhodné výdavky, ktoré súvisia s jeho zdravotným
stavom, s voľnočasovými aktivitami. Rovnako súd prihliadal aj na potencionálne prímy otca, teda na
to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce. Pri posudzovaní majetkových

pomerov súd prihliadal na jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje - osobné motorové
vozidlo Porsche. Vzhľadom na stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce na strane otca mal. dieťaťa súd konštatuje, že ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi
široké, sú odôvodnenými potrebami tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale prospešné
všestrannému vývoju dieťaťa.

V súlade s ustanovením § 77 ods. 1 priznal súd výživné spätne odo dňa narodenia mal. dieťaťa.
Dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo súd priznáva výživné mal. dieťaťu spätne, vidí súd v objektívnej
nemožnosti podať návrh na začatie konania z dôvodu, že otec dieťaťa sa v mieste svojho trvalého pobyt
nezdržiava, neoznámil matke dieťaťa miesto, kde sa v súčasnosti zdržiava ako aj v tom, že z dôvodu

starostlivostiomal.dieťabezakejkoľvekparticipáciezostranyotcasamatkanemohlavenovaťtakémuto
konaniu.

Dlžné výživné za obdobie od 18.11.2011 do 30.11.2014 predstavuje 2.932,00 Eur (za alikvotnú
časť v mesiaci november 2011 vo výške 52,00 Eur + obdobie 24 mesiacov za obdobie od decembra

2011 do 30.11.2014, 120,00 Eur x 24 spolu vo výške 2.880,00 Eur; za obdobie od 01.12.2014 do
30.06.2016, 19 x 150,00 Eur spolu vo výške 2.850 Eur), ktoré súd povolil otcovi splácať v 150
Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, až
do úplného vyrovnania dlhu. Celkové výživné tak predstavuje 5.382,00 Eur. Súd započítal do dlžného
výživného sumu 400 Eur, ktorou sa otec na starostlivosti o dieťa od jeho narodenia doposiaľ podieľal.

Nakoľko rodičia mal. dieťaťa styk nenavrhovali upravovať, súd sa úpravou styku nezaoberal.

Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľa§146ods.1písm.a)O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.