Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Petrusová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2C/49/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201138
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6216201138.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa
EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi G. Y.,D.. XX. XX.
XXXX , N. Z. A. XXX, o zaplatenie 794,05 Eur istiny s prísl., takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 44,38 Eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 44,38 Eur od 26. 03. 2013 do zaplatenia a to v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu
794,05 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 217,38 Eur od
26. 01. 2013 do zaplatenia, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 103,43 Eur od 26. 02. 2013
do zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 44,38 Eur od 26. 03. 2013 do zaplatenia,
8,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 248,95 Eur od 26. 12. 2013 do zaplatenia a to z titulu
nezaplatenia ceny poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty. V návrhu navrhovateľ uviedol, že jeho
právny predchodca Slovak Telekom, a. s. Karadžičova 10, Bratislava uzavrel s odporcom dňa 27. 08.
2012 Zmluvu č. XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle
zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe tejto zmluvy jeho
právny predchodca poskytol odporcovi telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok
stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Za poskytnuté telekomunikačné služby
boli odporcovi vystavené faktúry a to pod variabilnými symbolmi č. XXXXXXXXXX splatná 25. 12. 2012
v sume 179,91 Eur, č. XXXXXXXXXX splatná 25. 01. 2013 v sume 217,38 Eur, č. XXXXXXXXXX
splatná 25. 02. 2013 v sume 103,43 Eur, č.XXXXXXXXXX splatná dňa 25. 03. 2013 v sume 44,38 Eur,
č. XXXXXXXXXX splatná dňa 25. 12. 2013 v sume 248,95 Eur. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania.
Podaný návrh súd doručil odporcovi dňa 24. 05. 2016 (§ 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a
zároveň ho vyzval, aby sa k veci písomne do 15-tich dní vyjadril, aby predložil alebo označil dôkazy
a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení a to najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Odporca sa k veci nevyjadril.Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000
Eur, podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. predmetná právna vec je drobným sporom. Preto súd
podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O. s. p. nenariaďoval vo veci pojednávanie a podľa ustanovenia § 156
ods. 3 O. s. p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Účastníci,
ani právny zástupca navrhovateľa sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili. Preto súd podľa
ustanovenia § 156 ods. 1 O. s. p. vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.
08. 2012, Dodatkom k Zmluve o pripojení, Všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom
a. s., faktúrami variabilné symboly č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014, Prílohami k Zmluve o postúpení
pohľadávok, ako aj pokusom o zmier zo dňa 01. 02. 2016.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a
odporca uzavreli dňa 27. 08. 2012 Zmluvu č. 5895513, ktorej predmetom bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení. Na základe tejto zmluvy jeho právny predchodca poskytol odporcovi telekomunikačné služby,
špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach.
Odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v
cenníku. V Dodatku k Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 27. 08. 2012 si účastníci pre prípad
porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu dohodli zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.Za
poskytnuté telekomunikačné služby boli odporcovi vystavené faktúry a to pod variabilnými symbolmi č
XXXXXXXXXX splatná 25. 12. 2012 v sume 179,91 Eur, č. XXXXXXXXXX splatná 25. 01. 2013 v sume
217,38 Eur, č. XXXXXXXXXX splatná 25. 02. 2013 v sume 103,43 Eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa
25. 03. 2013 v sume 44,38 Eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 25. 12. 2013 v sume 248,95 Eur. Zmluvou
o postúpení zo dňa 20. 11. 2014 mu postupca Slovak Telekom, a. s. postúpil pohľadávku voči odporcovi.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písmena a) ods. 12 písm. b/ Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Obč. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sapovažujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05.
2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Podaným návrhom sa
navrhovateľ domáhal zaplatenia ceny za poskytnuté komunikačné služby, ktoré poskytol odporcovi
vo výške 545,10 Eur s prísl., ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur. Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaplatenia
ceny komunikačných služieb vo výške 44,38 Eur spolu s úrokom z omeškania je dôvodný, preto návrhu v
tejto časti vyhovel. V konaní bolo nesporne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca
uzavreli zmluvu, na základe ktorých odporca využíval služby právneho predchodcu navrhovateľa, avšak
za tieto služby riadne neplatil, a preto mu vznikol nedoplatok v celkovej výške 44,38 Eur tak, ako to
vyplýva z faktúr nachádzajúcich sa v spise. Preto mal súd za to, že odporca ako dlžník má povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi cenu služby a navrhovateľ ako veriteľ má právo na plnenie od odporcu. Pretože
sa odporca dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol navrhovateľovi nárok aj na
zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania odporcu. So zreteľom na to, že dňa 01. 05. 2014
nadobudol účinnosť zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil do zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovenie
§ 5b, v zmysle ktorého súd, okrem iného, prihliada aj bez návrhu na premlčanie nároku dodávateľa
voči spotrebiteľovi, aj keď by sa spotrebiteľ týchto skutočností nedovolával, súd s skúmal, či je
nárok navrhovateľa premlčaným nárokom .Navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 500,72 Eur na
základe faktúr variabilné symboly č. XXXXXXXXXX splatná 25. 12. 2012 v sume 179,91 Eur, č.
XXXXXXXXXX splatná 25. 01. 2013 v sume 217,38 Eur, č. XXXXXXXXXX splatná 25. 02. 2013
v sume 103,43 Eur, súd návrh v tejto časti považoval za premlčaný, nakoľko faktúry bola splatné
v období od 25. 12. 2012 do 25. 02. 2013, pričom návrh na súd bol podaný dňa 02. 03. 2016,
teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby a preto v tejto časti návrh zamietol. Podaným návrhom
sa navrhovateľ pôvodne domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur. Vzhľadom na
to, že Zmluvu o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku, ktorý odporca uzavrel s právnym
predchodcom navrhovateľa, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, súd skúmal, či predmetná zmluvy
vrátane dodatku neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
zmluvu vrátane dodatku uzavretú s právnym predchodcom navrhovateľa, je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Predmetná zmluva je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou aj napriek tomu,
že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca
navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd mal preukázané, že zmluva uzavretámedzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, svojim rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou
písmaještandardnoutypovouzmluvou,prektorújetypickýdlhýneprehľadnýtextnapísanýminiatúrnym,
ťažko čitateľným písmom s odkazom na zmluvné podmienky, Cenový výmer, Cenník a Tarifu, tvoriace
ich neoddeliteľnú súčasť v rozsahu viac strán, teda majú podobu štandardnej formulárovej zmluvy,
ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení
vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ
sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu
je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.
Zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica“).TútoSmernicujenevyhnutnévyužívaťakointerpretačnépravidlokustanoveniamprávneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 Smernice, zmluvná podmienka,
ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Preto potom súd, v súlade so smernicou, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami,
preskúmal zmluvu, uzavretú právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom a zistil, že tieto
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, pokiaľ sa týka ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu.
Neprijateľnosťdanejzmluvnejpodmienkysúdvidívznevýhodnenompostaveníodporcuakospotrebiteľa
oproti navrhovateľovi (ako aj jeho právnemu predchodcovi) ako dodávateľovi, najmä v súvislosti s
vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou informovanosti odporkyne ako spotrebiteľa. Odporca nemal
možnosť podstatným a vlastne ani žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože
ide o pripravené tlačivo zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa. Neprijateľnosť danej zmluvnej
pokuty vyplýva aj z toho, že zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť
dodržanie zmluvnej povinnosti účastníkov zmluvy. V danom prípade však boli dohodnuté len zmluvné
pokuty v prípade nesplnenia povinnosti odporcu, pričom pre prípad porušenia povinnosti právnym
predchodcom navrhovateľa nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech odporcu. Takáto nerovnováha
v právach a povinnostiach vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorej bola
určená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Okrem toho zmluvná pokuta,
uvedené v dodatku a ktorá je predmetom konania, nerozlišuje závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti,
ani primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti. Nerozlíšením medzi porušením
zmluvnej povinnosti a výškou zmluvnej pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute Preto bol
súdtohonázoru,žedojednanieozmluvnejpokuteniejemožnévdanomprípadeoznačiťzaindividuálne,
pretože odporca ako spotrebiteľ nemal právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá už bola priamo
uvedená v zmluve, neprehľadným a nezrozumiteľným spôsobom. Hoci odporca ako spotrebiteľ svojím
podpisom v zmluve potvrdil, že súhlasí s podmienkami zmluvy, podľa názoru súdu však obsahu zmluvy
ani ako priemerný spotrebiteľ nemohol porozumieť. Súd nespochybňuje právo právneho predchodcu
navrhovateľa ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odporcom ako odberateľom
služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na
všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia totiž vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti
a musí prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa musí odvíjať od ujmy,
ktorá porušením povinnosti vznikne. Na základe uvedeného mal súd za to, že v danej veci zmluvná
pokuta, tak ako boli dojednané účastníkmi v dodatku, je neprijateľnou podmienkou a preto nemôžu
požívať právnu ochranu a so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.
Preto potom súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 44,38 Eur spolu s 8,75 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,38 Eur od 26. 03. 2013 do zaplatenia so zreteľom na ustanovenie
§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vo zvyšku súd návrh zamietol, nakoľko v
časti pokiaľ ide o zaplatenie sumy 500,72 Eur nárok navrhovateľa považoval za premlčaný a v časti
týkajúcej sa zmluvnej pokuty, túto považoval za neprijateľnú podmienku.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.2 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V predmetnej veci mal
navrhovateľ úspech vo výške 5,5 % ,odporca vo výške 94,5 %, teda odporca by mal nárok na náhradu
trov konania vo výške 89% (94,5 % - 5,5 % = 89 %), odporca si trovy konania neuplatnil a ani mu zospisu ku dňu vyhlásenia rozsudku žiadne trovy nevyplývali preto potom súd rozhodol tak, že odporcovi
sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na tunajší súd písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.