Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/163/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714205914
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714205914.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa X. V. L., s.r.o., IČO XX XXX
XXX, F., T. 5, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. V., s.r.o., IČO XX XXX XXX, F., T. 5, proti
odporcom 1/ E. Q., 2/ N. Q., obaja bytom T., Y. XXXX/XX, zastúpení opatrovníčkou E. Q., M. a 3/ L. M.,
bytom T. F., L. XXXX/XXX, o zaplatenie 7.435,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. novembra 2014, č. k. 5C/125/2014-66, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a

nerozdielne istinu 5.842,32 eur spolu s úrokom z omeškania 474,90 eur a úrokom z omeškania 8,25 %
p.a. zo sumy 5.842,32 eur od 13.02.2014 do zaplatenia, trovy konania 254,84 eur a na účet právneho
zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 443,19 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania,
z ktorého mal za preukázané, že odporcovia uzatvorili s právnym predchodcom navrhovateľa dňa
25.01.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcom 1/ a 2/ poskytnutý úver,

ktorý sa zaviazali splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Zároveň navrhovateľ v ten istý
deň uzatvoril s odporcom 3/ Dohodu o ručení, v ktorej sa odporca 3/ zaviazal uhradiť pohľadávku
navrhovateľa v prípade, že tak neurobia odporcovia 1/ a 2/. Ďalej mal za preukázané, že odporcovia
1/ a 2/ túto svoju povinnosť porušili, splátky úveru riadne a včas neuhrádzali. Navrhovateľ si
uplatnil splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.01.2015 v počte 56 a celkovej výške 7.435,68
eur a úroky z omeškania z jednotlivých splátok za obdobie od 21.06.2010 do 12.02.2014 vo výške

894,24 eur. Keďže odporca 3/ namietol premlčanie uplatneného nároku, zaoberal sa súd prvého
stupňa prednostne otázkou premlčania uplatneného nároku. Konštatoval, že z predloženej zmluvy
vyplýva, že ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu. Inštitút ochrany spotrebiteľa sa totiž vzťahuje na
akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzatvorí medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom vzťah medzi
navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a odporcami ako fyzickými osobami túto charakteristiku spĺňa. Jednou z

charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky,
teda ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Za takúto podmienku je podľa názoru súdu potrebné považovať aj podmienku
o uplatnení Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu, keďže tento v porovnaní s Občianskym
zákonníkom upravuje dlhšiu premlčaciu dobu, čím sa spotrebiteľ, v danom prípade odporcovia,
dostávajú do menej priaznivejšieho postavenia. Na základe uvedeného mal za to, že v danom prípade

je potrebné aplikovať 3 ročnú premlčaciu dobu v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že návrh bol podaný na súd dňa 02.06.2014, a teda v zmysle vyššie uvedeného mánavrhovateľ nárok len na splátky za obdobie troch rokov spätne odo dňa podania návrhu, teda splátky
splatné od 20.06.2011 do 20.01.2015 v celkovej výške 5.842,32 eur (44 splátok á 132,78 eur), nie 4
roky spätne ako si uplatnil navrhovateľ. Odporcovia tým, že nezaplatili dlh riadne a včas, dostali sa

do omeškania a navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. vo výške 8,25 % ročne, ktoré
však opätovne vzhľadom na uvedené skutočnosti v zmysle ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka
priznal navrhovateľovi iba za obdobie 3 rokov spätne odo dňa podania návrhu. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní, keď ustálil,

že navrhovateľ má právo na náhradu trov konania len vo výške 57,14 %, z ktorého dôvodu mu priznal
náhradu trov konania, ktorú špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh v zostávajúcej časti zamietnutý podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil, návrhu navrhovateľa vyhovel, resp. ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň

si uplatnil náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zastával názor, že súd prvého stupňa na danú vec
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby. Mal za to, že
bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda
absolútny obchodno záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.

PoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2MCdo/3/2011,6MCdo/4/2012akoajrozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj Krajského súdu v Trnave.

Odporcovia sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej časti

návrh zamietol. Rozsudok okresného súdu nebol napadnutý účastníkmi vo výroku, ktorým bolo návrhu
vyhovené. V tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, a preto krajský súd rozsudok
okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil
dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých
dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne

vyložil. Námietky navrhovateľa, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva nasledovné:

Odvolací súd nepopiera že, by zmluva o úvere nebola absolútnym obchodom a ani dôvodnosť
aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd však zdôrazňuje, že prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že v danej veci ide o

spotrebiteľskú zmluvu nie sú žiadne pochybnosti. Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá medzi
odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa L. dňa 25.01.2005. Navrhovateľ pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Naopak odporca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Navrhovateľovi je preto dôvodné priznať postavenie dodávateľa a odporcovi postavenie spotrebiteľa.

Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej trojročnej
dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej podľa Obchodného zákonníka
a to s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník ako kódex
občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Vdanej veci odporca 3/ vzniesol námietku premlčania. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovia 1/, 2/
uzavreli zmluvu o úvere dňa 25.01.2005, pričom sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach vo
výške 4.000,- SK (132,78 eur) s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.02.2005, konečná splatnosť

úveru dňa 20.01.2015, splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom nepremlčané sú len
splátky splatné v období 3 rokov pred podaním návrhu (návrh bol podaný dňa 02.06.2014), počnúc od
20.06.2011 do 20.01.2015, t. j. celkom splátky vo výške 5.842,32 eur, čo predstavuje 44 splátok á 132,78
eur. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď navrhovateľovi priznal len tieto nepremlčané
splátky s príslušným úrokom z omeškania.

Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014
Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o
ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými
zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa
nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch

vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3
MCdo 14/2014)

Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich
z úverových a podobných zmlúv, vrátane zmlúv o osobnom účte uzavretých medzi bankou a

spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v
otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení
zákona č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo

účinnosť01.05.2014aprávnypredpis,ktoréhojesúčasťou,nemáprechodnéustanovenia. To
znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto

novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262
Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného

zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa
na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu
v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú
premlčaciu dobu.

Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcami 1/, 2/ na
základe zmluvy zo dňa 25.01.2005 je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť nie je sporná. Preto
bolo potrebné v danej veci otázku premlčania posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to
správne konštatoval súd prvého stupňa.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p.,
keď odporcom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal z dôvodu, že si tieto neuplatnili a naviac im v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .