Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/236/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110226659
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7110226659.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: X. Q., K.. XX.X.XXXX,

O. B. S., S. XX, zastúpenej: Pavol Maňa, bytom v Košiciach, K Majeru 16 proti odporcovi: MONAQ
Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Panská 13, IČO: 35864001, zastúpenému: Advokátska kancelária
ULC Čarnogurský s.r.o. so sídlom v Bratislave, Tvarožkova 5, IČO: 35975016, v konaní o zdržanie sa
zásahu do vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zasypať ním zriadenú jamu pri hranici pozemkov účastníkov konania a súčasne
vykonať také úpravy na svojom pozemku, ktoré odklonia spád dažďových vôd zo strechy domu odporcu
a zamedzia presakovaniu do múru navrhovateľky, to všetko v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti

tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi nepriznáva.

O náhrade trov štátu súd rozhodne v samostatnom rozhodnutí po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 3.11.2010, zmeneným dňa 25.1.2011 domáhala, aby
súd zaviazal odporcu zasypať ním zriadenú jamu pri hranici pozemkov účastníkov konania a súčasne
vykonať také úpravy na svojom pozemku, ktoré odklonia spád dažďových vôd zo strechy domu odporcu
a zamedzia presakovaniu do múru navrhovateľky, to všetko v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Navrhovateľka návrh odôvodnila skutočnosťami, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X o výmere

241m2, ako aj budovy postavenej na tejto parcele súp.č. XXX, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne
územie W. Q., obec S. - W. Q., situovanej na ulici I. orientačné č. X. Odporca je vlastníkom pozemku
parc. č. XXX/X záhrada o výmere 38 m2 a parcely č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 135
m2, ako aj domu súp. č. XXX stojaceho na uvedenej parcele, situovaných na B. ulici č. XX B. S. a
to podľa listu vlastníctva č. XXXXX. Odporca v roku 2009 rekonštruoval strechu svojej budovy. Časť
strechy má sklon na parcelu vo vlastníctve navrhovateľky. Úpravy urobil tak, že na hranici oddeľujúcej ich
pozemky a stavby vykopal jamu a to síce na svojej parcele vzdialenej asi 100 cm od domu navrhovateľky,

ktorá slúžila na vsakovanie spádovej dažďovej vody zo strechy i dvora. Uvedené konanie však malo za
dôsledok značné presakovanie vody do múra a budovy navrhovateľky v suteréne. Intenzívne návalové
dažde v letnom období presakovaním spôsobili zamákanie múru a spôsobili navrhovateľke škodu. Na
daný stav odporcu upozornila a žiadala, aby sa urobili opatrenia. Navrhovateľka podala sťažnosť naMestskú časť Košice - Staré mesto, ktorá vec šetrila na mieste samom. Zo zápisnice z ohliadky vyplýva,
žebolzistenýneuspokojivýstav,ktorýsivyžadujeriešenie,abyvbudúcnostinedošlokuškodám,pretože
takéto riziko hrozí.

Odporca sa vyjadril, že si je vedomý, že stav treba riešiť a že prípojku na verejnú kanalizáciu zrealizuje
hneď, ako bude možné pripojenie na prípojku vedúcu cez pozemok vo vlastníctve navrhovateľky a
zaústenú do verejnej kanalizácie na I. ulici v S.. Namietal, že presakovanie vody do múru v budove
navrhovateľky v suteréne nebolo jednoznačne potvrdené. Uviedol, že v roku 2009 vykonával na streche

výlučne udržiavacie práce, bez akéhokoľvek zásahu do vlastníctva navrhovateľky. Udržiavacie práce
navyše v žiadnom prípade nezmenili stav nehnuteľnosti a týkali sa výlučne iba strešnej časti. Historicky
bola voda zvedená rovnako ako v súčasnosti; len neexistoval kanál, ktorý zvádzal vodu do vsakovacej
jamy. Zdôraznil, že v súčasnosti je jama už zakopaná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním

a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj ohliadkou na mieste samom a na
základe týchto dôkazných prostriedkov ustálil skutkový stav veci.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX súd zistil, že ako výlučná vlastníčka parcely registra C č. XXX/X o
výmere 241m2 zastavané plochy a nádvoria, ako aj budovy súp.č. XXX stojacej na predmetnej parcele

v katastrálnom území Stredné mesto, obec S. - W. Q., okres S. H., je evidovaná navrhovateľka a to na
základe darovacej zmluvy zo dňa 4.2.2005.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 2.11.2010 súd zistil, že odporca je evidovaný ako výlučný
vlastník parcely registra C č. XXX o výmere 135 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/X o

výmere 38 m2 záhrady, ako aj budovy súp. č. XXX stojacej na parcele č. XXX v katastrálnom území W.
Q., R. S. - W. Q., R. S. H. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2008.

Z listu splnomocneného zástupcu navrhovateľky adresovaného Mestskej časti Košice - Staré Mesto zo
dňa 2.6.2010 súd zistil, že podal sťažnosť na odporcu z dôvodu, že odporcovi steká zo steny domu

odpadová voda do jamy, ktorú vykopal odporca na dvore a voda podmýva múr sťažovateľa a preteká
do jeho pivnice.

Z listu Mesta Košice označeného ako Oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu - odpoveď
zo dňa 30.9.2010 súd zistil, že dňa 3.9.2010 poverení pracovníci Mesta Košice, pracoviska Košice -

Staré Mesto ako stavebného úradu prvého stupňa vykonali štátny stavebný dohľad v objektoch na B.
XX a I. X v S., situovaných v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie Košice u odporcu
a sťažovateľa na základe písomnej žiadosti V. Q. zo dňa 2.6.2010. Z miestneho šetrenia bola spísaná
zápisnica.Štátnehostavebnéhodohľadusaokrempoverenýchpracovníkovmestazúčastnilisťažovateľ,
navrhovateľka, odporca a za Krajský pamiatkový úrad Ing. P..

Ohliadkou bolo zistené, že zvod dažďových vôd zo strechy domu na B. XX je zvedený dažďovým
zberačom uchyteným na fasádu objektu a zaústený do vsakovacej jamy na pozemku odporcu parcela
č. XXX/X (hĺbka max. 50 cm) umiestnenej pri oplotení na hranici susedných pozemkov. Pôvodná
kanalizačná prípojka je vedená pod pivničnými priestormi predmetného domu a jej výmena vyžaduje
zložité technické a finančné riešenie. Odporca uviedol, že si je vedomý toho, že daný stav je potrebné

riešiť. Stavebný úrad konštatoval, že v čase miestnej ohliadky v susednom objekte na I. X v S. boli
vlhké základy. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, počas dlhotrvajúcich zrážok preráža v suteréne objektu
spodná voda a v priestoroch kaderníctva na prízemí objektu vznikajú vlhké mapy na murive z vnútornej
strany. S možnosťou napojenia kanalizačnej prípojky z objektu na B. ulici do kanalizácie objektu na I.
ulici navrhovateľka nesúhlasila.

Súčasťou tohto listu Mesta Košice je zápisnica zo zistenia skutkového stavu na mieste samom zo dňa
13.9.2010.

Stav na mieste samom súd zisťoval aj ohliadkou, vykonanou dňa 12.4.2012. Ohliadkou nehnuteľnosti
súd zistil, že stav zodpovedá fotodokumentácii, ktorá je uložená v prílohovej obálke na č.l. 41 spisu. Na

ohliadke bolo zistené, že miesto, kde mala byť podľa fotodokumentácie umiestnená jama odvádzajúca
vodu, je súvisle pokrytá trávou. V čase ohliadky stopy po zamákaní na múre neboli evidentné.Navrhovateľka k obrane odporcu uviedla, že odporca síce časť jamy zasypal štrkom, čo však
nezamedzuje prítok vody do časti jej parcely a domu. Mala za to, že z tohto dôvodu je nutné riešiť aj
odklon zvodu dažďových vôd od jej domu a parcely. Z tohto dôvodu navrhla aj zmenu petitu žaloby.

Odporca sa bránil tvrdením, že navrhovateľka sa domáha uskutočnenia konania, ktoré nie je možné
vykonať, pretože zasypanie jamy už bolo uskutočnené. Jama bola a je stále zakopaná. Mal za to, že
bez poskytnutia súčinnosti zo strany navrhovateľky nie je v jeho moci odstrániť presakovanie dažďovej
vody do múrov navrhovateľky počas návalových dažďov.

Odporca pripustil, že k zamákaniu dochádza najmä v období intenzívnych dažďov. Potvrdil, že je
vlastníkom nehnuteľnosti od 20.6.2008 ako aj, že v roku 2009 vykonal rekonštrukciu strechy na
svojom dome. Strecha bola pôvodne pokrytá azbestovocementovými škridľami; oprava bola vykonaná s
použitím alternatívnej ľahkej krytiny - kanadského šindľa. Oprava strechy tak pozostávala len z výmeny
krytiny, pričom pôvodný krov ostal zachovaný a faktický stav strechy sa nezmenil. Navyše, objem
zrážkovej vody sa opravou strechy taktiež nezmenil, ostal rovnaký.

Z výsluchu konateľa spoločnosti odporcu H.. V. Y. súd zistil, že po nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti odporca začal vykonávať udržiavacie práce ako výmenu dlažby, vymaľovanie stien a
revitalizáciu vnútorného dvora. Medzitým predal zadnú časť pozemku smerom k I. ulici, v dôsledku
čoho došlo k vybudovaniu murovaného plota, ktorý oddelil predaný pozemok od ostávajúcej časti

pozemkuodporcu.Keďžetentomúrnebolestetický,odporcasarozhodolrevitalizovaťvnútornénádvorie
a súčasťou revitalizácie bolo aj vykopanie jamy v rohu, kde sa stretávali dva murované ploty; jednak
ten, ktorý vybudoval za účelom oddelenia svojho pozemku od pozemku nového vlastníka a jednak
ten, ktorý oddeľuje pozemok odporcu od pozemku navrhovateľky. Do tejto jamy bola odvedená voda
do trativodu v zmysle štandardu. Jama bola štandardne vrstvená, čo znamená, že najprv bol uložený

piesok, následne menšie kamene a na vrch väčšie kamene. Tento trativod odvádzal dažďovú vodu z
dažďového odkvapu umiestneného na múre domu. Pôvodne tento trativod odvádzal vodu z dažďového
odkvapu do záhrady, konkrétne do tej časti pozemku, ktorú odporca predal. Voda sa voľne rozlievala
tečúc po betónovom chodníku až do záhrady. Keďže v dôsledku predaja časti pozemku odporcu došlo k
vymurovaniu nového murovaného plota oddeľujúceho tieto pozemky, bolo potrebné tok dažďovej vody

usmerniť a toto učinil odporca práve vykopaním trativodu a jamy v rohu. Po tomto presmerovaní odtoku
dažďovej vody, pravdepodobne po prudkom daždi sa udialo to, že bola vytopená pivnica navrhovateľky.
Po upozorneniach navrhovateľky odporca obratom jamu zakopal.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že pôvodne, teda pred tým, ako došlo k zamákaniu,

bol zvod zo strechy objektu vo vlastníctve odporcu urobený inak - na inej strane jeho domu, pričom
odkvapová rúra odvádzala dažďovú vodu zo strechy domu do záhrady, ktorá pôvodne patrila odporcovi
a ktorý túto následne predal inému majiteľovi. Nový majiteľ si neprial, aby dažďová voda bola odvedená
na jeho záhradu a z tohto dôvodu odporca presunul odkvapovú rúru do súčasného stavu. V minulosti,
pred touto zmenou, žiaden problém so zamákaním nebol. Navrhovateľka nesúhlasila s napojením na

ňou vybudovanú kanalizačnú prípojku vedúcu na I. ulicu z dôvodu, že túto si dala vybudovať súkromne,
za značné peniaze. Mala za to, že odporca by mal stiahnuť odtekanie dažďovej vody do svojho kanála.
K tvrdeniu odporcu, že jama je zasypaná kameňmi, splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že
jama stále existuje, hoci je zasypaná, avšak nie je nijakým spôsobom spevnená, takže dažďová voda,
ktorá je tam odvedená, naďalej presakuje. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že kanalizácia, ktorú má

odporca k dispozícii a ktorá vedie a vyúsťuje na B. ulicu, kapacitne nepostačuje, pretože pôvodne v
objekte bývalo šesť ľudí a týmto kanalizácia kapacitne postačovala. V súčasnosti v dome nebýva nikto.

Z listu odporcu adresovaného Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. zo dňa 17.6.2010, súd
zistil, že odporca požiadal túto spoločnosť ako správcu verejnej mestskej kanalizácie o vyznačenie

možnosti napojenia nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na mestskú kanalizáciu z ulice B. a I..

V liste odporcu adresovaného Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. zo dňa 10.8.2010 je
uvedené, že dom situovaný na B. ulici XX je napojený na kanalizačnú prípojku situovanú na ulici
B.. V prípade silných dažďov, ako je aj toto leto, je opakovane vyplavovaná voda z guličkového

kanalizačného zvodu umiestneného v suteréne, t.j. prvé podlažie pod úrovňou chodníka. Jeden strešný
zvod (rína) umiestnený na rohu domu súp.č.XXX parc.č. XXX smerom k parcelám XXX/X a XXX/X
bol historicky vyvedený do záhrady č. XXX/X. Po predaji tejto parcely tretej osobe bol zvod upravený
na prirodzený trativod, keďže jeho napojenie na kanalizáciu na ulicu B. nie je z kapacitných dôvodovmožné. Vzhľadom k tomu, že pozemky nie sú zastavané (XXX/X, XXX/X, XXX/X U. XXX) a je reálny
predpoklad výstavby, odporcovi sa javilo ako najlepšie riešenie pripojiť sa pri výstavbe nehnuteľnosti na
túto budúcu kanalizačnú prípojku z ulice I..

Z listu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s., závod Košice, so sídlom v S., S. XX zo
dňa 12.8.2010 adresovaného odporcovi, označeného ako „S. - S. Ú. W., parcela č. XXX, XXX/
X - odkanalizovanie, vyjadrenie k žiadosti“ súd zistil, že ide o odpoveď na vyššie uvedené listy
odporcu. VVS a.s. priložila k listu situačný plánik s informatívnym zakreslením sietí verejného vodovodu

DN 80 a kanalizácie DN 300 na ulici B.. Z obsahu odpovede vyplýva, že v roku 2009 VVS a.s.
realizovala rekonštrukciu týchto sietí. Na ulici I. sa nachádza vodovod DN 80 a kanalizácia DN 300/450.
Nehnuteľnosť na B. XX je evidovaná pod menom odporcu a má so spoločnosťou uzavretú zmluvu
o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd. Taktiež sú odvádzané do verejnej kanalizácie na
ulici B. vody z atmosférických zrážok z plochy A-154M (plochy striech). VVS a.s. s navrhovaným
riešením zaústenia strešných zvodov do plánovanej kanalizačnej prípojky pre parcelu č. XXX/X na

ulicu I. súhlasila, s tým, že je potrebné, aby odborne spôsobilý projektant pri vypracovaní projektovej
dokumentácie kapacitne zhodnotil navrhovanú kanalizačnú prípojku pre objekt na B. XX.

Zkópiekatastrálnejmapy,zohliadkynehnuteľnostinamiestesamom,akoajzvýpisovzlistovvlastníctva
súd zistil, že pozemok parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 38 m2 vo vlastníctve odporcu bezprostredne

susedí s pozemkom parc.č. XXX/X vo vlastníctve navrhovateľky. Pozemky parc.č.XXX/X - záhrady o
výmere 38 m2 vo vlastníctve odporcu, ako aj parc. č. XXX, na ktorom je postavený dom vo vlastníctve
odporcu, bezprostredne susedia s pozemkom parc. č. XXX/X. Pozemok parc.č.XXX/X záhrady o výmere
168m2,bolpôvodnesúčasťoupozemkuparc.č.XXX/Xzáhradyovýmere38m2avcelostivovlastníctve
odporcu. Odporca po odčlenení parc.č.XXX/X túto odpredal tretej osobe a v súčasnosti je vo vlastníctve

spoločnosti Privilége s.r.o., so sídlom v S., Š.Ú. X. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z LV
č.XXXXX.

Z výsluchu svedka H. B., zamestnanca Východoslovenských vodární a kanalizácií, a.s. Košice vo funkcii
majster na hospodárskom stredisku Kanál, ktoré sa stará o riadnu údržbu, prevádzku a bezproblémový

chod kanalizácií v rámci daného obvodu, súd zistil, že spoločnosť VVS a.s. Košice spravuje hlavnú
kanalizáciu na uliciach I., O. U. B.. Nespravuje tzv. vnútornú kanalizáciu, ktorá sa nachádza vo vnútri,
v rámci jednotlivých objektov - domov, nachádzajúcich sa na týchto uliciach. Táto je v kompetencii
jednotlivých vlastníkov objektov. Riešenie situácie svedok v danom prípade videl v napojení strešného
zvodu na hlavný kanál, ktorý sa nachádza na B.Á. ulici alebo na I. ulici a to buď tak, že sa vybuduje

kanalizačná prípojka na hlavný kanál alebo sa vlastník pripojí na už existujúcu kanalizačnú prípojku
vybudovanú niektorým zo susedných vlastníkov, čo predpokladá súhlas susedného vlastníka. V prípade
odporcu existuje pôvodná kanalizačná prípojka, ktorá sa nachádza pod pivničnými priestormi domu na
B.I. Č.. XX a ústi do hlavného kanálu na B. ulici. Čo sa týka jej kapacity, presnejšie by sa k tomu vedelo
vyjadriť technické oddelenie spoločnosti, ktoré pri posudzovaní vychádza z koeficientov závislých od

plochy strechy a samozrejme, je dôležitý aj priemer kanalizačného potrubia.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby,
vodohospodárske stavby. Úlohou znalca bolo zodpovedať na otázky:
1. či pri súčasnom umiestnení zvodu dažďových vôd zo strechy domu vo vlastníctve odporcu na B.

T..Č..XX B. S. a trativodu na pozemku odporcu parc. č.XXX/X - záhrady o výmere 38 m2, katastrálne
územie W.É. Q. môže dochádzať k presakovaniu dažďovej vody do múra, tvoriaceho hranicu medzi
týmto pozemkom a pozemkom parc.č.XXX/X, ako aj do suterénu budovy súp.č.XXX na parc.č.XXX/X
vo vlastníctve navrhovateľky a či možno označiť takéto presakovanie za prekračujúce mieru primeranú
pomerom;

2. či v prípade výskytu prívalových dažďov môže spôsobiť takto zriadený trativod na pozemku odporcu
presakovanie dažďovej vody nad mieru primeranú pomerom;
3. či môže takto zriadený trativod na pozemku odporcu ovplyvniť uzavretý zvodový systém tým
spôsobom, že by cez odtokové otvory (tzv. guličky) nachádzajúce sa na pozemku odporcu dochádzalo
k vytekaniu dažďovej vody;

4. v prípade kladnej odpovede na otázky 1. a 2., či by bolo riešením danej situácie zaústenie strešného
zvodu cez existujúcu kanalizačnú prípojku vedenú pod pivničnými priestormi domu na B. ul.č.XX do
hlavnej vetvy verejnej kanalizácie na ulici B., resp. či existuje iné riešenie tejto situácie.Zo znaleckého posudku č. 96/2013 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Jánom Pojezdalom zo dňa
28.7.2014 súd zistil, že znalec vykonal ohliadku dňa 24.6.2014 za účasti oboch účastníkov konania.
Obe sporové strany konštatovali, že majú záujem predmet sporu urovnať na základe najefektívnejšieho

návrhu. Znalec konštatoval, že technická dokumentácia k drenáži a vsakovacej jame nebola urobená.
Odporca mal znehodnotenú strešnú krytinu na objekte, ktorý vlastní a v roku 2009 realizoval výmenu
strešnej krytiny ako aj úpravy strešných zvodov, bez povolenia stavebného úradu ako aj Útvaru hlavného
architektamestaKošicezdôvodu,abyzabránilväčšímškodámnamajetku.Zmenouosadeniastrešného
zvodu v dvornej časti, zrealizovaním drenáže a vyhotovením vsakovacej jamy, ako aj postavením

oplotenia z betónových tvárnic na pozemku parc.č. XXX/X, zabránil plynulému odtoku dažďovej vody
na pozemok parc.č. XXX/X tak, ako to bolo v predchádzajúcom období. Nakoľko povrchová plocha
strechy je extrémne veľká vo vzťahu k objemu vsakovacej jamy, táto si nemohla splniť svoju funkciu
tak, ako to predpokladal odporca. Pri ohliadke znalec zistil zvýšenú vlhkosť v suteréne objektu, bolo
viditeľné zavlhnutie suterénneho muriva, ako aj muriva z betónových tvárnic, ktoré je v tesnej blízkosti
drenáže a vsakovacej jamy. Pri ohliadke suterénu vedľajšej budovy na ul. I. bolo taktiež evidentné

zavlhnutie muriva zo strany od objektu B. Č.. XX. Znalec konštatoval, že oba objekty boli postavené
približne začiatkom 20. storočia a teda, nemôžu mať 100 % izoláciu suterénov vzhľadom na vek ako
aj druh materiálov použitých pri výstavbe. Presakovanie vzniká v čase silných náporových dažďov,
pretože voda nemôže odtekať prirodzeným spôsobom tak, ako to bolo pred predajom pozemku. Voda
je odvedená na jedno miesto, čím vzniká zamákanie suterénov v obidvoch objektoch. To, že odporca

vsakovaciu jamu zasypal kamenivom, nezabránilo odvedeniu vody, ale znížil sa objem vsakovacej
jamy a urýchlilo jej vsakovanie. Úpravou strešného zvodu na zadnej stene budovy do pôvodného
stavu a zrušením vsakovacej jamy odbornou firmou s preizolovaním a zásypom, by sa presakovanie a
zamákanie suterénneho muriva obidvoch objektov znížilo na primeranú mieru, k spokojnosti obidvoch
sporných strán. Znalec konštatoval, že takéto presakovanie je možné považovať za prekračujúce mieru

primeranú pomerom, pretože opakované vlhnutie muriva negatívne vplýva na statiku objektov, starnutie
objektu a znižuje aj hodnotu nehnuteľnosti. Osadenie strešného zvodu do pôvodnej polohy by bolo
dočasným riešením, pretože pozemok parc. č. XXX/X U. XXX/X zmenili majiteľa. Uvedený problém by
sa nevyskytol, keby odporca v roku 2009 požiadal Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť a.s. o
napojenie dažďovej kanalizácie na ulicu B.I. v rámci rekonštrukcie. Súdny znalec uviedol, že odporca

by mal zrušiť vsakovaciu jamu odborným spôsobom, strešný zvod z dvornej strany osadiť na pôvodné
miesto a dohodnúť sa s majiteľom pozemkov, ktorému tieto v minulosti predal, o možnosti napojenia
na budúcu kanalizáciu. Znalec ďalej uviedol, že v prípade výskytu prívalových dažďov, na základe
potvrdenia oboch majiteľov, sa vyskytuje vlhnutie suterénneho muriva. Na otázku, či môže takto zriadený
trativod na pozemku odporcu ovplyvniť uzavretý zvodový systém tým spôsobom, že by cez odtokové

otvory tzv. guličky nachádzajúce sa na pozemku odporcu, dochádzalo k vytekaniu dažďovej vody,
znalec odpovedal kladne. Na otázku, či by bolo riešením danej situácie zaústenie strešného zvodu cez
existujúcu kanalizačnú prípojku vedenú pod pivničnými priestormi domu na B. ulici XX do hlavnej vetvy
verejnej kanalizácie na ulici B. alebo či existuje iné riešenie tejto situácie, znalec uviedol, že zaústenie
strešného zvodu do hlavnej vetvy verejnej kanalizácie by bolo potrebné preskúmať a prepočítať, či

existujúca kanalizácia svojim priemerom by bola schopná prevziať nárazové množstvo prívalového
dažďa, aby nedochádzalo k pravidelnému zaplaveniu suterénnych priestorov objektu.

Prílohuznaleckéhoposudkutvoríkópiakatastrálnejmapyvyhotovenádňa8.12.2014.Ztejtojeevidentný
stav pozemkov pred predajom časti pozemku parc.č. XXX/X.

Prílohu znaleckého posudku tvorí aj projektová dokumentácia pre stavebné povolenie - Vodovodná a
kanalizačná prípojka - ulica I. X, S. z marca 2007, z ktorej súd zistil, že navrhovateľka na svoje náklady
realizovala vybudovanie kanalizačnej prípojky prostredníctvom odbornej firmy Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti a.s., závod Košice.

Zo stanoviska Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. zo dňa 5.2.2015 súd zistil, že verejná
kanalizácia DN 300 na B. ulici je po nedávnej rekonštrukcii a je kapacitne postačujúca aj pre odvádzanie
zrážkových vôd z komunikácie a priľahlých nehnuteľností, pričom väčšia nehnuteľností na tejto ulici má
zrážkovú vodu odvedenú do tejto kanalizácie.

Z výsluchu svedka Y. P., štatutárneho zástupcu spoločnosti Privilége s.r.o., so sídlom v S., Š. X, súd
zistil, že H.. Y., konateľ odporcu ho už dávnejšie oslovil v súvislosti s odtokom dažďovej vody, za účelom
nájsť spoločné riešenie. Svedok vyslovil nesúhlas s vybudovaním kanalizačnej prípojky cez pozemokv jeho vlastníctve a s jeho napojením na hlavnú kanalizáciu nachádzajúcu sa na I. ulici. Uviedol, že na
pozemku začala spoločnosť Privilege s jednoduchšími stavebnými prácami, ktoré smerujú k vytvoreniu
parkovacích miest. Mal za to, že odvedením dažďovej vody z objektu vo vlastníctve odporcu na pozemok

vo vlastníctve spoločnosti Privilege, by mohlo dôjsť k podmáčaniu tohto pozemku a vzhľadom na účel,
ktorý s týmto pozemkom má, by to bolo neprijateľné. Nevylučoval však, aby bola situácia riešená
týmto spôsobom, avšak len dočasne. Navrhol stretnutie s odporcom na prediskutovanie do úvahy
prichádzajúcich možností. Uviedol, že spoločnosť sama ešte nevie, aký bude vývoj ich zámerov. Je
možné, že v budúcnosti sa počíta s výstavbou budovy, ktorá bude podpivničená a odvádzanie dažďovej

vody resp. existencia kanalizačnej prípojky by mohla spôsobiť komplikácie pri výstavbe podzemných
miestností tejto budovy. Absolútne vylúčil ťarchy resp. bremená na liste vlastníctve v spojitosti s
vybudovaním kanalizačnej prípojky.

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa ust. § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä

nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy

korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust.§ 417 ods.1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Podľa ust. § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Vyššie citované ust. § 126 Občianskeho zákonníka upravuje ochranu vlastníckeho práva, ktorú zákon
poskytuje vlastníkovi proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Medzi základné
typy súdnej ochrany vlastníckeho práva patrí žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva

(tzv.negatórna, resp.zapieracia žaloba).
Negatórnou žalobou sa vlastník domáha ochrany proti takým zásahom do jeho práva, ktoré spočívajú
v inom rušení, než v neoprávnenom zadržiavaní jeho veci. Negatórnou žalobu sa možno domáhať aj
odstránenia následkov neoprávneného zásahu. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa §
126ods.1Obč.zákonníkaprichádzadoúvahytam,kdeneoprávnenérušenievlastníkazostranyrušiteľa

trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde už síce prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho
opakovania v budúcnosti. Podľa publikovanej judikatúry negatórnou žalobou sa žiada, aby súd zakázal
odporcovi neoprávnené rušenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, čo je to isté, ako uloženie
povinnosti odporcovi, aby sa zdržal neoprávneného rušenia. V širšom zmysle je potrebné za zapieraciu
t.j. negatórnu žalobu považovať aj žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáha aj toho, aby odporca odstránil

následky už vykonaných rušivých zásahov. Aj takáto žaloba sa opiera o ust. § 126 Obč. zákonníka.
Negatórna žaloba má blízko k žalobe na predchádzanie hroziacej závažnej škody podľa ust. § 417 ods.
2 Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený právo sa domáhať, aby súd
uložil vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie hroziacej škody. Negatórna žaloba
sa týka zásahov už vykonaných, zatiaľ čo u žaloby podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka ide o škodu

zatiaľ len hroziacu. Negatórnou žalobou (s výnimkou uloženia povinnosti na odstránenie následkov
neoprávneného zásahu) je možné domáhať sa len toho, aby sa žalovaný zdržal presne vymedzeného
rušenia. Niekedy však prichádza do úvahy použitie žaloby podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka, prípadne
kumulácia oboch žalôb. Povinnosť niečo konať, možno uložiť v rámci ochrany poskytovanej podľa ust. §
417 Obč. zákonníka. Nie je vylúčené uložiť vlastníkovi napr. odstránenie určitej veci z nehnuteľnosti, ak

je to možné považovať za opatrenie vhodné a primerané na odvrátenie hroziacej vážnej škody. Pokiaľ
ohrozený vlastník teda uvedie v návrhu na začatie konania skutkový stav tak, že to bude odôvodňovať
jednak žiadosť o zdržanie sa konkrétneho zásahu, jednak aj žiadosť o vhodné opatrenie na odvrátenie
škody, bude možné oba návrhy kumulovať. Pokiaľ sa domáha navrhovateľ, aby súd uložil povinnosťodporcovi vykonať určité opatrenia a teda, nie aby sa zdržal určitého rušenia, pretože navrhovateľovi
hrozí závažná škoda, potom ide o žalobu podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nie o vlastnícku
žalobu.

Odporca môže popierať neoprávnený zásah a môže namietať, že do vlastníckeho práva zasahuje na
základe vecného alebo obligačného práva k veci.
Vo vyššie cit.ust. § 127 Občianskeho zákonníka ide o právnu úpravu susedských vzťahov, ktoré vznikajú
medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Imisiami sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti
konanej na jednej nehnuteľnosti na nehnuteľnosť druhú. Vlastník neužíva cudziu nehnuteľnosť, ale

účinok jeho činnosti na nehnuteľnosti v svojom vlastníctve sa prejavuje na cudzej nehnuteľnosti. Imisiou
je teda podľa platného práva obťažovanie iných vlastníkov účinkami vzniknutými v dôsledku užívania
vlastnej veci. Imisia je objektívna kategória a nezávisí na zavinení vlastníka. Ochrana proti imisiám
nie je preventívna, ale je represívna, tzn. že žalobou podľa § 127 ods. 1 Obč. zákonníka sa možno
brániť len vtedy, ak nastal škodlivý účinok. Preventívnu ochranu poskytuje ust. § 417 Obč. zákonníka.
Priamou imisiou je priame vedenie fyzikálnych látok na susedný pozemok, resp. keď úkony vlastníka

majú bezprostredné účinky nielen na vlastný pozemok, ale aj na pozemok suseda. Z ust. § 127 Obč.
zákonníka vyplýva, že obťažovanie imisiami je významné vtedy, keď je nad mieru primeranú pomerom.
Vlastník môže niekedy obťažovať iného alebo ohrozovať výkon práv iného tým, čo inak tvorí obsah
jeho vlastníckeho práva. Otázku, či daná imisia je podstatná, je treba riešiť s prihliadnutím k všetkým
okolnostiam veci. Je potrebné prihliadnuť napr. k tomu, kde nehnuteľnosť leží a na aký účel je určená.

Zo súdnej judikatúry vyplýva, že samotné stekanie dažďovej vody na susedný pozemok nie je imisiou,
pokiaľ k nej dochádza prirodzeným spôsobom. O imisiu môže ísť len vtedy, pokiaľ sused zmenil
prirodzené odtokové pomery. Povolenie stavebného úradu pritom vyžadujú okrem terénnych úprav,
ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia aj odtokové pomery podľa § 71 Stavebného zákona.
Pokiaľ sused postavením nízkeho betónového múru zmenil odtokové pomery dažďovej vody tak, že

v dôsledku toho dažďová voda zhromažďuje sa pri múre domu jeho suseda, nemá kde odtekať a
spôsobuje zamákanie múrov domu, ide o neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva.
Pokiaľ v dôsledku imisií hrozí vážna škoda, môže sa vlastník domáhať, aby súd uložil ohrozujúcemu
vlastníkovi niečo konať. Takáto žaloba sa bude opierať o ust. § 417 ods. 2 Obč. zákonníka.

V posudzovanej veci sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu zasypať ním zriadenú
jamu pri hranici pozemkov účastníkov konania a súčasne vykonať také úpravy na svojom pozemku,
ktoré odklonia spád dažďových vôd zo strechy domu odporcu a zamedzia presakovaniu do múru
navrhovateľky. Je teda zrejmé, že sa domáhala, aby súd uložil odporcovi niečo konať (vykonať určité
opatrenia). Nárok, ktorého sa navrhovateľka domáha, svojim charakterom predstavuje kombináciu

negatórnejžalobypodľaust.§127Občianskehozákonníkaažalobypodľaust.§417ods.2Občianskeho
zákonníka. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že jednak už nastal škodlivý účinok imisií
na vlastníctvo navrhovateľky a aj naďalej v dôsledku týchto imisií hrozí vážna škoda na jej vlastníctve.

Vykonaným dokazovaním bolo v predmetnej veci preukázané a ani medzi účastníkmi nebolo sporné, že

navrhovateľka a odporca sú vlastníkmi bezprostredne susediacich nehnuteľností v katastrálnom území
W. Q., obec S.Š. - W. Q., okres S. I. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X o výmere
241m2zastavanéplochyanádvoria,akoajbudovysúp.č.XXXstojacejnapredmetnejparceleaodporca
je od 20.6.2008 výlučným vlastníkom parcely registra C č. XXX o výmere 135 m2 zastavané plochy a
nádvoria, parcely č. XXX/X o výmere 38 m2 záhrady, ako aj budovy súp. č. XXX stojacej na parcele

č. XXX.

V danej veci imisia spočíva v odtekaní dažďovej vody z nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu smerom k
nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky, jej zhromažďovaní na hranici týchto pozemkov a následnom
zamákaní múru, oddeľujúceho tieto pozemky, ako aj stavby vo vlastníctve navrhovateľky.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané a sám odporca potvrdil, že zvod dažďových vôd
zo strechy domu v jeho vlastníctve (na B.Á. XX) je v súčasnosti zvedený dažďovým zberačom (rínou)
uchyteným na fasádu domu a zaústený do vsakovacej jamy na pozemku odporcu parcela č. XXX/
X umiestnenej pri oplotení na hranici susedných pozemkov - pozemku parc.č.XXX/X vo vlastníctve

navrhovateľky a pozemku parc.č.XXX/X vo vlastníctve tretej osoby. Tento zvod bol však pôvodne (aj
historicky) vyvedený iným smerom - na pozemok parc. č. XXX/X. K stavu, aký je v súčasnosti, t.j. k
odvedeniu vody na pozemok parc.č.XXX/X, došlo po tom, čo odporca predal časť svojho pozemku(pôvodne parc.č.XXX) tretej osobe, z dôvodu, že nový vlastník nesúhlasil s odvedením vody na jeho
pozemok.

Parcela č.XXX/X záhrada o výmere 38 m2 vznikla oddelením od pôvodnej parcely č.XXX. Pôvodne bol
odporca vlastníkom celej parcely č.XXX. Rozdelením tejto parcely vznikla parcela č.XXX/X záhrada o
výmere 38 m2 a parcela č.XXX/X záhrada o výmere 168 m2, ktorú odporca predal tretej osobe. V čase
rozhodovania súdu bola parcela č.XXX/X záhrada o výmere 168 m2 vo vlastníctve spoločnosti Privilége
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 8.

Skutočnosť, že odtekajúca voda spôsobila zamákanie a vlhnutie muriva, bola v konaní nesporne
preukázaná. Vyplýva to z Oznámenia Mesta Košice - stavebného úradu o výkone štátneho stavebného
dohľadu, ktorý na základe sťažnosti navrhovateľky zo dňa 2.6.2010 uskutočnil dňa 3.9.2010 ohliadku
na mieste samom. Stavebný úrad konštatoval, že v susednom objekte vo vlastníctve navrhovateľky
boli vlhké základy. Uvedenú skutočnosť nespochybňoval ani sám odporca. Pri ohliadke, vykonanej

stavebným úradom uviedol, že si je vedomý toho, že daný stav je potrebné riešiť. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že odporca začal situáciu riešiť po upozorneniach navrhovateľky a jej sťažnosti
podanej na stavebný úrad v júni 2010; uvedené vyplynulo z listu odporcu zo dňa 17.6.2010,
ktorým požiadal Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť a.s. Košice ako správcu verejnej mestskej
kanalizácie o vyznačenie možnosti napojenia nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na mestskú kanalizáciu

z ulice B. a I.. Aj v priebehu tohto konania odporca potvrdil, že k zamákaniu dochádza najmä v období
intenzívnych dažďov; uviedol, že po presmerovaní odtoku dažďovej vody, pravdepodobne po prudkom
daždi, došlo k vytopeniu pivnice navrhovateľky.

Uvedenú skutočnosť, t.j. že odtekajúca voda spôsobila resp. spôsobuje zamákanie a vlhnutie muriva

potvrdili aj závery znaleckého posudku Ing.Jána Pojezdala č. 96/2013 zo dňa 28.7.2014. Znalec
konštatoval,žezmenouosadeniastrešnéhozvoduvdvornejčastidomuodporcu,zrealizovanímdrenáže
a vyhotovením vsakovacej jamy, ako aj postavením oplotenia z betónových tvárnic na pozemku parc.č.
XXX/X, odporca zabránil plynulému odtoku dažďovej vody na pozemok parc.č. XXX/X tak, ako to bolo
v predchádzajúcom období. Nakoľko povrchová plocha strechy je vo vzťahu k objemu vsakovacej jamy

extrémne veľká, táto nemohla plniť svoju funkciu tak, ako to predpokladal odporca. Pri ohliadke znalec
zistil zvýšenú vlhkosť v suteréne objektu, bolo viditeľné zavlhnutie suterénneho muriva, ako aj muriva z
betónových tvárnic, ktoré je v tesnej blízkosti drenáže a vsakovacej jamy. Pri ohliadke suterénu budovy
vo vlastníctve navrhovateľky na ul. I. bolo taktiež evidentné zavlhnutie muriva zo strany od objektu B.
Č.. XX vo vlastníctve odporcu. Znalec konštatoval, že v čase silných náporových dažďov voda nemôže

odtekať prirodzeným spôsobom tak ako v minulosti, čím dochádza k zamákaniu suterénov domov nielen
vo vlastníctve navrhovateľky, ale aj vo vlastníctve odporcu.

Z ust. § 127 Obč. zákonníka vyplýva, že obťažovanie imisiami je významné vtedy, keď je nad mieru
primeranú pomerom. Súd konštatoval, že v danom prípade ide o podstatnú, nie zanedbateľnú imisiu.

Uvedené vyplýva zo záverov znaleckého posudku, v ktorom sa uvádza, že presakovanie vody na
nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky je možné považovať za prekračujúce mieru primeranú
pomerom, pretože opakované vlhnutie muriva negatívne vplýva na statiku objektov, starnutie objektu a
znižuje hodnotu nehnuteľnosti. Pri posúdení uvedenej otázky súd prihliadol aj k okolnostiam, že stavba
vo vlastníctve navrhovateľky je situovaná v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie Košice,

bola postavená približne začiatkom 20. storočia a vzhľadom na vek, ako aj druh materiálov použitých pri
výstavbe, izolácia suterénu nezodpovedá parametrom v súčasnosti používaných materiálov. Negatívne
pôsobenie vody na takýto objekt má preto závažnejšie dôsledky.

Súd mal zo záverov znaleckého posudku za preukázané aj to, že v dôsledku takto nastavených

odtokových pomerov, škoda na majetku navrhovateľky aj do budúcna stále hrozí. Uvedená skutočnosť
súvisí s obranou odporcu, že po upozorneniach navrhovateľky vsakovaciu jamu už zasypal, ako aj s
petitom návrhu v jeho prvej časti, keďže navrhovateľka sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zasypať vsakovaciu jamu. Znalec konštatoval, že síce odporca skutočne vsakovaciu jamu zasypal
kamenivom, uvedená zmena však situáciu nerieši. Prvý krok pre riešenie situácie predstavuje odborné

zrušenie vsakovacej jamy - jej preizolovanie a zásyp.

Čo sa týka druhej časti petitu návrhu - vykonať také úpravy na pozemku, ktoré odklonia spád dažďových
vôd zo strechy domu odporcu a zamedzia presakovaniu do múru navrhovateľky, súd konštatoval, žepožiadavka na vykonanie týchto opatrení je taktiež dôvodná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo a ani odporca nespochybňoval, že pôvodne bezproblémové odtokové pomery dažďovej vody
sa zmenili práve zmenou osadenia zvodu dažďovej vody. Uvedené znamená, že riešením vzniknutej

situácie by bolo osadenie strešného zvodu dažďovej vody na pôvodné miesto, tak, aby voda prirodzene
odtekala na pozemok parc.č.XXX/X.

Uvedené opatrenie však vzhľadom na nesúhlas nového majiteľa pozemku parc.č.XXX/X (pôvodného
aj súčasného) nie je možné. Z výsluchu konateľa spoločnosti Privilége s.r.o, vlastníka tohto pozemku,

vyplynulo, že s trvalým osadením zvodu dažďovej vody, ktorý by viedol na tento pozemok, nesúhlasí.

Ďalšie do úvahy prichádzajúce riešenie v zmysle záverov znaleckého posudku a vyjadrenia VVS a.s.
Košice teda predstavuje:
1. napojenie resp. zaústenie strešného zvodu cez už existujúcu kanalizačnú prípojku vedenú pod
pivničnými priestormi domu vo vlastníctve odporcu, do hlavnej vetvy verejnej kanalizácie na ulici B.,

2. vybudovanie vlastnej kanalizačnej prípojky odporcom cez pozemok parc.č.XXX/X vo vlastníctve tretej
osoby a jej napojenie na hlavnú vetvu kanalizácie na ulici I.,
3. napojenie resp.zaústenie strešného zvodu do už existujúcej kanalizačnej prípojky, ktorú si dala
navrhovateľka vybudovať na vlastné náklady, vedúca do hlavnej vetvy kanalizácie na ulici I..

Riešenie uvedené pod bodom 2 rovnako vzhľadom na nesúhlas majiteľa pozemku parc.č.XXX/X,
spoločnosti Privilége s.r.o., nie je možné. Uvedené vyplynulo z výsluchu konateľa tejto spoločnosti, ktorý
realizáciu tohto riešenia zásadne vylučoval.

Riešenie uvedené pod bodom 3, vzhľadom na nesúhlas navrhovateľky, taktiež do úvahy neprichádza.

Ostávajúcim riešením je teda zaústenie strešného zvodu cez už existujúcu kanalizačnú prípojku vedenú
pod pivničnými priestormi domu vo vlastníctve odporcu, do hlavnej vetvy verejnej kanalizácie na ulici
B.. Súd v tomto smere poukazuje na stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. zo
dňa 5.2.2015, z ktorého jednoznačne vyplýva, že verejná kanalizácia DN 300 na B. ulici je po nedávnej

rekonštrukcii a je kapacitne postačujúca aj pre odvádzanie zrážkových vôd z komunikácie a priľahlých
nehnuteľností. Väčšina nehnuteľností na tejto ulici má zrážkovú vodu odvedenú do tejto kanalizácie.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že objektívne existujú možnosti vykonať opatrenia, ktoré
odklonia spád dažďových vôd zo strechy domu odporcu a zamedzia presakovaniu do múru

navrhovateľky. Súd preto návrhu vyhovel, s tým, že na vykonanie týchto opatrení stanovil lehotu 6
mesiacov.

V časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala stanovenia výhrady, že ak odporca uvedené opatrenia
neurobí, vznikne navrhovateľke právo vykonať úpravy na náklady odporcu, súd návrh zamietol. Takéto

oprávnenie zákon v zmysle vyššie citovaných ustanovení nepriznáva. V prípade, ak odporca uložené
opatrenia v stanovenej lehote nevykoná, navrhovateľka sa môže vykonania rozhodnutia domáhať
návrhom na exekúciu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danom prípade, v zmysle zásady úspechu v konaní a vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľke patrí právo na náhradu trov konania proti odporcovi. Trovy navrhovateľa
pozostávajú zo súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania vo výške 99,50 EUR ( podľa
pol. 1b/ Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v platnom znení).

Po posúdení všetkých relevantných okolností tohto prípadu súd konštatoval, že je namieste použitie
moderačného práva súdu zmierniť dôsledok právnej normy (§142 ods.1 O.s.p.) upravujúcej náhradu
trov konania a to podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p.. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým,
že by strohá aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. mohla viesť k nežiaducej tvrdosti.Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu

spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Podľa zaužívanej súdnej praxe, pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, t.j. treba prihliadnuť na pomery nielen
toho, koho by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho,
koho majetková sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť aj na postoj účastníkov konania. V
neposlednom rade musí súd prihliadnuť aj na výšku trov konania, ktorá má byť úspešnému účastníkovi
konania priznaná, resp. ktorých náhrada má byť neúspešnému účastníkovi konania uložená.
V predmetnej veci súd pri aplikácii ust. § 150 ods.1 O.s.p. prihliadol predovšetkým na okolnosti
danej veci a postoj účastníkov konania. Z priebehu konania a vykonaného dokazovania bol zreteľný
pozitívny postoj odporcu k riešeniu problému, ktorý bol predmetom konania; odporca nepopieral a

nevylučoval, že dochádza k tvrdenému zásahu do vlastníctva navrhovateľky a preukázal snahu nájsť
spôsob riešenia situácie. Uvedené je zrejmé zo skutočností, že po upozorneniach navrhovateľky, ktoré
z jej strany obdržal ešte pred podaním návrhu na začatie konania, síce neodborne, ale predsa zasypal
vsakovaciu jamu, ďalej z toho, že už pri výkone stavebného dohľadu vyslovil, že si je vedomý daného
stavu a že je ho potrebné riešiť, ďalej z toho, že bezprostredne po upozorneniach navrhovateľky,

listom zo dňa 17.6.2010 adresovaným Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s požiadal túto
spoločnosť ako správcu verejnej mestskej kanalizácie o vyznačenie možnosti napojenia nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve na mestskú kanalizáciu z ulice B. a I.. To, že k riešeniu nedospel, vyplynulo
predovšetkým z faktu, že vlastníci bezprostredne susediacich nehnuteľností (vrátane navrhovateľky)
s napojením resp. vybudovaním kanalizačnej prípojky vedúcej cez ich pozemky nesúhlasili. Tvrdenie

odporcu, že susedný vlastník nesúhlasí ani s pôvodným osadením zvodu dažďových vôd, bolo v
konaní preukázané výsluchom susedného vlastníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že existuje
spôsob riešenia vzniknutej situácie - zaústením strešného zvodu cez už existujúcu kanalizačnú prípojku
vedenú pod pivničnými priestormi domu vo vlastníctve odporcu do hlavnej vetvy verejnej kanalizácie
na ulici B.. Odporca sa len mylne domnieval, že takéto riešenie neexistuje, z dôvodu, že hlavná vetva

verejnej kanalizácie na B. ulici je kapacitne nepostačujúca. Túto mylnú domnienku založil na vyjadrení
spoločnosti VVS a.s. Košice zo dňa 12.8.2010; v tomto vyjadrení však VVS a.s. len citovala text, ktorý
uviedol odporca vo svojej žiadosti zo dňa 17.6.2010, t.j. že strešný zvod je odvedený na terén, lebo
kanalizačná prípojka na ulicu B. v prípade dažďov kapacitne nepostačuje.

Zhrnúc vyššie uvedené, s prihliadnutím aj na výšku trov konania (99,50 EUR), súd rozhodol tak, že
navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi nepriznal.

Podľa ust. § 151 ods.3 súd vyslovil, že o náhrade trov, ktoré vznikli štátu (znalečné, svedočné), rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I, vo dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2

O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).