Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/610/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244852
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členov senátu

Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci navrhovateľa: T. U., nar. XX.X.XXXX,
bytomB. 5, XXX XX W., práv. zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07
Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom
ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 29.5.2014, č.k. 21C 210/2011-193 v časti výroku o
zamietnutí návrhu vo veci samej, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 29.5.2014, č.k. 21C

210/2011-193, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Zároveň zamietol jeho návrh, ktorým sa domáhal voči odporkyni
náhrady škody vo výške 561,39 eur s príslušenstvom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že
odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen vložil finančné
prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej Družstvo), ktoré
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle
zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných parieroch a investičných službách (ďalej len ZoCP) na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou
Slovenska (ďalej NBS), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST,
o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP), s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných

papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť
v súlade s Prospektom investície 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s CP skončil
svoju činnosť ku dňu 30.4.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené
peňažné prostriedky a preto Družstvo nemohlo svojim členom vyplatiť zverené prostriedky, vrátane ich
zhodnotenia. Navrhovateľovi tým vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva
vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym
postupom NBS, ktorá neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani

na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela a musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti
Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom
voči členom. NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na
majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s CP, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúcez činnosti Obchodníka s CP. Okrem toho NBS voči Obchodníkovi s CP nezasiahla včas a účinne a
tým spôsobila, že mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb, vrátane
navrhovateľa až do 1.3.2011, kedy mu odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS

nereagovalanalistDružstvazodňa24.6.2010,ktorýmpodľa§86ods.3ZoCPdalopodnetnavyhlásenie
Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo
uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií a tak uspokojiť
následné nároky svojich členov. Neprijala žiadne opatrenia, ktorými by zabránila Obchodníkovi s CP
nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, hoci musela

vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní svojej činnosti porušuje zákon.
Navrhovateľ časovo a vecne špecifikoval nesprávny úradný postup, ktorý má spočívať v :
1) oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do prospektu investície, a tým neplatnosti
Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva,
2) prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní
nedostatkov a

3) prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči družstvu.

V súvislosti s dôvodom uvedeným v bode 1) navrhovateľ argumentuje tým, že Prospekt investície bol
vypracovaný ku dňu 20.2.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.3.2003 a 3.6.2008. NBS rozhodnutím

zo dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom zakázala Družstvu
predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené. V rozhodnutí pritom NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu od mája
2010, teda účelovo len necelé dva týždne po tom, ako v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom mu
doručila výzvu zo dňa 20.4.2010 na predloženie dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu

investície. Neaktuálnosť Prospektu investície pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.8.2007
došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi predstavenstva Družstva a zástupcami NBS práve z dôvodu
nedodržiavania Prospektu investície. Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3, v
spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP od roku 2006,
avšak NBS voči Družstvu zakročila až v máji 2011.

K dôvodu uvedeného v bode 2) navrhovateľ uviedol, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt ako aj obchodník patrili k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS
povinná zisťovať a vyhodnocovať informácie a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných
subjektov v zmysle § 137 ods. 2 ZoCP. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné
rozloženie portfólia, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING

a.s., pričom rizikovosť rozloženia portfólia dohliadaného subjektu patrí k jedným z najdôležitejších
ukazovateľov, ktoré má NBS sledovať pri výkone dohľadu. NBS sa uspokojila s rozložením portfólia
namiesto jednej do troch zmeniek bez využitia akýchkoľvek dostupných sankčných a nápravných
opatrení voči Družstvu v zmysle § 144 ods. 4 ZoCP.
Čosatýkadôvodovuvedenýchvbode3),navrhovateľpoukázal,žeNBSvrámcikontrolyrozhodnutímzo

dňa 20.8.2008, č. OPK-9750/3/2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300.000,-
Sk za porušenie povinností stanovených ZoCP, pričom o výsledkoch tejto kontroly navrhovateľa a ani
Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svoje
kompetencie dané jej ZoCP, existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie
opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu

činnosť a spôsobila, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície.
Navrhovateľ následne doplnil svoj návrh v tom, že nesprávnym úradným postupom odporkyne mu
bola spôsobená mimozáväzková škoda, ktorá vznikla v dôsledku porušenia právnych povinností
odporcu vyplývajúcich mu priamo z právnych predpisov. Odporkyňa bola povinná vykonávať sústavný
dohľad nad finančným trhom, chrániť verejný záujem, ale i priamo individuálny záujem jednotlivých

investorov, vrátane navrhovateľa, a pokiaľ by si tieto povinnosti splnila, navrhovateľovi by škoda
nevznikla. Navrhovateľ argumentoval tým, že na predmetný prospekt investícií majetkových hodnôt sa
aplikuje Smernica EÚ 2003/71/ES. Namietal, že predmetom konania nie je posudzovanie zodpovednosti
za škodu spôsobenú členmi predstavenstva alebo kontrolnej komisie Družstva, ale posudzovanie
objektívnej zodpovednosti NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom a Obchodníkom s CP. Namietal

tiež tvrdenie odporkyne o predčasnosti podanej žaloby, keď prebiehajúce konkurzné konanie samo o
sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu
škody proti štátu, pretože súd má povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne
nevylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akomrozsahu, pričom súd je povinný zohľadniť už napríklad i správu správcu konkurznej podstaty o stave
konkurzu.
Odporkyňa v písomne podanom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedla, že ho považuje za

neopodstatnený a ako nedôvodný ho žiada zamietnuť.
Uviedla, že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako
štatutárny orgán, ktorý zároveň riadilo jeho činnosť a rozhodovalo o všetkých záležitostiach Družstva,
pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu.

Navrhovateľ musel vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité
riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1
písm. b) ZoCP. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na
NBS) schválil dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 ZoCP, na základe ktorého bolo
Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10
rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície úrad postupoval podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 125

ods. 7 ZoCP, pri ktorom posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128
ods. 1 ZoCP a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť
jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Prospekt investície neobsahoval Zmluvu o správe portfólia ani Zmluvu o riadení
portfólia (ako tvrdil navrhovateľ), keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods.

1 písm. a), bod 10 ZoCP len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície
teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, keďže jeho schválením
nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah. Preto eventuálne nedodržiavanie
povinností zo zmluvy zo strany Obchodníka s CP by bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie

porušením Prospektu investície.
Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup potvrdila, že vykonávala dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom
rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
ustanovených ZoCP, keď kontroloval zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím

verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127); aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej
ponuky; plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; splnenie
povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových
hodnôt, ako aj dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS
oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava

schválený Prospekt investície. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencií. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii
Družstva, Družstvo odporkyni neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu,
neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Družstvo voči činnosti Obchodníka s CP neprejavilo

žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou.
Odporkyňa až po 8 rokoch spolupráce obdržala list Družstva zo dňa 15.4.2010, v ktorom ju žiadalo o
preskúmanie postupu Obchodníka s CP o vykonanie dohľadu na mieste. Odporkyňa vykonala v období
od 20.4.2010 do 6.5.2010 dohľad na mieste u Obchodníka s CP, pričom zistila, že neposkytoval Družstvu
investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom k uvedenému NBS vydala dňa 12.7.2010

rozhodnutie, č. ODT-8305/2010 o predbežnom opatrení a Obchodníkovi s CP uložila povinnosť
zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS.
Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, odporkyňa odobrala Obchodníkovi s CP
povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS ako druhostupňový
orgán rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 1.3.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní,

odporkyňa mala za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohla zistiť
všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Aj vzhľadom na
výpoveď zmluvy s Obchodníkom s CP odporkyňa vyzvala Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície.
Družstvo podalo žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, avšak ani na výzvu NBS žiadosť
na odstránenie nedostatkov nedoplnilo napriek viacnásobnému predlženiu lehoty. Z uvedeného dôvodu

NBS rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila,
ktoré rozhodnutie potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 8.12.2010, č. GUV-1744/2010.
Medzičasom NBS listom zo dňa 27.8.2010, č. ODT-10890/2010, oznámila Družstvu začatie konania pre
porušenie § 129 ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1, v spojení s § 127ods. 4 uvedeného zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti
v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia zo dňa 30.5.2011,
č. ODT-10890-4/2010, ktorým odporca Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. Odporkyňa teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení ZoCP
nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní a nedopustila sa ani navrhovateľom vytýkaného
nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ preto navrhovateľovi vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti
s investíciou do Družstva, odporkyňa má za to, že je povinný ju objektívne preukázať. Na majetok
Družstva bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený

konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok
prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať
sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i bývalé predstavenstvo Družstva sa na
Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči odporkyni náhrady škody vo výške
63.163.426,03 eur s príslušenstvom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda mala pozostávať i z
členských vkladov členov Družstva.

Odporkyňa vo vyjadrení k doplnenie žaloby ďalej uviedla, že považuje za irelevantný údajný nesprávny
úradný postup NBS pri dohľade nad Obchodníkom s CP vzhľadom na absenciu bezprostrednej
a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľa. Do úvahy by mohol prichádzať len
eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej

ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovateľ vložil finančné prostriedky do Družstva a teda v
právnom vzťahu bol s Družstvom, nie s obchodníkom. Ďalej uviedla, že verejné ponuky cenných
papierov, prospekty cenných papierov a činnosti vyhlasovateľov verejných ponúk cenných papierov
nemožno stotožňovať ani zamieňať s verejnými ponukami majetkových hodnôt, prospektami investície
a vyhlasovateľmi verejných majetkových hodnôt. Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt

bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.7.2013) osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo
právo Európskej únie, ani navrhovateľom označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č.
2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí
na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola do zrušenia s
účinnosťou od 22.7.2013 zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt

vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad
pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v
Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie,

a to aj voči členom Družstva. Až do 1.1.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.6.2010
pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože
tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali
nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou
štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie;

takénovéskutočnostimohlatotižNBSzistiťažsurčitýmčasovýmodstupom,najmänazákladezákonom
uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS po
zistení nedostatkov, týkajúcich sa Prospektu investície iniciatívne využila svoje oprávnenie podľa § 2
ods. 8 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade a na rokovaní dňa 24.8.2007 konkrétne nedostatky pomenovala,
dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu

o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a
úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho členov. Ak navrhovateľ nemohol
rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené neaktualizáciou údajov v Prospekte investície,
ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné Družstvo v polročných a ročných finančných
správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie

vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom, a až listom zo dňa 15.4.2010 žiadalo o
preskúmanie postupu Obchodníka s CP a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila,
že v Družstve nastali také významné skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré
by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala
neaktuálnosť Prospektu investície. Absolútne rozhodujúce skutočnosti pre investovanie prostriedkov do

Družstva teda nastali až v roku 2010, v období, kedy Obchodník s CP vypovedal zmluvu a v Družstve
nastala nepriaznivá finančná situácia. NBS na základe žiadosti Družstva začala konanie o schválenie
dodatku Prospektu investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím
zodňa26.8.2010,č.OPK-5664/1-5/2010.SúbežnestýmtokonanímNBSzačalaprotiDružstvuikonanieo uložení sankcie (uvedené vyššie). Ďalej uviedla, že informácie a poklady, ktoré mala NBS v rámci
predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 ZoCP sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu
druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon

pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov,
okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo
hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie,
že s investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich

výnosov. Pokiaľ išlo o opatrenia v súvise so zistením závažných pochybení Obchodníka s CP pri činnosti
voči Družstvu, odporkyňa uviedla, že NBS nebola povinná informovať navrhovateľku o nedostatkoch
zistených v činnosti Obchodníka s CP, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods.
2, v spojení s § 17 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo
veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je účastníkom konania o
uložení pokuty, príp. inej sankcie len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta,

sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Vyslovila tiež názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako
i iných paralelne podaných žalôb členov Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný
postup NBS. Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s odbornou
starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva Družstva pritom
podliehala kontrole kontrolnej komisie, ako aj členskej schôdze, ktorej bola navrhovateľka členom. Podľa

jej názoru navrhovateľ mal a mohol kontrolovať Družstvo na členskej schôdzi a tiež prostredníctvom
kontrolnej komisie, ale aj využívaním iných členských práv. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla škoda a bol
ukrátený na svojom majetku, bol to dôsledok neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného nakladania
s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej komisie
Družstva. Zdôraznila, že vymáhanie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci prichádza do

úvahy až potom, keď navrhovateľ využil všetky svoje možnosti na vymoženie nárokov primárne od
Družstva a od členov orgánov tohto subjektu.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Navrhovateľ sa voči odporkyni domáha náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný
postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci. Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá
objektívne za súčasného splnenia troch podmienok, a to, že poškodenému vznikla škoda; príslušný
orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu a že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto
postupom.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ sa stal členom družstva PODIELOVÉ

DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva a bolo mu
pridelené spor. č. 12899. Uvedená skutočnosť vyplýva z potvrdenia Družstva zo dňa 11.4.2011 o zániku
členstva navrhovateľa, ako aj so samotnej žiadosti zákonnej zástupkyne mal. navrhovateľa o zrušenie
členského podielu (čl.24) zo dňa 11.2.2011. Túto skutočnosť ani odporca v konaní nerozporoval.
Družstvo listom zo dňa 11.4.2011 potvrdilo, že navrhovateľovi zaniklo členstvo v družstve PDSI dňa

30.3.2011, čím mu zároveň vzniklo voči Družstvu právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške
561,39 eur, ktorý je podľa čl. 21 ods. 2 Stanov družstva splatný do 6 mesiacov odo dňa zániku členstva v
družstve. Označený podiel však navrhovateľovi nebol vyplatený. Navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku
voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010. Celá
výška uplatneného nároku bola správcom popretá.

Súd riadiac sa ustálenou súdnou judikatúrou (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 165/2012-45), v zmysle
ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť v
občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči
tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať, dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní

nepreukázal vznik škody. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako
prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu podľa zák. č.
514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ,
ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu, a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo

právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, sa musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu,
nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná mu vydať získaný
prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ si v konkurzom konaní svoju pohľadávku uplatnil,
pričom predmetné konkurzné konanie doposiaľ nie je skončené. Z uvedeného vyplýva, že v časerozhodovania súdu nepreukázal jednoznačnú bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu,
pričomtohočasuniejemožnéustáliťmajetokúpadcu-Družstva,sktorýmbolnavrhovateľvzáväzkovom
vzťahu a z ktorého majetku by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka. Toto bude známe až po skončení

konkurzného konania. Navrhovateľ nepreukázal, že podal žalobu proti členom predstavenstva Družstva
alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného
zákonníka. Navrhovateľ teda primárne musí uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom
predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej
pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania

zodpovednosti odporcu za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v
akej výške vznikla navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na
uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje preukázateľne škoda a nie je možné
ustáliť jej výšku v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľa na jej náhradu, nárok
bol uplatnený predčasne.
Ďalej súd prvého stupňa konštatuje, že pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z
dôvodu, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené.
Aj keď by navrhovateľ v konaní preukázal vznik škody a jej výšku, jeho žalobnému návrhu by
nebolo možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu.
Pri posudzovaní tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu sa súd stotožnil s tvrdeniami a

argumentáciou odporcu v danom smere. V súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom,
spočívajúcom v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým
neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, súd konštatuje,
že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
bol regulovaný ZoCP vo vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených

vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu
investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie
oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č.
566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu
investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP a počnúc od 1.6.2010 povinnosť

dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 ZoCP. V prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,
ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.

Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom,
najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom
opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť
a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) ZoCP), pričom schválenie Prospektu

investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do
zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 ZoCP);
NBS totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do
15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie

jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti Obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste
samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli
ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však
jeho neplatnosť, pretože zo žiadnych ustanovení ZoCP nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre
neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 ZoCP). NBS

vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z
rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej
banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z.,
pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a tieto
neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie

bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 ZoCP za
porušenie ust. § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011,
č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBSkonalavrámcisvojichoprávnenístanovenýchzákonomasúdvjejpostupenezistilnamietanýnesprávny
úradný postup.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu

protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, súd v
prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie Obchodníka s
CP; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, ale nie navrhovateľovi.
Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s Obchodníkom s CP. Účastníkom
takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto

právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný
ZoCP, a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135
ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu
dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti
v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre

majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu
investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu
sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne
regulovaná čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom,

a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi
štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS
v období po 24.8.2007 preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať
predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 ZoCP, ktoré
oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.

Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporkyne, spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení Obchodníka s CP pri činnosti voči
Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, a
to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane navrhovateľa.
Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení

pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007), vo výške 300.000,-
Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť Obchodníka s CP
sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák. č. 747/2004
Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a
konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o

uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba,
ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Podľa názoru súdu bolo primárne povinnosťou Družstva,
ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia
jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu.
Nie je zanedbateľný aj fakt, že Družstvo pred dozorným orgánom - odporkyňou obhajovalo výhodnosť

jeho spolupráce s Obchodníkom s CI, pritom v krátkom čase na to alibisticky žiadalo NBS o vykonanie
kontroly nad ním. Z výpisov z obchodného registra Družstva a Obchodníka s CP vyplýva, že Družstvo,
ako i Obchodník s CP sídlili na zhodnej adrese, v identickej budove (Poľná 1, Bratislava), boli personálne
prepojené, napr. aj cez osobu predsedu predstavenstva PDSI Ing. Zdeňka Juricu, ktorý bol čelnom
dozornej rady Obchodníka s CI, ako aj cez osoby Ing. Petra Nosáľa a Libora Červenku, ktorí boli členovia

kontrolnej komisie Družstva a zároveň vykonávali činnosti pre obchodníka. Vzhľadom na uvedené
personálne prepojenie družstva a Obchodníka s CP Capital Invest, možno považovať za vylúčené, aby
Družstvo nemalo vedomosť o udelených sankciách zo strany NBS voči Obchodníkovi s CP.
Súd prvého stupňa po zohľadnení uvedených skutočností posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a
v celom rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázal splnenie základných predpokladov vyvodenia

zodpovednosti odporkyne za škodu, ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.
Návrh navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie súd prvého stupňa posúdil podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. a podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).
V zmysle uvedeného čl. 267 Zmluvy, Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález

o otázkach, ktoré sa týkajú
a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti

ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny
orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom
konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor
Európskej únie koná bezodkladne.

Z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia prejudiciálnu otázku,
alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia opierajúceho sa o skutkové a
právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje, samozrejme okrem prípadov, kedy
má povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a obligatórne konanie o predbežnej otázke.
Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie so
žiadosťou o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd posledného stupňa inštančného postupu, proti

ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie ísť o otázku platnosti úniového práva,
ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku SR sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné
prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie podľa § 236 a nasl. O.s.p., pretože z povahy
veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená, že v prípade, ak je proti rozhodnutiu súdneho
orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné dovolanie, taký súdny orgán nemá povinnosť obrátiť

sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor.
Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii

súdučlenskejkrajiny,alezabezpečiťjednotnývýkladkomunitárnehopráva.Rozhodnutieootázkehraníc
aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný
súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke
právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah

na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že v prejednávanej veci mu neprináleží povinnosť predložiť prejudiciálnu
otázku vyvolanú navrhovateľmi Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom
stupni, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti

ustanovenia práva Únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, resp. jeho porušenia. V
danom prípade tak nebolo potrebné skúmať naplnenie niektorej z výnimiek zbavujúcich súdny orgán
povinnostipoložiťprejudiciálnuotázku.Nakoľkosúduostalafakultatívnamožnosťrozhodnúťopoložení/
nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/
nepoloženia. Pokiaľ ide o samotné prejudiciálne konanie, predmetom konania o prejudiciálnej otázke

pred Súdnym dvorom Európskej únie môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok. Otázky týkajúce sa
výkladu úniových právnych aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny
dvor nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade
alebo aplikácii vnútroštátneho práva.

Vzhľadom na charakter navrhovateľom formulovaných prejudiciálnych otázok súd
dospel k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky nemá
bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej
stránke. Predmetom tohto konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľom spôsobná údajným
nesprávnym úradným postupom odporcu, keď tento údajne nevykonal riadne a odborne dohľad nad

Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s cennými
papiermi ani neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil škode navrhovateľa na majetku. Súd sa nestotožnil
s názorom navrhovateľa, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom
verejnej ponuky cenných papierov, vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi
Európskej únie, (konkrétne verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho

parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene
a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 a
inštitút verejnej ponuky cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č.
2003/71/ES zo 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov aleboich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore
s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES ), a sú upravené
a zadefinované v rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v§

126 (do 21.07.2013, inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt) a v § 120 (inštitút verejnej ponuky
cenných papierov) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava verejnej ponuky majetkových
hodnôt bola zavedená do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich
podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje

z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy
podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke
cenných papierov na základe zverejneného prospektu cenných papierov. V zmysle vyššie uvedeného
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o podanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie a
jeho návrh zo dňa 15.10.2013 zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspešnosti účastníka v

konaní. Keďže v konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu
nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a napadol ním výrok, ktorým bol zamietnutý jeho
návrh o náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Ostatné výroku rozsudku odvolaním nie sú dotknuté.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom
je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo

vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo
strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,
pretože vychádzal z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad nad
Prospektom investície je podľa odporkyne len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom
obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup odporkyne bol svojvoľný, resp. arbitrárny

v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Uviedol, že súd
sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným
výkladom. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp. zn.
III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a sp. zn. Pl.ÚS 21/96.
Uviedol, že argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nevykonávala dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva je irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu
vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou, ktorá mu vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich
v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Ku škode navrhovateľa došlo v rámci

porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v
dôsledkutoho,ženavrhovateľnebol„bdelý“.Súdprvéhostupňasvojímvýkladomumožňuje,abydošloaj
v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie
ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných odporkyňou.
PovinnosťouNBSpodľa§137ods.2ZoCPjeabolozisťovanieavyhodnocovanieinformáciíapodkladov

o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1
zákona,ktorýplatívtomtozneníužod1.5.2007,Družstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkových
hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa §
135 ods. 2 ZoCP mala odporkyňa zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s CP neurobila,
všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS

Družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom
pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany
NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách,
ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť

k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní
vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva
zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo
tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionárskyvlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov (svojich
členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V
konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia

družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo
strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou
CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti
boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach
bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda

predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva
je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne
v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala,
že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní
tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 eur, rovnako ani po
zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle

zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo
celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi
alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie odporkyňa umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010
do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva. NBS následne svojim postupom

potvrdila tieto tvrdenia navrhovateľa o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o
cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala
činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku
2011. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj
majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií.

Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny
v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie
neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do
prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy
došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom

prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne
minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne
minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných
prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické
zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom

vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1
písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku
31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia
o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.
Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že žiadna platná právna norma

neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal
možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne, ako aj prvostupňového
súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon
č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú

ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s
formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie
občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky
suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného
skončenia konkurzného konania. Navrhovateľ napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o

pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1
O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M
Cdo 11/2010 z 31.1.2012.
Odporkyňa sa vyjadrila aj k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 20.8.2014 a navrhla v ňom, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v navrhovateľom napadnutej časti ako vecne a právne
správny potvrdil.
K odvolacím námietkam navrhovateľa uviedla, že prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal
rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stava dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Navrhovateľom
uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania,
pretože pojednávania v skutkovo a právne identických veciach sa konali už od 2.7.2012. Na

základe vykonaných podstatných a rozhodujúcich dôkazov a iných dôležitých skutočností známych
prvostupňovému súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.) a na základe správneho zistenia a posúdenia
skutkového i právneho stavu veci je treba konštatovať, že prvostupňový súd dospel k správnemu,
logickému a riadne odôvodnenému rozsudku v predmetnej veci.
Za nepresné a účelové označila tvrdenie navrhovateľa, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn.
I.ÚS 241/07). V odvolaní navrhovateľ ani nešpecifikoval, na ktoré otázky nedostal odpoveď. Tvrdenia
navrhovateľa nasvedčujú tomu, že tento sa účelovo snaží navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy,
ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom sám nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku,
keď nepodal žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli
zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva.

V súvislosti navrhovateľom namietaného porušenia princípov právneho štátu zo strany odporkyne
uviedla, že jej kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným
právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom
postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené
v zákone o dohľade a ZoCP. Navrhovateľ ako laik mohol sám požiadať odporkyňu o vysvetlenie

jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázala na svoje
predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa vyjadrovala k otázkam namietaným navrhovateľkou (napr.
vyjadrenie k doplnenej žalobe).
K poukazu navrhovateľa v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009
zo dňa 11.4.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu uviedla, že tvrdenie

právneho zástupcu navrhovateľa je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž
primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne
sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR
výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov

osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V predmetnom rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje,
že aj zo súdneho rozsudku zverejnené v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok 25 Cdo 2601/2010)
vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti
pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď
poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to,

že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali
proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho
orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej
spoločnosti.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody
a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka
navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy jej môže vzniknúť škoda.
Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla
by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa teda navrhovateľa voči dlžníkovi stalo fakticky

nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená
doterajším neplnením záväzkov jej dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na
náhradu škody.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení
v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, odporkyňa

uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných
častí označených listín. Zdôraznil, že je podstatné, že okrem toho, že súd na pojednávaní vykonal
jednotlivé listinné dôkazy ich prečítaním, obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako
aj právnemu zástupcovi navrhovateľa a aj odporkyni z inej rozhodovacej činnosti súdu, pretože na
Okresnom súde Bratislava I je podľa jej informácií podaných cca 800 žalôb podaných na rovnakom

skutkovom a právnom základe a od 2.7.2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne
identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi. Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom
navrhovateľov (veriteľom družstva PDSI) advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o.. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obo/283/2006 z 27.2.2008 v zmysle, ktoréhonetreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Podľa názoru
odporkyne súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností a dospel na základe nich k správnemu právnemu posúdeniu veci.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 16.6.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods.
3, v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu
predchádzalo zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na

základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne
právne posúdil a na danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný vznik škody
navrhovateľa a ani nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou
družstva. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust.
§ 129 ods. 3 ZoCP zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda
až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície.

Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4
ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ZoCP zákonom č. 558/2008 Z.z..
Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti
rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa,
že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad
finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo

plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej
investíciou je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov
(ust. § 129 ods. 1 písm. b/ ZoCP, v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo ZoCP vypustené
novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu

NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu,
že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi nesprávnym úradným
postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporkyne.
Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno
podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v

konkurznom konaní žiadnu sumu. To v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri
rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schváleníkonečnejsprávy,akznejbudezrejmé,žedosiahnutývýťažokspeňaženiakonkurznejpodstaty

nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže bude jasné,
že za daných okolnosti navrhovateľ nebude mať šancu od Družstva vymôcť žiadne odškodnenie.
V predmetnom konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo ešte k speňažovaniu
majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu ospeňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na
túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh
bol podaný predčasne.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142
ods. 1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov

konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila a zo súdneho spisu nevyplýva, že by je nejaké
trovy v odvolacom konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.