Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312217613
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8312217613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu I. X., a.s.., so sídlom F. 7, XXX
XX W., G. XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so
sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO 42 176 778, o zaplatenie 1.267,77 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/367/2013-97 zo dňa 06.03.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z úveru.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania
a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 819,92 eur
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému
zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania, ktoré pozostávali zo súdneho poplatku vo výške 22,3
eur a trov právneho zastúpenia vo výške 73,08 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah,
a to zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 29.10.2010. Predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške
1.087,07 eur na nákup spotrebného tovaru, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou pravidelných
mesačných splátok 65,93 eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 39 % ročne. Tento vzťah je preto potrebné
posudzovať pohľad § 52 ods. 1 OZ, keďže vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa

čl. 361 Všeobecných obchodných podmienok je žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať
zaplatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, ak sa klient
dostal do omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace. V zmysle tohto článku Všeobecných
obchodnýchpodmienok,dňa31.1.2012žalobcaodzmluvyospotrebiteľskomúvereodstúpil.Následkom
odstúpenia od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, a preto nárok žalobcu na vrátenie
ním poskytnutých prostriedkov možno hodnotiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovanému bola žalobcom poskytnutá suma 1.087,07 eur a žalovaný uhradil žalobcovi 267,15 eur.

Preto rozdiel medzi vyčerpanou a vrátenou sumou je 819,92 eur. Titulom bezdôvodné obohatenie súd
prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi. Medzi účastníkmi bol dohodnutý úrok z úveru
vo výške 39 % ročne. Tento považoval súd prvého stupňa za rozpor s dobrými mravmi a ako taký za
neplatný, keďže je v rozpore so zákonom. Preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodná.Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie sa týkalo časti
rozsudku, v ktorom bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Uviedol, že nesúhlasí so záverom
súdu prvého stupňa o neprimeranom vysokom úroku z úveru vo výške 39 % ročne. Výška RPMN
v konkrétnom prípade predstavovala 61,61 % a priemerná hodnota RPMN na tento typ úveru bola
v tomto čase 48,34 %. Dohodnutá odplata vo forme úroku za poskytnutie úveru je oproti odplatám,

ktoré požadujú banky vyššia. Je však výsledkom jasnej a zrozumiteľnej dohody účastníkov konania.
Odporcovi peňažné prostriedky na trhu nebankových subjektov poskytol navrhovateľ, pričom na tomto
trhu, ktorý je charakteristický vyšším rizikom nesplácania úveru sú úrokové sadzby prirodzene vyššie
ako na trhu bankových úverov. Banky poskytujú úvery na základe prísnejších podmienok. Z tohto
dôvodu považoval za nesprávne rozhodnutie vo vzťahu k nepriznanému úroku z úveru. Pokiaľ išlo o
zákonné úroky, ktorý uplatnil v podanej žalobe z omeškania. Tieto nijakým spôsobom súd prvého stupňa

neodôvodnil a neuviedol, prečo zákonné úroky z omeškania nepriznal. V tejto časti je rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné, preto navrhol zrušiť rozhodnutiu súdu prvého stupňa a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovenia § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné vo vzťahu k zamietavej časti
žaloby o nepriznaný úrok z omeškania. V podstatnej časti považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol týkajúcu sa úroku z úveru vo výške 39 % za správny. Vo

vzťahy k úroku z úveru súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, ktoré sú dôležité
pre rozhodnutie vo veci a na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Iná situácia však bola pokiaľ išlo o úrok z omeškania, ktorý bol predmetom žaloby žalobcu, ktorý uplatnil
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.267,77 eur od 1.3.2012 do zaplatenie. Napadnutý

rozsudok postráda odôvodnenie zamietnutia žaloby aj v tejto časti a tým, čím toto rozhodnutie v tejto
časti za nepreskúmateľné a túto nepreskúmateľnosť možno vždy hodnotiť ako odňatie práva konať pred
súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keďže minimálne v odvolacom konaní nemôže odvolateľ
reagovať na takéto nepreskúmateľné závery rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu je zrejme, že účastníci konania uzavreli zmluvu o splátkovom spotrebiteľskom úvere dňa
29.10.2010. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 1.087,07 eur na nákup spotrebného
tovaru pre žalovaného. Žalovaný s zaviazal vo forme splátok v počte 24mesačnáj splátok uver splatiť
po 65,93 eur. Prvá splátka sa stala splatnou 15.11.2010. Ročná úroková sadzba bola medzi účastníkmi
dohodnutá na výšku 39 % ročne, RPMN vo výške 46,79 % a priemerná RPMN 47,39 % ročne. Žaloba

odstúpil 8.12.2001 od zmluvy podľa čl. 361 Všeobecných obchodných podmienok a vyzval na úhradu
sumy 1.267,77 eur žalovaného. Táto suma pozostávala z istiny 1.074,57 eur z dlžných úrokov, poplatkov
a poistného vo výške 154,27 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 34,9 eur a
poplatku za odklad mesačných splátok vo výške 4,03 eur. Uplatnil si aj úrok vo výške 39 % ročne zo
sumy 1.074,57 eur od 2.12.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.267,77

eur od 1.3.2012 do zaplatenia.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 OZ, Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 48 ods. 2, Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z odvolania žalobu vyplýva, že namieta zamietnutie prevyšujúcej časti svojho nároku vo vzťahu k úroku
z úveru, ktorý mu nepriznal súd prvého stupňa a úroku u omeškania. Vo vzťahu k úroku z úveru, ktorý
nepriznal súd prvého stupňa v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
súdu prvého stupňa, keďže z uvedeného vyplýva, že nemožno priznať nárok, ktorý je v rozpore so
zákonom a spôsobuje to absolútne neplatnosť takejto dohody podľa § 39 OZ a § 3 ods. 1 OZ. Naviac

k tomuto dodáva.

Odvolací súd z vlastnej činnosti (porovnaj napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 3Co 67/2008), ale
aj z rozhodnutí iných súdov (porov. stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie

obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie.

V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa odvolací súd
komparatívne poukazuje na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť
spravidla 15 %, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby

stanovené národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon
ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí,
nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť môže napríklad stratiť
celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov (Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14) .

Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri
nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná
v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí

vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske
záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Iná situácia však nastala vo vzťahu k úroku z omeškania, ktorý súd prvého stupňa zamietol podľa výroku
rozsudku, teda v prevyšujúcej časti celý nárok žalobcu zamietol, ale vo vzťahu k úroku z omeškania

neuviedol okolnosti, ktoré sa tohto zamietnutia takéhoto nároku týkajú. Preto tak, ako už uviedol odvolací
súd vo vyššie uvedenom texte zrušil rozhodnutie v časti nepriznaných úrokov z omeškania podľa § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vrátil vec v tejto časti na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť opakovane o nároku žalobcu na úrok z

omeškania nateraz je zrejme, že na takýto úrok z omeškania žalobca má nárok a v prípade, žeby súd
prvého stupňa dospel k inému záveru je potrebné takéto zamietavé rozhodnutie riadne odôvodniť.

Vzhľadom k tomu, že bol zrušená časť rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátená na ďalšie konanie,
bol zrušený aj výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným podľa § 224 ods. 3 O.s.p.. Výrok o

trovách medzi žalobcom a vedľajším účastníkom napadnutý odvolaním nebol preto ako taký nadobudol
právoplatnosť podľa § 206 ods. 2 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.