Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. júl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sd/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200663
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa T. W., bytom

W. XX/XX, B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 10, Bratislava
o invalidný dôchodok dňa 3. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. januára 2014 č. 560 424 6010 0.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29. januára 2014 č. 560 424 6010 0 odporkyňa podľa § 70, § 82 a
§ 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 120,30 Eur mesačne, ktorý

mu bol podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento
zvýšenia úrazovej renty od 1. januára 2014 zvýšený na sumu 124,80 Eur mesačne.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník a
výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe zo dňa 16. decembra 2013. Posudkový
záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas
konania o priznanie invalidného dôchodku. Zároveň bol navrhovateľ poučený o tom, že ak by v
budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia,
má možnosť požiadať o opätovné posúdenie svojej invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom žiadal o znovuposúdenie sumy
invalidnéhodôchodkuaopätovnéposúdeniejehozdravotnéhostavu.Uviedol,ženesúhlasísdoručeným
rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku a dožaduje sa opätovného posúdenia tohto rozhodnutia
a zvýšenia sumy invalidného dôchodku.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že na základe podaného opravného

prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie dňa 07. mája 2014. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom
posudku, že navrhovateľ je od 4. júna 2013 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení smierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia,
ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a

vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity od
4. júna 2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä
odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu

vznikuinvalidity.Zdôvodu,ženavrhovateľovisanepodarilospochybniťsprávnosťrozhodnutiaopriznaní
invalidného dôchodku, mala odporkyňa za to, že o jeho žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté
správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne
dôvody preto žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, na pojednávaní dňa 3. júla
2014 vypočul navrhovateľa, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a ostatným
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 16. decembra 2013 požiadal odporkyňu o priznanie invalidného

dôchodku, ktorý žiadal priznať od 4. júna 2013.

Nazákladežiadostibolainvaliditanavrhovateľaposúdenádňa16.decembra2013posudkovýmlekárom
Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, ktorý v odbornom posudku o invalidite, ktorý je súčasťou lekárskej
správy zo dňa 16. decembra 2013 za rozhodujúce zdravotné postihnutie vyjadrené v percentách 45 %

označil choroby podporného a pohybového aparátu- postihnutie končatín zaradené pod kapitolu XV,
oddiel G, položka 44.1. Za iné zdravotné postihnutie, ktoré opodstatňuje zvýšenie percentuálnej miery o
10 % označil dorzalgiu, vnútorné poruchy kolenného kĺbu vľavo. V posudku ďalej konštatuje, že 57 ročný
posudzovaný vyučený nástrojár pracoval v odbore údržbár, zvárač, naposledy opatrovateľská činnosť.
Od 11.03.2009 je nezamestnaný, nepoberá žiadnu dávku. Liečený pre koxartrózu. Dňa 03.04.2013

implantovaná totálna endoporotéza ľavého bedrového kĺbu. Pooperačne rehabilitoval. Pretrváva
porucha chôdze a subjektívne ťažkosti. Pracovná schopnosť zhoršená v dôsledku poškodenia chrbtice
s poruchou statodynamiky a poškodenia poúrazového ľavého kolenného kĺbu s poruchou hybnosti. Na
základe odborných nálezov a objektívne zisteného stavu spĺňa podmienky na uznanie invalidity s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Podľa pracovnej rekomandácie sa navrhovateľ

môže pracovne zaradiť na pôvodnom pracovisku, môže vykonávať prácu len v prostredí bez dlhého
státia a chôdze, práce ľahšieho charakteru na skrátený úväzok. Podľa výroku posudku navrhovateľ je
invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 55 %.

Na základe predmetného posudku vydala odporkyňa dňa 29. januára 2014 preskúmavané rozhodnutie.

Po podaní opravného prostriedku dňa 10.03.2014 bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený
posudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,pobočkySvidníkaposudkovýmlekárom

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice dňa 7. mája 2014,
ktorý v posudku uviedol, že posudzovaný bol v minulosti operovaný na ľavé koleno pre uvoľnenie
väzov a meniskus. V novembri 2012 narazil ľavý bedrový kĺb o kov, následne výraznejšie bolesti
ľavého bedrového kĺbu, preto bolo indikované CT vyšetrenie, ktoré potvrdilo zlomeninu panvičky
ľavého bedrového kĺbu. V apríli 2013 bola vykonaná implantácia TEP ľavého bedrového kĺbu. V

januári 2013 bol operovaný aj pre poúrazovú zlomeninu prvej záprsnej kosti pravej ruky- po preliečení
zlomenina zhojená, bez funkčného deficitu palca na pravej ruke. Pre subjektívne udávanie bolesti
v krížoch bol v júni 2013 vyšetrený aj neurológom, v objektívnom neurologickom náleze prítomná
porucha statodynamiky bedrovej chrbtice bez známok koreňového dráždenia. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie bol označený stav po implantácii TEP ľavej koxy, ktoré odôvodňuje zaradenie do kapitoly XV,

oddielG,položky44.1smieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť45%snavýšenímo10
% pre iné zdravotné postihnutie- bolesti v krížoch bez známok koreňového dráždenia a stav po operácii
ľavého kolena v minulosti. Navrhovateľ bol uznaný invalidný s celkovou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 55 % naďalej. Podľa pracovnej rekomandácie nie je pre navrhovateľavhodné jeho pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, ale na trhu práce áno s obmedzením
schopností len v prostredí bez fyzicky náročnej práce, bez dvíhania a nosenia ťažkých bremien, bez
dlhého státia a chôdze. Posudzovaný môže vykonávať fyzicky ľahšiu prácu, prevažne v sede, so

šetrením chrbtice a dolných končatín, napr. pomocné práce v dielni, v záhradníctve a poľnohospodárstve
za uľahčených pracovných podmienok. Podľa výroku posudku navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 55 %. Invalidita trvá naďalej.

Na základe takto zisteného skutkového stavu krajský súd dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje § 70 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového

poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť následne upravuje ust. § 71 v ods.
1-10.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie

ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z

predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú
činnosť dôchodkového poistenia vykoná posudkový lekár sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie (ďalej len ,,posudkový lekár“).

Podľa vyššie popísaného skutkového stavu je preto nepochybné, že posudkoví lekári, ktorí v
predmetnej veci vypracovali posudok, vychádzali z odborných medicínskych nálezov a ku dňu
posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa konštatovali, že stav navrhovateľa možno považovať
za stav opodstatňujúci jeho invaliditu a v súlade s citovanými ustanoveniami stanovili aj mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 55 %.

Z obsahu posudkového spisu jednoznačne vyplýva, že posudkoví lekári pri vypracovaní predmetného
posudku vychádzali z odborných medicínskych nálezov. Zdravotné poškodenie správne zaradili podľa
prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a správne a v súlade s uvedenými ustanoveniami stanovili aj
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ žiadnym spôsobom

nespochybnil medicínske závery posudkových lekárov a ani súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by
tieto závery vyvracala či spochybňovala. Posudky po vyšetrení navrhovateľa, ako aj na základe jeho
zdravotnej dokumentácie sú jednoznačné so zhodným konštatovaním, že navrhovateľ je invalidný
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 55 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav navrhovateľa v súlade s postupom

ustanovenýmzákonom,pričomichposudkysúúplnéapresvedčivé.Zposudkovjednoznačnevyplynulo,
že zdravotné poškodenie navrhovateľa odôvodňuje určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách 55 %. Správne preto postupovala odporkyňa, ak navrhovateľovi na jeho
žiadosť priznala invalidný dôchodok odo dňa 4. júna 2013.

Zuvedenýchdôvodovsúdpodľa§250qods.2O.s.p.rozhodnutieodporkyneakovecnesprávnepotvrdil.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods.
2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a
odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.