Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200334
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8012200334.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Bc. X. Y., bytom J. XX, I., zastúpeného
advokátom JUDr. Petrom Petkom, Hlavná 29, Prešov, proti žalovanému: Riaditeľ Strednej odbornej
školy Policajného zboru v Pezinku, Fajgalská cesta 2, Pezinok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 29 zo dňa 09. marca 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
č. k. 1S/45/2012-145 zo dňa 21. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/45/2012-145 zo dňa
21. mája 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1S/45/2012-145 zo dňa 21. mája 2014 podľa ustanovenia §

250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zastavil konanie o žalobe, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 29 zo dňa 09. marca 2010, a
to z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene. V odôvodnení uznesenia krajský súd poukázal na
to, že nevykonaním opravnej skúšky nastala podľa § 198c zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998

Z. z.") právna skutočnosť, s ktorou zákon spája skončenie služobného pomeru, pričom rozhodnutie o
skončení služobného pomeru bolo žalobcovi oznámené písomne listom zo dňa 09. marca 2010, ktorý
si žalobca v ten istý deň aj nesporne prevzal. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu,
že mu rozhodnutie nebolo doručené postupom podľa § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), pretože na konanie vo
veci vzniku, zmeny a skončenia štátnej služby príslušníkov Policajného zboru sa nevzťahuje správny

poriadok, a teda jeho aplikácia je vylúčená aj pri doručovaní písomností. Napadnuté rozhodnutie o
skončení služobného pomeru bolo žalobcovi v súlade s § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. oznámené
doručením a podľa § 250b ods. 1 O.s.p. mohol žalobca podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia
žalovaného v lehote do dvoch mesiacov od jeho doručenia, t.j. do 09. mája 2010. Keďže žalobca podal
žalobu až dňa 17. septembra 2010, krajský súd konštatoval, že žaloba bola podaná oneskorene.

Krajský súd v Prešove v uznesení č. k. 1S/45/2012-145 zo dňa 21. mája 2014 označil ako žalovaných:
1/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove a 2/ Riaditeľa Strednej odbornej školy Policajného
zboru v Pezinku, pričom proti žalovanému v 1. rade (Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v
Prešove) konanie zastavil. Tento postup odôvodnil krajský súd tým, že žalobca označil za žalovaného
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Prešov, ktoré však nevydalo rozhodnutie, ktoré je predmetom
preskúmania, a teda nie je žalovaným podľa § 250 ods. 4 O.s.p.. Z dôvodu, že v piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku nie sú upravené ustanovenia týkajúce sa zastavenia konania voči jednotlivým
účastníkomkonania,bolopodľakrajskéhosúdupotrebnéaplikovaťustanoveniatretejčastiObčianskehosúdneho poriadku, a to § 94 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak sa stal účastníkom konania ten, o koho
právach alebo povinnostiach sa v konaní nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolanie zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci krajským súdom, pričom zároveň
uviedol, že v lehote 10 dní dôvody odvolania doplní. Najvyšší súd k tomuto uvádza, že žalobca svoje
odvolanie následne nedoplnil žiadnym podaním.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu
a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu neuviedol, v čom
vidí nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len

„SPS") upravujúci v zmysle § 1
a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SPS odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nemožno vyhovieť.

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Prešov dňa 17. septembra 2010 domáhal vyslovenia
neplatnosti skončenia služobného pomeru preskúmania personálneho rozkazu riaditeľa Strednej
odbornej školy Policajného zboru v Pezinku č. 29 zo dňa 09. marca 2010, ktorým bolo žalobcovi

oznámené skončenie služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňom 10.
marca 2010 z dôvodu podľa § 198c zákona č. 73/1998 Z. z..

Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

Podľa § 198c zákona č. 73/1998 Z. z. služobný pomer policajta v prípravnej štátnej službe sa končí
dňom nasledujúcim po dni, keď v štúdiu zameranom na získanie policajného vzdelania policajtovi nebola
povolená opravná skúška alebo povolenú opravnú skúšku úspešne nevykonal, alebo bol zo štúdia
vylúčený, a tým nesplnil kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania.

Podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, ak to nie je
možné doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne
oprávnený orgán.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného najvyšší súd zistil, že Personálnym rozkazom č. 29 zo
dňa 09. marca 2010 riaditeľ Strednej odbornej školy Policajného zboru Pezinok oznámil žalobcovi
(ktorý bol v prípravnej štátnej službe ako policajt čakateľ vo funkcii študent Strednej odbornej školy
Policajného zboru Pezinok), že mu podľa § 198c zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 10. marca 2010 skončí
služobný pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že dňa 09. marca 2010 vykonal

opravnúskúšku,naktorejbolhodnotenýstupňomnevyhovel.Natomtopersonálnomrozkazejeprimene
žalobcu uvedený rukou písaný dátum 09. marec 2010, hodnosť „stržm." a nečitateľný podpis. V spise
sa nachádza aj Oznámenie riaditeľa Strednej odbornej školy Policajného zboru Pezinok o skončení
služobného pomeru príslušníka Policajného zboru zo dňa 09. marca 2010 adresované žalobcovi, pri
ktorom je pripojená doručenka do vlastných rúk, ktorá preukazuje, že žalobcovi bolo dňa 09. marca 2010

toto oznámenie doručené.

Najvyšší súd nemá pochybnosti o tom, že vyššie uvedené oznámenie o skončení služobného pomeru,
resp. personálny rozkaz boli žalobcovi doručené, oboznámenie sa s týmito listinami žalobca potvrdilsvojím podpisom. Najvyšší súd poukazuje na tvrdenia v žalobe, kde žalobca uviedol, že služobný úrad
mu dňa 09. marca 2010 doručil oznámenie o skončení služobného pomeru.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju

podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Po oboznámení sa s uznesením krajského súdu, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, dospel

najvyšší súd k záveru, že v prejednávanom prípade krajský súd spoľahlivo zistil skutkový stav a aplikoval
naňho relevantné ustanovenia právnych predpisov, keď ustálil, že oznámenie o skončení služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru žalobca osobne prevzal dňa 09. marca 2010 (čo potvrdil svojím
podpisom), a preto žaloba podaná na Okresnom súde Prešov dňa 17. septembra 2010 bola nepochybne
podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia, ktorým Krajský súd v Prešove zastavil konanie proti žalovanému v
1. rade (Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove), najvyšší súd k tomu uvádza, že v
správnom súdnictve je úlohou súdu ustáliť, kto vystupuje v postavení žalovaného správneho orgánu,
aj v prípade, že žalobca označil žalovaný správny orgán nesprávne. Pasívna legitimácia je pritom

viazaná na rozhodnutie, ktorého preskúmania sa žalobca domáha, teda žalovaným je správny orgán,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V prejednávanej veci je žalovaným Riaditeľ Strednej odbornej školy
Policajného zboru v Pezinku a nebolo potrebné, aby krajský súd v záhlaví uznesenia označoval ako
žalovaného aj Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove a konanie voči tomuto žalovanému
zastavoval podľa § 94 ods. 3 O.s.p.. Nejedná sa však o takú vadu v postupe súdu, ktorá by odôvodňovala

zrušenie uznesenia krajského súdu v uvedenej časti, a to najmä s ohľadom na to, že krajský súd
správne ustálil, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove nevystupuje v prejednávanej veci
v postavení žalovaného a tiež z dôvodu, že konanie ako celok bolo v konečnom dôsledku zastavené a
toto rozhodnutie krajského súdu je správne.

Z uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/45/2012-145 zo dňa 21. mája 2014 podľa § 250ja ods. 3 veta druhá
a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1

O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému
trovy konania podľa zákona neprináležia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.