Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/224/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218097
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312218097.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, za ktorú
koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporkyni: Slovenská republika a v
jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo

dňa 25. marca 2014 pod č.k. 15C/17/2013-21 a proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 5. februára
2015 pod č.k. 15C/17/2013-40, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni
domáhala zaplatenia sumy 175 eur ako náhrady škody a sumy 553,20 eura ako nemajetkovej ujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá jej
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom pod
sp.zn. 11Er/237/2003. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. a/, d/, § 4 ods. 1 písm. a/,§
9 ods. 1, 2, a § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1-3 a § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ust. § 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 1, 2 zák.
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len „Exekučný poriadok“). Z hľadiska skutkového
stavu mal za preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn.

11Er/237/2003 podala oprávnená súdu dňa 23.11.2010 žiadosť o zmenu exekútora a exekučný súd
jej návrh zamietol uznesením zo dňa 10.10.2011 pod č.k. 11Er/237/2003-23. Uviedol, že počas doby
od podania návrhu na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k žiadnej škode, pretože pôvodný exekútor má
podľa zákona oprávnenie a povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Pokiaľ by v dôsledku
nedodržania lehoty na rozhodnutie o zmenu exekútora mala navrhovateľke vzniknúť škoda, bolo
potrebné preukázať, že vznikla v príčinnej súvislosti s nedodržaním uvedenej lehoty, čo navrhovateľka

nepreukázala. Nepreukázala žiaden dôkaz, že škoda spočíva v zmenšení jej majetku alebo ušlom
zisku. V časti nemajetkovej ujmy poukázal na postup navrhovateľky spočívajúci v množstvách žalôb
a exekučných podaní a ustanovenie § 1 OSP. Uviedol, že navrhovateľka sa dožaduje ochrany svojich
práv, dôsledného dodržiavania zákona, ktoré v zmluvných spotrebiteľských vzťahoch nedodržiava. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP a odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože
si žiadne nežiadala.Navrhovateľka proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu
účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietala, že súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a teda po
tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom rozhodovaní bol

viazaný ust. § 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z.z..
Svojim rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Vytkla
mu, že odôvodnenie o zániku nároku na náhradu uplatnenej škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom založil na nedôveryhodnosti údajov, čo platné právo nepozná. Samotná nedôveryhodnosť
údajov však nič nemôže zmeniť na tom, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Poukázala na to, že súd prvého

stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, i napriek tomu, že
zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za
situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna
istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského

súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentovala, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho
úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti,

atď. Rovnako tak Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom
vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote
a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento
nedostatokjejnemôžebyťdávanýzavinu.Zaprejavnesústredenejčinnostisúduprvéhostupňaoznačila
jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko

vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201,§ 204 ods. 1 OSP) a zistení, že
odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221
ods. 1 písm. f/, h/ OSP.

Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa navrhovateľka domáha zaplatenia sumy 175 eur z
titulu náhrady škody a sumy 553,20 eura z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzniknutých jej v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/237/2003.

Nesprávny úradný postup namietala navrhovateľka v nerozhodnutí o zmene exekútora v zákonnej 30-
dňovej lehote.
Na námietku odvolateľky, ktorá okrem nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne zisteného
skutkového stavu, vytýkala i odňatie mu možnosti konať pred súdom a na zákonnú povinnosť
odvolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 OSP, zaoberal sa odvolací súd prioritne
otázkou, či konanie v danej veci netrpí niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a-g/ OSP
(či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Základnou zásadou nášho civilného procesu je zásada

ústnosti, ktorej prejavom je povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem
prípadov, ak to vylučuje zákon (§ 115a OSP) alebo celkom výnimočne osobný predpis. Prejednanie
veci bez nariadenia pojednávania predstavuje výnimku zo zásady ústnosti a priamosti nášho civilného
procesu. Na to, aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej bez nariadenia pojednávania, musia
byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: a/rozhodnutie vo veci samej nie je v rozpore s
požiadavkami verejného záujmu, b/ vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov

predložených účastníkmi, c/ účastníci s rozhodnutím vo veci bez pojednávania súhlasia alebo sa
výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Zároveň má súd mandukačnú povinnosť poučiť
účastníkov o možnosti vzdať sa práva na verejné prejednanie veci, ako aj práva na rozhodnutie veci
bez nariadenia pojednávania. Súd je povinný poučiť účastníkov aj o skutočnosti, že vzdanie sa práva
na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, ako aj vzdanie sa práva na prejednanie veci sa

vzťahuje nielen na konanie na súde prvého stupňa, ale aj na odvolacie konanie.

V danej veci súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom na jeho verejnom vyhlásení podľa § 115a ods. 2
OSP, bez prejednania veci na verejnom pojednávaní. Ustanovenie § 115a OSP je výnimkou zo zásady
ústnosti a priamosti občianskeho súdneho poriadku, t.j. civilného procesu. Na jeho aplikáciu však musia

byť splnené kumulatívne tri základné podmienky, a to: a/ rozhodnutie vo veci nie je v rozpore s verejným
záujmom, b/ vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov a c/ účastníci s rozhodnutím
vo veci bez pojednávania súhlasia alebo sa vzdajú výslovne práva na verejné prejednanie veci. V
prejednávanej veci posledná podmienka, t.j. aby účastníci konania vyjadrili svoj súhlas s prejednávaním
veci bez nariadenia pojednávania, absentuje. Zároveň absentuje povinnosť súdu poučiť účastníkov o

možnosti vzdať sa práva na verejné prejednanie veci, ako aj práva na rozhodnutie veci bez nariadenia
pojednávania. Súd prvého stupňa v danej veci nemal splnené podmienky na uplatnenie a aplikáciu
ustanovenia § 115a OSP, t.j. podmienky na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania. Rozhodol
podľa § 115a ods. 2 OSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť ani v drobných sporoch.
Predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01. 01. 2013 (zákonom č. 335/2012 Z.z.), konanie

v danej veci bolo začaté dňa 28. 09. 2012. Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení k tejto
novele, súd prvého stupňa mal v danej veci postupovať podľa predpisu platného v čase začatia konania.
Odhliadnuc od tejto skutočnosti, odvolací súd je toho názoru, že aj v prípade drobných sporov, v ktorých
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, musia byť vyššie uvedené základné podmienky pre vyhlásenie
rozhodnutia bez prejednania veci splnené. Vdanej vecimalsúd prvého stupňa najskôr poučiť účastníkov

konania o možnosti vzdať sa práva na verejné prejednanie veci, ako aj práva na rozhodnutie veci bez
nariadenia pojednávania a až následne, po získaní súhlasu, resp. výslovného práva vzdať sa verejného
prejednania veci, mohol vo veci rozhodnúť podľa § 115a OSP. Ak tento súhlas účastníkov v danej veci
nemal, je potrebné konštatovať, že nemal splnené podmienky na takýto postup, čím odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom a tým právo na spravodlivý proces.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého
stupňa vo veci opätovne rozhodne, v prípade postupu podľa § 115 ods. 2 OSP najskôr poučí účastníkov
konania o možnosti vzdať sa práva na verejné prejednanie veci, ako aj práva na rozhodnutie veci bez

nariadeniapojednávaniaaažnáslednevovecirozhodne,pričomsvojerozhodnutienáležitýmspôsobom
odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i s námietkami odvolateľky vznesenými v odvolacom konaní tak, aby
bolo odvolacím súdom preskúmateľné. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania
odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

V predmetnej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 5. februára 2015 č.k. 15C/17/2013-40 vyzval
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 20 eur podľa položky číslo
7a Sadzobníka súdnych poplatkov.Navrhovateľka uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním dôvodiac, že napadnuté uznesenie
neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je odôvodnenie, ďalej namietala, že súdny poplatok bol
nesprávne vyrubený, nakoľko podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, spoplatneniu podlieha

iba podanie žaloby na náhradu škody, nepodliehajú spoplatneniu ďalšie úkony vo veci samej, ako
sú odvolanie, dovolanie a pod. Namietala, že podala odvolanie proti rozsudku a nie žalobu a súd
nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, nakoľko v
prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo

nesprávnym úradným postupom. Podľa ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bol
návrh podaný pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012, a preto je
nutnéaplikovaťprávnystavplatnýdo30.09.2012.Žiadalanapadnutéuznesenievcelomrozsahuzrušiť.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania,
teda v znení účinnom od 15. 06. 2013 do 30. 11. 2013 (ďalej len „citovaného zákona“), súdne poplatky
(ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na
návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí

prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci

samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len
„sadzobníksúdnychpoplatkov“)jesúdnypoplatokzožalobyna náhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur.

V tejto časti je predovšetkým potrebné poznamenať, že do účinnosti novely Zákona o súdnych
poplatkoch vykonanej zák. č. 621/2005 Z.z. boli podľa § 4 ods. 1 písm. c/ súdne konania vo veciach
náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
oslobodené od poplatku. Uvedená novela však od 01. 01. 2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo
dôvodová správa odôvodnila reakciou na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu

škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený
nový paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 3.000,-Sk. Ďalšou novelou Zákona
o súdnych poplatkoch vykonanou zák. č. 273/2007 Z.z. účinného od 01. 07. 2007 bolo ust. § 4 ods. 1
doplnené o písm. k/, ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom od poplatku zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná
zmena v tomto smere bola uskutočnená zák. č. 286/2012 Z.z., ktorým sa zmenil Zákon o súdnych
poplatkoch s účinnosťou od 01. 10. 2012 a ktorým bolo z ust. § 4 ods. 1 vypustené písm. k/ a vSadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a v znení, podľa ktorého z návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k

tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
na súdoch. Znamená to potom, že po 01. 10. 2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú
oslobodené od poplatkovej povinnosti, a preto navrhovateľke v súvislosti s podaním takéhoto návrhu,
ktorá je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, vzniká podľa § 5

ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v
týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie,
resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vzniká
podaním odvolania a dovolania. V tomto smere navrhovateľkou predkladané úvahy, že spoplatneniu
podlieha len podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie i ďalšie úkony vo veci samej, akým je i odvolanie,

sa odvolací súd nestotožňuje. V tejto súvislosti ďalej poznamenáva, že tieto úvahy navrhovateľky
nielenže sú rozporné s vyššie citovanou zákonnou úpravou, ale je ich potrebné hodnotiť ako tendenčné
a účelové, keď zákonodarca nad akúkoľvek pochybnosť v Zákone o súdnych poplatkoch za poplatníka v
odvolacom konaní označuje odvolateľa a ani poznámka k položke 7a v Sadzobníku súdnych poplatkov
jeho poplatkovú povinnosť nevylučuje, resp. neurčuje iný režim (ako napr. poznámka k položke 13,

spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16, poznámka k položke 9, atď.). I keď tvrdenie
navrhovateľky o vylúčení analógie v poplatkových veciach je súladné s ustálenou judikatúrou a odvolací
súd ho ani nespochybňuje, uložením poplatkovej povinnosti za odvolanie voči rozhodnutiu vo veci
samej v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov

podliehajúcich poplatkovej povinnosti a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku.
Neobstojí ani odvolávanie sa navrhovateľky na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 39/2007
riešiaci právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá.

Za situácie, že v prejednávanej veci ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, začaté na návrh
navrhovateľky dňa 28. 09. 2012, t.j. pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z. a že odvolanie proti
zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľka predložila dňa 07. 05. 2014, t.j. po jeho
účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti navrhovateľky ako odvolateľky i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. 10. 2012 a to § 18ca Zákona o súdnych

poplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže byť sporu o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy
je vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu spoplatňovania založeného zák. č. 286/2012 Z.z.. Pre
danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu, ktorý sa má spoplatniť pod niektorú z častí
tejto zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie tejto otázky si treba uvedomiť, že právna úprava
súdnych poplatkov pracuje s legislatívnou skratkou „poplatkový úkon“, pod ktorú zahŕňa jednotlivé úkony

alebo konania súdov vykonávané na návrh a tiež úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry.
Pretože odvolanie je úkonom účastníka konania, je vylúčené, aby mohlo byť úkonom orgánu štátnej
správy súdov alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na vykonanie určitého úkonu súdom.
Z charakteru odvolania vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného konania a to konania odvolacieho.
V súvislosti s poplatkovou povinnosťou navrhovateľky za odvolanie je takto potom rozhodujúce, či

odvolacie konanie bolo začaté do 30. 09. 2012. Preukázateľne v tomto prípade odvolacie konanie
začalo podaním odvolania dňa 07. 05. 2014 a v súvislosti s podaním odvolania vznikla navrhovateľke
poplatková povinnosť. Preto správne súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyrubil navrhovateľke
za podané odvolanie súdny poplatok, aplikujúc tak platnú právnu úpravu, účinnú v čase vzniku
poplatkovej povinnosti a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 20 eur v súlade

s položkou 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Reagujúc na námietku navrhovateľky uvádzanú v jeho odvolaní o nepreskúmateľnosti napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd len dodáva, že i keď súčasťou základného práva účastníka
súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.

1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
je i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, tomuto právu zodpovedá i odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia beztoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj IV. ÚS 115/03).
Podstatou súdneho rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv a
nie prepiaty formalizmus pri vyhotovení súdneho rozhodnutia. Hodnotiac preskúmavané uznesenie

súdu prvého stupňa vo svetle týchto záverov, odvolací súd považuje tvrdenie navrhovateľky o jeho
nepreskúmateľnosti za nedôvodné. Predmetné rozhodnutie totiž obsahuje zákonom požadované
náležitosti podľa § 169 ods. 1 OSP a to označenie súdu, ktorý ho vydal, účastníkov konania a veci, výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ako i deň a miesto vydania uznesenia. Z jeho odôvodnenia (bez
ohľadu na to, že nie je obsiahnuté v oddelenej časti s výslovným uvedením nadpisu Odôvodnenie) tiež

nad akúkoľvek pochybnosť plynie, že súdny poplatok bol navrhovateľke vyrubený za odvolanie, v akej
výške a podľa akého ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch (položka č. 7a sadzobníka).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.