Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205864
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714205864.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. V. XX, XXX XX O., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie zmenkovej sumy 347,- € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 347,- € spolu so 6 % ročným
úrokom zo zmenkovej sumy 347,- € od 06.04.2011 do zaplatenia a tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 1,16 €, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- €, pričom prvá
splátka bude splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom bude doručený tento rozsudok
a ďalšie splátky budú splatné vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade,
ak odporkyňa nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.04.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 11.04.2014, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
347,- €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 347,- € od 21.01.2011 do zaplatenia, 6 %

ročný úrok zo zmenkovej sumy 347,- € od 06.04.2011 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina
% zmenkovej sumy, teda 1,16 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 83,04
€ s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 20,50 €.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy

na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra
navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty. Zároveň navrhovateľ poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa dňa 26.03.2010 na zmenkovú sumu 347,- €, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 21.01.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
26.03.2010 (dátum vystavenia) na sumu 347,- €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 21.01.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu čiastku. Keďže zmenková

listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

Dňa 20.08.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval odporkyni kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Odporkyňazásielkuprevzaladňa26.08.2014,vyplnenétlačivoCnaodpoveďaniinépísomnévyjadrenie

však súdu nedoručila.

Podaním zo dňa 20.11.2014, súdu doručeným dňa 27.11.2014, oznámil subjekt Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Uznesením č.k. 10C/61/2014-45 zo dňa 16.12.2014 súd konanie prerušil do rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci vedenej na tunajšom súde
pod sp. zn. 16Er/33/2012, a to za účelom ustálenia, či nie je v prejednávanej veci daná prekážka res
iudicata. Dôvod prerušenia konania odpadol dňa 04.01.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie
Okresného súdu Zvolen č.k. 16Er/33/2012-11 zo dňa 18.10.2012, ktorým bola zamietnutá žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podaním zo dňa 21.12.2015, súdu doručeným dňa 22.12.2015, navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, teda naďalej si uplatňoval zmenkový úrok len vo
výške 0,06 % denne. Na základe toho súd uznesením č.k. 10C/61/2014-84 zo dňa 27.04.2016 konanie

zastavil v časti o zaplatenie zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne.

Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v
§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu.

Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo 601100751, zmenka bola vystavená vo
Zvolene dňa 26.03.2010 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B“ zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne, keď

zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka
obsahuje zmenkovú sumu 347,- € a dátum začiatku úročenia 21.01.2011. Ako vystaviteľ zmenky je
uvedená J. I., trvalé bydlisko: V. A. XXXX/XX, XXX XX O., a tiež je uvedené rodné číslo. Na druhej strane
je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný podpis.

Z prednesu odporkyne na pojednávaní dňa 03.12.2014 súd zistil, že si brala pôžičku od firmy
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorú z dôvodu ochorenia matky nebola schopná splácať. V súčasnosti jej
finančne vypomáha aj priateľ, je ochotná zaplatiť to, čo si požičala, avšak nie tie strašne vysoké úroky.
Dlžnú sumu by bola schopný splácať v splátkach, nakoľko musí prispievať matke na pobyt v domove
dôchodcov.

Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“),
majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných
zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej

dohodnutej výške.
Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku,
pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečnýsľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno

previesť indosamentom ( rubopisom).
Podľa článku I § 17 ods. 1 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že

návrh navrhovateľa je v rozsahu, v ktorom ho nevzal späť, čiastočne dôvodný.

Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19
nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v

ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91 a nasl.
zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto bolo uvedené
sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v Slovenskej

republike.

Predložená zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.
2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie.

Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s
§ 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že odporkyni bola zmenka predložená
na platenie dňa 06.04.2011.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť
vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový

zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj
platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako
osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z
ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon

ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba nepodnikateľ, zatiaľ čo
remitentom obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem
iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia

pozícia nebola rovnaká alebo obdobná. Avšak bez ohľadu na to, aj keby sa jednalo o subjekty s
rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti
súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je
plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom
je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení

obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo
všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu
zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednakkorektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného
práva.

Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých

mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám

slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné

prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť
na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje
v danom prípade pri zmenkovej sume 347,- € za jeden kalendárny rok nárast dlhu odporkyne voči
majiteľovi zmenky o 316,63 €. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a
dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná

úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských
úveroch v rozmedzí 6,66 - 15,04 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 5,85 - 6,20
% ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.

Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako právny úkon,

ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 %
ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore
s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa
dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky
na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu, čo vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, podľa ktorého „Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Na rozpor zmenkového úroku s dobrými mravmi v prejednávanej veci poukázala aj odporkyňa. Z
dôvodu neplatnosti úrokovej doložky na zmenke súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal
od odporkyne zmenkového úroku, zamietol. Na tomto posúdení nič nemôže zmeniť skutočnosť, že
navrhovateľ vzal návrh späť v časti zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, nakoľko na
základeabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu(vdanomprípadeúrokovejdoložkynazmenke)nemožno

priznať žiadne plnenie.

V zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona zostala navrhovateľovi možnosť
postihom žiadať od odporkyne zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo
výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi

zmenkovú sumu 347,- € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 347,- € od 06.04.2011 do
zaplatenia a tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,16 €.

Prisúdenú sumu súd umožnil odporkyni splácať navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach v
súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom k tomu, že odporkyňa v priebehu konania poukázala na svoju

nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu.

O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania
znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak malúčastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, a tiež v spojení s ust. § 151
ods. 1 O.s.p. Čo sa týka zastavenia konania v časti zmenkového úroku prevyšujúceho sadzbu 0,06 %
denne, toto procesne zavinil navrhovateľ, nakoľko v tejto časti návrh nevzal späť v dôsledku správania

odporkyne. Súd následne zamietol návrh v časti o zaplatenie zvyšných zmenkových úrokov. Navrhovateľ
bol teda neúspešný v celej časti uplatnených zmenkových úrokov, ktoré v kapitalizovanom vyjadrení
ku dňu podania návrhu na začatie konania predstavovali čiastku 1.026,25 €. Odporkyňa bola teda v
konaní pri bránení svojho práva úspešná v prevažujúcej časti a ako úspešný účastník by mala nárok
na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a ani z obsahu

súdneho spisu nevyplynulo, že by jej boli nejaké trovy vznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Od úspechu odporkyne sa odvíja aj úspech vedľajšieho účastníka na jej strane, ktorý si však rovnako
náhradu trov konania neuplatnil, preto ani vedľajšiemu účastníkovi súd túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu).