Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201726
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,

PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 31 303 862, zastúpeného JUDr.
Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra
životného prostredia Slovenskej republiky č. 6222/2013-1.10 (27/2013-rozkl) zo dňa 19. júla 2013, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/228/2013-93 zo dňa 10. decembra
2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/228/2013-93 zo dňa
10. decembra 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky

Rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 6222/2013-1.10 (27/2013-rozkl) zo

dňa 19. júla 2013 bol podľa § 61 ods. 2, ods. 3 v spojení s § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 3949/2013-2.2 zo dňa 13. mája 2013, ktorým
na základe žiadosti Loveckého spolku Hunčiak zo dňa 31.01.2013 v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3
písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 543/2002 Z.z.“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní povolil výnimku zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 543/2002 Z.z., a to usmrtiť - odstreliť jedného jedinca

medveďa hnedého v poľovnom revíri Šponga, držať ho a prepravovať.

II.
Konanie na súde I. stupňa

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutie a postup

žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo
zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého
právnemu režimu toto konanie podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo

postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený
na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu
práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie
svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie
tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania.

Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto
povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku.
Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník
nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym
spôsobom nevyjadruje.

Účastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré
zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k
jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým
i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam
účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov

povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s
dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska
všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny
orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má
možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda

vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá,
alebo ostane v stanovenej lehote nečinný.

Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa
ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie

správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanoviska ŠOP SR boli
podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce
sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území či lokalite. Podkladmi mali byť aj

skutočnosti všeobecne známe ako aj skutočnosti známe ministerstvu z jeho činnosti. Je nesporné, že
žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Bolo mu
oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený, nestačia, má v zmysle § 23
Správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.

Podľa názoru krajského súdu zmyslom oprávnenia koncipovaného v § 33 Správneho poriadku je
predchádzanie neskorším možným námietkam účastníka konania, ktoré by mohlo viesť k prieťahom v
konaní alebo k iným komplikáciám, pričom v prejednávanej veci žalovaný porušil samotný účel tohto
ustanovenia. Neodôvodnene spôsobil prieťahy v konaní tým, že neumožnil žalobcovi realizáciu práva
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a to poskytnutím kópie spisu na jeho žiadosť. Aj pre správny

orgán by bolo účelnejšie a rýchlejšie zaslať žalobcovi kópiu spisu poštou ako zabezpečiť prítomnosť
zamestnanca, ktorý umožní žalobcovi osobne nahliadať do spisu a až potom mu poskytnúť kópiu spisu.

Uvedený postup žalovaného bol teda podľa názoru krajského súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení
s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním

rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu
ichzistenia,prípadnenavrhnúťichdoplnenie.Žalobcanavyševovyjadreníkzačatémukonaniuvýslovne
žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Krajský súd je toho názoru, že za daných
okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné
podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie či už v elektronickej podobe,

alebo doručením ich fotokópií (za náhradu nákladov s tým spojených). Právo účastníka vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že
pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, a každým z nichsa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne
realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu. Právo účastníka na kópiu spisu sa teda
neviaže na jeho osobnú prítomnosť pri nahliadaní do spisu, ale o kópiu spisu môže požiadať aj poštou,

čo je vo väčšine prípadov efektívnejšie a ekonomickejšie nielen pre samotného účastníka konania, ale
aj pre správny orgán.

Pre daný prípad je však nutné podľa názoru krajského súdu konštatovať, že žalobca je častým
účastníkom týchto konaní, pozná názor zainteresovaných správnych orgánov a napokon bol vo

všeobecnej rovine oboznámený s podkladmi rozhodnutia (podrobne až v prvostupňovom rozhodnutí...)
a mohol na ne reagovať v rozklade. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý
neumožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania plnohodnotne realizovať v rámci konania právo
vyplývajúce z § 32 ods. 2 Správneho poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru krajského
súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté
rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.

Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci krajský súd rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa
povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S 233/07) konštatuje,
že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je
zabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym

druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť
výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí
zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený
niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z.

Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom
počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok
prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou
by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.
Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy,

keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť
ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ako súd v minulosti
konštatoval v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má
byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán
v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných

medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby
bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť
obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej
realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest
jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír,

ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa
názoru krajského súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu
hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho
druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre
človeka.

ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/446/2013 zo dňa 05.03.2013 uvádza: „..., že zhodnotením
kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území
európskeho významu, v ktorom odporúčame povolenie výnimky.“ Všetko nasvedčuje tomu, že tento
chránený druh živočícha v tejto oblasti prosperuje a jeho populácia narastá. ŠOP SR zároveň uviedla,

že podklady ku škodám uvedeným v žiadosti boli preverené a považuje ich za opodstatnené.

Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie
medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných
miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Šponga je zvýšený stav

populácie medveďa hnedého.

V konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie doložil žiadateľ svoju žiadosť aj listom
obce Baláže zo dňa 07.02.2013, v ktorom obec žiadala usmrtiť medveďa hnedého, ktorého výskyt abezprostredný kontakt s občanmi obce bol zaregistrovaný predovšetkým v lokalite „Banská“ v západnej
časti obce, v lokalite pod „Filipkovou“ v severozápadnej časti obce a na severozápadnej ceste spájajúcej
kostol s lokalitou pod „Filipkovou“... Obyvatelia obce sa obávajú o svoje zdravie a majetky, po 21. hodine

nevychádzajú zo svojich príbytkov v čase dozrievania ovocných plodov.

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky
výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a

skutočností odporučila požadovanú výnimku udeliť vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie
zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b)
a i) Štatútu štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vydaného rozhodnutím ministra životného
prostredia Slovenskej republiky z 05.12.2007 č. 76/2007-1.8. ako odborná organizácia zabezpečuje
aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany
prírody a vykonávame prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane

zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave.

Žalovaný žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje
ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska
i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených

týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom
jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť
s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných
v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri
súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Výskyt aj väčšieho

počtu jedincov medveďa na danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na
odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o
ochrane prírody.

Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného

výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca
medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr),
ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov,
nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším
počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny.

Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu nie je možné zatiaľ
explicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je výsostne naliehavá), nakoľko v danom poľovnom revíri
môžu byť pozorované aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného
revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v

rámci susediacich poľovných revírov).

Krajský súd sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013
zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok,
či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v

nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ
je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa
s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej
lokalite, kde je veľkú migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a
nedostatok prirodzenej plachosti).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách
spôsobených medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa
„strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa

neodbornému (laickému) charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav
a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom
pre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života
a zdravia, t. j. predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto konkrétnom prípade, preukazujú, že sa jednalo o miesta stretov, ktoré
sú jednoznačne atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských

obydlí)ataktiežjenepochybné,žejedinecpohybujúcisavintraviláneobce,čivblízkostiľudskýchosídiel
je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované, znaky plachosti.

Agresivitu konkrétneho jedinca podľa názoru krajského súdu skúmať netreba (s najväčšou
pravdepodobnosťou by už bolo neskoro na prevenciu...), nakoľko výnimky sa udeľujú v zmysle § 40

ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. V zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002
Z.z. je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo
životevznikne,uvedenéustanovenienepochybnestrácanavýzname.Ideopreventívneopatrenie,preto
povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t. j. jedinca vykazujúceho
agresívne správanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3
písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z.

Záverom krajský súd uviedol, že žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie
odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude
ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia,
ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí.

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i
postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal.

III.
Odvolanie

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté
rozhodnutie žalovaného zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov
konania.

Rozsudok krajského súdu považuje žalobca za nesprávny z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní uviedol, že v priebehu celého konania poukazoval na skutočnosť, že udelenie výnimky
na usmrtenie medveďa hnedého nemôže naplniť cieľ sledovaný jej udelením, ktorý je vyjadrený v

zákonom uznanom dôvode, pre ktorý sa výnimka z ochrany tohto chráneného živočícha môže udeliť, ak
nebudú zároveň splnené ďalšie predpoklady nevyhnutné k tomu, aby nedochádzalo k synantropizácii
medveďa hnedého, a to predovšetkým zabezpečenie úrody a hospodárskych zvierat primeranými
zabezpečovacími opatreniami, vykonanie opatrení v oblasti nakladania s odpadmi, neprikrmovanie
medveďa hnedého poľovníkmi, stanovenie podmienok realizácie výnimky tak, aby bolo možné skutočne

usmrtiť problémového jedinca a zabezpečenie ochrany biotopov medveďa hnedého.

Poukázaním na Smernicu Rady č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 a na Inštrukciu pre vytváranie plánov
pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie (Guidelines for population level management plans
for large carnivores) pripravená Európskou iniciatívou pre veľké šelmy (Large Carnivore Initiative for

Európe) pre Európsku komisiu 2008 žalobca uviedol, že z tejto inštrukcie, jej prílohy č. 2 vyplýva, že
ohrozenie bezpečnosti obyvateľstva a vznik hospodárskych škôd, ako aj osobná bezpečnosť, môžu
byť dôvodom, pre ktorý možno v určitých prípadoch súhlasiť s usmrcovaním jedincov veľkých šeliem
napriek ich statusu druhov európskeho významu. Popri tom však musia byť splnené početné podmienky,
ktoré zabezpečia, že poľovanie na tieto druhy, alebo vydávanie povolení na usmrcovanie jedincov týchto

druhov, je kompatibilné s ich ochranou. Vychádzajúc z tejto prezumpcie uvedený dokument akceptuje
poľovanie, či udeľovanie výnimiek na usmrtenie jedincov týchto druhov za akceptovateľné len pokiaľ sú
splnené podmienky v nej uvedené.Zo žalobcom uvedených častí „Inštrukcie“ podľa jeho názoru vyplýva, že udelenie výnimiek zo zákazov
usmrtiť jedincov živočíšneho druhu európskeho významu, musí byť založené na komplexnom pláne pre
manažment celej populácie druhu európskeho významu a jej biotopu. Podmienkou sine qua non pre

rozhodnutie o udelení výnimky, ktoré možno považovať za rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore s cieľom
ochrany druhu európskeho významu je, že takéto rozhodnutie musí vychádzať zo zdokumentovaného
stavu populácie, pričom stavom tejto populácie sa rozumie nie len jej početnosť, ale aj sociálna štruktúra
tejto populácie. Výsledky udeľovania výnimiek musia byť porovnávané s cieľmi zakotvenými v pláne
manažovania.Rovnakomusíbyťstanovenáminimálnaveľkosťpopulácieapriudeľovanívýnimiekmusia

byť brané do úvahy všetky úmrtia zapríčinené ľuďmi.

Podľa žalobcu rovnako z „Inštrukcie“ vyplýva, že opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie
následkov ohrozenia veľkými šelmami, musia byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné
a uprednostňované pred možnosťou udeľovania výnimiek na usmrtenie veľkých šeliem.

Ako vyplýva z informácií zverejnených na webovom sídle ŠOP SR www.sopsr.sk, ŠOP SR realizuje
v súčasnosti projekt Výskum a monitoring veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku, ktorý trvá od
01.06.2009 do (po predĺžení) 30.06.2014. Z toho istého zdroja možno zistiť, že dôvodom realizácie
projektu je skutočnosť, že ochrana a manažment veľkých šeliem na Slovensku prebieha v súčasnosti
len na základe „odborného odhadu“, pretože neexistujú relevantné komplexné vedecké údaje o ich

populáciách a nie je pre nich zavedený jednotný monitoring.

Ďalej žalobca uviedol, že napriek každoročne udeľovaným desiatkam výnimiek zo zákazu usmrtiť
jedincov medveďa hnedého, nemožno nájsť v žiadnom z doterajších rozhodnutí o udelení výnimky
žiadne vyhodnotenie vplyvu na medvediu populáciu, či na výnimkou sledovaný cieľ.

Reagujúc na závery krajského súdu, vyslovené v napadnutom rozhodnutí, nemožno podľa názoru
žalobcu nájsť odpoveď na otázku, na základe akých skutkových okolností, vyplývajúcich zo spisu
správneho konania, či vyjadrení žalovaného, vyvodil záver, že udelená výnimka môže skutočne viesť k
naplneniu, žalobca uznáva, že legitímneho cieľa. Táto okolnosť musí byť preukázaná skutočnosťami,

vyplývajúcimi z dokazovania. Inak nie je možné podľa žalobcu skonštatovať, že bolo preukázané, že
udelenie výnimky sleduje legitímny cieľ.

V predmetnej veci krajský súd napriek tomu, že odobril postup žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu, na základe ktorého udelili výnimku z ochrany v záujme verejného zdravia, alebo verejnej

bezpečnosti ľudí, neuviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétne úvahy, ktoré ho viedli k záveru,
že realizáciou udelenej výnimky bude verejnému zdraviu, či verejnej bezpečnosti poskytnutá vyššia
ochrana. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery z pracovného stretnutia, ktoré sa konalo na
riaditeľstve ŠOP SR dňa 25.02. 2014.

Bez ohľadu na skutočnosť, že uvedené pracovné stretnutie sa uskutočnilo v roku 2014, podľa názoru
žalobcu tieto závery potvrdzujú, že udeľovanie výnimiek, tak ako v konkrétnom prípade, bez toho, aby
boli prijímané opatrenia, ktoré účinne zabránia synantropizácii medveďa hnedého, jeho prenikaniu do
blízkosti ľudských sídiel, nie je spôsobilé viesť k naplneniu zákonného dôvodu a z tohto dôvodu takéto
rozhodnutie nemôže byť považované za zákonné.

Žalobca sa nestotožni ani s názorom krajského súdu, podľa ktorého napriek tomu, že žalobcovi bola
upretámožnosťkonaťpredsúdomvsprávnomkonanízákonomustanovenýmpostupom,niejepotrebné
rozhodnutie žalovaného zrušiť, lebo je vecne správne. Takýto výklad piatej časti druhej hlavy O.s.p. by
urobil z ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. obsolétne ustanovenie, keďže súd apriórne posúdil k akému

rozhodnutiu by správne orgány dospeli, ak by k tejto vade nedošlo.

IV.
Vyjadrenie k odvolaniu

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdil. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na svojom písomnom vyjadrení č. 60382/2013 zo
dňa 28.11.2013.Na námietky týkajúce sa toho, že udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôže naplniť
cieľ sledovaný jej udelením, ak nebudú zároveň splnené ďalšie predpoklady a poukázaním žalobcu
na dokument „Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie“

žalovaný uviedol, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky vznesené v žalobe, ktoré
už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa muselo ministerstvo ako
odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým žalobou. Inak by potom
preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu
pre podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa piatej časti druhej

hlavy O.s.p.

K námietke žalobcu, že v prípade povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého by mali byť
podmienky realizácie stanovené tak, aby bolo možné skutočne usmrtiť problémového jedinca a
zabezpečenie ochrany biotopov medveďa hnedého žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných

biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého, ktorá sa realizuje predovšetkým v chránených
územiach prostredníctvom starostlivosti o biotopy, ktoré medveď hnedý využíva v rôznych fázach
svojho života (prirodzené biotopy potrebné pre zabezpečenie potravy, rozmnožovanie, úkryt, brloženie
a zachovanie migračných trás), považuje námietku žalobcu vo vzťahu k ochrane biotopov medveďa
hnedého za bezpredmetnú a zavádzajúcu.

Na poukázanie žalobcu na ustanovenia smernice o biotopoch žalovaný uviedol, že uplatnením postupu
podľa zákona o ochrane prírody v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami
smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov
živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice za predpokladu, že neexistuje

iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu
na území jeho prirodzeného výskytu, a že povolenie výnimky je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí
a v záujme predchádzania škôd na majetku ľudí, pričom tieto podmienky boli v konaní vo veci žiadosti
žiadateľa o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v plnom rozsahu naplnené. Žalovaný
ďalej uviedol, že v danej veci nebol dôvod, aby správne orgány odôvodňovali svoje rozhodnutia z

hľadiska uplatnenia čl. 3 ods. 1 smernice o biotopoch.

Na námietku žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí nemožno nájsť odpoveď na otázku, na základe
akých skutkových okolností vyplývajúcich zo spisu správneho konania, či vyjadrení žalovaného, vyvodil
konajúci súd záver, že udelená výnimka môže viesť k naplneniu legitímneho cieľa žalovaný uviedol,

že mal z údajov poskytnutých ŠOP SR, ako aj z informácií predložených žiadateľom preukázané, že
populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Šponga nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu,
že tento chránený druh živočícha v predmetnom poľovnom revíri prosperuje a jeho populácia narastá.
Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie
vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov nie

len v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Šponga
je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. V tejto lokalite dochádza k častým stretom medveďa
hnedého s ľuďmi, a to najmä v intraviláne Obce Baláže, o čom svedčí okrem iného aj dokumentácia,
a to list Obce Baláže zo dňa 07.02.2013 - častý výskyt medveďa hnedého v intraviláne Obce Baláže
a ohrozovanie obyvateľov tejto obce vrátane situačných obrázkov Obce Baláže a fotodokumentácie a

protokol z miestneho šetrenia škody spôsobenej určenými živočíchmi zo dňa 12.09.2012.

Vo vzťahu k námietke žalobcu poukazujúc na pracovné stretnutie pracovníkov ŠOP SR konané dňa
25.02.2014, a síce, že jeho závery potvrdzujú, že udeľovanie výnimiek, tak ako v konkrétnom prípade,
bez toho, aby boli prijímané opatrenia, ktoré účinne zabránia synantropizácii medveďa hnedého, jeho

prenikaniu do blízkosti ľudských sídiel nie je spôsobilé viesť k naplneniu zákonného dôvodu a z
tohto dôvodu takéto rozhodnutie nemôže byť považované za zákonné žalovaný uviedol, že uvedené
konštatovanie žalobcu je vytrhnuté z kontextu nezohľadňujúc dotknuté lokality, ich charakter a povahu
najmä z hľadiska ich polohy (napr. obce v bezprostrednej blízkosti s lesom).

Na námietku žalobcu, že krajský súd napriek tomu, že odobril postup žalovaného a prvostupňového
správneho orgánu, na základe ktorého udelili výnimku z ochrany v záujme verejného zdravia, alebo
verejnej bezpečnosti ľudí, neuviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétne úvahy, ktoré ho viedli k záveru,
že realizáciou udelenej výnimky bude verejnému zdraviu, či verejnej bezpečnosti poskytnutá vyššiaochrana, žalovaný uviedol, že v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
na rozdiel od konania vo veciach občianskoprávnych ide o súdny prieskum zákonnosti. Preto je podľa
názoru žalovaného potrebné zdôrazniť, že to, či je rozhodnutie správneho orgánu vecne správne, účelné

alebo ekonomické je predmetom súdneho preskúmavacieho konania len v súvislosti so skúmaním jeho
zákonnosti. V súvislosti so svojim tvrdením žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžo/95/2007 zo dňa 30.01.2008.

Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalovaný rozhodnutie krajského súdu za vecne správne, a preto

žiada odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu potvrdil a odvolanie podané žalobcom zamietol.

IV.
Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky,
ako súdom odvolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10
ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie

je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil
rozhodnutie dňa 10.12.2014. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať
pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 29.06.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve
preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané
a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,

b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,
c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,
d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,
e) medzidruhovo krížiť,
f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,

výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom

hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátanetých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov

alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu
uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho
orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so

skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených
žalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe
ktorých krajský súd rozhodol.

Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že žiadateľ Lovecký spolok
Hunčiak požiadal o výnimku z ustanovení § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. za účelom odstrelu
jedného kusu chráneného živočícha medveďa hnedého v roku 2013 v poľovnom revíri Šponga.

Rozhodnutím č. 3949/2013-2.2 zo dňa 13.05.2013 Ministerstvo životného prostredia SR povolilo
výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 543/2002 Z.z. Výnimkou sa
povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Šponga,
držať ho a prepravovať. Predmetným rozhodnutím Ministerstvo životného prostredia SR zároveň
stanovilo podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. (špecifikované

v predmetnom rozhodnutí). Rozhodnutie platilo do 30.11.2013. Žalobca podal voči predmetnému
rozhodnutiu rozklad.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 6222/2013-1.10 (27/2013-rozkl.) zo dňa 19.07.2013 zamietol
rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3949/2013-2.2

zo dňa 13.05.2013 potvrdil.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovaného najvyšší súd uvádza, že povoliť
výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí
zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimku musí byť súčasne splnený

niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.

V nadväznosti na uvedené sa najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu a to, že žalovaný je
povinný v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnosti prípadu pre povolenie výnimky
a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné

prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť
ľudí (§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z.).

V napadnutých rozhodnutiach žalovaný podľa názoru najvyššieho súdu jasne a zrozumiteľne,
právne aj skutkovo odôvodnil svoje závery a na základe toho stanovil podmienky výkonu povolenie

výnimky na odstrel jedného medveďa hnedého. V rozhodnutí poukazoval na stanovisko ŠOP SR
č. ŠOPSR/446/2013 zo dňa 05.03.2013, podľa ktorého zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky,
nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu, v ktoromodporučili výnimku. Všetko nasvedčuje tomu, že populácia medveďa hnedého tejto oblasti prosperuje
a narastá.

V správnom konaní bol do spisu doložený list obce Baláže zo dňa 07.02.2013, ktorý poukazuje na
jednotlivé stretnutia medveďa hnedého s človekom v jej obci. V liste obec žiadala usmrtiť medveďa
hnedého, nakoľko obyvatelia obce sa obávajú o svoje zdravie a majetky. V čase dozrievania ovocných
plodov po 21. hodine nevychádzajú zo svojich príbytkov. K listu je doložená aj fotodokumentácia
vyčíňania medveďa hnedého v obci. Z uvedeného listu je zrejmé, že nedochádza iba k samotným

stretnutiam medveďa hnedého s človekom, ale ide o atypické stretnutia, t. j. mimo územia jeho
prirodzeného výskytu (v samotnej obci) a aj správaním sa medveďa, ktoré vykazuje nedostatok
prirodzenej plachosti.

Z dôvodu, že bolo v konaní preukázané, že neexistuje iná alternatíva a že udelená výnimka neohrozí
zachovanie populácie medveďa hnedého a z dôvodu, že je splnený dôvod na povolenie udelenia

výnimky, a to v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, dospel najvyšší súd k názoru,
že rozhodnutie žalovaného o udelení výnimky je v súlade so zákonom. Najvyšší súd udáva, že v danom
prípade je odôvodnenie v tejto časti napadnutého súdneho rozhodnutia plne vyčerpávajúce a logicky
odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje najvyšší súd na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd

opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Odvolacísúdnazáverkonštatuje,žekrajskýsúdsprávnevytkolžalovanému,žeprávoúčastníkavyjadriť
sakpodkladomrozhodnutiapodľa§33ods.2Správnehoporiadkunemožnozamieňaťsprávomnazerať
do spisov podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku a rovnako nemožno tvrdiť, že pokiaľ má účastník

konania právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia,
pretožeideodvesamostatnéavzájomnénezastupiteľnéoprávneniaakaždýmznichsasledujeinýúčel.
Tým, že žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým
podkladom, tak pochybil, ale uvedené pochybenie nemalo podľa názoru najvyššieho súdu vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd poukazuje aj na uplynutie časovej platnosti udelenej

výnimky na odstrel medveďa hnedého, nakoľko podľa rozhodnutia žalovaného bolo možné zrealizovať
odstrel jedného medveďa hnedého do 30.11.2013.

Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s právnymi námietkami žalobcu sa
súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie

ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako
bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1
O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a
§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech
a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.