Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215202820
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215202820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Viery Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu F., v konaní zastúpeného F.
proti žalovanej F., o zaplatenie 922,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. 6C/219/2015-60 zo dňa 30. decembra takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu

123,58 Eur spolu s úrokom z omeškanie vo výške 5,05 % ročne zo sumy 123,58 Eur od 29.05.2015 do
zaplatenia,tovšetkodotrochdníodprávoplatnostitohtorozhodnutiaavovýroku,žežiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 796,02 Eur zastavil. Rozhodol,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 123,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 123,58 Eur od 29.05.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 26.03.2012, predmetom ktorej bolo
poskytnutie revolvingového úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu vo výške úverového rámca
950 Eur prostredníctvom úverovej karty. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení

§ 9 ods. 2 stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich
ust. § 11 ods. 1 sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Keďže úroková sadzba (úrok) je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, je pri spotrebiteľskom úvere
v záujme ochrany a informovanosti spotrebiteľa nevyhnutné tento údaj vyžadovať. V danom prípade
bolo v zmluve uvedené, že ročná úroková sadzba je „26,28 %, 11,88 % v závislosti na výške vyčerpanej
čiastky“ s odkazom na sadzobník. Súd uvedenie dvoch úrokových sadzieb v zmluve bez jednoznačného
rozlíšenia, kedy sa použije ktorá sadzba, považoval za zavádzajúce s tým, že ide o nekalú

obchodnú praktiku s právnym účinkom, ako keby nebola výška úrokovej sadzby uvedená vôbec, teda
poskytnutý revolvingový úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. i),
§ 11 ods. 1 písm. a), zákona č. 129/2010 Z. z.). Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaná
vyčerpala z platobnej karty, poskytnutej právnym predchodcom žalobcu, celkom 1.562,44 Eur (istina bez
úrokov,poplatkovazmluvnýchpokút)asplátkamivrátilaprávnemupredchodcovižalobcuspolu1.408,86
Eur, podľa upresnenia žalobcu 1.438,86 Eur, preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie

neuhradenej istiny 123,58 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti návrh zamietol a ohľadne sumy 796,02
Eur v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil. K obrane žalovanej, že nemohla vyčerpať viac než
výšku úverového rámca 950 Eur, uviedol, že úverový rámec predstavuje maximálnu sumu istiny, ktorúmôže klient čerpať, avšak aj po vyčerpaní celého úverového rámca, ak klient časť istiny splatí
(napr. splátkou 200 Eur), takto vrátenú istinu môže čerpať znova. Celková vyčerpaná suma tak môže
byť vyššia než úverový rámec. V danej veci aktuálna výška vyčerpanej a nevrátenej istiny v žiadnom

okamihu nepredstavovala viac než 950 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Nesúhlasila s povinnosťou
zaplatiť žalobcovi prisúdenú sumu 123,58 Eur s príslušenstvom. Tvrdila, že finančné prostriedky mohla
maximálne čerpať do výšky kreditného limitu, t. j. do výšky 950 Eur, ktorá suma je uvedená na

úverovej zmluve. Nemohla tak vyčerpať sumu 1.562,44 Eur, ako to tvrdil žalobca. Ani prakticky
nebolo možné z kreditnej karty čerpať sumu nad úverový rámec 950 Eur. K navýšeniu úverového rámca
950 Eur na inú, vyššiu sumu, ani k upozorneniu, že daný kreditný limit 950 Eur prekročila, nedošlo.
Namietala preto, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nakoľko súd prvej inštancie úverovú zmluvu považoval
za bezúročnú a bezpoplatkovú, žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti žalobcu vrátiť žalovanej sumu

612,44 Eur t. j. rozdiel medzi úverovým rámcom 1.562,44 Eur a skutočným vyčerpaným úverovým
rámcom 950 Eur.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti
ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania

v časti o zaplatenie 796,02 Eur, o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 123,58 Eur s
príslušenstvom, vo zvyšnej časti návrh zamietol a rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania.
Nakoľko odvolanie žalovanej nesmerovalo do zastavujúcej a zamietajúcej časti rozsudku, predmetom
odvolacieho prieskumu sa stal len výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 123,58 Eur s
príslušenstvom a výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 367 CSP).

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnostirozhodnépreposúdenieveci,vpotrebnejmierevykonaldokazovanieapreukázanýskutkový
stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacím súdom boli podrobne
preskúmané všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní uplatnené a v plnom rozsahu sa

stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky vo veci samej
sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s
týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého

rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vyhovel žalobnému návrhu žalobcu čo do sumy
123,58 Eur s príslušenstvom, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná
vyčerpala z platobnej karty, poskytnutej právnym predchodcom žalobcu, celkom sumu 1.562,44 Eur a

splátkami vrátila spolu celkom 1.438, 86 Eur. Neakceptoval obranu žalovanej, že nemohla vyčerpať viac
než výšku úverového rámca poskytnutého vo výške 950 Eur. Žalovaná v podanom odvolaní nenamieta
právne posúdenie veci, ale namieta neúplné zistenie skutkového stavu veci z dôvodu, že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

8. Podstata uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., § 365 ods. 1 písm. e) CSP)
znamená, že účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre
rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý
treba odstrániť.

9. Žalovaná v podanom odvolaní výslovne neoznačuje, ktorý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal,
poukazuje všeobecne na dôkazy, a to na úverovú zmluvu a úverové podmienky, ktoré dôkazy boli pred
súdom prvej inštancie vykonané (dôkazy predložené žalobcom) a výpis z účtu Club Card kreditnej karty,
ktorý dôkaz nebol žalovanou uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak v zmysle § 366CSP, keďže nejde o dôkaz, ktorý žalovaná bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie, sa na tento dôkaz v zmysle § 366 písm. d) CSP neprihliada.

10. Z odvolania žalovanej vyplýva, že proti žalobcovi protižalobou uplatňuje nárok na
zaplatenie 612,44 Eur. Od žalobcu žiada zaplatiť rozdiel medzi úverovým rámcom 1.562,44 Eur a
skutočne vyčerpaným úverovým rámcom 950 Eur. Nakoľko v zmysle ust. § 372 CSP v
odvolacomkonanínemožnouplatniťprávavočižalobcovivzájomnoužalobou,odvolacísúdnavzájomný
návrh žalovanej neprihliadol a protižalobou sa nezaoberal.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

12. V odvolacom konaní mal procesný úspech žalobca. Trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto
odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 CSP rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania.

13. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).