Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207608
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113207608.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: GESTAL, s.r.o., so sídlom Povstania českého
ľudu 9, Košice, IČO: 44 621 167, zastúpený JUDr. Františkom Kočkom, advokátom advokátskej
kancelárie v Košiciach, Ul. Pribinova 8, Košice, proti žalovanému: SG GRESA, s.r.o., so sídlom Dr. I.
Markoviča 2083/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 464 465, o zaplatenie 17.464,80 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Cb/144/2013-96 zo dňa 28.1.2014
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, pokiaľ bolo návrhu vyhovené.

Mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy prvostupňového konania na súdnom poplatku 1.047,50 eur a na trovách právneho
zastúpenia 2.513,28 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 1.475,46 eur na účet jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 17.464,80 eur s 8,75

% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 6.602,40 eur od 9.2.2013 do 6.3.2013, zo sumy 3.602,40 eur
od 7.3.2013 do zaplatenia a zo sumy 13.862,40 eur od 7.3.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania
a právneho zastúpenia 3.872,33 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania žalobu zamietol. V dôvodoch rozsudku
súdu uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 13.862,40 eur
s 0,5 % úrokom z omeškania denne od 7.3.2013 až do zaplatenia. V návrhu uviedol, že pre žalovaného
vykonal práce a dňa 9.2.2013 mu vystavil za tieto faktúru, a to za montáž baliaceho zariadenia a

paletizéra. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 21Rob/72/2013-16, proti ktorému podal žalovaný
odpor s tým, že považuje návrh žalobcu za nedôvodný. Z uvedenej sumy zaplatil žalobcovi 3.000,- eur,
čo považoval za dostatočné, keďže ho tento uviedol do omylu sumou predstavujúcou 28,- eur na hodinu
bez DPH na jedného pracovníka, pričom iná firma predmetnú prácu je schopná urobiť za 7,50 eur na
hodinu pre pracovníka. V neposlednej miere to bola aj časová tieseň, ktorá ho donútila sa dohodnúť,
keďže s prácou bolo potrebné začať čo najskôr, ináč by nedošlo k realizácii zákazky. Cena diela bola
neprimeraná a konanie žalobcu bolo v rozpore s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka. Žalobca

využil situáciu a podstatne nadsadil cenu za vykonané dielo s úmyslom dosiahnuť neprimeraný zisk.

Uznesením sp.zn. 19Cb/144/2013 zo dňa 22.7.2013 súd pripustil zmenu návrhu, a to tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 17.464,80 eur, úroky z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 6.602,40eur od 9.2.2013 do 6.3.2013, 9,75 % ročne zo sumy 3.602,40 eur od 7.3.2013 do zaplatenia, 9,75 %
ročne zo sumy 13.862,40 eur od 7.3.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur ako aj náhrady trov konania.

Žalobca sa na odpor žalovaného vyjadril tak, že tvrdenie žalovaného, že nedošlo k dohode o cene diela,
a že táto je zrejme neprimeraná, sa nezakladá na pravde.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca je právnickou

osobou - obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel
Sro, vložka číslo 23269/V s dátumom vzniku 24.2.2009. Žalovaný je právnickou osobou - obchodnou
spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka číslo 11960/
P s dátumom vzniku 13.1.2000. Na základe objednávky č. 20120002 zo dňa 16.1.2013 si žalovaný
u žalobcu objednal demontáž linky a odpojenie paletizéra na prevádzke Crown packaging Slovakia,
Dunajská Streda a následne jeho montáž v Maďarsku podľa cenovej ponuky zaslanej žalobcom toho

istého dňa v rozsahu:
práca: 13 pracovných dní, 4 technici, 10 hod/deň x 28,- eur za hodinu 14.560,- eur,
cestovné a dopravné náklady Košice - Dunajská Streda a späť 280,- eur
ubytovacie náklady (4 ľudia, 12 nocí) 880,- eur,
pričom žalobca toho istého dňa, t.j. 16.1.2013 potvrdil prijatie objednávky. Zároveň bol žalovanému

emailom zaslaný harmonogram prác a upozornenie, že pri montáži v Maďarsku je potrebné k cene
objednávky pripočítať položky, a to:
náklady na prácu v zahraničí: 3 dni x 4 technici x 39,- eur 468,- eur,
cestovné a dopravné náklady plus ubytovacie náklady 866,- eur.
OsobapoverenážalovanýmR.Y.emailomdňa11.4.2013žalobcovipotvrdil,žetentovykonaldieloriadne

v súlade s pracovným záznamom a harmonogramom prác. Žalobca za vykonané práce vyfakturoval
žalovanému faktúrou č. 130100024 s dátumom splatnosti 8.2.2013, ktorou mu vyúčtoval 35 % z
dohodnutej ceny diela sumu 6.602,40 eur a faktúrou č. 130100031 s dátumom splatnosti 6.3.2013
vyúčtoval žalovanému zostávajúcich 65 % z dohodnutej ceny diela vo výške 13.862,40 eur. Žalovaný
dňa 6.3.2013 uhradil žalobcovi sumu 3.000,- eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu
na zaplatenie sumy 17.646,80 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o dielo. V tejto súvislosti citoval
ustanovenie § 536, ustanovenie § 537, ustanovenie § 546, ustanovenie § 548 Obchodného zákonníka
a v tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o dielo nemusí mať v zmysle

Obchodného zákonníka písomnú formu, k vzniku zmluvy došlo medzi účastníkmi tým, že žalobca prijal
objednávku žalovaného bez akýchkoľvek výhrad. Súd poukázal na obsah uzavretej zmluvy o dielo,
ktorý je vymedzený v objednávke, ktorú zaslal žalovaný žalobcovi, a ktorý tento návrh prijal, čím došlo
k uzavretiu platnej zmluvy o dielo dňa 16.1.2013. Predmet zmluvy je uvedený v objednávke vrátane
ceny za vykonané dielo v celkovej sume 18.864,- eur. Žalobca preukázal vykonanie diela v prospech

žalovaného, a keďže námietky žalovaného týkajúce sa ceny diela boli neopodstatnené, súd žalobe
vyhovel. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu riadne a včas dostal sa do omeškania s
plnením peňažných záväzkov, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75
% z dlžnej sumy a v prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úrokov z omeškania vrátane paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh vo výške 1.047,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.824,83 eur.

Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalovanýanavrholtentozrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanie.
V prvom rade došlo k pochybeniu vo výške úrokov z omeškania, keď súd uznesením zo dňa 22.7.2013

č.k. 19Cb/144/2013-27 pripustil zmenu petitu žaloby s tým, že výška jednotlivých úrokov je 9,75 % a
nie 8,75 %. Keďže nedošlo k vydaniu opravného uznesenia ani reálne nemohlo dôjsť k zmene výšky
úrokovej sadzby, súdu ho zaviazal na plnenie v inej výške, než bol zmenený petit žaloby. Zároveň
namietal aj výšku trov právneho zastúpenia v roku 2013, konkrétne za právny úkon zo dňa 15.4.2013, a
to výzva na úhradu. Výzva na úhradu nie je právny úkon, môže ho vykonať ktokoľvek, aj bez právnického

vzdelania, keďže táto možnosť spadá aj do právomoci konateľa spoločnosti. Takúto možnosť konateľ
žalobcu niekoľkokrát využil a urgoval zaplatenie faktúr, preto nepovažuje výzvu na úhradu za právny
úkon poskytnutý právnym zástupcom, a tým má dôjsť k úprave výšky trov právneho zastúpenia, ktoré by
sa znížili o výšku 1 úkonu v sadzbe 303,74 eur a režijného paušálu vo výške 7,81 eur, spolu 311,55 eur.Tretia námietka, uvedená v odvolaní, sa týkala výšky dohodnutých prác, pretože ak žalobca na práce
realizovanévMaďarskuušetrilfinančnéprostriedky,otietomalabyťzníženákoncovácenazavykonanie
diela. Ďalej poukázal na to, že si nechal vypracovať znalecký posudok o vykonaných prácach, aby

bolo jednoznačne preukázané, že tieto boli vykonané za nadsadené ceny a došlo k predraženiu celého
projektu minimálne o viac ako 50 %. Odborný posudok preukazuje nadhodnotenie ceny za vykonanú
prácu na jedného robotníka za hodinu práce a z doteraz zistených skutočností mal žalovaný za to, že
suma, ktorú žalobcovi vyplatil je úmerná vykonanej práci na diele, na ktorom sa dohodli.

Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného poukázal na to, že tento neuvádza žiaden z odvolacích
dôvodov, ktoré sú uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil. Zdôraznil, že ani prípadný znalecký posudok by nebol spôsobilý
vyvrátiť skutočnosti, že medzi účastníkmi konania platne došlo k dohode o cene diela, resp. o spôsobe
jej určenia, na ktorej neuhradený zostatok súd žalovaného zaviazal. Súd prvého stupňa správne zistil,
že s cenou uvedenou žalobcom v cenovej ponuke prejavil žalovaný súhlas, keď zaslal žalobcovi

objednávku, a teda medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo i k dohode o cene
diela, resp. spôsobe jej určenia. Žalobca odoslal 16.1.2013 žalovanému cenovú ponuku, v ktorej
bola uvedená cena, resp. spôsob jej určenia. Spolu s ďalšou správou zo 16.1.2013 žalobca odoslal
žalovanému harmonogram prác. V nadväznosti na túto ponuku žalovaný vyhotovil a odoslal žalobcovi
objednávku, ktorou si objednal vykonanie diela. Rozsah vykonaných prác žalovaný potvrdil. Pre úplnosť

dodal, že položky vyúčtované faktúrou č. 130100024 a 130100031 ako cestovné a dopravné náklady,
ubytovacie náklady, cestovné náhrady boli preukázané, resp. vyplývajú zo všeobecne záväzných
právnych predpisov. Záväzok na zaplatenie ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 130100024 žalovaný
uznal, keď 6.3.2013 vykonal čiastočnú úhradu faktúry a ako variabilný symbol uviedol číslo tejto faktúry.
Za situácie, keď z vykonaných dôkazov je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaný prijal

návrh žalobcu na uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorý obsahoval aj návrh ceny, resp. spôsob jej určenia,
je znalecké dokazovanie na určenie obvyklej ceny diela nadbytočné. Bez ohľadu na vyššie uvedené
skutočnosti, žalobca odmietol ničím nepodložené a zavádzajúce tvrdenia žalovaného, že cena za
vykonané práce bola nadsadená o viac ako 50 %, alebo dokonca to, že zo strany žalobcu mohlo dôjsť
k neoprávnenému obohateniu. Pokiaľ žalovaný poukazuje na e-mail z 30.1.2013, žalobca uviedol, že

išlo o jednu zákazku spočívajúcu v demontáži linky v Dunajskej Strede a v montáži tej istej linky v
Maďarsku, pričom bola dohodnutá cena, resp. spôsob jej určenia za celú zákazku. Aj preto neboli práce
v Dunajskej Strede a práce v Maďarsku vyúčtované samostatnými faktúrami, ale prvou faktúrou bolo
vyúčtovaných 35 % a druhou 65 % celkovo dohodnutej ceny diela. Už 15.1.2013 sa za účasti zástupcov
oboch účastníkov konania konala ohliadka v Nagykörös a e-mailom z dňa 16.1.2013 o 13.20 hod. zaslal

žalobca žalovanému harmonogram prác, ktorý obsahoval okrem výkonov v Dunajskej Strede aj výkony
v Maďarsku. Nie je teda pravdou, ako to účelovo tvrdí žalovaný, že mala byť znížená koncová cena za
vykonanie diela. Žalovaný vytrháva zo zmluvného vzťahu len časť, pritom opomína skutočnosť, že v
Dunajskej Strede aj v Maďarsku išlo o realizáciu jednej a tej istej dodávky. V časti odvolania týkajúcej sa
úrokov z omeškania žalobca uviedol, že je pravdou, že návrhom na začatie konania sa domáhal úroku

z omeškania v inej výške a až podaním zo dňa 4.7.2013 požiadal súd, aby tento pripustil zmenu návrhu,
pričom súd prvého stupňa návrhu vyhovel a predmetom konania tak ostali úroky z omeškania vo výške
9,75 % ročne. Napadnutým rozsudkom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 8,75 % ročne a vo zvyšku návrh zamietol. Žalovaný namieta, že ho súd zaviazal na zaplatenie
úrokov z omeškania v menšom rozsahu, ako to žiadal žalobca, dôvodiac, že ho súdu zaviazal na plnenie

v inej výške, než bol zmenený petit žaloby súdom. Znamená to, že žalovaný vytýka súdu, že namiesto
úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ho mal zaviazať k úhrade úrokov z omeškania vo výške
9,75 % ročne, a teda odvolaním napadá aj výrok, ktorým súd v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z
omeškania voči nemu žalobu zamietol. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa náhrady trov konania, skutočnosť,
že výzvu na úhradu dlžnej sumy z 15.4.2013 mohol vykonať aj konateľ žalobcu nie je dôvodom na

nepriznanie odmeny aj za tento úkon právnej služby. Skutočnosť, že tento úkon vykonal právny zástupca
žalovaného nie je medzi účastníkmi sporná.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd v zmysle

uvedeného ustanovenia je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
týkajúcu sa úrokov z omeškania, je táto nedôvodná, keďže z požadovaných úrokov z omeškania vo
výške 9,75 % súd prisúdil menšiu sumu, t.j. sumu 8,75 % a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol.
Takže v tomto smere je námietka nedôvodná. Pokiaľ ide o dojednanú cenu zmluvy o dielo, trebapovedať, že ani tá námietka, ktorá spočíva v tom, že iná obchodná spoločnosť by za uvedenú zmluvu
o dielo pýtala nižšiu cenu, nie je z hľadiska zmluvnej voľnosti právne relevantná, pretože dôležitá je
skutočnosť, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným obsahovala podstatnú náležitosť, a to

dohodu o cene, pričom výška tejto ceny je otázkou dohody účastníkov zmluvy. Taktiež je nedôvodná
námietka zníženia ceny o ušetrené prostriedky žalobcom pri vykonávaní diela. Z uvedených dôvodov
odvolací súd odvolávajúc sa na vecne správne odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, tento podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, a to vo veci samej, pokiaľ bolo návrhu vyhovené.

Zmenilrozsudoksúduprvéhostupňavovýrokuotrováchkonaniatak,žeodvolaciunámietkužalovaného
v tomto smere považoval za dôvodnú. Úkon právnej služby vykonaný 15.4.2013 (návrh na začatie
konania došiel súdu 18.3.2013) bol úkonom, ktorý súd nepovažuje za účelne vynaložený, a preto za
tento úkon náhradu trov konania nepriznal a o sumu 311,55 eur náhradu trov právneho zastúpenia znížil.
Z tohto dôvodu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi
priznal náhradu trov prvostupňového konania na súdnom poplatku 1.047,50 eur a na trovách právneho

zastúpenia sumu 2.513,28 eur.

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, a preto má podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na
náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právnej služby, a to za vyjadrenie žalobcu na odvolanie
z 28.4.2014 odmena je 336,94 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur a 20 % DPH 69,- eur, spolu 413,98

eur. Ďalej úkony vykonané v roku 2015, a to účasť na pojednávaní 29.6.2015 vo výške 1/4, ďalej za
vyjadrenie žalobcu z 8.7.2015 a účasť na pojednávaní 10.9.2015 pri tarifnej hodnote 17.464,80 eur,
je odmena 336,94 eur, 1/4 odmena je 84,24 eur a režijný paušál je 8,39 eur. Takže za 3 úkony patrí
odmena pri 2 úkonoch vo výške základnej sadzby 673,88 eur, odmena za 1 úkon vo výške 1/4 základnej
sadzby 84,24 eur, režijný paušál za 3 úkony 25,17 eur, 20 % DPH 156,66 eur, celkove 939,95 eur. Ďalej

žalobcovi patrí náhrada hotových výdavkov, a to za účasť na pojednávaní 29.6.2015 za spotrebované
PHM na trase Košice - Prešov a späť (2 x 40 km x 8,3 l/100 km x 1,358 eur/l nafty), čo je 9,02 eur, ďalej
náhrada za opotrebenie vozidla na trase Košice - Prešov a späť (2 x 40 k, x 0,183 eur), čo je 14,64 eur,
ďalej náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 13,98 eur, je 27,96 eur, k tomu DPH 20 % 10,32 eur,
spolu 61,94 eur. Žalobcovi bola priznaná aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času za

účasť na pojednávaní 10.9.2015, a to za spotrebované PHM na trase Košice - Prešov a späť (2 x 40
km x 8,3 l/100 km x 1,064 eur/l nafty), spolu 7,06 eur, náhrada za opotrebenie vozidla na trase Košice -
Prešov a späť (2 x 40 km x 0,183 eur), je 14,64 eur, náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 13,98 eur
je 27,96 eur, plus 20 % DPH 9,93 eur, spolu 59,59 eur. Celkove trovy zodpovedajú sume 1.475,46 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.