Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/111/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812207179
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812207179.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Y. W. O. s.r.o., S., I. 8, Y.: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanej: Y. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q. A. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa N.,
so sídlom M., A. XX, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník, Sov.
hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 239,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava z 28. novembra 2012 č. k. 12C/583/2012-62

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 216,05 Eur, zmluvnej pokuty 23,60 Eur a
úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 236,05 Eur od 21. 01. 2009 do 25. 07. 2011, úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 216,05 Eur od 26. 07. 2011 do zaplatenia. Rozhodol, že
žalobcovi a žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

Ďalším výrokom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
vo výške 70,10 Eur, v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia dlžnej istiny 239,65 Eur
spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania vo výške 10 % z dlžnej sumy 236,05 Eur od 21.
01. 2009 do 25. 07. 2011, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 216,05 Eur od 26. 07.
2011 do zaplatenia, a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca
spoločnosť J. R. N., a.s. so sídlom v I. poskytla žalovanej na základe zmluvy o pôžičke uzavretej 09. 01.
2006, úver vo výške 10.000,- Sk (331,94 Eur), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 34 pravidelných
mesačných splátkach po 399,- Sk, pričom v rozpore so zmluvnými dojednaniami svoj záväzok nesplnila v
dohodnutom čase, čím sa dostala do omeškania a žalobcovi (ako postupníkovi podľa zmluvy o postúpení
pohľadávok z 10. marca 2011) tak vzniklo právo požadovať zaplatenie zostatku dlžnej istiny 216,05 Eur
s prísl. a zmluvnú pokutu 23,60 Eur (10 % z dlžnej sumy) podľa zmluvných dojednaní a A. L. M..

Dňa 19. septembra 2012 oznámilo H. na ochranu občana spotrebiteľa N., so sídlom v M., A. XX, vstup do
konania, ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Následne 10. októbra 2012 doručil vedľajší účastník
vyjadrenie k žalobe, v ktorom vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu, pretože nárok
žalobcu sa stal splatným 20. januára 2009 a žaloba bola podaná na súd 27. júl 2012.

Súd poukázal na čl. III. písm. a) bodu 1, čl. V. písm. b), čl. VII. písm. b) bod 1 A. a uviedol, že z
pripojených obratov na účte žalovanej zistil, že uhrádzala poskytnutý úver od 15. 03. 2006 do 20. 12.
2007. Od uvedeného dátumu nebola zaznamenaná na uvedenom účte žiadna splátka. Z Dohody o
splatení záväzku s uznaním záväzku uzavretej dňa 01. 07. 2011 súd zistil že Dohoda bola podpísaná

žalovanou ako dlžníčkou a právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná mala uznať celý svoj záväzok
pozostávajúci z istiny vo výške 236,05 Eur s príslušenstvom, celkový dlh predstavoval výšku 403,29 Eur.
Uvedenú sumu mala žalovaná splácať vo výške 20,- Eur mesačne. Dátum podpisu dohody v prípade
veriteľa nebol uvedený, na dohode bol len odtlačok pečiatky a nečitateľný podpis.

Súd poukázal aj na ust. § 52 ods. 1 až 3, na ust. § 100 ods. 1, 2, § 101 a § 103 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej na ust. §
565 a § 558 OZ a uviedol, že vzhľadom na námietku premlčania nároku žalobcu, vznesenú vedľajším
účastníkom, súd skúmal, či v danom prípade uplynul čas na vykonanie práva, pretože v prípade, že je
námietka premlčania dôvodná, má to za následok zánik nároku a nemožno ho oprávnenému subjektu
priznať. Vzal za preukázané, že žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, sa na základe zmluvy
zaviazala splatiť poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých 34 pravidelných mesačných splátkach
(nie v 36 ako uviedol žalobca v žalobe) vo výške 399,- Sk (13,24 Eur). Svoje platobné povinnosti žalovaná
porušila, čo vyplynulo z pripojeného prehľadu úhrad, pretože splátky vykonávala do 20. 12. 2007 a od
uvedeného obdobia nebola zaplatená riadne ani jedna zo splátok. Lehota splatnosti jednotlivých splátok
bola dohodnutá v zmluve o pôžičke do 20. dňa v mesiaci. Z toho teda plynie, že ku dňu 20. 01. 2008 už
nebola vykonaná ďalšia splátka v zmysle zmluvy. Z podmienok zmluvy vyplynulo [z V. písm. b) VOP], že
v prípade omeškania s platením dvoch splátok alebo jednej po dobu dlhšiu ako 3 mesiace sa stáva dlh
okamžite splatným. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, splatnosť a podmienky splatnosti celého
dlhu boli súčasťou zmluvy. Za daného stavu sa teda celý dlh stal splatným najneskôr uplynutím troch
mesiacov od poslednej zaplatenej splátky, to znamená ku dňu 20. 03. 2008. Dátum poslednej splátky 20.
01. 2009 v tomto prípade pre plynutie premlčacej lehoty nie je smerodajný, pretože splatnosť pohľadávky
bola daná porušením platobných podmienok - nezaplatením dvoch splátok alebo jednej v rozsahu troch
mesiacov. V období, kedy mal žalobca uzavrieť so žalovanou dohodu o splatení záväzku s uznaním
záväzku, už bol tento nárok premlčaný, pričom je nepochybné, že žalovaná nemala žiadne poznatky v
čase podpisovania Dohody, že dlh bol premlčaný ku dňu 21. 03. 2008. Je teda zrejmé, že takýto úkon
nemohol mať žiadne právne následky v zmysle ust. § 558 OZ. Z toho dôvodu súd neakceptoval nové
plynutie desaťročnej lehoty na úhradu splátok podľa Dohody o splatení záväzku s uznaním záväzku,
ktoré by bolo zhojilo v prospech žalobcu lehotu na uplatnenie nároku. Súd konštatuje, že lehota na
uplatnenie nároku uplynula najneskôr dňom 21. 03. 2008 a žaloba bola podaná 27. 07. 2012, zjavne po
uplynutí premlčacej doby. Preto súd žalobu z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi priznal
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 70,10 Eur za dva úkony právnej služby [ust. § 14 ods. 1 písm.
a), b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.].

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, odôvodniac ho odvolacím dôvodom podľa § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p., lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Navrhol
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, keďže mal za to, že jeho pohľadávka v čase začatia
konania nebola premlčaná.

Hlavným dôvodom, pre ktorý žalobca považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne právne
posúdené, je skutočnosť, že sama žalovaná podaním z 27. septembra 2012 adresovaným súdu, nárok
žalobcu čo do dôvodu i výšky vyslovene písomne uznala. Súd prvého stupňa tomuto podaniu nevenoval
náležitú pozornosť.

Pokiaľ ide o posúdenie dohody o splatení záväzku s uznaním záväzku súdom prvého stupňa, ani tento
záver žalobca nepovažuje za správny, pretože uznanie záväzku žalovanou je dostatočne určité, je z neho
zrejmé, že žalovaná uznala čo do dôvodu uvedeného v článku 1 Dohody a výšky uvedenej v článku 2 tejto
Dohody svoj záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol z titulu nesplateného úveru u právneho predchodcu
žalobcu pod č. XXXXXXX uzavretej medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, spoločnosť J.
R. N. a.s. Ak by aj odvolací súd vyhodnotil Dohodu o splatení záväzku za dojednanie, ktoré nebolo
dojednané individuálne, uvedené sa nemôže vzťahovať na písomné uznanie záväzku ako jednostranný
právny úkon. Uznanie dlhu patrí medzi zabezpečovacie inštitúty, s ktorým je priamo zo zákona spojené
založenie plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby, pričom v nadväznosti na argumentáciu súdu, že z
obsahu Dohody o splatení záväzku s uznaním záväzku nie je zrejmé, či žalovaná bola informovaná, že
uznaním dlhu predlžuje premlčaciu dobu, žalobca podotýka, že neznalosť zákona neospravedlňuje bez
ohľadu na to, či právny úkon vykonal spotrebiteľ alebo osoba, ktorú nie je možné označiť za spotrebiteľa.

Zdôrazňuje, že nie je povinnosťou žalobcu pri zabezpečení svojej pohľadávky upozorňovať žalovaného
na následky, ktoré nastávajú priamo zo zákona. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom
prípade ju nemožno chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Uznaním záväzku je
teda založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v čase jeho uznania. Dôkazné
bremeno trvania záväzku v čase uznania sa tak presúva na dlžníka, ktorý ak sa má zbaviť povinnosti
plniť, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje. Žalobca poukazuje na ust. § 558 a § 110 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka a zdôrazňuje, že uznaním dlhu dochádza k založeniu plynutia
novej 10 ročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaná, ktorá svoj dlh uznala, v čase uznania
vedela alebo nevedela o premlčaní pohľadávky žalobcu. Poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie
Najvyššieho súdu z 27. februára 1968, sp. zn. 3Cz 6/68, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
z 22. augusta 2007, sp. zn. 33Odo 934/2005.

Ďalej žalobca v odvolaní reaguje aj na odôvodnenie súdu ohľadom zosplatnenia úveru. Pre žalobcu je
nepochopiteľné, ako súd dospel k názoru, že nárok žalobcu bol premlčaný najneskôr k 20.3.2008, keď
splatnosť poslednej dojednanej splátky pripadla na 20.10.2008 (žalobca chybou v počítaní nesprávne
uviedol v žalobnom návrhu ako dátum splatnosti poslednej splátky dátum 20.1.2009). Tento nesprávny
záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z článku V písm. b) bod 1 Všeobecných obchodných
podmienok totiž nevyplýva súdom vyslovený záver, že v prípade omeškania s platením dvoch splátok
alebo jednej po dobu dlhšiu ako 3 mesiace sa stáva dlh okamžité splatným. Uvedené zmluvné
ustanovenie rieši oprávnenie veriteľa (nie povinnosť) žiadať okamžité splatenie úveru pre prípad
neplnenia platobných povinností dlžníkom. Pre nedostatok dôvodov je preto rozhodnutie v tomto smere
aj nepreskúmateľné. Splatnosť celého zostatku úveru poskytnutého žalovanej nastala dňom splatnosti
poslednej splátky úveru, ktorá v zmysle zmluvných dojednaní nastala 20.10.2008. Deň nasledujúci po
splatnosti poslednej splátky úveru, t.j. 21.11.2008, si tak žalobca mohol uplatniť právo na zaplatenie
celého zostatku nesplateného úveru. Žalovaná svoj dlh uznala 1.7.2011, t.j. v čase, keď nárok žalobcu
premlčaný nebol, teda tvrdenie súdu o uznaní premlčaného dlhu nie je správne.

Žalobca má ďalej za to, že predmetný spor mal byť ukončený v skrátenom konaní právoplatnosťou
platobného rozkazu, nakoľko podanie žalovanej svojím obsahom nebolo odporom voči platobnému
rozkazu, nakoľko v ňom absentovalo odôvodnenie a vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na
stranu žalovanej, nebol s poukazom na nižšie uvedené osobou oprávnenou na podanie odporu proti
platobnému rozkazu. Podanie žalovanej, ako aj podanie vedľajšieho účastníka, mal súd prvého stupňa
odmietnuť.

K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov
odvolacieho konania.

Vo vyjadrení vedľajší účastník uviedol, že mu nebola doručená Dohoda o uznaní záväzku, ale
vychádzajúc z ich doterajších skúseností predpokladá, že žalobcom predložená Dohoda o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka,
prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho
obsah. Takto predformulovaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje
neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú
doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako
neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté v tomto formulári, absolútne neplatné. Na podporu
svojich tvrdení poukazuje na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 20. januára 2011,
sp. zn. 10C 47/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 23. novembra 2011, sp. zn.
17Co 167/2011. Podpisom formulárovej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach si
spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto Dohody privodilo spotrebiteľovi značnú
ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ.

Vedľajší účastník vo vyjadrení argumentuje, že nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je
uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. K uvedenej
problematike poukazuje na rozsudky viacerých súdov Slovenskej republiky, z ktorých cituje aj časť ich
obsahu- z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. decembra 2012 sp. zn. 3Co 53/2012 a z 20. decembra
2012 sp. zn. 5Co 69/2012, ako aj zo 7. júna 2012 sp. zn. 11Co 37/2012, ďalej zo 14. júna 2012 sp. zn.
12Co 47/2012, z 29. novembra 2012 sp. zn. 17Co 120/2012 a z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo

6. novembra 2012 sp. zn. 5Co 194/2012. Pre prípad, že by súd neakceptoval jeho právnu argumentáciu
ohľadom posudzovania dohody a jej právnych účinkov, navrhuje, aby postupoval v zmysle § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p., konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o nasledujúcej
prejudicionálnej otázke:
„Či ustanovenia článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola
nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a
doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené
ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a
zmien:“

Vedľajší účastník uvádza, že už len samotné konštatovanie žalobcu, že nie je jeho povinnosťou
oboznamovať spotrebiteľa pri zabezpečení pohľadávky o následkoch, ktoré vyplývajú priamo zo zákona,
jasne dokazuje nedostatok odbornej starostlivosti a určitú dávku arogancie žalobcu. Ďalej vedľajší
účastník poukazuje na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, na článok 38 Charty základných
práv EÚ, na článok 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, na § 25 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z., ďalej
na ust. § 172 ods. 9 O.s.p. a § 93 O.s.p., ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ v doktrinálnych
veciach L. Grupo Editorial, Salvat Editorial, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05 a Godard
C-429/05, kde Súdny dvor EÚ v krajinách, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, stanovil
pre súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a
spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok. Ďalej dáva do pozornosti aj
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, v ktorom rozhodol, že súd nemá aplikovať
a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu
myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady
93/13/EHS. V súvislosti so skráteným konaním a posudzovaním nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Banco Espaňol C-618/10 zo 14.6.2012,
podľa ktorého právna úprava neumožňujúca súdu v konaní o vydanie platobného rozkazu preskúmať
nekalú povahu zmluvných podmienok, nie je v súlade s právom únie. Nečinnosť odporcu nemôže byť
v takom prípade považovaná za konkludentný súhlas, ale je prejavom len rezignácie neinformovaného
spotrebiteľa, ktorý nevie napr. o premlčaní pohľadávky, ktorá je voči nemu uplatňovaná a o neprijateľnosti
zmluvných podmienok, z ktorých napriek ich absolútnej neplatnosti žalobca uplatňuje svoj nárok.
Navyše súd často spotrebiteľa odradí od podania odporu poučením v platobnom rozkaze o povinnosti
spotrebiteľa zaplatiť za odpor súdny poplatok, aj keď je to v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm.
za) zák.č. 71/1992 Zb.

Pokiaľ ide o možnosť vedľajšieho účastníka podať vo veci opravný prostriedok, poukazuje na
mimoriadne dôležité uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2012, sp. zn. 2Obdo 27/2012, ako
aj na viaceré uznesenia Krajského súdu v Prešove.

K rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách vedľajšieho účastníka, tento vo vyjadrení poukazuje na
skutočnosť, že existujú stovky rozhodnutí, podľa jednotlivých senátov krajských súdov, preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa v tomto výroku považuje vedľajší účastník za správne a zákonné. Celé odvolanie
žalobcu mu vyznieva tak, ako keby si od súdu nárokoval, aby súd ochraňoval hospodárske záujmy na
jeho strane.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods. 2
písm. f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a vytýka
súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie otázky premlčania práva.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci [odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav

(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Žalobcom uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci je preukázaný.

Súd sa dopustil pri rozhodovaní pochybení, dospejúc ku skutkovým i právnym záverom, uvedeným v
odôvodnení napadnutého rozsudku, a to so zreteľom na dôvody, resp. skutočnosti v odvolaní, ktoré
odvolací súd považuje za opodstatnené.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O.s.p..

Podľa § 157 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z uvedeného ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -
záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O.s.p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný a nepresvedčivý, a to z viacerých dôvodov. Súd v odôvodnení uviedol, že v období,
kedy mal žalobca uzavrieť so žalovanou dohodu o splatení a uznaní záväzku (25. júla 2011), už bol tento
nárok premlčaný, pričom je nepochybné, že žalovaná nemala žiadne poznatky v čase podpisovania
Dohody, že dlh bol premlčaný ku dňu 21. 03. 2008. V odôvodnení napadnutého rozsudku však súd
uvádza aj to, že v uvedený deň - 21. 03. 2008 - sa stal splatným celý dlh. Nie je preto zrejmé, prečo súd
dospel k záveru, že v jeden a ten istý deň došlo ku splatnosti celého dlhu, a zároveň k jeho premlčaniu.
Súd takisto nijako nevyhodnotil - a to po stránke skutkovej i právnej - podanie žalovanej z 27. septembra
2012 na č. l. 31 spisu (označený ako vyjadrenie k platobnému rozkazu), v ktorom uznala záväzok
voči žalobcovi. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto neobsahuje potrebné zákonné náležitosti v
zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. Predmetná otázka je podstatná pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, preto
sa s ňou musí súd prvého stupňa vysporiadať a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.

Preto, ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo
nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie [§ 221 ods. 1 písm. f) a h) a § 221 ods. 2 O.s.p.]. V novom konaní bude
úlohou okresného súdu predovšetkým vyporiadať sa s výhradami žalobcu uvedenými v odvolaní, ale
aj s argumentáciou vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, vykonať vo veci potrebné dokazovanie,
opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.