Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/233/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813205547
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813205547.5

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o. so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi Ľ. A., nar. XX. X. XXXX, bytom Q., H.. X.
Z. XX, za účasti vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 v zastúpení JUDr. Igora Šofranka, advokáta AK so sídlom vo

Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 464,71 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške

94,41 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vedeného v VÚB Prešov, číslo účtu:
SK72 0200 0000 0000 4294 9572, VS: 331270, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 464,71 Eur istiny s prísl. navrhovateľovi odporcom, z titulu
neuhradeného úveru, v zmysle Úverovej zmluvy č. 24591191, zo dňa 21. 5. 2008. Súd rozsudkom pre
uznanie sp. zn. 8 C 233/2013 - 64 zo dňa 11. 7. 2013 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu

464,71 Eur istiny s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11. 5. 2012 do zaplatenia a trovy konania vo
výške 125,92 Eur, všetko v mesačných splátkach po 25,- Eur, počnúc mesiacom august 2013, vždy do
25-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, pod stratou výhody splátok, v prípade nezaplatenia jednej
splátky. Súd vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že podľa ust. § 153a ods. 3/ O.s.p.,
rozsudkom na základe uznania nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym
zmierom. Podľa § 99 ods. 2 O. s. p., súd zmier neschváli, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V
súdenej veci by súd nemohol schváliť zmier, ktorým by priznal plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok a akceptoval by nekalé obchodné praktiky dodávateľa. Ďalej uviedol, že v priebehu konania
vzniesli námietku premlčania, ale z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, či okresný súd oznámil

odporcovi vznesenie tejto námietky. Bolo potrebné hlavného účastníka s námietkou oboznámiť a
vyzvať ho, aby sa k nej vyjadril. Súd musí posúdiť osobnostné dispozície hlavného účastníka a či
vie správne chápať význam úkonov vedľajšieho účastníka a musí posúdiť aj samotný úkon, či tento
je v prospech hlavného účastníka, ktorého v konaní podporuje alebo či tento úkon odporuje jeho
záujmom. Vedľajší účastník je presvedčený, že jediným rozumným vysvetlením stavu veci môže byť len
to, že súd neinformovaného a rezignovaného spotrebiteľa nepoučil dostatočne, zrozumiteľne o účinkoch

vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom. Na platné uznanie záväzku je potrebný písomnýprejav podľa § 558 OZ a z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by odporca zápisnicu o pojednávaní, v
ktorej mal uznať dlh, podpísal. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 5. 2013.

Navrhovateľ navrhol odmietnuť podané odvolanie v zmysle § 218 ods.1 písm. b/ O. s. p. Podľa
navrhovateľa na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, preto vedľajší účastník nemôže
sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon hmotného práva. Vedľajší
účastník môže podať odvolanie iba, ak takéto právo má účastník, jeho lehota na odvolanie je limitovaná
lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 v spojení s ust. § 214 ods.2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že boli dôvody pre zrušenie
rozhodnutia.

Po doručení odvolania a predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd skúmal predovšetkým, či je

prípustné odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, keďže išlo o rozsudok na základe uznania podľa
§ 153a O. s. p.

Podľa § 153a ods. 1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo
jeho základ alebo, ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe

uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa ods.3 tohto ustanovenia rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno
rozhodnúťspor,ktorýúčastnícinemôžuskončiťsúdnymzmierom.Podľa§99ods.2O.s.p.súdrozhodne
o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi.

Podľa § 202 ods.1 O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo
vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že predmetom tohto konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a
Európska legislatíva aj judikatúra slovenských súdov ukladá súdu povinnosť urobiť všetko, čo je v jeho
právomoci, aby spotrebiteľa nezaviazal neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto podľa odvolacieho
súdu bolo úlohou súdu prvého stupňa aj bez návrhu skúmať, či zmluva uzavretá medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporcom neobsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto podľa
odvolacieho súdu súd prvého stupňa pri rozhodnutí a vydaní rozsudku na základe uznania vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto je proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné. Potom
vychádzajúc z toho, že rozsudok súdu prvého stupňa je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný, v
zmysle ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. zrušil odvolací súd tento rozsudok, pretože ak je tento rozsudok

nepreskúmateľný, je tým účastníkovi postupom súdu odňatá možnosť konať. K námietke navrhovateľa,
že odvolanie vedľajšieho účastníka je neúčinné odvolací súd uviedol, že podľa ustálenej judikatúry a
z novelizovaného ust. § 201 O. s. p. vedľajší účastník môže podať opravný prostriedok a odvolanie je
účinné, ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril účastník nesúhlas a odvolanie je na prospech
účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Preto odvolací súd považoval odvolanie

vedľajšieho účastníka za účinné a akceptoval ho.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa uložil súdu prvého stupňa predovšetkým skúmať, čo tvorí istinu a čo
zmluvnú pokutu, prípadne úrok z omeškania, či pokuta dohodnutá v zmluve nie je v rozpore s dobrými
mravmi a či istina nie je premlčaná. Vychádzajúc z ust. § 558 OZ v spojení s ust. § 110 ods.1 OZ, pokiaľ

išlo o náhradu istiny vyplývajúcu z neplnenia splátok, v tejto časti namietal vedľajší účastník v priebehu
konania premlčanie nároku poukazujúc na skutočnosť, že účastník môže uznať dlh, len keď vedel o jeho
premlčaní, preto spochybňoval uznanie dlhu, ktorý bol súčasťou uznania záväzku o úhrade pohľadávky
v splátkach. Podľa odvolacieho súdu podpisujúci dlžník si nemusel byť dostatočne vedomý toho, že
okrem samotného uznania záväzku a splátkach po 20 Eur mesačne urobil aj ďalší právny úkon a t. j.,

že uznal premlčaný dlh. Je preto dôvodné skúmať, či aj tento úkon nebol vykonaný v rozpore s dobrými
mravmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Uložil súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Tunajší súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v E. pokračoval v konaní, vytýčil vo veci

pojednávanie.

V priebehu konania, pred pojednávaním, ale navrhovateľ návrh vo veci zobral späť v celom rozsahu,
konanie žiadal zastaviť a navrhol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal, keďže
zastáva názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatnenie, alebo

bránenie práva, čo potvrdila aj ustálená judikatúry vo viacerých krajských súdoch (v Banskej Bystrici, v
Bratislave, v Košiciach, v Žiline ako aj v Prešove).

Súd na základe späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa, s ktorým späťvzatím súhlasil aj odporca, resp.
aj vedľajší účastník na strane odporcu, konanie v zmysle § 96 ods. 1/ a 2/ O. s. p. zastavil.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 2/ veta prvá O. s. p., v zmysle ktorého, ak
niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Predmetné
ustanovenie upravuje tie prípady náhrady trov zastaveného konania, keď k zastaveniu došlo v dôsledku
nejakého procesného návrhu účastníka, akým späťvzatie žaloby nepochybne je. Súd má za to, že v
predmetnom konaní vznesenie námietky vedľajším účastníkom bolo práve dôvodom späťvzatia žaloby

a preto zastupovanie vedľajšieho účastníka vo veci bolo účelné a dôvodné. Predmetné ustanovenie
ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, zavinenie
možno posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo
o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Pokiaľ navrhovateľ vzal návrh späť, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania

odporcovi.

Podľa § 93 ods. 2 až 4 O. s. p. v znení platnom do 31.12.2014 (v čase vstupu vedľajšieho účastníka
do konania) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania

vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vedľajšieúčastníctvojejednouzforiemspoločenstvaúčastníkovvobčianskomsúdnomkonaní.Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka konania a konania sa nezúčastňuje preto, aby v ňom uplatňoval
alebo bránil svoje právo, ale z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov konania
(sporovej strane) buď preto, že má na tom právny záujem alebo ide o právnickú osobu, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v predmetnej veci ochrana práv spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má podľa citovaných ustanovení zásadne rovnaké práva a povinnosti ako účastník
konania a jeho postavenie sa odvíja od účastníka, na ktorého podporu do konania vstúpil. Ide však
výlučne o procesné práva a povinnosti, to znamená, že vedľajší účastník nemôže v konaní robiť úkony
znamenajúce dispozíciu s konaním alebo predmetom konania (napríklad späťvzatie žaloby, zmena

žaloby, uznanie nároku, uzatvorenie zmieru a pod.), ani úkony, ktoré urobil sám účastník (napríklad
späťvzatie odvolania podaného účastníkom). Keďže má vedľajší účastník zásadne rovnaké práva a
povinnosti ako účastník konania, má tiež právo na náhradu nákladov, ak ním podporovaný účastník v
spore zvíťazil a je povinný na náhradu nákladov popri účastníkovi, ktorému v spore pomáhal, zaplatiť
náhradu nákladov víťaznému účastníkovi.

Trovami konania sú okrem iného aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.
s. p.). Nikomu, teda ani vedľajšiemu účastníkovi, nemožno uprieť právo na právnu pomoc advokáta
zaručené čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd rozhodujúci o náhrade trov konania vychádzal
zo zásady účelnosti a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu tých trov, ktoré boli potrebné na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre
vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania.
Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatňovaného nároku alebo, ako v danom
prípade, procesná obrana proti takémuto nároku. Aj keď účastníci (prípadne vedľajší účastník) podľapríslušných ustanovení platného procesného poriadku má právo na náhradu trov konania, každý úkon
alebo každé platenie trov je potrebné posudzovať samostatne.

V posudzovanej veci navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo žalobou, ktorá došla súdu prvého stupňa
dňa 21. 5. 2013. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19. 6. 2013 oznámil vstup do konania ako
vedľajší účastník na strane žalovaného HOOS - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa so sídlom v
Prešove. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázané, že ide o právnickú osobu založenú za
účelom ochrany spotrebiteľov, podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom jeho vstup

do konania z vlastného podnetu združenia umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O. s .p. Oznámenie o
vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania doručil súd prvého stupňa navrhovateľovi aj
odporcovi.Anipodoručeníosobitnejvýzvysúduprvéhostupňanavrhovateľoviaodporcovinavyjadrenie
sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania účastníci nevyjadrovali a vstup vedľajšieho účastníka do
konania nenamietali.

Vedľajší účastník okrem toho, že oznámil vstup do konania, vo veci sa písomne vyjadril len v podanom
odvolaní proti rozsudku, keď žiadal, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Navrhovateľ k trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že jeho trovy, ako je už aj vyššie citované, nie sú

trovami účelne vynaloženými na bránenie, alebo uplatňovanie práva, preto navrhol, aby súd vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

K odvolacej námietke navrhovateľ, že vedľajšiemu účastníkovi neplynie z rozhodnutia
vo veci žiadne právo, a preto nemožno jeho úspech, či neúspech posudzovať podľa úspechu a

neúspechu účastníkov konania, je potrebné uviesť, že v predmetnej veci je vedľajším účastníkom
združenie na ochranu spotrebiteľa, ktorého cieľom a účelom zastupovania je pomoc účastníkovi
- odporcovi ako spotrebiteľovi v súdnom konaní. Je nepochybné, že rozhodnutie vo veci samej
sa vedľajšieho účastníka netýka, teda z rozhodnutia súdu o žalobou uplatnenom nároku neplynú
vedľajšiemuúčastníkovižiadneprávaalebopovinnosti.Akvšakbolvkonaníodporcaúspešnýaktomuto

úspechu svojim konaním prispel aj vedľajší účastník, potom trovy, ktoré účasťou v konaní vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu vznikli, sú účelne vynaloženými a podľa § 93 ods. 4 vety prvej O. s. p.,
má vedľajší účastník právo na ich náhradu.

Preto súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania,

vyčíslených v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnychslužiebza2úkonyprávnejpomoci(prevzatie,prípravazastúpeniavrátaneoznámeniaovstupe
a písomné podanie - odvolanie z 30. 8. 2013) z tarifnej hodnoty 464,71 Eur, čo predstavuje podľa § 10
ods. 2/ Vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby odmenu 31,53 Eur za 2 úkony 2 x 31,53 Eur,
t. j. 63,06 Eur a 7,81 Eur režijný paušál, 2 x 7,81 t. j. 15,62 Eur + 20 % DPH t. j. 15,73 Eur, čo celkovo

predstavuje sumu 94,41 Eur.

V zmysle § 149 O. s. p. navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. Igorovi Šofrankovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Súd navrhovateľovi a odporcovi trovy konania nepriznal, keďže navrhovateľovi právo na náhradu trov

konania nevzniklo, lebo v konaní nebol úspešný a odporca si trovy konania neuplatnil. Náhradu trov
konania takto súd priznal len vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý má podľa § 93 ods. 4/
vety prvej O. s. p. rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, teda aj právo na náhradu trov konania, ako
je to aj vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní na Krajský súd v Košiciach cestou
tunajšieho súdu.