Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Smereková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22P/38/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716207774
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Smereková
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7716207774.1
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Máriu W., nar. XX.X.XXXX, bytom u
matky, zastúpená kolíznou opatrovníčkou U.. T. R., pracovníčkou H. práce, sociálnych vecí a rodiny L.,
dieťa rodičov: otec neb. T. W., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX a matka L. W., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom L. XXX, P., za účasti brata maloletej: T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, P., na návrh
H. práce, sociálnych vecí a rodiny L., o vydanie predbežného opatrenia o zákaz styku brata maloletej
s maloletou, takto
r o z h o d o l :
Návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 31.5.2016 podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce (ďalej len navrhovateľ) na tunajší
súd návrh vo veci samej o zákaz styku brata maloletej L. T. W. s maloletou. Zároveň tým istým podaním
navrhovateľ žiadal vydať predbežné opatrenie o zákaz styku maloletej s jej bratom.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosti zistené navrhovateľom monitorovaním
rodiny a vstupmi do rodiny je daná obava, že je v súčasnosti ohrozený a narušený priaznivý psychický,
fyzický i sociálny vývin maloletej, pričom v rámci odôvodnenia potreby okamžitého zásahu zo strany
súdu navrhovateľ uviedol tieto skutočnosti:
- Navrhovateľ opakovane do rodiny vstupoval na žiadosť detskej lekárky MUDr. Žakovej, ktorá vyjadrila
obavyosomatickéapsychickézdraviemaloletejzdôvodu,žedieťadoteraznebolovyšetrenéodbornými
lekármi a začal sa jej menštruačný cyklus. Následným osobným rozhovorom s lekárkou dieťaťa, ale
aj telefonickým rozhovorom s triednou učiteľkou mal. L. Mgr. Demeterovou vyplynula potreba pomôcť
dieťaťu prijať skutočnosť, že dostala menštruáciu a nevie to prijať. Už v tom čase bol navrhovateľ
upozornený na neprirodzenú angažovanosť dospelého brata dieťaťa do „ženských“ vecí. Brat žije v
spoločnej domácnosti s dieťaťom a matkou. Prácou s touto rodinou navrhovateľ zistil, že neprijatie
menštruačného cyklu dieťaťom nie je najväčší problém tohto dieťaťa. Práve odmietanie tejto prirodzenej
skutočnosti pomohlo odkryť oveľa závažnejšie problémy dieťaťa. Práca s touto rodinou je komplikovaná
a ťažká a to najmä z dôvodu detinského správania dieťaťa, ktoré odmieta komunikovať, dožaduje
sa prítomnosti svojho dospelého brata, mal. Mária komunikuje veľmi slabo, posunkami si odovzdáva
pokyny k odpovediam, počas rozhovorov sa maloletá túli k bratovi, hladkajú sa, usmievajú na seba a
odpovede maloletej smerujú len k bratovi, aj keď je v ich prítomnosti iná osoba. Maloletá odmieta so
sociálnymi pracovníčkami, ale aj lekármi, učiteľmi komunikovať, najčastejšie slovami: „nebudem s nimi
rozprávať“. Dieťa prítomnosť matky vždy ignoruje, kričí na ňu, že jej nikdy nič nekúpi, hoci v domácnosti
je množstvo hodnotných vecí, oblečenia, obuvi, hračiek, sladkostí a pod. Mal. L. vie byť počas rozhovoru
veľmi vulgárna a neslušná voči osobám, ktoré s ňou komunikujú, okrem brata. Mal. L. nie je schopná
samostatne vykonať bežné úkony, napríklad sprchovanie, vykonávať veľkú a malú potrebu, pri týchto
bežných úkonov sa dožaduje pomoci svojho brata. Mal. L. nemá dovolené sama dochádzať do školy,
hoci doteraz navštevovala základnú školu v mieste bydliska. Do školy ju odprevádzal jej brat, pričomdieťa presvedčil, že počas cesty do školy ju bez jeho doprovodu zrazí auto. Obuv zo školy jej brat brával
domov a po skončení vyučovania ju v škole čakal aj s obuvou. Pri ranných doprevádzaniach do školy sa
nevedia pred budovou školy rozlúčiť, mal. L. sa bratovi zavesí okolo krku, hladia sa a bozkávajú, všimli
si to žiaci školy aj vyučujúci. Počas rozhovorov s pedagógmi navrhovateľ zistil, že zdieľajú názor, že
takého správanie dieťaťa a brata je neprípustné.
- Vzťah medzi bratom a menovaným dieťaťom neprimerane chúlostivý a príliš intímny. Svojím správaním
vzbudzujú podozrenie, že dieťa je svojim dospelým bratom zneužívané. Je to dobre badateľné na
obliekaní dieťaťa. V škole je dieťa oblečené jednoducho, čisto, vhodne, avšak doma sa v prítomnosti
brata oblieka vyzývavo, je nalíčená, má nalakované nechty, nosí podprsenku a doplnky, napríklad
množstvo korálok alebo retiazok. Pre brata robí doma vystúpenia, pričom sa stotožňuje s filmovou
detskou postavičkou F.. Brat dieťaťu zaplatil z peňazí ich matky drahý koncert, ktorý sa konal v Poľsku,
cena jednej vstupenky bola 150 € a cesta taxíkom do Poľska stála 300 €. Bola s nimi aj matka dieťaťa,
ktorá koncert presedela v taxíku, čo zdôvodnila vysokou cenou lístka.
- Maloletá je na svojho brata nielen citovo naviazaná, ale aj závislá, navrhovateľ vyslovil podozrenie,
že brat to využíva vo svoj prospech, čo si však maloletá nedokáže uvedomiť. Konkrétne navrhovateľ
poukázal na skutočnosť, že je to práve brat maloletej, ktorý jej mení prádlo počas menštruácie, perie
ušpinené posteľné prádlo, sprchuje maloletú, asistuje maloletej pri vykonávaní potreby. Dieťa si dokázal
nakloniť na svoju stranu až natoľko, že odmieta svoje okolie, vrátane vlastnej matky. Svojím správaním,
podľanázorunavrhovateľazámernýmacieleným,vedomezničilvzťahmedzidieťaťomamatkou,pričom
veľmi šikovne zneužíva skutočnosť, že dieťa je polosirotou. Otec maloletej zomrel pred tromi rokmi,
pričom matkou a bratom dieťaťa je opisovaný ako alkoholik a tyran. Dieťa v rodine nie je vedené k
samostatnosti, sú jej vnucované neustále obavy z bežných činností a strachy, ktoré zrejme u matky
a brata dieťaťa pretrvali aj po smrti otca dieťaťa. Po smrti otca sa dospelý brat dieťaťa vnútil do roly
chýbajúceho mužského vzoru v rodine, čo jeho matka prijala a sama sa stala závislá na svojom synovi a
mal. dieťa nie je schopné rozlíšiť možné nebezpečenstvo, ktoré jej zo strany brata hrozí. Zároveň podľa
názoru navrhovateľa nie je v schopnostiach matky maloletú pred bratom uchrániť.
- Psychologického, neurologického a gynekologického vyšetrenia sa dieťa zúčastnilo až po intervencii zo
strany navrhovateľa, pričom dieťa sa dožadovalo prítomnosti svojho brata pri týchto vyšetreniach a to aj
gynekologického vyšetrenia, ktoré sa nepodarilo vykonať. Angažovanosť brata dieťaťa, JX. vo výchove
maloletej považuje navrhovateľ za veľmi nevhodnú, ohrozujúcu zdravý vývin dieťaťa, s podozrením na
sexuálne zneužívanie.
Navrhovateľ uviedol, že pri psychiatrickom vyšetrení v Detskej psychiatrickej ambulancii Psychiatrickej
nemocnice Michalovce n.o. dňa 06.04.2016 (lekárska správa na čl. 9 spisu) vyplynula nutnosť dieťa
okamžite hospitalizovať. Komunikáciou navrhovateľa s lekárskym personálom detskej psychiatrickej
nemocnice bolo zistené, že aj detskí psychiatri mali podozrenie, že dieťa bolo sexuálne zneužívané.
Navrhovateľ k návrhu pripojil Psychiatrickú správu z Akútneho detského psychiatrického oddelenia
(ADPO) zo dňa 8.4.2016 (čl. 8 spisu) z ktorej súd zistil, že u maloletej boli stanovené primárkou ADPO
MUDr. Olgou Glaszner diagnózy: porucha správania, bližšie neurčená; adaptačné poruchy; atypická
rodičovská situácia.
Navrhovateľ z týchto dôvodov dňa 7.4.2016 požiadal OR PZ Michalovce o dôkladne prešetrenie tohto
prípadu. Listom zo dňa 13.05.2016 OR PZ Michalovce upovedomil navrhovateľa, že bolo začaté trestné
stíhanie pre prečin Ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 pís. a) Trestného zákona
vo veci mal. Márie (správa na čl. 11 spisu).
Po hospitalizovaní maloletej na ADPO v Psychiatrickej nemocnici Michalovce navrhovateľ dňa 30. 5.
2016 telefonicky kontaktoval primárku ADPO MUDr. Olgu Glaszner vo veci menovanej. Primárka udala,
že od doby prijatia na ich oddelenie sa dieťa zlepšilo v samoobslužných činnostiach, sama sa sprchuje,
sama navštevuje toaletu, dokáže si namazať chlieb. Pri správnom vedení si dieťa tieto základne veci
osvojilo. Komunikácia s dieťaťom je ťažká, s mamou komunikuje normálne. Matka ju navštevovala
pravidelne podľa návštevných hodín, brat ju navštívil raz, pričom primárka maloletú a jej brata pristihla
v areáli nemocnice v kríkoch, teda musela urobiť poriadok, následne sa matka s dieťaťom stretávala
v miestnosti pre návštevy. Dieťa sa zlepšilo aj v škole, aj keď jej pozornosť je slabšia. Primárka udala,
že pri správnom vedení dieťa dokáže normálne fungovať. Zdravotnícky personál oddelenia sa snažilpoučiť aj matku, aby dieťa správne vychovávala a viedla k samostatnosti, avšak s matkou dieťaťa je
ťažká spolupráca, dieťa považuje za malé, odporúčania lekárov, aby dieťa viedla k samostatnosti pre ňu
boli prekvapením, vždy odpovedala, že dieťa je malé, že nemôže napr. samé chodiť do školy, sprchovať
sa a pod.
Primárka na otázku navrhovateľa, či je vhodné dieťa prepustiť domov, do domáceho prostredia, kde sa
nachádza aj jeho brat, nevedela odpovedať, rozhodnutie ponechala na navrhovateľovi.
Navrhovateľ uviedol, že sa obáva, že návratom dieťaťa do rodinného prostredia by sa opakovala situácia
regresného, infantilného správania dieťaťa, čo nie je v záujme maloletej.,
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.5.2016 domáhal aj nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by súd umiestnil maloletú do zariadenia ANIMA DSS - Krízové stredisko,
A. Kmeťa 2, Michalovce. Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tak, že zo skúseností s danou rodinou, z
ktorých plynú obavy o dieťa a dôvodné podozrenie, že zo strany brata sa na dieťati pácha neprávosť,
pričom cieľom navrhovateľa je ochrana dieťaťa pred možným nebezpečenstvom, ktoré pre neho
predstavuje jeho brat, preto po dobu, kým sa tieto podozrenia navrhovateľa potvrdia alebo vyvrátia,
navrhovateľ považuje za potrebné vykonať opatrenia smerujúce k okamžitému umiestneniu dieťaťa
do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Vec je vedená na tunajšom súde pod spisovou značkou
23P/152/2016.
Podľa § 75 ods. 1 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.)
predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie pre
konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov.
Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods.1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby,
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia,
h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu ohrozuje,i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním
ohrozená,
j)sanaurčenúvzdialenosťnepribližovalaleboibaobmedzenepribližovalkosobe,ktorejtelesnáintegrita
alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená,
k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení je účelom predbežného opatrenia predovšetkým rýchla, i
keď dočasná úprava právnych, nielen faktických pomerov účastníkov.
Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby neboli vážnejšie pochybnosti
o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov ani tretích osôb, pretože nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná
úprava pomerov účastníkov.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu. Osvedčenie nároku ako
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na nárok
uplatnený vo veci samej.
Predbežné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu
porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Vo
veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné posudzovať nevyhnutnosť vydania predbežného
opatrenia vždy z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktorý je v takýchto konaniach prioritný. Len v
prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, alebo osvedčenia iného závažného
dôvodu, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa ako aj s predloženými listinnými dôkazmi a tiež s obsahom
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23P/152/2016, kde uznesením Okresného súdu Michalovce č. k.
23P/152/2016 - 15 zo dňa 7.6.2016 (čl. 17 - 22 spisu), bola maloletá dočasne umiestnená do zariadenia
ANIMA - DSS - Krízové stredisko, A. Kmeťa 2, Michalovce.
V danom prípade dospel súd k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by súd okamžite zakázal bratovi maloletej stretávať sa s maloletou.
Navrhovateľ poukazuje, že má dôvodnú obavu o zdravý vývin maloletej a to vzhľadom na celú rodinnú
situáciu a všetky navrhovateľom uvádzané okolnosti, avšak skutočnosti tvrdené navrhovateľom bude
potrebné preukázať v rámci dokazovania v konaní vo veci samej - zákaz styku brata maloletej s
maloletou. V danom prípade teda nie je možné predbežným opatrením zakázať styk brata s maloletou,
pretože sa jedná o výrazný zásah do práva dieťaťa na kontakt s jeho blízkym príbuzným.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že keďže je maloletá aktuálne umiestnená v zariadení ANIMA
DSS - Krízové stredisko na základe vyššie citovaného uznesenia tunajšieho súdu, teda maloletá sa po
hospitalizácii v Psychiatrickej nemocnici Michalovce nevrátila do rodiny, teda za daných okolností už nie
je bezprostredného ohrozený vývin či zdravie maloletej, ktorá sa už nachádza v krízovom stredisku, kde
je pod dohľadom a starostlivosťou a teda, nie je namieste predbežným opatrením rozhodnúť o zákaze
styku maloletej s bratom ešte pred rozhodnutím v merite veci.
Na základe vyššie uvedených skutočností, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia ohľadne
zákazy styku brata maloletej s maloletou zamietol a po právoplatnosti rozhodnutia o predbežnom
opatrení bude súd konať vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.