Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. júl 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 7C/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715207333
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1715207333.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom Q.. C. V., v právnej veci žalobcu: B.

F., P..B.., V. N. XX/B, XXX XX A., zastúpená advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom: Šoltésova 14, 811 00 Bratislava IČO: 36 862 711, proti žalovanému: M. V., N. X.XX.XXXX, A. M.
XXX/XE, štátny občan SR o zaplatenie 3.197,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.197,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 3.197,02 eur odo dňa 11.04.2016 do zaplatenia.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1] Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 4.09.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 3.197,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.197,02 eur za
obdobie od 4.02.2014 do zaplatenia. V žalobe poukazoval na to, že na odbernom mieste M. XXX/
XE v období od 19.02.2013 do 5.12.2013 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Takýto odber zemného plynu je podľa
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený
odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým
posudkom znalca Ing. Petra Leška so sídlom Severná 26, Banská Bystrica. Neoprávneným odberom
vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.197,02 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody,
spôsobenej neoprávneným odberom plynu a táto čiastka bola vyfakturovaná žalovanému faktúrou č.:

XXXXXXXXXX zo dňa 20.01.2014, pričom faktúra bola splatná dňa 3.02.2014.

2] V súlade s § 517 a nasledovného Občianskeho zákona žalobca žiadal priznať i príslušenstvo a to
úrok z omeškania v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a to vo výške 5,25% ročne za obdobie
od 4.02.2014. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení založil do spisu faktúru č.: XXXXXXXXXX zo
dňa 3.02.2014, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 15.01.2014,
zápis spísaný pracovníkmi žalobcu a žalovaným zo dňa 5.02.2013 o výmene plynového meradla u

žalovaného, fotodokumentáciou plynových zariadení u žalovaného, znaleckým posudkom znalca J.. W.
R. zo dňa 8.01.2014 a cenníkom externých služieb B. F., P..B..3] Žalovaný sa vo veci vyjadril v odpore k platobnému rozkazu zo dňa 14.04.2016, v ktorom namietol
žalobu, nakoľko túto považuje za nespravodlivú s poukazom na to, že prečo on ako spotrebiteľ má byť
objektívne zodpovedný za poškodenie zariadenia distribútora, keď distribútor plynu by si mal meradlo

zabezpečiť uzamknutím, aby k nemu nebol možný prístup tretích osôb. Poukázal tiež na to, že skrinka s
meradlom je verejne prístupná a plombu mohol poškodiť ktokoľvek, kto by jeho chcel poškodiť. Uviedol,
že do meradla žiadnym spôsobom nezasahoval a malú spotrebu plynu vykazuje z dôvodu, že kúri
drevom a plyn využíva len na ohrev teplej vody a varenie. Okrem tohto písomného odporu žalovaný
nevzniesol žiadne ďalšie prostriedky procesnej obrany.

4] K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomne dňa 13.04.2016. V tomto vyjadrení poukázal na
to, že od 19.02.2013 do 5.12.2013 dochádzalo na odbernom mieste M. XXX/XE k odberu zemného plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba). Poukázal
na ustanovenie § 82 ods. 1 písmeno d zákona č. 251/2012 Z.z. pričom z citovaného ustanovenia priamo
vyplýva, že za neoprávnený odber sa považuje odber vykonaný meradlom, na ktorom bol porušený, čo

aj len jeden z jeho zabezpečovacích prvkov (plomba). Nie je teda podstatné, aký veľký zásah bol do
meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho
funkcie nedotkol. Zákon predpokladá, že prípadné akékoľvek porušenie zabezpečenie meradla ide o
neoprávnený odber zemného plynu, nakoľko nie je možné objektívne vylúčiť, že hodnoty ním namerané
neboli cudzím zásahom manipulované. Opätovne poukázal na to, že porušenie zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo jednoznačne potvrdené znaleckým posudkom znalca J.. W. R.
v znaleckom posudku č. XX/PL-XXXX zo dňa 8.01.2014. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol,
ževizuálnomprehliadkouplynomeruzistil,žeplombechýbaoddelenáspodnáčasťplomby,krytčíselníka
je možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby. Zo zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii bola odstránená spodná časť plomby. Overovacia - zabezpečovacia značka na číselníku

meradla je mechanicky poškodená. Ďalej v písomnom vyjadrení poukázal na to, že kontrola odberného
miesta žalovaného bola vykonaná na základe podozrenia, že došlo neoprávnenému zásahu do meradla
zemného plynu. Kontrola bola vykonaná na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní
o vyšetrovaní organizovanej skupiny páchateľov vykonávajúcich zásahy do plynomerov žalobcu. Pri
vyšetrovaní boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené viaceré predmety a to najmä profesionálne

falšovateľské náčinia, veľké množstvo razníc rôzneho druhu a podobne, ktoré mali byť použité na
realizovanie neoprávnených zásahov do meradiel plynu za účelom optimalizácie nameraných hodnôt.
Ďalej však boli zaistené najmä prehľadné zoznamy, na ktorých boli uvedené miesta odberov, dátumy,
číselné údaje o meradlách a osoby, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy do meradiel.

5] Žalobca ďalej poukázal, že napriek tomu, že žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ
zabezpečovacieho zariadenia plomby, tak zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním, resp.
takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto
meradlom odoberal plyn. Vzhľadom na túto jeho objektívnu zodpovednosť nie je potrebné preukazovať,
či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené

zabezpečovacie zariadenie. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Žalobca v
tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XCdo/XXX/XXXX zo dňa
29.11.2011. Ďalej žalovaný poukázal, že za sporné obdobie, v ktorom mala vzniknúť škoda žalovanému
nebola fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho
prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaný odoberal bolo potrebné určiť

vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zákona. K tomuto doplňujúcemu písomnému vyjadreniu sa
žalovaný nevyjadril. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy a to oboznámením sa s ich písomným
vyhotovením a to faktúrou zo dňa 20.01.2014, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu zo dňa 15.01.2014, zápisom o výmene plynového meradla u žalovaného zo dňa
5.12.2013, znaleckým posudkom č. XX/PL-XXXX zo dňa 8.01.2014.

6] Podľa § 82 ods. 1 písm. d zákona č. 251/2012 účinného v rozhodnom období (19.02.2013 -
31.12.2013) neoprávneným odberu plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete.

7] Podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona, odoberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníku skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávneneodoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

8] Podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l.

9] Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako odberateľ plynu v čase od

19.02.2013 naposledy zistený odber (do 5.12.2013, kedy došlo k výmene meradla a jeho kontrole)
odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Túto
skutočnosť mal súd za preukázanú z tvrdení žalobcu a najmä zo znaleckého posudku. Táto skutočnosť
nebola ani zo strany žalovaného namietaná. V tejto súvislosti si žalobca vyčíslil škodu vo výške 3.197,02
eur. Výška takto vyčíslenej škody rovnako žalobcom nebola namietaná a táto bola vyčíslená v súlade
so všeobecne záväzným právnym predpisom a to vyhláškou číslo 449/2012 Z.z.

10] Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady škody v súlade s § 82 ods. 1 písm. d, ods. 2, ods. 3.

11] Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. je
samostatnou skutkovou podstatou, ktoré osobitne upravuje náhradu škody pri neoprávnenom odbere

plynu.

12] Predpokladom vzniku tohto zodpovedného vzťahu je vznik škody, neoprávnený odber plynu. Súd
mal za preukázaný neoprávnený odber plynu, ktorý zákon definuje ako odber meraný meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. V danom prípade bolo preukázané,

že odberateľ odberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácií. Súd mal preukázaný i vznik škody a to zákonným spôsobom v súlade s § 82 ods. 3
zákona č. 251/2012 Z.z. a vyhláškou č. 449/2012 Z.z., ktorá bola na tento účel vydaná Ministerstvom
hospodárstva Slovenskej republiky a je všeobecne záväzným predpisom. Súd má za preukázané,
že k neoprávnenému odberu dochádzalo minimálne od 19.02.2013, kedy bol urobený predchádzajúci

odpočet plynu. V konečnom dôsledku i takto vyčíslená výška škody žalovaným nebola namietaná. Súd
poukazuje na to, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť za takto vzniknutú škodu,
kde sa nepredpokladá zavinenie.

13] Súd skutkovo ustálil, že meradlo sa nachádzalo na pozemku - v dome na parcele, ktorá je vo

vlastníctve žalovaného. V tomto smere sa žalovaný vyjadril. I vzhľadom na okolnosti, že žalovaný nemal
vybudovaný plot na hranici svojho pozemku, tak umiestnenie meradla nemožno kvalifikovať, že sa
nachádza na verejne prístupnom mieste, nakoľko súkromný pozemok nie je miesto verejne prístupné.
Z uvedeného spôsobu súd právne posúdil správny výpočet odberu v zmysle § 82 ods. 3 zákona č.
251/2012 Z.z., nakoľko neboli splnené podmienky na postup podľa § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z.

14] Za danej právnej a skutkovej situácie súd neprihliadol na námietky žalovaného, že bolo povinnosťou
vlastníkameradlazabezpečiťtotomeradloprotivniknutiuuzamknutím.Takátopovinnosťprežalovaného
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a vzhľadom na charakter dodávky toto ani nemožno od
žalobcu požadovať. Súd v tejto v súvislosti poukazuje na to, že meradlo sa nachádzalo na pozemku

žalovaného, ktorý je v jeho vlastníctve a bolo predovšetkým jeho povinnosťou zabezpečiť ochranu
takéhoto meradla. Za daného právneho stavu súd neprihliadol ani na námietku žalovaného, ktorou sa
bránil, že on osobne žiadny zásah do meradla nerobil, nakoľko pre vznik zodpovednostného vzťahu sa
preukázanie takýchto okolností nevyžaduje.

15] Podľa § 563 Občianskeho zákona, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ písomne požiadal. Teda v spore
o náhradu škody je dlžník škodca povinný zaplatiť škodu na výzvu veriteľa.

16] V žalobe síce žalobca poukazoval na to, že vyzval žalovaného na splnenie dlhu - náhrady škody

faktúrou zo dňa 20.01.2014, v žalobe však nepoukazoval kedy a akým spôsobom uvedenú faktúru -
výzvu na náhradu škody žalovanému doručil. Súd vo svojom vyjadrení v zmysle § 181 ods. 2 CSP na
túto spornú skutočnosť poukázal.17] Napriek tomuto poukázaniu žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukázali doručenie
výzvy na náhradu škody, resp. jej odoslanie poštou na adresu žalovaného. Z uvedeného súd ustálil,
že výzva na náhradu škody bola doručená až spolu so žalobou a to sa stalo dňa 7.04.2016 a teda

dlh titulom náhrady škody sa stal splatným dňa 8.04.2016 a žalovaný sa dostal do omeškania až dňa
11.04.2016nakoľko9.a10.apríla2016bolasobota-nedeľa.Zuvedenéhodôvodusúduznalomeškanie
žalovaného v zmysle § 517 a priznal úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2, § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. vo výške 5% ročne od 11.04.2016 a vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol.

18] Súd o nároku na trovy konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko čo do istiny žalobca mal
plný úspech v spore.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 363, 364 a § 365 CSP.

Žalovaný je povinný plniť pod následkom exekúcie.