Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Zmeková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/529/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111229018
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111229018.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa Bratislava,
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, pobočka K. Mikszátha 6, Rimavská Sobota, proti žalovanému: N..
X. B., bytom B., X. 3, o náhradu škody v sume 2.074,49 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 19C/95/2012-87 zo dňa 30.04.2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.074,49 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s
odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že
mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil podľa § 238 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), podľa ktorého Sociálna
poisťovňamáprávovočitretímosobámnanáhraduškody,ktorájejvzniklavýplatoudávokvdôsledkuich
zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. V odôvodnení rozsudku súd
uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.09.2011 domáhal zaplatenia sumy 2074,49 eura titulom
náhrady škody, pretože žalovaný bol právoplatne odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví, ktorého
sa dopustil dňa 10.11.2003 pri autonehode, pričom jeho spolujazdec O. R. utrpel zranenia, ktorým na
miestepodľahol.Sociálnapoisťovňapriznalavdovepozosnulomvdovskýdôchodok,ktorýjejvyplatilaza
obdobieod22.11.2008do21.11.2009vovýške1.359,53euraazaobdobieod22.11.2009do21.11.2010
vo výške 1406,65 eura. Žalobca žalovaného písomne vyzval na zaplatenie uvedených súm, ktoré
predstavujú 75 % vyplatených dávok, lebo takáto miera zavinenia žalovaného bola ustálená rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/228/2006, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 6Co/168/2007, určená na 75 %. Žalovaný ani napriek výzvam pohľadávku žalobcu neuhradil.
Súd vydal dňa 22.11.2011 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, a
na následne nariadenom pojednávaní žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal za opodstatnenú. Súd po
vykonanom dokazovaní konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/79/04 zo dňa
03.05.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 3To/275/05 bol právoplatne
odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil
dňa 10.11.2003 asi o 13.45 hod, kedy riadil nezaevidované motorové vozidlo v smere z Kokavy nad
Rimavicou na Lom nad Rimavicou, kde v obci Utekáč v blízkosti rodinného domu č. XX v dôsledku
nesprávnejtechnikyjazdyvľavotočivejzákrutenazľadovatelomúsekucestynezvládolriadenieaprešieldo protismeru, zišiel s vozidlom mimo vozovky a pravou stranou vozidla narazil do betónového stĺpa
elektrického vedenia a jeho spolujazdec O. R. utrpel smrteľné zranenia.
Súd zistil, že obdobnej náhrady za vyplatené dávky vdovského dôchodku vdove P. R. za obdobie od
22.11.2007 do 21.11.2008 v rozsahu 75% vo výške 930,89 eura sa žalobca domáhal v inom konaní
Okresného súdu Nitra, ktorý rozsudkom sp. zn. 9C/138/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č. k. 6Co/2/2011-72 zo dňa 21.06.2011 žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy zaviazal.
Obdobne bol zaviazaný aj v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/228/2006 na zaplatenie sumy vo výške
43,138,50 Sk, ktorá predstavovala vdovský dôchodok za obdobie od 10.11.2003 do 21.11.2005. Súd
ustálil, že je daná aj čiastočná zodpovednosť tretej osoby - správcu ciest, pričom miera zodpovednosti
žalovaného bola určená na 75 %. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.
12Co/305/2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/137/2008-32 zo dňa
29.04.2009, v ktorom sa žalovaný domáhal určenia, že mu povinnosť náhrady škody skončila. Súd
na základe výsledkov dokazovania považoval žalobu za dôvodne podanú, pretože uplatnený nárok sa
opiera o vyššie citovaného ustanovenie zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého žalobca má právo
na náhradu vyplatených dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia
v dôsledku protiprávneho konania v rozsahu miery zavinenia. Je nepochybné, že žalovaný sa dopustil
protiprávneho konania, za ktoré bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený, a keďže v dôsledku
jeho protiprávneho konania zomrel človek a pozostalej vdove žalobca vyplatil z toho dôvodu vdovský
dôchodok, potom mal právo v ustálenej miera zavinenia žalobcu právo na náhradu týchto dávok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ako dôvod uviedol
nedostatočnú právnu erudovanosť a nesprávne vysvetlenie, čo je škoda Sociálnej poisťovne. Podľa
neho to nie je vyplácanie vdovského dôchodku. Ide o nepochopenie skutočnosti, že § 238 má byť
aplikovaný len v súvise s § 236 zákona o sociálnom poistení. Navrhol pripustiť dovolanie v prípade jeho
neúspechu, bez špecifikácie, na akú právnu otázku by malo byť dovolanie prípustné.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že svoj nárok si uplatnil v súlade s ustanovením § 238 zákona o sociálnom poistení, pretože
podľa § 13 ods. 2 tohto zákona je vdovský dôchodok dávkou poskytovanou z dôchodkového poistenia,
a to zo starobného poistenia. Tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť vzniknutú škodu vymáhať
podľa § 238 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak tretia osoba náhradu škody neuhradí dobrovoľne.
Žalovanému boli aj v predchádzajúcich konaniach opakovane vysvetlené rozdiely medzi uplatnením §
236 a § 238 zákona o sociálnom poistení. Zodpovednosť podľa § 236 zákona o sociálnom poistení totiž
upravuje prípad zodpovednosti poberateľa dávky, ktorý je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa,
od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri
splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací
súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP
opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie
ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
Na dôvažok odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa rozhodol na podklade vykonaných dôkazov a
vo veci prijal správny právny záver. Odvolací súd je v odvolacom konaní, ktoré má charakter sporového
konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto odvolanie prejednal v nadväznosti na to, čo
žalovaný v podanom odvolaní namietal. Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom ako takým, a teda je zrejmé,
že jeho cieľom bolo napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, pričom namietal nesprávnu
aplikáciu právneho predpisu, o ktorý súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie. Ustanovenie § 238
ods. 1 zákona o sociálnom poistení zakladá regresný nárok sociálnej poisťovni voči tretím osobám,ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytovaním dávok z nemocenského poistenia
alebo dôchodkového zabezpečenia, na základe ktorých vznikol oprávneným osobám nárok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vzniká sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma.
V súdnom konaní pri uplatnení nároku poisťovne súd musí skúmať splnenie obdobných podmienok ako
v prípadoch náhrady škody (vznik škody, konanie tretej osoby, príčinná súvislosť medzi konaním tretej
osoby a vznikom škody a zavinenie), no aj napriek tomu s ohľadom na úpravu v ustanoveniach zákona
o sociálnom poistení a s ohľadom na celkovú koncepciu tohto právneho predpisu nejde o klasické právo
poškodeného na náhradu škody, ako ho má na mysli Občiansky zákonník v ustanovení § 420 a nasl.
Tento regresný nárok je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody majúceho povahu
špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody.
Odvolací súd viazaný zisteným skutkovým stavom v prvostupňovom konaní vychádzal z toho, že
žalovaný spôsobil opísanú dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul jeho spolujazdec O. v dôsledku čoho
žalobca podľa zákona o sociálnom poistení vyplatil v danom období manželke nebohého vdovský
dôchodok ako dávku z dôchodkového poistenia. V zmysle § 238 ods. 1,2,6 zákona o sociálnom
poistení žalobca musel regresom uplatniť voči žalovanému právnym titulom náhrady škody na podklade
ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 420 a nasl.), a to s prihliadnutím na ustálenú mieru zavinenia
žalovaného v rozsahu 75 %. Zavinené protiprávne konanie žalovaného porušením príslušných právnych
predpisov o premávke na pozemných komunikáciách bolo preukázané rozsudkom súdu, ktorým bol
odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví tak, ako je to opísané vyššie. V predmetnej veci
prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil
po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si ich v tomto štádiu konania podľa § 151 ods.
1 OSP neuplatnil a v podstate mu ani žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.