Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Er/649/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204919
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcel Andocs
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:1615204919.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci exekúcie oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, advokátka, Martinčekova 13,
Bratislava, proti povinnému: I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. XX, o vymoženie 1.457,59 eur s
príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad: Vajnorská 100/A, 831 04

Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 15.3.2015, žiadal menovaného
súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok
sp. zn. IA-C/0214/0799 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., sídlom v Bratislave dňa 30.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 30.6.2014 a vykonateľnosť dňa 21.7.2014. Exekučné konanie sa začalo dňa 31.3.2015.

V zmysle exekučného titulu bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1.457,59
eur, úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 1.457,59 eur odo dňa 2.12.2013 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.457,59 eur odo dňa 2.12.2013 do zaplatenia, sumu dlžných
úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 1.12.2013 vo výške 616,89 eur, náhradu poplatku za

rozhodcovské konanie vo výške 103,72 eur.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
"Exekučný poriadok"), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastavía) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) alebo b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov
1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Exekučný súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení z úradnej povinnosti skúmal, či
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v

súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore
so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má
vady z materiálnej stránky. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu
aj bez návrhu zastaviť. Uvedené oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší

súd SR aj v ďalších svojich rozhodnutiach, napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011. Exekučný súd
má skúmať rozhodcovskú doložku/zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára prekážku
rozhodnutejveci.UznesenieNSSRsp.zn.6Cdo135/2012:„Predpokladomprávomocirozhodcovského
súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od

existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú

vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebolnikdyuzavretý.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.“

Súdnyexekútortunajšiemusúduspolusnávrhomnavykonanieexekúciedoručilrozhodcovskýrozsudok
č. k. IA-C/0214/0799, zmluvu o poskytnutí úveru č. 7331966810 (ďalej iba Zmluva) zo dňa 7.9.2010.
Súd uvedené listiny preskúmal, pričom pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že
tento exekučný titul sa z nižšie špecifikovaných dôvodov vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah a jeho
účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú tzv. veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný a

preto sa používajú právne normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol
a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský
rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol. Uvedené
niekoľkokrát konštatoval aj Najvyšší súdu SR vo svojej rozhodovacej činnosti, napr. v uznesení sp. zn.
6 Cdo 7/2013 zo dňa 22.1.2014.

Právny predchodca súčasného oprávneného: Poštová banka, a.s. uzavrela dňa 7.9.2010 s povinným
zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500,00 eur. Povinný sa zaviazal
poskytnutý úver vrátiť v 70 pravidelných mesačných splátkach. Povinný poskytnutý úver nesplácal
v zmysle úverovej zmluvy riadne a včas, následkom čoho Poštová banka, a.s., uplatnila možnosť

predčasného splatenia celého úveru.

Právomocrozhodcovskéhosúdujezaloženározhodcovskoudoložkou,ktorájeobsiahnutávčlánku10.2
OP " Riešenie pojmov ". V zmysle č. l. 10.2.2 OP: „ Banka a klient sa dohodli sa dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých

pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a
rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. b) Pokiaľ budev príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania. Ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo

zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí má sa za to, že
ju prijal. V zmysle č. l. 2: Definícia pojmov rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadená
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŹNA a MEDIAĆNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísané v OR SR OS
Bratislava I., odd. Sa, vl. 3157/B. Exekučný súd posúdil uvedenú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
zmluvnú podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovská doložka je obsiahnutá aj v samotnom texte úverovej zmluvy a to v č. l. 3 ods. 7 zmluvy:
Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o platnosť,
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach.

Podľa § 1 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa veriteľom rozumie
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..

Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na
ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský
úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU) lebo veriteľ
- oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa
teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len dlžník - povinný) sú jednoznačne spotrebiteľmi a to

v súlade s § 52, odsek 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne
poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej
forme (podľa § 2 písm. a ZSU).

Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa

má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľačl.6Smernice,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévzmluváchuzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodneobmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt proti
Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo

Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku
o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť Zmluvy
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Táto doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho na
vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal. Doložka bola v zmluve, či

OP formulovaná tak, že splynula s ostatnými štandardnými podmienkami. Podľa názoru súdu, už len
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Dotyčná rozhodcovská doložka priamo

prikazuje, že všetky spory medzi zmluvnými stranami sa majú riešiť prostredníctvom rozhodcovského
konania. Podpis na zmluve, podľa súdu nie je možné považovať zároveň aj za prejav súhlasu s
rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav
vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Zo zmluvnej
podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil. Ak

rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať
spotrebiteľskúzmluvuobsahujúcunekalúpodmienkuajvtedy,akspotrebiteľnenamietanekalýcharakter

tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov,
ktoré by súdne konanie predstavovalo.

Skutočnosti uvedené v tomto uznesení bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný za uvedených
okolností mohol byť relevantným exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/
doložky má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Preto súd na základe vyššie uvedenej skutočnosti postupujúc podľa ust. § 45
ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
tak ako aj uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v

zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.