Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 34Cb/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114224505
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114224505.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu:

BOST SK, a.s. Súvoz 1/1594, 911 01 Trenčín, IČO: 36 318 442 zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrej Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému:
BeShapeTech k.s. Námestie SNP 15, 811 01 Bratislava, IČO: 36 290 629, zastúpený: Markechova
JMJ Legal, advokátska kancelária s.r.o., Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, IČO: 45 606 960, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 346,73 €, a to všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, BOST SK, a.s. Súvoz 1/1594, 911 01 Trenčín, IČO: 36 318 442, sa žalobou zo dňa 26.08.2014,
doručenou na súd dňa 28.08.2014, domáhal voči žalovanému BeShapeTech k.s. Námestie SNP 15, 811
01 Bratislava, IČO: 36 290 629, zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa g) a h) zákona č. 244/2004 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), a zaplatenia trov konania
a to nasledovne:
„Okresný súd Bratislava I zrušuje rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory zo dňa 04.07.2014, spisová značka Rsp V-144/2011, v právnej veci spoločnosti

BeShapeTech k.s., so sídlom Námestie SNP 15, 811 01 Bratislava, IČO: 36 290 629, ako žalobcu a
spoločnosti BOST SK, a.s., so sídlom Súvoz 1/1594, 911 01 Trenčín, IČO:36 318 442 ako žalovaného
a vracia vec na prejedanie pred Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.“

Žalobca v žalobe uviedol, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v
Bratislave, (ďalej len „Rozhodcovský súd“), rozhodol dňa 04.07.2014 Rozhodcovským rozsudkom sp.
zn. Rsp V-144/2011, doručeným mu dňa 06.08.2014, v právnej veci žalobcu - BeShapeTech k.s., so

sídlom Námestie SNP 15, 811 01 Bratislava, IČO: 36 290 629 a žalovaného - BOST SK, a.s., so sídlom
Súvoz 1/1594, 911 01 Trenčín, IČO: 36 318 442, o zaplatenie sumy vo výške 163 814,78 €, ktorým
Rozhodcovskýsúdzaviazal žalovaného-BOSTSK,a.s.zaplatiťžalobcovi-BeShapeTechk.s.,sumuvo
výške 127 691,76 € s príslušenstvom, trovy konania vo výške 7 589,21 €, trovy právneho zastúpenia vo
výške12383,17€anákladysúvisiacestlmočenímnapojednávaniachvovýške875€azavypracovanie
znaleckého posudku vo výške 706 €.

Žalobca v žalobe uviedol, že predmetom rozhodcovského konania bola žaloba voči nemu o vrátenie
kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným (v rozhodcovskom konaní ako žalobca
- kupujúci), ktorú uzatvoril so žalobcom (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný - predávajúci),
predmetom ktorej bol predaj stroja žalobcom ako predávajúcim žalovanému ako kupujúcemu. Podstatoucelého sporu účastníkov bola skutočnosť, či mal stroj vymienené vlastnosti alebo nie, t. j. či mal žalovaný
právo odstúpiť od kúpnej zmluvy a žiadať vrátenie kúpnej ceny.
Za účelom posúdenia sporných tvrdení bol v rozhodcovskom konaní ustanovený znalec Ing. O. E., ktorý

vypracoval znalecký posudok č. 02/2013 zo dňa 12.11.2013 spolu s jeho doplnením č. 02/2014 zo dňa
23.05.2014 a ktorý bol vypočutý na pojednávaní.

Žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 02/2013
vyhotovenom znalcom R.. O. E. a žiadal súd viackrát (naposledy na ústnom pojednávaní dňa

18.06.2014), aby bolo vykonané dodatočné znalecké dokazovanie, kedy by znalec stroj posúdil za
chodu počas jeho prevádzky, pretože iba tak je možné preukázať, či má stroj vlastnosti vymienené v
kúpnej zmluve a vzhľadom na skutočnosť, že stroj, ktorého posúdenie bolo predmetom rozhodcovského
konania, je zložitý a komplikovaný mechanizmus, navrhoval, aby znalecký posudok bol vypracovaný
renomovanou znaleckou organizáciou so skúsenosťami s obrábacími mechanizmami.

Žalobca uviedol, že Rozhodcovský súd však naše akékoľvek návrhy na doplnenie znaleckého
dokazovania, resp. vypracovanie kontrolného znaleckého posudku zamietol, a to napriek tomu, že
znalecký posudok sa neopiera o reálne empiricky zistené fakty, ale iba o ničím nepodložené tvrdenia
znalca získané štúdiom internetu.

Žalobca predložil podaním zo dňa 17.06.2014, Rozhodcovskému súdu ako dôkaz originál správy z
opravy (predmetného stroja) - v anglickom jazyku The Repair Report, ktorú vyhotovil samotný výrobca
predmetného stroja - spoločnosť JINN FA MACHINE INDUSTRIAI, CO., LTD., Taiwan. Táto správa z
opravy obsahovala vyjadrenie výrobcu stroja s podobným popisom poškodení stroja - JSL - 32AB a to
bezodkladne po tom, čo ju obdržal a zabezpečil jej preklad, pričom bolo Rozhodcovskému súdu ako aj

protistrane doručené pred tým, ako bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania. O vyjadrenie
výrobcu stroja žalobca požiadal až ako reakciu na tvrdenie znalca na strane 6 Znaleckého posudku č.
2/2014, kde sa uvádza, že pracovníci výrobcu by došli k rovnakým záverom ako

34Cb/213/2014 -193

znalec, ak by im boli známe všetky okolnosti prípadu. Výrobca však dospel k opačným zisteniam ako
znalec, čo vyplýva z uvedenej správy.
Z vyjadrenia výrobcu stroja, je zrejmé, že za príčinu poškodenia stroja považuje nabúranie stroja s
obrobkom (teda to, čo kategoricky vylúčil znalec v oboch posudkoch a následne aj Rozhodcovský súd

v odôvodnení Rozhodcovského rozsudku). Vo vyjadrení tiež výrobca opätovne deklaruje dostatočné
dimenzovanie chladenia ložísk a ich schopnosť pracovať pri prevádzke do 110°C a prevádzkových
otáčkach 10600 ot/min. Výrobca tiež vo vyjadrení vysvetľuje odporúčania pre užívanie stroja, pričom
sa dištancuje od všetkých usmernení žalobcu dopisovaných na zaslané odporúčania, nakoľko tieto tam
boli uvedené bez konzultácie a schválenia výrobcom.

V odôvodnení Rozhodcovského rozsudku je však na strane 10 uvedené, že senát Rozhodcovského
súdu vyhodnotil tento dôkaz ako nedôveryhodný, keďže nie je podpísaný a že bol zaobstaraný až po
oboznámení sa so znaleckým posudkom. Žalobca uviedol, že toto vyjadrenie bolo vyžiadané ako reakcia
na znalecký posudok a tvrdenia samotného znalca, ktorý ho k tomuto kroku nepriamo vyzýval. Žalobca
poukázal na to, že v tak krátkom čase nebolo možné zabezpečiť z Taiwanu doručenie kompletného

posudku spĺňajúceho všetky náležitosti, aj keď je nesporné, že posudok vypracoval samotný výrobca.
Podľa jeho názoru, obsahuje závažné zistenia, ktoré by v prípade, ak by sa nimi súd neodmietol
zaoberať, boli spôsobilé privodiť zvrat v celom konaní a preukázanie skutočnosti, že stroj spĺňal
náležitosti vymienené stranami v kúpnej zmluve.

Žalobca je preto toho názoru, že boli porušené jeho práva ako účastníka rozhodcovského konania,
keďže mu Rozhodcovský súd neposkytol rovnaký a potrebný priestor pre bránenie jeho práv, čím došlo
k porušeniu zásady rovnosti účastníkov.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe, sú dané skutočnosti odôvodňujúce zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) a h) ZoRK.

Povinnosťou súdu je skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského súdu bola podaná v zákonnej lehote
podľa cit. § 41 ods. l veta prvá ZoRK, v zmysle ktorého, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku jemožné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd preto zo zákona skúmal, či
bolazachovaná30-dňoválehotapodľa§41ods.lvetaprvázákonaZoRK,napodaniežalobyozrušenie

rozhodcovského rozsudku žalobcom.
Súd z predložených dôkazov - rozhodcovského spisu Rozhodcovského súdu SOPK, zistil, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný SOPK dňa 04.07.2014 sp. zn. Rsp V-144/2011 a bol žalobcovi
doručený dňa 06.08.2014.

V danom prípade žalobca mohol voči žalovanému podať na súde žalobu najneskôr do 05.09.2014.
Žalobca doručil žalobu na súd dňa 28.08.2014, t.j. v zákonnej lehote.
Súd uznesením č. k. 34 Cb/213/2014 - 86 zo dňa 26.02.2015, odložil vykonateľnosť rozsudku
rozhodcovského súdu sp.zn. Rsp V-144/2011 zo dňa 04.07.2014, v právnej veci žalobcu BeShapeTech
k.s. Námestie SNP 15, 811 01 Bratislava, IČO: 36 290 629, proti žalovanému BOST SK, a.s. Súvoz
1/1594, 911 01 Trenčín, IČO: 36 318 442, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 34 Cb/213/2014 - 86 zo
dňa 26.02.2015, ktorým prvostupňový súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Rsp
V-144/2011 zo dňa 04.07.2014 a voči ktorému podal žalovaný odvolanie, potvrdil uznesením č. k. 1Cob
108/2015-102, zo dňa 29.05.2015.

K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 29.10.2014 a v ktorom uviedol, že Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2014 a vykonateľnosť dňa
11.08.2014.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa v žalobe zameriava na hmotnoprávny aspekt celého prípadu,
opakuje svoje tvrdenia a argumenty, s ktorými neuspel v rozhodcovskom konaní a neuvádza žiadne
relevantné dôvody, ktorými by bolo preukázané, že prišlo k naplneniu ustanovenia § 40 ods. 1
písm. g) a h) ZoRK a že jeho žaloba je dôvodná.

Žalovaný uviedol, že Rozhodcovský súd sa riadne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli predložené
účastníkmi v rámci prejednávania daného sporu - v čase od 21.10.2011 do 04.07.2014 a to v súlade
s ustanovením § 17 zákona ZoRK, t. j. každému účastníkovi rozhodcovského konania bola poskytnutá
rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu a že argumenty, ktoré uviedol žalobca v
svojej žalobe sú účelové a zavádzajúce.

Žalovaný sa vyjadril k otázke dokazovania rozhodcovského konania - k znaleckému posudku
č. 02/2013, zo dňa 12.11.2013 a jeho doplneniu č. 02/2014, zo dňa 23.05.2014, ktorý vypracoval
Rozhodcovským súdom ustanovený znalec, R.. O. E. a s ktorého závermi nesúhlasí žalobca, ktorý pred
vyhlásením ukončenia dokazovania podal návrh na doplnenie znaleckého dokazovania, resp. návrh na

vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

Rozhodcovský súd s prihliadnutím na celý priebeh rozhodcovského konania, ako aj na rozsah a
obsah všetkých v ňom vykonaných dôkazov vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku nepovolil,
nakoľko vzal do úvahy hospodárnosť a efektívnosť rozhodcovského konania a mal za to, že nariadenie

kontrolného znaleckého dokazovania by bolo na mieste v prípade, ak by v znaleckom posudku Ing. O.
E. boli zásadné rozpory, alebo by nezodpovedal vo všetkých podstatných veciach ohľadom niektorej z
položených otázok.

Žalovaný uviedol, že v predmetnom spore si obaja účastníci zadovážili na podporu svojich tvrdení,

vyjadrenia znalcov/odborníkov, ktorí boli rozhodcovským súdom aj riadne vypočutí:

- Ing. V. M. (znalec v odbore Strojárenstvo; Energetické stroje a zariadenia; Stroje a zariadenia pre
všeobecné účely; Mechatronika. Odhad hodnoty strojových zariadení) vypracoval po posúdením spornej
situácie na základe objednávky žalovaného znalecký posudok č.12/2011 zo dňa 20.08.2011,

- Doc. R.. O. Q., B.., (znalec v odbore Strojárenstvo, Stroje a zariadenia na všeobecné účely. Odhad
hodnoty strojových zariadení, Strojárske technológie) a vypracoval na základe objednávky Odporcu
znalecký posudok č. 02/2012 zo dňa 29.02.2012, ktorého závery a argumenty rovnako svedčili v
prospech žalovaného.34Cb/213/2014 -194

- R.. R. N., B. (znalec v odbore Strojárenstvo, Dopravné stroje a zariadenia Odhad hodnoty strojových
zariadení) vypracoval na základe objednávky žalobcu odborného stanoviska zo dňa 15.12.2011 k
technickej špecifikácii č. 002/2011.
- R.. V. W. (znalec v odbore Strojárenstvo, Dopravné stroje a zariadenia, Strojárske technológie). Odhad
hodnoty strojových zariadení vypracoval na základe objednávky žalobcu znalecký posudok Č. 10/2012

zo dňa 26.03.2012.

Ohľadom vadnosti stroja, sa vyjadrili aj ďalší odborníci a to R.. J., N., H., R.. Z. a Ing. B., svedeckými
výpoveďami zo dňa 18.04.2012, zo dňa 15.05.2012 a zo dňa 18.06.2012.

Rozhodcovský súd v záujme zachovania rovnosti účastníkov konania poskytol všetkým 4 znalcom

následne rovnakú možnosť, aby sa k predmetnej záležitosti vyjadrili a osobne zodpovedali doplňujúce
otázky účastníkov konania, ako aj samotného rozhodcovského súdu, a to na pojednávaní dňa
28.09.2012.

Rozhodcovský súd za účelom zabezpečenia objektívneho vyhodnotenia tvrdení účastníkov

rozhodcovského konania a posúdenia predmetu sporu, menoval nezávislého
znalca - Ing. O. E., ktorý mal objasniť rozdielnosť názorov znalcov žalobcu a žalovaného.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca až na pojednávaní dňa 18.06.2014, po viac ako 2,5 roka po podaní
žaloby, predložil Rozhodcovskému súdu správu z opravy stroja, o ktorej tvrdil, že ju získal od výrobcu.

Predmetná správa bola vypracovaná v anglickom jazyku, nebola podpísaná, nebolo zrejmé kto je jej
autorom, a bolo jasné, že reaguje na tvrdenia znalca z pojednávania zo dňa 04.06.2014. Súd tento dôkaz
nepovažoval za relevantný a vyhodnotil ho ako nedôveryhodný, nakoľko podľa názoru žalovaného,
taiwanský výrobca sa ani nemohol za taký krátky čas dôsledne oboznámiť s výsledkami znaleckého
dokazovania a fundovane ich posúdiť. Žalovaný považuje tento dôkaz účelový, nakoľko si ho zaobstaral

až potom, ako sa oboznámil so znaleckým posudkom R.. O. E. a konštatoval, že pokiaľ by tento dôkaz
mal skutočne hodnoverným spôsobom vyvrátiť znalecký posudok Ing. Záňa, musel by v primeranom
rozsahu zodpovedať rovnaký okruh otázok, ako dostal znalec.

Žalovaný zdôraznil, že žalobca (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný), mal dostatočný časový priestor

na preukázanie svojich tvrdení a predloženie relevantných dôkazov, nakoľko rozhodcovské konanie
trvalo viac ako 2,5 roka a mal až nadštandardný
priestor na to, aby preukázal svoje tvrdenia v danom spore, o čom svedčí aj samotný
rozsah a obsah spisu z rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd nerozhodol len na základe
znaleckého posudku Ing. O. E., ale je na základe vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej

súvislosti.

Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že mu Rozhodcovský súd neposkytol rovnaký a potrebný priestor na
bránenie jeho práv, že boli porušené jeho práva ako účastníka
rozhodcovského konania, dôsledkom čoho sa domnieva, že sú tu dané skutočnosti

odôvodňujúce zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) a h) ZoRK a že bola
porušená zásada rovnosti účastníkov konania a že sú tu dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu
konania podľa O. s. p.

Naopak možno konštatovať, že žalobcovi nikdy nebola odopretá možnosť vyjadriť sa

k tvrdeniam žalovaného, a to tak ústne ako aj písomne. Žalobca sa mohol v plnom
rozsahu tak ako aj žalovaný vyjadriť k protiargumentom druhej strany, ako aj k tvrdeniam
znalcov, obidve sporové strany mali rovnakú možnosť navrhovať dôkazy za účelom
preukázania ich tvrdení, ako aj tieto dôkazy zabezpečovať resp. zdôvodňovať. Žalovaný v tejto súvislosti
považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade ak by bol rozhodcovský súd

vyhovel žalobcovi (v rozhodcovskom konaní ako žalovanému) povolil by resp. uznal by ním navrhované
dôkazy, považoval by práve on toto konanie rozhodcovského súdu za porušenie zásady rovnosti
účastníkov konania.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností považuje žalovaný tvrdenia žalobcu uvedené v
žalobe o zrušenie Rozhodcovského rozsudku zo dňa 26.08.2014 za účelové, nemajúce oporu v zákone,
zavádzajúce a právne ničím nepodložené, preto žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v

plnom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.05.2016 uviedol, že v zmysle § 40 písm. g) bola
porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a to z dôvodu, že rozhodcovský súd
neumožnil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), vykonať navrhnuté dôkazy, ktoré sa týkali

odstraňovania protichodnosti záverov znaleckého posudku, a z tohto dôvodu je daný aj dôvod podľa § 40
písmeno h) O. s. p., a to že sú dané dôvody pre ktoré možno žiadať obnovu konania. Uviedol, že žalobca
- v rozhodcovskom konaní ako žalovaný, nemohol použiť navrhnutý dôkaz v rozhodcovskom konaní a
to vyjadrenie výrobcu, ktoré je založené v kópii v súdnom spise. Originál tohto vyjadrenia - spoločnosti
ST COM s.r.o. zo dňa 28.03.2014, ako zástupcu taiwanského výrobcu strojov firmy JINFA MACHINE
INDUSTRIA Co. LTD, predložil súdu k nahliadnutiu. Predmetný dôkaz Rozhodcovský súd nevzal do

úvahy,nakoľkohožalobca predložillenvelektronickejpodobeaženebolpodpísaný.Uviedol,žeoriginál
dôkazu získal žalobca od výrobcu až po rozhodnutí Rozhodcovského súdu. Uviedol, že tento dôkaz
má podstatný vplyv pre rozhodnutie vo veci a z tohto dôvodu, navrhuje, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok a vec vrátil na prejednanie Rozhodcovskému súdu.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 27.05.2016 uviedla, že rozhodcovské konanie

trvalo takmer 2,5 roka a bolo vykonané podrobné riadne dokazovanie. Rozhodcovský súd postupoval
zákonným spôsobom dôsledne dbal, aby nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania podľa
§ 17 ZoRK. Uviedla, že v rozhodcovskom konaní boli vypracované účastníkmi 4 znalecké posudky,
preto na základe dohody oboch účastníkov nariadil Rozhodcovský súd vypracovanie nového posudku
nezávislým znalcom Ing. O. E.. Znalec vypracoval posudok, obe strany sa k nemu vyjadrovali. V

rozhodcovskom konaní boli vypočutí všetci znalci, ktorí vypracovali posudky, a vypočutý bol aj R. O.
E., z dôvodu, ktoré uviedli účastníci rozhodcovského konania bol vypracovaný dodatok k znaleckému
posudkuR..O.E.čím,boliodstránenévšetkyrozpory.Zdôraznila,žeobestranysavystavilirizikutým,že
súhlasili s tým, že pokiaľ bude vypracovaný znalecký posudok, ustanoveným znalcom v rozhodcovskom
konaní, tak sa budú riadiť týmito závermi. Z tohto dôvodu má za to, že dôkaz ktorý uvádza žalobca, a

to vyjadrenie výrobcu nie je rozhodne dôkazom, ktorý bol odmietnutý v rozhodcovskom konaní, ale bol
vyhodnotený ako nevierohodný.

34Cb/213/2014 -195

Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na Nález Ústavného súdu SR - III. ÚS 335/2010-16 zo
dňa 21.09.2010, s tým, že súd sa má v tomto konaní zaoberať zákonnými dôvodmi na zrušenie
rozhodcovského rozsudku a nemá skúmať vecnú stránku veci.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nie je daný ani dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
v zmysle § 40 písm. h) ZoRK, nakoľko nebol naplnený dôvod na obnovu konania, pretože sa

nejednalo o dôkaz, ktorý žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný), nemohol použiť bez svojej viny v
rozhodcovskom konaní, keď ho súd vyhodnotil ako nerelevantný dôkaz. Podľa názoru žalovaného, bolo
vykonané dokazovanie dostatočne, naopak bolo zdĺhavé, čo bolo na v neprospech práve žalovaného
(v rozhodcovskom konaní žalobcu), pretože žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný), sa dostal do
finančných ťažkostí a bola vyhlásená reštrukturalizácia. Uviedla, že žalovaný predmetnú pohľadávku

voči žalobcovi prihlásil, avšak pravdepodobne bude nedobytná. Z týchto dôvodov, žalovaný žiada, aby
súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu a
žalovaného, rozhodcovským spisom na SOPK sp. zn. Rsp V-144/2011, písomnými vyjadreniami žalobcu
a žalovaného, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní,

ako aj ďalšími dokladmi založenými v súdnom spise.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s. p. poučení, ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O. s. p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní v platnom znení v rozhodnom čase:

§ 3 ods. 1 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
§ 17 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému

účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na
ich ochranu.

§ 27 ods.1, Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania.

Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu
sporu..
ods.2, ak sú svedkovia alebo znalci povinní chrániť utajovanú skutočnosť, 10) zachovávať obchodné
a bankové tajomstvo alebo zákonom ustanovenú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, možno ich
vypočúvať o predmete utajovanej skutočnosti, tajomstva alebo mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti

zbavení v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu.7)

ods.3, ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.11)
Rozhodcovský súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom
súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom

sú súčasťou trov rozhodcovského konania.

ods.4, výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy.§ 40 ods.1
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak,

§ 40 ods.1, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
§ 41 ods.1 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi tvrdených
rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného
návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách ktorého
dôvodnosť návrhu súd posúdil.

Súd sa zaoberal dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným žalobcom podľa § 40
ods. 1 písm. g) ZoRK, a to tým, či bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
podľa § 17 ZoRK a v tej súvislosti, či bol dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným
žalobcom podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZoRK. Súd mal preukázané v konaní, že Rozhodcovský súd

v predmetnej veci vykonal v rozhodcovskom konaní rozsiahle dokazovanie, ktoré trvalo viac ako 2,5
roka, vykonal účastníkmi všetky navrhnuté dôkazy, vypočul 4 znalcov - Ing. V. M. (znalca v odbore
Strojárenstvo; Energetické stroje a zariadenia; Stroje a zariadenia pre všeobecné účely; Mechatronika.
Odhad hodnoty strojových zariadení), ktorý vypracoval po posúdením spornej situácie na základeobjednávky žalovaného znalecký posudok č.12/2011 zo dňa 20.08.2011, Doc. R.. O. Q., B.., (znalec
v odbore Strojárenstvo, Stroje a zariadenia na všeobecné účely. Odhad hodnoty strojových zariadení,
Strojárske technológie) a vypracoval na základe objednávky Odporcu znalecký posudok č. 02/2012 zo

dňa 29.02.2012, ktorého závery a
34Cb/213/2014 -196

argumenty rovnako svedčili v prospech žalovaného, Ing. R. N., B. (znalec v odbore Strojárenstvo,
Dopravné stroje a zariadenia Odhad hodnoty strojových zariadení) vypracoval na základe objednávky

žalobcu odborného stanoviska zo dňa 15.12.2011 k technickej špecifikácii č. 002/2011, Ing. V. W.
(znalec v odbore Strojárenstvo, Dopravné stroje a zariadenia, Strojárske technológie). Odhad hodnoty
strojových zariadení vypracoval na základe objednávky Navrhovateľa znalecký posudok Č. 10/2012
zo dňa 26.03.2012, ďalej vykonal výsluch svedkov (odborníkov) - R.. J., N., H., R.. Z. a R.. B.,
ktorí sa vyjadrovali k vadnosti stroja, a na odstránenie rozporov znaleckých posudkov predložených
účastníkmi, nariadil znalecké dokazovanie znalcom R.. O. E., ktorý vypracoval znalecký posudok za

účelom objasnenia sporných otázok týkajúcich sa predmetu konania a dodatok k znaleckému posudku
za účelom vysvetlenia niektorých otázok, pričom účastníci konania sa mali možnosť vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom.

Súd je toho názoru, že ak Rozhodcovský súd vyhodnotil predložený dôkaz žalobcom na poslednom

pojednávaní ako nevierohodný, a to správu z opravy stroja, vypracovanú v anglickom jazyku, ktorá
nebola podpísaná, neznamená to, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania podľa § 17 ZoRK, nakoľko v zmysle ustanovenia § 27 ods.4 ZoRK, Rozhodcovský súd výsledky
dokazovania hodnotí nestranne podľa svojej úvahy. Taktiež zamietnutie návrhu na doplnenie znaleckého
dokazovania, resp. vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, nie je porušením zásady rovnosti

účastníkov rozhodcovského konania cit. ustanovenia ZoRK. Podľa ustanovenia § 27 ods.1 druhá veta
ZoRK, Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k
objasneniu sporu.

Súd poukazuje na ustanovenie § 51 ods. 3 ZoRK, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje

inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou
právnou normou je zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Súd mal v konaní preukázané, že Rozhodcovský súd nerozhodol len na základe znaleckého posudku
Ing. O. E., ale na základe celkového vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.

Rovnosť strán v konaní znamená, že strany majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a
musí byť im daná plná príležitosť k uplatneniu ich práv. Tento princíp je vyslovene vyjadrený v §
17 ZRK, podľa ktorého, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Predmetné ustanovenie tak predovšetkým zdôrazňuje základnú

zásadu rozhodcovského konania, ktorou je rovnosť sporných strán v tomto konaní. Rovnosťou strán
je treba rozumieť predovšetkým rovné postavenie strán z hľadiska procesných práv a povinností a z
hľadiska poskytovanej možnosti pre ich uplatnenie. Napríklad vo vzťahu k poskytovaným lehotám je
nevyhnutné, aby dĺžka jednotlivých lehôt v rozhodcovskom konaní bola v zásade obdobná pre obe
strany, to sa týka aj predlžovania lehôt na žiadosť strán - k obom strán je nutné pristupovať obdobne

t.j. nie je možné vyhovieť len žiadosti jednej strany na predĺženie lehoty a druhej strane žiadosť o
predĺženie lehoty neopodstatnene zamietnuť, alebo poskytnúť podstatne kratšiu lehotu. Rovnosť strán
je potrebné zachovávať mimo iného aj tým, že žiadnej zo strán nebude poskytovaná neodôvodnená
výhoda napríklad tým, že jej bude umožnené pripraviť sa na niektoré úkony za výhodnejších podmienok,
napríklad so znalosťou argumentácie druhej strany, zatiaľ čo druhá strana takúto znalosť mať nebude.

Ďalšou situáciou, kedy je potrebné dbať zvýšenou mierou na zachovanie rovného (procesného)
postavenia oboch strán, je priebeh ústnych pojednávaní v rozhodcovskom konaní a to hlavne pri
výsluchu svedkov, kedy je potrebné poskytnúť obom stranám rovnakú možnosť napríklad, aby obe
strany rovnako mohli klásť svedkom otázky. Obdobným spôsobom je rovnako potrené pristupovať k
žiadostiam oboch strán o odročenie už nariadeného ústneho pojednávania. Uvedené požiadavky na

zachovanie rovného postavenia je však potrebné chápať nie ako absolútne či dogmatické požiadavky,
ktoré musia byť zachované za každých okolností, ale vždy so zohľadnením konkrétnej procesnej
situácie. Povinnosť poskytnúť sporovým stranám príležitosť k uplatneniu ich práv spočíva predovšetkým
v povinnosti rozhodcov primeraným spôsobom umožniť stranám, aby v konaní uplatnili tvrdenia v svojprospech a navrhli dôkazy nevyhnutné k preukázaniu týchto tvrdení. Povinnosť rozhodcu je splnená
okamžikom, kedy bola strane uvedená príležitosť primeraným spôsobom poskytnutá, nespadá však už
medzi túto povinnosť rozhodcu realizáciu uvedeného práva spornou stranou zabezpečovať.

Súd poukazuje na UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 335/2010-16, a to,
že „podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné
rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami
oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie
trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov

rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“)
možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z
taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské
konaniemožnooznačiťzamenejzložitúprocedúru,nežakájevlastnákonaniupredvšeobecnýmisúdmi,
je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje
inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou
právnou normou je zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. (III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu však nevyplýva aplikovateľnosť čl. 46 ods. 1 ústavy na
všetky rozhodnutia vydané v rámci rozhodcovského konania. V tejto súvislosti ústavný súd upriamil

svoju pozornosť na charakter a podstatu rozhodcovského konania. Jedným z predpokladov založenia
právomoci rozhodcovského súdu je jeho zmluvný základ (§ 3 zákona o rozhodcovskom konaní). Na
základe zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany slobodne rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu. Uzavretím zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú

prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý je súkromnoprávnou
osobou,pretožehonemožnovzhľadomnajehoúčelacharakterbezďalšiehozaradiťkorgánomverejnej
moci.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodcovské konanie nadobúda verejnoprávny rozmer až momentom

meritórneho rozhodnutia rozhodcovského súdu - rozsudku, keď právny poriadok
34Cb/213/2014 -197

Slovenskej republiky rozhodcovskému rozsudku pripisuje vlastnosť vykonateľnosti a zároveň je aj
exekučným titulom. Do tohto okamihu je toto konanie vo sfére rozhodcovského súdu a má charakter

súkromnoprávneho vzťahu.“
Súd preto dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov
konania, a preto nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) a
písm. h) ZoRK) a ani nebol naplnený dôvod na obnovu konania podľa § 228 O. s. p., pretože sa
nejednalo o dôkaz, ktorý žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný), nemohol použiť bez svojej viny

v rozhodcovskom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. „Nejde však o
prípady, kedy nebolo vykonané možné dokazovanie súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a
dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich
dokazovaniu neprikročilo. R/6/1968“.
R19/1975:Nemožnosťpoužiťskutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazybezsvojejvinyvpôvodnomkonaní

(§ 228 ods. 1 písm. a) O.s.) sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo
nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči
súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach
a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich
dokazovaniu neprikročilo.

R 26/2002: Spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník bez
svojej viny použiť v pôvodnom občianskom súdnom konaní, ak ním možno preukázať skutočnosť, ktorá
môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Povoleniu obnovy pritom nebráni, ak už
v pôvodnom konaní účastník neúspešne navrhoval súdu vykonať listinný dôkaz, ktorého obsah v tom
čase ešte nepoznal.

Na základe uvedeného, súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko v konaní neboli preukázané zákonné dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní mal plný úspech žalovaný voči žalobcovi, preto súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť
žalovanému náhradu trov konania v celkovej výške 346,73 € na účet č. XXXXakoľko bol v konaní voči
žalobcovi plne úspešný. Výška trov konania žalovaného pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia

vo výške 346,73 € podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. a), c), d), ust. § 16
ods. 3 a ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb za nasl. úkony právnej služby:
1.) 1 úkon PS - prevzatia a príprava právneho zastúpenia za rok 2014 vo výške 61,85 € + režijný paušál
8,04 € + 20% DPH,
2.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd zo dňa 29.10.2014 vo výške 61,85 € + režijný paušál 8,04 €

+ 20% DPH,
3.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd zo dňa 15.04.2016 vo výške 66,00 € + režijný paušál 8,58 €
+ 20% DPH,
4.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2016 vo výške 66,00 € režijný paušál
8,58 € + 20% DPH.

Súd pri vyčíslení trov konania žalovaného spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vychádzal z
predmetu sporu, ktorým bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku, a teda nebolo možné hodnotu práva
vyjadriť v peniazoch. Z uvedeného dôvodu súd krátil základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 678,85
€, vypočítanú právnym zástupcom žalovaného z hodnoty predmetu rozhodcovského sporu, a priznal

mu základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítanú ako 1/13 výpočtového
základu v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z..
Ztýchtodôvodovotrováchkonaniarozhodolsúdtak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohorozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu

ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiachpodľa§42ods.3O.s.p.(t.j.ktorémusúdujeurčené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
34Cb/213/2014 -198

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).