Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/325/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212227149
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212227149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa:
SASCHA, s.r.o., so sídlom Nákupná ulica č. 1, Bratislava, IČO: 31 341 110, zastúpený advokátkou JUDr.
Irenou Dubravčíkovou, AK Slovinec 73, Bratislava, proti odporcom: 1/ B. V., bytom E. XX, L., zastúpená:
Mgr. Jiří Kučera, advokát, AK Trnavská cesta 60, Bratislava, 2/ J. V., bytom E. XX, L., o zaplatenie
1.423,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
zo dňa 10. júna 2013, č. k. 58C 34/2013-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k odporkyni 1/,

ako aj v časti náhrady trov konania vo vzťahu k odporkyni 1/ p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.423,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.10.2009 do zaplatenia a náhradu
trov konania vo výške 85,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 379,63 eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom zdedeného dlhu jej právneho predchodcu zo zmluvy o
prenájme prístupových ciest, rampy a nádvoria nákupného strediska na X. N. v J. L. Y. L., konanie voči

odporcovi 2/ zastavil a doplňujúcim rozsudkom zo dňa 18.12.2013, č.k. 58C 34/2013-129, v spojení s
opravným uznesením zo dňa 4.2.2014, č.k. 58C 34/2013-131, rozhodol, že tomuto náhradu trov konania
nepriznáva. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi 2/ nadobudlo právoplatnosť. Vo
vzťahu k odporkyni 1/ rozhodol právne vec posúdiac poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka, § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka a § 397 Obchodného zákonníka, keď na základe výsledkov vykonaného
dokazovania zistil, že navrhovateľ uzavrel s právnym predchodcom odporkyne (E. V. - ŽELEZIARSTVO)

nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom prístupových ciest, rampy a nádvoria nákupného
strediskanaNákupnejulicivPodunajskýchBiskupiciachvBratislave,keďprávnypredchodcaodporkyne
1/využívalzcelkovejvýmeryrampypodiel55,72%orozlohe206,22m2.Zcelkovejvýmeryprístupových
ciest právny predchodca odporkyne 1/ využíval podiel 36,54 %, čo na plochu predstavovalo 416,49 m2.
Cena nájmu za rampu bola dohodnutá vo výške 470,62 eur štvrťročne a cena nájmu za prístupovú
cestu bola dohodnutá vo výške 725,82 eur štvrťročne. Zistil, že v rozpore so svojím zmluvným záväzkom
právny predchodca odporkyne 1/neuhradil navrhovateľovi faktúru - nájomné za 4. štvrťrok vo výške

1.423,76 eur splatnú dňa 16.10.2009, s tým, že jeho právnym nástupcom sa stala odporkyňa 1/ - dcéra.
Mal za to, že z hľadiska subjektov išlo o právny vzťah podnikateľov na jeho oboch stranách. Nestotožnil
sa s argumentáciou odporkyne 1/ o neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu neexistencie podnikateľského
subjektu Železiarstvo E. V. a z dôvodu tvrdenej neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvy v označenípredmetu nájmu. Uviedol, že právny predchodca odporkyne 1/ bol v zmluve označený ako Železiarstvo
E. V., zastúpený E. V., bytom E. XX, L., keď podľa súdu prvého stupňa bolo tak evidentné, že išlo o
podnikateľa zastúpeného fyzickou osobou, účastníkom právneho vzťahu na oboch jeho stranách bolo

známe, kto bol týmto podnikateľským subjektom a nebolo ani sporné, že odporkyňa je jeho právnym
nástupcom. Považoval za zrozumiteľný právny úkon, kde jeho adresát je objektívne schopný pochopiť
výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Mal za to, že predmet nájmu tak ako bol
vymedzený nebol spôsobilý vyvolať nezrozumiteľnosť tejto zmluvy, keď právny úkon je určitý len vtedy,
ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, resp. ak prípadný rozpor možno odstrániť jeho výkladom.

Konštatoval, že neurčitý je právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo jej jeho predmetom. V danom
prípade mal za zrejmé, že predmetom zmluvy boli rampa s cenou nájmu 275 Sk za m2, podiel z celku
55,72 %, výmera 206,22 m2, cena nájmu ročne 56.710,50 Sk (470,61 eur), ako aj prístupové cesty s
cenou nájmu 210 Sk/m2, podiel z celku 36,54 %, výmera 416,49 m2. Cena nájmu ročne 87.462,90 Sk
(725,82 eur). Skutočnosť, že v zmluve neboli uvedené parcelné č., súpisné č., popisné č. podľa súdu
prvého stupňa nemala podľa neho za následok neplatnosť právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti,

keď zákon písomnú formu nájomnej zmluvy ani nepredpisuje. Odporkyňou 1/ vznesenú námietku
premlčania vyhodnotil za nedôvodnú vyhodnotiac právny vzťah medzi navrhovateľom a jej právnym
predchodcom za obchodnoprávny. Ohľadom príslušenstva rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka a o trovách konania v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku proti jeho vyhovujúcej časti a proti výroku o povinnosti náhrady trov konania
navrhovateľovi odporkyňou 1/, podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie odporkyňa 1/ a žiadala ho v tejto časti zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, resp. zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa
7.6.2011 vydaného súdnym komisárom JUDr. Oľgou Folbovou pod č. 38D/8925/2010, Dnot 94/2013,

sa stala právnou nástupkyňou neb. E. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, pričom nadobudla živnosť
poručiteľa podnikajúceho na základe živnostenského listu vydaného Obvodným úradom Bratislava, č. j.
Žo2414/1994/Po,podnikajúcehopodobchodnýmmenomE.V.-Železiarstvo,IČO:32110006smiestom
podnikania L. A., E. XX. Podpis nebohého, ktorý pred smrťou trpel zhubnou chorobu, je na nájomnej
zmluve zakladajúcej uplatnený nárok sfalšovaný, keď k uvedenému tvrdeniu v rámci odvolania doložila

listinné dôkazy preukazujúce podľa nej túto skutočnosť. Na základe uvedeného označila relevantnú
nájomnú zmluvu za neplatnú. Opätovne poukázala na neplatnosť zmluvy i z dôvodu jej neurčitosti
a nezrozumiteľnosti pokiaľ ide o absenciu určenia predmetu nájmu, ako aj na jej rozpor s dobrými
mravmi, nakoľko napriek jej uzavretiu na dobu neurčitú zakazuje nájomcovi ju vypovedať. Považovala za
neopodstatnenú citáciu ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. v napadnutom rozsudku, keďže predmetom

nájmu nebol nebytový priestor. Mala za to, že súd prvého stupňa mal predmetnú nájomnú zmluvu
vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon.

Navrhovateľ v rámci svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu odporkyne doručeného súdu prvého
stupňa dňa 13.8.2013 žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdiť. Poukázal na ust. § 205a ods. 1, písm. d/ O.s.p. a z neho vyplývajúcu nemožnosť dokazovania
ohľadom pravosti podpisu právneho predchodcu odporkyne na predmetnej nájomnej zmluve v rámci
odvolacieho konania, ako aj na sťaženosť grafologického skúmania podpisu po smrti autora podpisu.
Mal za to, že z hľadiska určenia predmetu nájmu bolo právnemu predchodcovi odporkyne jasné, čo
užíva a za čo platí a predmetná zmluva tak nemôže byť absolútne neplatným právny úkonom pre

jej neurčitosť. Uviedol, že právny predchodca odporkyne uhrádzal nájomné na základe zmluvy 14
rokov. Pokiaľ ide tvrdený rozpor s dobrými mravmi uviedol, že vlastní celý pozemok v nákupnom
centre v dôsledku tzv. malej privatizácie drobných prevádzok a pozemok rozúčtoval ku každej predajni
podľa plochy predajne, keď v zmysle nájomnej zmluvy je stanovená nemožnosť vypovedania nájmu
k tomuto pozemku počas vlastníctva prevádzky a stanovená je tiež recipročná povinnosť o zákaze

výpovede aj prenajímateľovi. Zmluva tak zakotvuje rovnoprávne postavenie jej účastníkov. Pokiaľ ide o
neopodstatnenosť citácie ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že táto nadbytočnosť nespôsobuje jeho nezrozumiteľnosť a nezákonnosť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov

podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok
verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď viazaný odvolacími
dôvodmi odporkyne dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa
pokiaľ ide o posúdenie platnosti zmluvy so zreteľom na jej určitosť a zrozumiteľnosť, ako aj súlad sdobrými mravmi, zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i
správny právny záver. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. 132 O.s.p.
dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver,

keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správny vyložil a svoje dôvody vedúce k
vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Nadbytočnosť poukazu
na ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nespôsobuje takú
nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorá by pre účastníkov konania znamenala
odňatie možnosti konať pred súdom, čím sa rozumie taký závadný postup súdu, v dôsledku ktorého

dochádza k znemožneniu realizácie procesných práv, ktorým pre prípad súdneho rozhodnutia môže
byť nemožnosť brániť s proti vysloveným argumentom súdu prvého stupňa v rovine polemiky s nimi v
štádiu konania odvolacieho. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový
a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu
spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom,

nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť,
naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku je logické a racionálne. Pokiaľ ide o neplatnosť nájomnej zmluvy, od ktorej sa žalobný návrh
odvíja, spočívajúcu v nezrozumiteľnosti a neurčitosti zmluvy, v odvolaní odporkyňa 1/ neargumentuje
skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu

a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. S odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa v tomto smere sa i odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach naň
poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Dôvody napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o vyhodnotenie vznesenej
námietky premlčania odporkyňou odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania nevyhodnocoval,
keďže tieto právne otázky predmet podaného odvolania netvoria.

Pokiaľ ide o nový argument o neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu, že táto nie je podpísaná nájomcom
- právnym predchodcom odporkyne 1/, použitý v rámci konania odvolacieho, odvolací súd poukazuje na
ut. § 205a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Keďže v posudzovanom prípade sa nejedná o žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v citovanom
ustanovení (písm. a/, b/ a d/) a odporkyňa pred skončením dokazovania bola súdom prvého stupňa
riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p., nemôžu byť dôkazy navrhované odporkyňou v rámci
odvolacieho konania odvolacím dôvodom a odvolací súd preto opodstatnenosť odvolacích argumentov
ohľadom neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu, že táto prípadne nebola poručiteľom ako nájomcom

podpísaná, nevyhodnocoval.

Len na doplnenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa ohľadom predbežného posúdenia platnosti
nájomnej zmluvy so zreteľom na náležitosť určitosti a zrozumiteľnosti odvolací súd dopĺňa nasledovné:

V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo
určite a zrozumiteľne. Inak je právny úkon neplatný. Ide o náležitosti prejavu, ktoré sa musia skúmať
so zreteľom na právny význam týchto náležitostí. Na ujmu zrozumiteľnosti nie je, že adresát nerozumie
niektorým výrazom, keď stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi právneho
úkonu je vysvetlený a objasnený. Iný prístup k zrozumiteľnosti právneho úkonu by mohol vyvolať

značnú právnu neistotu. Právny úkon je určitý, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah a ak možno napr.
aspoň výkladom zistiť, čo je jeho obsahom. Pri zmluvách ide o neurčitosť vtedy, ak nemožno zistiť (ani
výkladom), čoho s prejavená vôľa určitého právneho úkonu týka, teda ak nie je konkrétne vyjadrené to,
aké sú práva a povinnosti zo zmluvy vyplývajúce a na základe akého dôvodu (t.j. aký je predmet zmluvy).Splnenie zákonnej náležitosti zrozumiteľnosti a určitosti danej nájomnej zmluvy v konaní vyplynula
zo zistenej skutočnosti, že poručiteľ podľa nej 14 rokov plnil a navrhovateľ plnenie prijímal a teda jej

obsah (predmet) bol obom zmluvným stranám dostatočne zrozumiteľný a bol pre ne určitý. Zhodne s
názorom súdu prvého stupňa preto i odvolací súd nájomnú zmluvu zakladajúcu žalobou uplatnený nárok
z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti vyhodnotil za platný právny úkon uzavretý osobou za povinného
zo zmluvy konajúcou.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd po vecnom a právnom preskúmaní obsahu spisového materiálu
rozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejvyhovujúcejčastivovzťahukodporkyni1/,akoajvsúvisiacej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k nej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., avšak

v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si
ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.