Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200218
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2712200218.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobkyne O. Š., I.

XX.X.XXXX, Z. O. XXX, XXX XX X., zastúpenej splnomocnencom Mgr. Tomášom Kováčom, advokátom,
so sídlom advokátskej kancelárie na Mýtnej 42 v Bratislave proti žalovanej V. Ď., I. X.X.XXXX, Z. I. U..
M. XXXX/XX O. M., zastúpená splnomocnenkyňou Advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., so sídlom
na ul. Čulenova 2A/2621 v Skalici o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje,žedarovaciazmluva,ktorejpredmetomjeprevodvlastníckehoprávakspoluvlastníckemu
podielu o veľkosti 1/4 na nehnuteľnosti: byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so
súpisným číslom XXXX, v M., ulica E., vchod: X, postaveného na pozemkoch registra „C“ evidovaných

na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/
X5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmereXXXm2,spolusospoluvlastníckympodielomnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach
domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XX/XXXX, zapísaný v katastri nehnuteľností
vedenom Katastrálnym úradom v G., Správou katastra M., na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres M.,
obec M. a katastrálne územie M., uzavretá medzi darkyňou E. K., L.. Ď., X.G. I.: XX.XX.XXXX, L. Č.:
XXXXXX/XXXX, G. B.: B. XXX, B.: XXX XX a obdarovanou V. Ď., L.. Ď., X. I.: XX.XX.XXXX, L. Č.:

XXXXXX/XXXX, G. B.: M. XXXX/XX, XXX XX M., a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
Správou katastra M. pod č. O.-XXXX/XXXX, je voči žalobkyni p r á v n e n e ú č i n n á .

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok oproti žalovanej v prvoinštančnom a druhoinštančnom konaní na
plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 11.1.2012 na Okresnom súde Skalica v Skalici proti žalovanej odporovaciu
žalobu. Žiadala rozsudočným petitom určiť, že darovacia zmluva, ktorej predmetom je prevod
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 na nehnuteľnosti: byt č. XX, nachádzajúci

sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, v M., ulica E., vchod: X, postaveného
na pozemkoch registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckympodielomkpozemkuoveľkosti
XX/XXXX, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v G., Správou katastra M.,
na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres M., obec M. a katastrálne územie M., uzavretá medzi darkyňou

E. K., L.. Ď., X. I.: XX.XX.XXXX, L. Č.: XXXXXX/XXXX, G. B.: B. XXX, B.: XXX XX a obdarovanou V.
Ď., L.. Ď., X. I.: XX.XX.XXXX, L. Č.: XXXXXX/XXXX, G. B.: M. XXXX/XX, XXX XX M., a ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra M. pod č. O.-XXXX/XXXX, je voči žalobkyni
právne neúčinná.2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vydal dňa 27.2.2013 rozsudok, ktorým žalobu zamietol
z dôvodu, že žalovaná ako sestra E. K., dlžníčky žalobkyne - veriteľky nepoznala úmysel dlžníčky ukrátiť

jej veriteľku a neboli preto splnené všetky zákonom predpísané podmienky pre úspešné odporovanie
právnemu úkonu a na určenie neúčinnosti namietaného úkonu. Na odvolanie žalobkyne súd druhej
inštancie rozsudok zrušil a vec vrátil dňa 18.6.2014 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. V žalobe je uvedené, že žalobkyňa ako veriteľ so sestrou žalovanej E. K., rodenou Ď., narodenou

X.X.XXXX, bytom B. XXX dňa 1.12.2011 ako dlžníčkou uzavrela Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
poskytla žalobkyňa sestre žalovanej ( ďalej v texte označovaná ako „dlžníčka“) pôžičku v sume 1800,-
eur. Peniaze dlžníčke vyplatila pri podpise zmluvy. Dlžníčka sa zaviazala žalobkyni peniaze vrátiť
v celosti spolu s odplatou vo výške 500,-eur do mesiaca od podpisu zmluvy, lehota na zaplatenie
uplynula 1.1.2012. Dlžníčka ku dňu podania žalobného návrhu na súd nevrátila ani čiastočne. Žalobkyňa
poukázalanačlánokIV.zmluvyopôžičke,vktoromjevyhláseniedlžníčky,žejevlastníkomnehnuteľnosti

v bytovom dome na ul. E. X, M., nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXXX katastrálneho územia M.,
Správa katastra M.. Strany zmluvy o pôžičke sa dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a
včas dlžník zriadi záložné právo v prospech veriteľa na uvedenej nehnuteľnosti. Dlžníčka prehlásila,
že do vyplatenia pôžičky nebude bez súhlasu veriteľa s nehnuteľnosťou nakladať. Napriek prehláseniu
dlžníčky dlžníčka ako darkyňa svoj spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnosti byt č. XX, nachádzajúci

sa na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX, v M., ulica E., vchod č. X , postavený na
pozemku registra C evidovaný na katastrálnej mape parcelného čísla XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a
parc. č. XXXX//XX - zastavané plocha a nádvoria o výmere o výmere XXX m2, zapísaný v katastri
nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v G., Správou katastra M., obec M. a katastrálne územie

M. spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a so spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XX/XXXX previedla darovacou zmluvou
na svoju sestru - žalovanú, v darovacej zmluve obdarovanú. Vklad darovacej zmluvy uzavretej medzi
sestrami bol správou katastra M. povolený pod č. O.-XXXX/XX zo dňa 20.12.2011-2015/11. Dlžníčka
nadobudla spoluvlastnícky podiel 1 titulom dedenia, rozhodnutím OS Skalica vo veci 3D/4/2009 zo

dňa 9.6.2011. Žalobkyňa sa v žalobe odvolávala na záväzok dlžníčky, že nebude s nehnuteľnosťou
bez súhlasu veriteľa do vyplatenia pôžičky žalobkyni nakladať, ktorý dlžníčka porušila. Dlžníčka mala
vedomosť o existencii pohľadávky žalobkyne zo zmluvy o pôžičke a prevodom svojho spoluvlastníckeho
podielu došlo k oddialeniu resp. k podstatnému sťaženiu vymoženia pohľadávky veriteľa, ktorá je už
splatná. Žalobkyňa uviedla, že dlžníčka previedla svoj spoluvlastnícky podiel k bytu v snahe zbaviť sa

majetku postihnuteľného v prípadnej exekúcii - výkonu rozhodnutia. Ako právny titul si zvolila darovaciu
zmluvu, napriek riziku neúčinnosti darovacej zmluvy ako odporovateľného právneho úkonu. Dlžníčka
tak urobila v snahe zbaviť sa postihnuteľného majetku a v snahe ukrátenia veriteľa, vlastniaceho pri
dlžníčke splatnú a vymáhateľnú pohľadávku. Dlžníčkin právny úkon darovacej zmluvy mohol byť iba
predstieraným právnym úkonom, napríklad kúpnej zmluvy. Dlžníčka odstránila časť svojho majetku,

z ktorej mohla byť pohľadávka žalobkyne ako veriteľky uspokojená. Úmysel dlžníčky potvrdzuje aj
skutočnosť,žemávočižalobkyni-veriteľkeeštejedenzáväzok,nesplatenúpohľadávkuvovýške6.500,-
eur z titulu Zmluvy o pôžičke uzavretej 7.11.2011, to znamená časovo skôr uzavretej ako zmluva o
pôžičke zo dňa 1.12.2011. Podľa žalobkyne dlžníčka E. K. má podľa zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011
vrátiť navrhovateľke do 7.2.2012 celkom pôžičku s odplatou v sume 6.500,-eur. V čl. IV. zmluvy o pôžičke

zo 7.11.2011 bolo tak ako v zmluve z 1.12.2011 tiež dohodnuté, že dlžníčka až do vyplatenia veriteľovi
bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa a že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne
a včas zriadi záložné právo v prospech veriteľa. V konaní za dôkazy navrhovateľka označila Zmluvu o
pôžičke z 1.12.2011, darovaciu zmluvu uzavretú medzi dlžníčkou a žalovanou navrhla vyžiadať spolu so
spisom O.-XXXX/XXXX zo správy katastra M., nakoľko ňou nedisponuje, ďalej navrhla vykonať dôkaz

výsluchom svedkyne E. K. a žalobkyne a výpisom z LV č. XXXX, katastrálne územie M..

4. Odvolací súd v uznesení č.k. 9Co/281/2013-136, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie,
vychádzajúc z obsahu spisu uviedol, že z neho vyplýva, že žalobkyňa v postavení veriteľa a E. K.
ako dlžníčka uzavreli 1.12.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa E. K. ako dlžníčke

poskytla pôžičku 1800,-eur, túto sa E. K. zaviazala spolu s odmenou 500,-eur vrátiť do jedného mesiaca
o d popisu zmluvy, do 1.1.2012. V čl. IV je prehlásenie dlžníčky, že je vlastníčkou nehnuteľnosti v
bytovom dome na ulici E. X, M., nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie M., Správa
katastra M., strany sa podľa uvedenia v zmluve dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne avčas, dlžníčka zriadi záložné právo k nehnuteľnosti v prospech veriteľa. V tomto článku je aj prehlásenie
dlžníka, že do vyplatenia pôžičky bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa. Žalobkyňa
a jej dlžníčka pritom aj dňa 7.11.2011 uzavreli zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobkyňa dlžníčke E. K.

poskytla 5000,-eur, ktorú sa dlžníčka spolu s odmenou 1500,-eur zaviazala vrátiť do troch mesiacov od
podpisu zmluvy. Aj v tejto zmluve sa dlžníčka zaviazala ako u zmluvy z 1.12.2011 v prípade nevyplatenia
pôžičky ako v čl. IV. a do vyplatenia pôžičky s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľky.
Napriektomudlžníčkasožalovanouuzavreladarovaciuzmluvuadlžníčkapreviedlasvojspoluvlastnícky
podiel na žalovanú - obdarovanú V. Ď., ktorá sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v polovici. Sestry

19.12.2011 uzavreli dodatok k darovacej zmluve, ktorou sa obdarovaná V. Ď. zaviazala, že po prevode
nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy vyplatí E. K. čiastku zodpovedajúcu podielu 1 z
celku na nehnuteľnostiach Darkyni do 7. pracovných dní. Dňa 8.11.2011 bola uzavretá kúpna zmluva
medzi predávajúcimi - vlastníčkami Z. K., E. K. F. V. Ď. a kupujúcim W. K., ktorej predmetom prevodu
bol byt č. XX, účastníkom zmluvy bola žalovaná aj darkyňa - dlžníčka žalobkyne a kupujúci mal vyplatiť
každej 10.875,-eur z úveru. Ku vkladu v prospech kupujúceho nedošlo a predávajúce sú stále vedené

v evidencii nehnuteľností ako vlastníčky. V uznesení je poukázané na to, že dlžníčka peniaze žalobkyni
nevrátila, na bezodplatnosť darovacej zmluvy, na to, že darovacia zmluva je v spoločnosti ponímaná ako
vyjadrenie citových, morálnych, rodinných a iných kladných väzieb darcu k obdarovanému alebo ako
odplata za nezištnú pomoc a iné, ktorý vzťah sa v spornom období nezistil, či vzťahy medzi účastníkmi
darovacej zmluvy boli vrúcne, úprimné a rodinné a je vytknuté, že sa súd s týmito skutočnosťami vôbec

v rozsudku nevyporiadal. Odvolací súd poukázal na to, že úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri
právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a jeho
blízkymi osobami alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb, napríklad darovacia zmluva. Pri
osobách uvedených v § 116, 117 Občianskeho zákonníka sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa prezumuje,
platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa a vyvrátiť ju môže iba blízka osoba, ktorá mala z

predmetného právneho úkonu prospech. Žalovanej zákon ukladá preukázať, že úmysel dlžníčky ukrátiť
veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Súdu prvej inštancie je vytknuté, že skutočnosť
neskúmal a dospel v rozsudku k záveru, že tu neexistoval úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa.
Skonštatované je, že záver je v rozpore s platnou právnou úpravou, ktorá ho prezumuje a žalovaná
doposiaľ nepreukázala žiadnu náležitú starostlivosť rozpoznať úmysel dlžníčky, vedela o finančných a

iných problémoch svojej sestry, pred darovaním sa so sestrou nerozprávala. Povinnosťou žalovanej
je preukázať, že vyvinula náležitú starostlivosť, aby zistila dôvod právneho úkonu, žalovaná, pokiaľ sa
darovacouzmluvounadobúdamajetokbezodplatneajezväčšamorálnymvyjadrenímoceneniavzťahov,
nezištnej pomoci najmä medzi blízkymi, takého skutočnosti v konaní ani netvrdila a skutočnosti sú tiež
rozhodné pre rozhodnutie o spore. Súd sa nevysporiadal ani s časovým sledom od uzavretej kúpnej

zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacej zmluvy, v ktorých sa prejavilo konanie dlžníčky ako účastníčky
týchto zmlúv, tak i žalovanej, súd nevyvodil žiadny právny záver ani z darovacej zmluvy, keď najprv
boli dlžníčka a žalovaná účastníčkami kúpnej zmluvy a následne darovacej a ako žalobkyňa uviedla, jej
dlžníčka nemala prísť o svoje vlastníctvo bezplatne, jej kroky smerovali k získaniu peňazí, pretože ich
potrebovala. V uznesení sa uvádza, že súd mal predovšetkým skúmať aj to, či predmetný právny úkon

ukracoval uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a mal zistiť, či dlžníčka žalobkyne disponuje
majetkom,ktorýmbymohlapohľadávkuveriteľa-žalobkyneuspokojiť.Pokiaľnedisponujemalsúdzistiť,
či žalobkyňa dôvodne odporuje právnemu úkonu.

5. Žalobkyňa na žalobe trvala. Žalovaná ju žiadala zamietnuť z dôvodu, že nevedela, že žalobkyňa

požičala jej sestre E. K. peniaze. Bránila sa tým, že pokiaľ by žalobkyňa nedala v katastri nehnuteľností
na predmetnú nehnuteľnosť zapísať plombu, mohla byť nehnuteľnosť predaná a nárok žalobkyne z
obdržanej kúpnej ceny mohol byť jej dlžníčkou uspokojený.

6. Predmetom konania bolo určenie neúčinnosti právneho úkonu, týkajúceho sa darovacej zmluvy

uzavretej dňa 1.12.2011 medzi E. K. na strane darujúcej a žalovanej na strane obdarovanej , ktorej
predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel dlžníčky E. K., patriaci jej na nehnuteľnosti, byte č. XX
v dome so súpisným číslom XXXX O. M., na E. U., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
Správou katastra M. pod č. O.-XXXX/XXXX.

7. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.8. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
9. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

10. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
11. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
12. Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom

ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.
13. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v hore citovaných ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Jej zmyslom je zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka,
ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka

veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie,
ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa a ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do takej miery, že sa
tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
14. Predpokladmi úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí preukázať veriteľ pre
úspešnosť žaloby sú: 1. vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči dlžníkovi, 2. skutočnosť, že konkrétny

právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, 3. preukázanie úmyslu dlžníka
ukrátiť veriteľa ak žalovanému, t.j. druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť úmysel
dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda o ňom vedel alebo musel vedieť, 4.
skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch predchádzajúcich
podaniu žaloby. Nie je pritom rozhodujúce o aký právny úkon ide, či odplatný alebo bezodplatný,

rozhodujúce je, že ide o úkon, ktorým bol majetok scudzený, v spore účastníkov ide o právny úkon
dlžníčky žalobkyne, poňatý do darovacej zmluvy. Spoločným predpokladom odporovateľnosti právnych
úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľov vymáhateľnej pohľadávky,
predpokladá sa kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné
uspokojenie veriteľovho nároku. Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť

svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu musí byť úmysel dlžníka
odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy
bol úkon urobený vedel alebo musel vedieť. Ak ide o právne úkony medzi blízkymi osobami, uvedenými
v § 116 a 117 O, blízka osoba musí preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe
urobenia odporovateľného právneho úkonu ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať, zákon v

takomtoprípadeúmyseldlžníkaukrátiťveriteľaajvedomosťblízkejosobyoúmysledlžníkapredpokladá.
15. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno k tomu, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
veriteľovej pohľadávky nesie veriteľ, v spore žalobkyňa, ktorá má aktívnu legitimáciu na podanie
odporovacej žaloby, pretože mala v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku,
t.j. pohľadávku splatnú alebo zročnú, mala ako veriteľ exekučný titul, čo v konaní vyplýva zo skutočností,

opísaných v bodoch 7 a 10. V spore žalobkyňa tvrdila, že má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníčke E.
K. zo zmluvy o pôžičke z 1.12.2011, čo nebolo medzi účastníkmi sporné a nebolo sporné, že žalobkyňa
mala splatnú pohľadávku voči dlžníčke zo zmluvy dňom 1.1.2012. Taktiež nebolo sporné, že dlžníka
peniaze ku dňu rozhodnutia súdu žalobkyne - veriteľke nevrátila.16. Sporná medzi účastníkmi nebola ani skutočnosť, že medzi dlžníčkou žalobkyne E. K. a žalovanou
došlo k platnému uzavretiu Darovacej zmluvy dňa 1.12.2011, z ktorého neúčinnosť právneho úkonu
dlžníčky bola predmetom sporu.

17. Je nepochybné, že dlžníčka žalobkyne platne darovacou zmluvou previedla svoj majetok na
žalovanú.Prevodomsazmenšujemajetokdlžníčkyžalobkyne.Kuskutočnosti,či konkrétnyprávnyúkon
dlžníka, t.j. E. K. ako darujúcej svoj spoluvlastnícky podiel žalovanej ukracuje uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky žalobkyne do takej miery, žeby jej nezostal žiaden majetok na aspoň čiastočné uspokojenie
pohľadávky žalobkyne zisťoval súd výsluchom dlžníčky, svedkyne E. K.. Z jej svedeckej výpovede

súd vyvodil, že v čase prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu z bytu č. XX nedisponovala žiadnym
majetkom, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobkyne aspoň čiastočne uspokojená. Svedkyňa,
dlžníčka žalobkyne nevlastnila a ani nevlastní žiadne hnuteľné alebo nehnuteľné veci, je nemajetná.
Ďalej z jej výpovedí vyplynulo, že aj obe pôžičky od žalobkyne brala z dôvodu, že nemala peniaze
na vyplatenie exekúcií. Pred spísaním darovacej zmluvy od nej právnička z Trnavy žiadala zaplatiť
za spísanie zmluvy 200,- alebo 250,-eur, ktoré dlžníčka nemala. Bola nezamestnaná, evidovaná na

úrade práce, bez stáleho príjmu, príjem má stále nízky iba z vykonávania príležitostných zamestnaní,
vykonávaných u zamestnávateľov nepravidelne a iba na 4 hodiny. Podľa správy Okresného úradu M.,
katastrálneho odboru v čase prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu k bytu už nevlastnila žiadny
nehnuteľný majetok. K 1.12.2011, t.j. dátumu podpísania darovacej zmluvy vlastnila osobné motorové
vozidlo, ktoré po uzavretí darovacej zmluvy predala neskôr za 400,-500-eur. Pred podpisom darovacej

zmluvy previedla svoje vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde, ktorú nadobudla dedením. Sumu
1800,-eur, obdržanú z pôžičky od žalobkyne dňa 1.12.2011 odovzdala exekútorke. Zo Zmluvy o pôžičke
zo 7.11.2011 bol preukázaný ďalší peňažný záväzok dlžníčky E. K. vo výške 5.000,-eur a odmeny za
požičanie vo výške 1.500,-eur, splatný do 7.2.2012. Z daného súd vyvodzuje, že žalobkyňa v konaní
preukázala, že jej dlžníčka E. K. nemala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu žiadny

majetok, z ktorého by mohla žalobkyňa uspokojiť svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke.
18. Pokiaľ sa týka vyvrátiteľnej domnienky, že žalovaná o úmysle dlžníka v čase, kedy bol úkon urobený
vedela alebo musela vedieť, išlo u darovacej zmluvy z 1.12.2011 o právne úkony sestier, teda osôb
blízkych v zmysle § 116 OZ. Z výpovede svedkyne K. je zrejmé, že žalovaná vedela od sestry, že táto je
dlžníčkou, že má pôžičky od nejakej súkromnej osoby, že má požičané peniaze a má veriteľov. Žalovaná

sama uviedla, že vedela o exekúcii, ktorú viedol proti dlžníčke exekútor v Senici, za účelom, aby neboli
v katastri nehnuteľností uvádzané u mena sestry exekúcie, bola sestra dlh vyplatiť. Vedela minimálne
o jednom prípade, keď sestra E. K. za trvania manželstva vyplácala za manžela jednu exekúciu v
novembri 2011 v Senici kvôli predaju bytu č. XX. Z výpovede žalovanej je zrejmé, že so sestrou nie
je často v kontakte, komunikovali spolu iba ohľadom bytu. Prevod spoluvlastníckeho podielu jej sestra

zdôvodnila tým, že má exekúcie, ide sa rozvádzať. Podľa žalovanej prevodom spoluvlastníckeho podielu
mienila sestra dosiahnuť, aby sa dala nehnuteľnosť predať. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že vedela
o tom, že mala jej sestra E. K. nejaké pôžičky aj od žalobkyne. 1 svojho podielu jej sestra prevádzala
v decembri, konkrétne 1.12.2011, podpisovala ju pripravenú inou osobou na matrike zhruba o 12.05
hodine. Žalovaná pri spisovaní darovacej zmluvy nebola, sestra ju telefonicky oslovila, že ju je treba

podpísať. Vždy jej boli predložené na podpis iba hotové zmluvy, nebola u žiadnych rokovaní o nich. Za
darovanie spoluvlastníckeho podielu 1 neposkytla E. K. žiadne protiplnenie. O pôžičke E. K. poskytnutej
jej žalobkyňou sa dozvedela až v januári 2012, keď spoluvlastníčky mienili byt predať. Ďalej žalovaná
potvrdila, že k darovacej zmluve bol urobený dodatok z 19.12.2011, podľa ktorého sa zmluvné strany
dohodli, že ak príde k predaju nehnuteľnosti, ktorá je predmetom darovacej zmluvy, obdarovaná sa

zaväzuje čiastku, t.j. 1 z celku na nehnuteľnostiach, ktorá pri predaji vznikne uhradiť do 7 dní. Žalovaná
vo výpovedi uviedla, že všetci okolo nej hľadali riešenie, ako byt predať.
19. Z kúpnej zmluvy z 8.11.2011 boli účastníkmi na strane predávajúcich Z. K., E. K. F. V. Ď. a na strane
kupujúceho W. K.. Podľa predmetu zmluvy sa jednalo o odplatný prevod nehnuteľností, bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX, dom

postavený na konkrétnych parcelách a o výmerách ako sú zapísané na LV č. XXXX a spoluvlastníckeho
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku XX/XXXX. Predávajúci mienili previesť na kupujúceho svoje spoluvlastnícke podiely, E. K.
mienila previesť na kupujúceho svoj spoluvlastnícky podiel 1 z celku, tiež žalovaná, dlžníčka žalobkyne
po tom, čo 7.11.2011 uzavrela zmluvu o pôžičke so žalovanou so záväzkom nepreviesť vlastníctvo k

bytu. Cenu sa zaviazal kupujúci u všetkých predávajúcich zaplatiť z finančných prostriedkov čerpaných
formou úveru na účty predávajúcich najneskôr do 30.12.2011 a sumu 1200,-eur tiež na konkrétne číslo
účtu. Zmluva je účastníkmi podpísaná 8.11.2011 s podmienkou, že stráca platnosť a zaniká v prípade,
ak kupujúcemu nebude poskytnutý úver. Kúpna zmluva realizovaná nebola.20. Z výpovede svedkyne X. O. vyplynulo, že v septembri - októbri 2011 svedkyňu oslovila dlžníčka
žalobkyneE.K.,ktorásvedkyňupožiadalaosprostredkovaniepredajabytunaE.U.O.M..Predajbytusa
nezrealizoval z dôvodu, že kupec svedkyni oznámil, mu banka pred uzavretím zmluvy o úvere oznámila,

že na byt sú vedené exekúcie. Čo sa týka obdobia od žiadosti E. K. do času, než banka oznámila, že
na byte sú exekúcie uplynulo cca 6 týždňov a išlo o obdobie od novembra do polovice decembra 2011.
21. Z výpovede svedkyne L. W. K., vyplynulo, že do kontaktu s dlžníčkou K. a žalovanou došla v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oslovila ju E. K., že mieni predať nehnuteľnosť. Potrebovala získať
peniaze kvôli exekúciám, dlhom, ktoré má. Obe, žalovaná aj K., ( matka dlžníčky a žalovanej) sa

vyjadrili, že chcú nehnuteľnosť predať, dôvod neuviedli.
22. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne.
V zmysle uvedeného v bode 14. ohľadom predpokladov žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno na
tvrdenie,žemávočižalovanejvymáhateľnúpohľadávku,predrozhodnutímvovecisamejokremdovtedy
vykonaného dokazovania výsluchom žalovanej a svedkyne K.N., dlžníčky žalobkyne o nedostatku
majetku dlžníčky na uspokojenie pohľadávky žalobkyne v konaní preukázala rozsudkom Krajského

súdu v Trnave č.k. 25Co/273/2015-169 z 13.4.2016, ktorý sa týkal rozsudku Okresného súdu Skalica
č.k. 5C/407/2013 zo dňa 5.2.2015, že dlžníčka žalobkyne E. K. bola zaviazaná súdom na zaplatenie
sumy 6.800-eur s príslušenstvom titulom nevrátenia požičaných peňazí žalobkyňou na základe zmluvy o
pôžičkezo7.11.2011.VtomtokonanížalovanáE.K.ničprotizmluveopôžičkenenamietala.Presporové
strany vo veci sp. zn. 3C/5/2012 ohľadom skutočnosti, či mala dlžníčka žalobkyne dodatočný majetok ku

dňu urobenia odporovaného úkonu z darovacej zmluvy z 1.12.2011 možno uzavrieť spolu so svedeckou
výpoveďou E. K., že dlžníčka mala viacej záväzkov, dlhov ako majetku na uspokojenie svojich veriteľov.
Zrejmé je to z celej výpovede dlžníčky (svedkyne) K.N., pokiaľ uvádza, že aj pôžičky od žalobkyne
brala za účelom vyrovnania podlžností v už vedených exekúciách a jednoznačne z výpovede svedkyne
K., pokiaľ sa aj pred ňou dlžníčka žalobkyne vyjadrila, že potrebuje peniaze, ktoré mienila získať ako

predávajúca z kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť (byt č. XX). O nedostatku majetku dlžníčky na
uspokojeniepohľadávkyžalobkynezdruhejzmluvyopôžičkez1.12.2011svedčiaajskutočnosti,zistené
výpoveďou žalovanej, pretože aj žalovaná vedela, že jej sestra E. K. má finančné problémy, z dôvodu
ich vyrovnania sa snažili získať peniaze predajom bytu. Dlžníčka žalobkyne zmenšila svoj majetok
prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu na žalovanú do tej miery, že z jej zostávajúceho majetku

nepatrnej miery nemohlo dôjsť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky žalobkyne a došlo k skráteniu
uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky.
23. Žalovaná mohla poznať úmysel dlžníčky ukrátiť svojich veriteľov, musela o ňom vedieť, pretože
vedela, že voči jej sestre sú vedené exekučné konania. Žalovanej muselo byť zrejmé, že sa v
exekučných konaniach uspokojuje z majetku dlžníka. Napriek tomu súhlasila s návrhom dlžníčky

previesť majetok dlžníčky zodpovedajúci jej spoluvlastníckemu podielu k bytu bezodplatnou darovacou
zmluvou. Vzhľadom k tomu, čo sa sleduje žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka,
t.j. možnosť uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky z majetku dlžníka, nie je pre vec žalobkyne
a žalovanej akceptovateľné ani rozhodné, že strany odporovaného právneho úkonu podľa dlžníčky
žalobkyne a žalovanej mienili uzatvárať kúpne zmluvy iba za účelom získania finančných prostriedkov aj

nazaplateniepožičanejsumyodžalobkyne.Žalovanáaninenaznačilavosvojejvýpovedi,anineoznačila
dôkaz, že dlžníčku žalobkyne a žalovanú viedli k uzavretiu darovacej zmluvy okrem ich príbuzenského
sesterského vzťahu akékoľvek iné motívy, ktoré vedú príbuzných na strane jednej k obdarovaniu a k
prijatiu daru, zväčša u darovania ide o morálne vyjadrenie ocenenia vzťahov, nezištnej pomoci medzi
blízkymi. Žalovaná takého skutočnosti v konaní ani netvrdila, naopak, sama uviedla, že zo sestrou -

darkyňou neudržiava žiadne také vzťahy, ktoré by mohli súd viesť k záveru, že motív darovania bol
naplnený. Žalovaná so sestrou ani len nekomunikuje, ich komunikácia je obmedzená iba na majetkové
veci a iba ohľadom predaja bytu. Žalovaná sa vyjadrila, že sestra má svoj život, svoje problémy, tak isto
aj žalovaná a každá si ich rieši sama. Žalovaná nedokázala v konaní, že nevedela o úmysle dlžníčky
ukrátiť právnym úkonom urobeným darkyňou uspokojenie pohľadávky žalobkyne a nedokázala ako

blízka osoba, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovateľného právneho
úkonu ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať.
24. V konaní boli splnené všetky predpoklady pre úspešné odporovanie právnemu úkonu dlžníčky
žalobkyne, a preto súd vyslovil, že je darovacia zmluva voči žalobkyni právne neúčinná.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa mala v konaní súdu prvej aj

druhejinštancieplnýúspech,patríjejpretoodžalovanejnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zák. č. 233/1995 Z.z.).