Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/426/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710200204
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7710200204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobkyne W. T., I. K. D. XXX,
zastúpenej JUDr. Danielou Putiškovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 20, proti
žalovanému U.. A. G., I. K. A., A. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Slovenskej
kancelárie poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.,
so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20. júna 2013 č.k. 13C/1/2010-103 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“ rozsudkom zo dňa 20.

júna 2013 č.k. 13C/1/2010-103 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady ušlej výživy za
obdobie od 1. októbra 2002 do 31. júla 2007 vo výške 147.621,- Sk s príslušenstvom.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v rozhodnutí Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 28. septembra 2009 č.k. 6Co/79/2008-119 odstránil procesné vady, ktorých
sa súd dopustil, a doplnil dokazovanie znalkyňou Ing. Magdalénou Rimarčíkovou z odboru ekonómia a

manažment a zo znaleckého posudku zo dňa 11.7.2012 č. 12/2012 zistil priemernú čistú mesačnú mzdu
zomrelého, ako aj valorizovanú pozostalostnú rentu za obdobie od 1. augusta 2004 do 31. júla 2007.

Zo mzdového listu žalobkyne zistil, že jej priemerný mesačný zárobok za rok 2003 bol vo výške 11.800,-
Sk a zo mzdového listu za rok 2004 zistil priemernú výšku mesačnej mzdy žalobkyne vo výške 9.660,-
Sk. Na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 28. januára 2004 žalobkyni bol vyplácaný

vdovský dôchodok od 22. januára 2004 vo výške 4.633,- Sk mesačne a od 1. februára 2004 bol
zvýšený vdovský dôchodok na sumu 4.819,- Sk mesačne. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu
nákladov na výživu pozostalej od 1. októbra 2002 do 31. júla 2004 postupoval súd podľa § 448 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. júla 2004. Pretože predmetom tohto konania bola určitá
náhrada nákladov na výživu pozostalej manželke, súd prihliadol na dávky dôchodkového zabezpečenia
poskytované z toho istého dôvodu, t.j. vdovský dôchodok v rozsahu, v akom pokrýva vyživovaciu
povinnosť zomretého. Nárok na náhradu nákladov na výživu pozostalej manželke patrí teda vo výške

rozdielu medzi určeným výživným, ktoré by poškodený bol povinný poskytovať a vdovským dôchodkom
pri dodržaní zásady, že súčet náhrad nesmie presiahnuť sumu, do ktorej by zomretému patrila náhrada
za stratu na zárobku podľa § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o náhrade nákladov na
výživu pozostalej manželky za obdobie od 1. októbra 2002 do 31. júla 2004 zohľadnil osobnú spotrebuzomrelého vo výške 25 %, pričom ustálená súdna prax stanovuje podiel pripadajúci na výživu zomrelého
vo výške minimálne 20%, s ktorým sa stotožnila aj žalobkyňa. Pri určení výšky percenta na osobnú
spotrebu zomretého vzal súd do úvahy jednak vyjadrenia vedľajšieho účastníka (na vlastnú spotrebu mal

zomretý vyššie nároky a náklady vzhľadom k tomu, že bol zamestnaný a manželka bola sama zárobkovo
činná, teda mala vlastný príjem a obaja nemali už inú vyživovaciu povinnosť), ale aj tvrdenia žalobkyne
(že prínos pre rodinu nespočíval len v príjme zomrelého, ale aj v jeho osobných výkonoch práce na
rodinnom dome, záhrade, hospodárstve).

Za obdobie od 1. októbra 2002 do 31. júla 2004 patrí žalobkyni nárok na náhradu nákladov na výživu
pozostalej manželky vo výške 38.053,50 Sk (1.263,14 €). Čistá mesačná mzda zomrelého po valorizácii
od 1. októbra 2002 do 30. septembra 2003 bola 18. 876,- Sk ( 626,57 €) a po zohľadnení 25 % podielu
pripadajúceho na výživu zomrelého (4.719,- Sk) súd pri určení nároku na výživu pozostalej manželky
vychádzal zo sumy 14.157,-Sk. Za obdobie od 1. októbra 2002 do 31. decembra 2002 patrí žalobkyni

nárok na výživu vo výške 3.080 Sk (14.157,- Sk - 11.077,- Sk - príjem žalobkyne mesačne za rok 2002).
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka nad sumu 3.000,- Sk
žalobkyňa žiadala priznať len nárok na výživu vo výške 3.000,- Sk. Za žalované obdobie patrí žalobkyni
nárok vo výške 6.000, Sk (3.000 Sk x 2 mesiace).

Za obdobie od 1. januára 2003 do 30. septembra 2003 patrí žalobkyni nárok na výživu vo výške 2.357,-
Sk (14.157,- Sk - 11.800,- Sk - príjem žalobkyne mesačne za rok 2003). Za žalované obdobie patrí
žalobkyni nárok vo výške 21.213,- Sk (2.357,- Sk x 9 mesiacov).

Čistá mesačná mzda zomrelého po valorizácii od 1. októbra 2003 bola 20.090,- Sk (666,87 €) a po
zohľadnení 25 % podielu pripadajúceho na výživu zomrelého (5. 022,50 Sk) súd pri určení nároku na
výživu pozostalej manželky vychádzal zo sumy 15. 067,50 Sk.

Za obdobie od 1. októbra 2003 do 31. decembra 2003 patrí tak žalobkyni nárok na výživu vo výške
3.267,50 Sk (15.067,50 Sk - 11. 800,- Sk - príjem žalobkyne mesačne za rok 2003). Za žalované obdobie
patrí žalobkyni nárok vo výške 6. 535,- Sk (3.267,50 Sk x 2 mesiace).

Za január 2004 patrí žalobkyni nárok na výživu vo výške 774,50 Sk (15.067,50 Sk - 9. 660,- Sk - príjem
žalobkyne mesačne za rok 2004 + vdovský dôchodok vo výške 4.633,- Sk).

Za obdobie od 1. februára 2004 do 31. júla 2004 patrí žalobkyni nárok na výživu vo výške 588,50 Sk
(15.067,50 Sk - 9.660,- Sk príjem žalobkyne mesačne za rok 2004 + vdovský dôchodok vo výške 4.819

Sk ). Za žalované obdobie patrí tak žalobkyni nárok vo výške 3.531,- Sk (588,50 Sk x 6 mesiacov).

O nároku žalobkyne na pozostalostnú úrazovú rentu za obdobie od 1. augusta 2004 do 31. júla 2007
postupoval súd podľa § 448 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. augusta 2004.

Podľa § 92 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nárok na
pozostalostnú úrazovú rentu má už iba fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu
povinnosť (spravidla pôjde o manželku a deti poškodeného). Ak za života poškodeného nedošlo k
stanoveniu jeho vyživovacej povinnosti súdnym rozhodnutím, súd v konaní o náhradu škody bude jej
existenciu a výšku skúmať predbežne. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého

má trvať vyživovacia povinnosť poškodeného voči oprávnenému.

Podľa citovaného zákona sa valorizuje pozostalostná úrazová renta, (nevalorizuje sa priemerný
zárobok), ale suma (náhrada nákladov na výživu pozostalých), ktorá sa vyplácala k 31. decembru
2003. Náhrada nákladov na výživu pozostalých podľa § 207 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce

sa počítala do konca roka 2003. Následne boli §§ 199 až 203 Zákonníka práce zrušené zákonom o
sociálnom poistení. Od 1. augusta 2004 sa Zákonník práce, ako aj Občiansky zákonník novelizovali v
oblasti nákladov na výživu pozostalých. Súd akceptoval pozostalostnú úrazovú rentu k 1. augustu 2004vo výške 2.000,- Sk vypočítanú žalobkyňou v konaní vedenou pod sp. zn. 8C/85/2005 podľa podania zo
dňa 27. júla 2007 (za obdobie od 1. februára 2004 do 1. októbra.2004).

Pozostalostná úrazová renta za obdobie 1. augusta 2004 do 31. júla 2007 patrí žalobkyni v celkovej
výške 83.432,- Sk (2. 769,44 €):
- za obdobie od 1. augusta 2004 do 31. decembra 2004 pozostalostná renta je 10.000,- Sk (2.000,- Sk
x 5 mesiacov),
- za obdobie od 1.janára 2005 do 30. júna 2005 je pozostalostná renta 12.906,- Sk (2. 151,- Sk x 6

mesiacov),
- za obdobie od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 je pozostalostná renta v sume 28.104,- Sk (2.342,- Sk
x 12 mesiacov)
-zaobdobieod1.júla2006do30.júna2007jepozostalostnárenta29.784,-Sk(2.482Skx12mesiacov)
- za obdobie od 1. júla 2007 do 31. júla 2007 je pozostalostná renta v sume 2.638,- Sk.

Za žalované obdobie, t.j. od 1. októbra 2002 do 31. júla 2007 patrila žalobkyni náhrada nákladov na
výživu pozostalej manželke a pozostalostná úrazová renta v celkovej výške 121.485,50 Sk (4.032,58 €).
Medzi účastníkmi konania nie je sporná tá skutočnosť, že vedľajší účastník uhradil žalobkyni od januára
2004 do júla 2007 celkovú sumu z titulu náhrady nákladov na výživu pozostalej manželke, a taktiež na
pozostalostnej úrazovej rente sumu 5.389,99 € (162.379,- Sk).

Vzhľadom na to, že nárok žalobkyne spočívajúci v náhrade nákladov na výživu pozostalej manželke
a pozostalostnej úrazovej rente bol reprezentovaný sumou 4.032,58 € (121.485,50 Sk za obdobie od
1. októbra 2002 do 31. júla 200) a vedľajší účastník zaplatil žalobkyni sumu 5.389,99 € (162.379,- Sk)
súd žalobu žalobkyne zamietol, lebo žalobkyni bolo poskytnuté vyššie plnenie zo strany vedľajšieho

účastníka, než bol nárok žalobkyne.

O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. navrhla zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa a
poukázala na dôvody v § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p..

Pri svojich výpočtoch za obdobie od 1. februára 2004 do 31. júla 2004 (pričom malo ísť za obdobie od

1. januára 2004 do 31. júla 2007) došlo k bezdôvodnému kráteniu nielen o 1 mesiac, ale vo výpočte
rozdielumedzipríjmomnebohéhoapríjmomžalobkyne,ktorýmesačnečinil774,50Sk,t.j.za7mesiacov
179,96 €.

Pokiaľ ide o obdobie od 1. augusta 2004 do 31. júla 2007 výpočet náhrady nákladov na výživu pozostalej

(správne pozostalostnej renty - poznámka odvolacieho súdu), ide o nepreskúmateľný a diametrálne
odlišný od podania zo dňa 22. júla 2007, resp. 22. januára 2013. Poukázala aj na to, že v rozhodnutí
odvolacieho súdu 6Co/79/2008 bola aj zmienka o tom, že nebolo rozhodnuté o úrokoch z omeškania zo
sumy 59.533,- Sk. S touto okolnosťou sa súd prvého stupňa opätovne nevyporiadal.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdiť. Konštatoval, že v predmetnej veci sa prvostupňový súd pri
rozhodovaní riadil a postupoval v intenciách právneho názoru vysloveného v predmetnej veci odvolacím
súdom, a to v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. septembra 2009 sp. zn. 6Co/79/2008.
Okresný súd sa náležite vyporiadal so všetkými zisteniami, ktoré vyšli počas konania najavo a vec aj

správne právne posúdil zohľadniac obsah a závery znaleckého dokazovania vykonaného v predmetnej
veci. Námietku žalobkyne ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa od 1.8.2004
do 31.7.2007 považoval za neopodstatnenú.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa

v zákonnej lehote ( § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§
201 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený na
Krajskom súde v Košiciach dňa 20.1.2015 o 10.05 hod. v pojednávacej sieni č. 202, 2. poschodie, pričom

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., za použitia § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods.
2 O.s.p..

Žalobkyňa ako odvolacie dôvody označila dôvody v § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p..

Odvolací dôvod v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že súdne zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132
O.s.p., a to vzhľadom k tomu, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na vadnom hodnotení dôkazu. Typovo ide o
situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkovalebovyšlinajavoinakzhľadiskazávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálne

vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorýmalpoužiť,aleboakpoužilsícesprávnyprávnypredpis,alenesprávnehointepretovalnadanúvec.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani, že
by vzal do úvahy, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani nevyšli
za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
133 až § 135 O.s.p., alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a riadne zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy

vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 potvrdil.

Mimoriadne podrobné, presvedčivé, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého

rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje podľa § 219 ods.
2 O.s.p..

K odvolacím námietkam žalobkyne považuje odvolací súd za potrebné uviesť toto:

Okresný súd správne vychádzal z právneho názoru, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom uznesení
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. septembra 2009 č.k. 6Co/79/2008-119 a po odstránení
procesných vád, ktoré boli vytknuté v tomto zrušujúcom rozhodnutí posúdil predmet konania, ktorý
označila žalobkyňa ako náhradu nákladov na výživu pozostalej od 1. októbra 2002 do 31. júla 2007
správne ako nárok žalobkyne na výživu pozostalej od 1. októbra 2002 do 31. júla 2004 podľa § 448

ods. 1,2 OZ v znení do 31. júla 2004. Nárok žalobkyne od 1. augusta 2004 do 31. júla 2007 správne
súd posúdil ako nárok na pozostalostnú rentu podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t.j.
§ 92 ods. 2 zák. č. 461/2000 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nepatričná je
námietka žalobkyne ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o nárok,resp. výpočet náhrady na výživu pozostalej za obdobie 1. augusta 2004 do 31. júla 2007, pretože ako
už bolo vyššie spomínané, ide o nárok na pozostalostnú rentu od 1. augusta 2004 do 31. júla 2007 a
tento nárok bol vyčíslený podľa platného právneho predpisu a nie podľa výpočtu žalobkyne, ktorý bol

absolútne nesprávny. Treba poznamenať, že žalobkyňa svoj nárok na pozostalostnú rentu nevyčíslovala
v súlade s § 448 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. augusta 2004 v spojení s § 92 a nasl.
zákona č. 461/2..... Z.z. o sociálnom poistení.

Na adresu žalobkyne odvolací súd poznamenáva, že predmetom tohto konania nebol úrok z omeškania

zo sumy 59.533,-Sk, a tak nebol dôvod ani o tomto úroku rozhodovať v tomto konaní.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Pretože okresný súd si vymienil rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.), jeho povinnosťou bude rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.