Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/813/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714205387
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714205387.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu B.. B. O., nar. X.X.XXXX, bytom B., B. XXX, zast. JUDr.
Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, Vranov nad Topľou, Dobrianskeho 1651, proti žalovanému J. O.,
X..O.., so sídlom S., M. X, IČO: XXXXXXXX, zast. Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač s.r.o., so
sídlom Bratislava, Ružinovská 42, IČO: 36 862 169, o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania vo
veci 20Ro/318/2012 Okresného súdu Michalovce, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 19C 61/2014-89

zo 7.7.2014 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) uznesením zamietol návrh na obnovu konania vo veci sp. zn. 20Ro

318/2012 a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia 251,68 € na účet
jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodol tak po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 228 ods. 1, 2, §
230 ods. 1, 2 a 3, § 234 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil zákonné predpoklady pre obnovu konania a dospel k
záveru, že návrh na obnovu konania je potrebné ako nedôvodný zamietnuť, keďže žalobca nepreukázal

zachovanie subjektívnej (trojmesačnej) lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 230 ods.
1 O.s.p. a nie je daný ani jeden zo žalobcom uplatnených dôvodov na obnovu konania uvedených v
ustanoveniach § 228 ods. 1 písm. a) a e) O.s.p. Pokiaľ žalobca ako dôvod na obnovu konania uplatnil
ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., z odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že žalobca namieta vecnú
správnosť platobného rozkazu č.k. 20Ro/318/2012; táto však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť
obnovy konania. Súd uviedol, že dôvodom na obnovu konania sú iba skutkové, a nie právne okolnosti

veci, o obnove ktorej sa koná. Nekalé obchodné praktiky ako neprijateľné zmluvné podmienky sú
súčasťou právneho a nie skutkového posúdenia veci a toto posúdenie je obsiahnuté v samotnom
výroku rozhodnutia súdu ako výsledok hmotnoprávneho hodnotenia veci. Nesprávne právne posúdenie
a z tohto dôvodu aj prípadné vecne nesprávne rozhodnutie súdu, je dôvodom na podanie riadnych
opravných prostriedkov (odpor, odvolanie), prípadne dôvodom na podanie dovolania. Obnova konania
v žiadnom prípade nemôže byť chápaná ako opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov. Obnova konania z dôvodov uvedených v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. je výslovne
viazaná na skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní účastník, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide teda o okolnosti, ktoré
majú vplyv na skutkový stav veci a nie na jeho právne posúdenie. Podmienkou však je, že zmena
skutkového stavu je spôsobilá privodiť pre účastníka, ktorý obnovu konania navrhuje, priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Ak teda podľa názoru žalobcu súd neaplikoval spotrebiteľské a komunitárne právo,

dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na využitie opravných prostriedkov
proti rozhodnutiu, a nie dôvodom na obnovu konania. Žalobca opravný prostriedok proti rozhodnutiu (vtomto prípade odpor) nepodal. Vydanie brožúry ministerstvom spravodlivosti SR o nekalých obchodných
praktikách niektorých spoločností nie je možné považovať za nové okolnosti alebo dôkazy, o ktorých
žalobca nemal vedomosť. Ide iba o pomôcku pre spotrebiteľov a prípadne o získanie informácie, ako

proti takýmto praktikám postupovať. Neprijateľné zmluvné podmienky, medzi ktoré patria aj nekalé
praktiky dodávateľov, sú súčasťou právneho poriadku SR minimálne od 1.1.2008 a nejde o žiadne nové
okolnosti, ktoré neboli žalobcovi známe v čase doručovania platobného rozkazu. Je iba subjektívnym
zavinením žalobcu, že nevyužil svoje právo a nepodal odpor proti platobnému rozkazu z dôvodov, ktoré
uvádza v návrhu na obnovu konania. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm.

e) O.s.p., žalobca cituje rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 27. júna 2000 Spojené prípady C- 240/98
až 244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, rozsudok z 21.novembra 2002 vo veci C- 473/00 Cofidis SA
a rozhodnutie vo veci Banco Espaňol de Crédito SA/Joaqulín Calderón Camino zverejnený zatiaľ ako
Tlačové komuniké č. 77/12 zo 14.6.2012 a udáva, že platobný rozkaz sp. zn. 20Ro/318/2012 je v
rozpore s týmito rozhodnutiami. K cit. rozhodnutiam súd poukázal na to, že tieto boli známe už v čase
vydania platobného rozkazu, preto u žalobcu nemôže byť zachovaná trojmesačná subjektívna lehota

na podanie návrhu na obnovu konania, ustanovená v § 230 ods. 1 O.s.p., ktorá plynie od doby, keď sa
navrhovateľ dozvedel o dôvode obnovy konania alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Citované
rozsudky boli známe dávno pred podaním návrhu vo veci 20Ro/318/2012 (roky 2000, 2002 a jún 2012),
preto už v čase vydania platobného rozkazu a jeho doručovania žalovanému (doručený 8.1.2013),
žalobca mohol v rámci podania odporu tieto argumenty využiť. Plynutie subjektívnej lehoty nie je v tomto

prípade viazané na vedomosť samotného žalobcu, ale na čas, kedy mohol citované rozhodnutia v rámci
opravných prostriedkov uplatniť, pretože v čase plynutia lehoty na podanie odporu boli verejne prístupné
a známe. Žalobca podal návrh na obnovu konania dňa 3.4.2014, teda po viac ako roku od doručenia
platobného rozkazu, prípadne jeho právoplatnosti. Súd v tomto prípade poznamenal, že cit. rozhodnutia
riešia výklad Smernice Rady ES č. 93/13/ES vo vzťahu k postupu vnútroštátnych súdov pri posudzovaní

neprijateľných zmluvných podmienok a v takýchto prípadoch sú súdy povinné postupovať ex offo. Ide
však o právne hodnotenie posudzovanej veci, a nie o zisťovanie skutkových okolností konkrétneho
prípadu, pričom vecná nesprávnosť rozhodnutia nie je dôvodom na obnovu konania. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby vo výške

251,68 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, a zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,39 € na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. Jaroslavy Oravcovej, advokátky. Nesúhlasil s právnym názorom súdu, že
v predmetnom konaní neboli naplnené zákonné predpoklady pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1
písm. a) a e) Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že dôvodom obnovy konania podľa § 228 ods.
1 písm. a) O.s.p. je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať
tieto podmienky:

- skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v
pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek
tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, účastník z procesného
hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď účastník o
existencii skutočnosti alebo dôkazov nevedel.

- skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy spôsobilé privodiť pre účastníka pôvodného konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. So zreteľom na konkrétne okolnosti sa tak javí do istej miery
pravdepodobným, že nové rozhodnutie bude pre účastníka iniciujúceho obnovu konania priaznivejšie
ako to pôvodné. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným
predpokladomvyhovenianávrhunaobnovukonania.Vžiadnomprípadevšakpovolenieobnovykonania

neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní. Inak povedané, ak aj súd obnovu
konania povolí na základe pravdepodobne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci, výsledky konkrétneho
konania môžu tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť (Števček M, Ficov, S. a kol. Občiansky súdny
poriadok. I. diel Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 870).

Žalobca ďalej vytýkal súdu, že sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, na ktorú v konaní o povolení
obnovy poukázal, a to, že uzatvorenie revolvingového úveru podľa bodu C) zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. 261379219096147 z 30.12.2003 (ďalej len „zmluva o úvere“) je podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tejto súvislosti poukázal narozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/37/2012 zo 17.5.2012, ktorý v obdobnej veci potvrdil
rozhodnutieOkresnéhosúduŽilinasp.zn.14C/86/2011z15.11.2011,acitovalprávnynázorodvolacieho
súdu v ňom vyslovený. Žalobca rovnako v konaní o povolenie obnovy poukázal, že povolenie obnovy

konania je odôvodnené aj podľa § 228 ods. 1 písm.e) O.s.p., pretože napadnuté rozhodnutie okresného
súdu je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ: rozsudkom z 27. júna 2000 Océano Grupo
Editorial SA spojené prípady C- 240/98 a C- 244/98 a rozsudkom z 21. novembra 2002 Cofidis SA
C-473/00. Súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok (nekalých podmienok) ex offo judikoval
Súdny dvor EÚ aj v ďalších svojich rozsudkoch: Mostaza Claro C-168/05 (bod 38), Godard C- 429/05

(bod 61), Asturcom C- 40/08 (bod 32), VB Penzgyi Lzing C-137/08 (bod 56), Pannon C-243/08 (bod
32), Banco Espaňol de Crédito C- 618/10 (bod 44). V uvádzaných rozhodnutiach Súdny dvor EÚ v
krajinách, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, stanovil pre súdy povinnosť ex offo skúmať
neprijateľné (nekalé) podmienky v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie
z takýchto nekalých podmienok. Okrem už uvedeného z rozsudku vo veci C-618/10 Banco Espaňol de
Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino zo 14.6.2012 vyplýva, že: 1. právna úprava neumožňujúca

súdu v konaní o vydanie platobného rozkazu preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok nie
je v súlade s právom Únie, 2. absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vylučuje právnu úpravu,
ktorá by súdu umožňovala obsah zmluvnej podmienky zmeniť následne potom, ako jej neprijateľnosť
konštatuje. Súd v odôvodnení uznesenia konštatuje, že spomínané rozhodnutia len všeobecne riešia
právne hodnotenie posudzovanej veci a nie zisťovanie skutkových okolností konkrétneho prípadu.

Zároveň konštatuje, že spomínané rozhodnutia riešia výklad Smernice Rady č. 93/13/ EHS vo vzťahu
k postupu vnútroštátnych súdov pri posudzovaní neprijateľných zmluvných podmienok, a že v takýchto
prípadoch sú súdy povinné postupovať ex offo. Žalobca vytýkal súdu, že si nesplnil svoju povinnosť
vykonať ex offo súdnu kontrolu podľa § 172 ods. 9 O.s.p. pri vydaní platobného rozkazu sp. zn.
20Ro/318/2012 zo dňa 31.12.2012 napriek skutočnosti, že v pôvodnom konaní sp. zn. 20Ro/318/2012

žalobca vystupoval v pozícii spotrebiteľa, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný J. O. X. uplatňoval
svoj nárok voči spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere, a aby tak prvostupňový súd naplnil cieľ čl. 6
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (jeho znenie
citoval). Z uvedeného mu vyplynulo, že prvostupňový súd pri vydávaní platobného rozkazu neposúdil
zmluvnú podmienku o uzatváraní revolvingových úverov na základe formulárových zmlúv žalovaného

ako neprijateľnú. Takéto konanie predstavuje podľa názoru žalobcu nesprávny postup súdu, pretože
takáto zmluvná podmienka je neprijateľnou, a teda absolútne neplatnou od počiatku a nestáva sa
neprijateľnou až jej vyhlásením za neprijateľnú súdom. V pôvodnom konaní sp. zn. 20Ro/318/2012
žalobca (J. O. X.) svoj nárok odvíjal od ustanovení žiadosti/zmluvy o úvere, v časti C), podľa ktorej
poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver, ktorý bol čerpaný prostredníctvom platobnej karty.

Takáto žiadosť o nový produkt bola formulovaná v zmluve, ktorá bola uzatváraná na obstaranie iného
produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu veci. Žalovanému ako spotrebiteľovi, bol teda vnútený aj iný
produkt revolvingový úver, o ktorý nežiadal. Návrh takejto zmluvy na revolvingový úver neobsahoval
ani základné náležitosti predpokladané podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“). Zmluvná podmienka uvedená v časti C)
žiadosti/zmluvy o úvere bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou už v čase podpisu citovanej zmluvy
o úvere (klasickom) a neskôr bola takáto zmluvná podmienka judikovaná aj súdom v obdobnej veci
vyhlásená za neprijateľnú (spomínané rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/37/2012 zo
17.5.2012). Tvrdil, že prvostupňový súd v pôvodnom konaní 20Ro/318/2012 neuplatnil spotrebiteľské

právo, nevykonal súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore s ust. § 172 ods. 9
O.s.p. a citovanou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie vo veci vydal platobný rozkaz. Citoval čl.
7 ods. 2 Ústavy SR, v ktorom je deklarovaná záväznosť právnych aktov Európskej únie a ich prednosť
pred zákonmi SR (princíp priority). Vnútroštátne rozhodnutia teda musia byť v súlade s rozhodovacou
líniou Súdneho dvora EÚ. Cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, zbaviť spotrebiteľa neprijateľných podmienok musí byť naplnený hlavne v
rovine pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ POHOTOVOSŤ/Korčkovská
C-76/10). Zároveň poukázal na to, že samotný návrh na obnovu konania zo dňa 3.4.2014 bol v celom
rozsahu vypracovaný na základe žiadosti pod označením - Žiadosť o posúdenie spotrebiteľskej zmluvy
č. 26137921906147 zo 7.1.2014 Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách,

ktorá je súčasťou Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedenou skutočnosťou chce žalobca poukázať na
vážnosť a opodstatnenosť samotného návrhu na obnovu konania zo dňa 3.4.2014, ktorý prvostupňový
súd napadnutým uznesením zamietol ako nedôvodný a neuznal tak činnosť a prácu Komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľský zmluvách, ktorá je súčasťou Ministerstva spravodlivosti SR.Žalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v ktorom navrhol uznesenie potvrdiť ako vecne správne
a žiadal priznať náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Citoval ust. § 228 ods. 1 písm.

a) a e) O.s.p., ust. § 228 ods. 2 O.s.p. a mal za to, že v danom prípade nie je prípustná obnova konania
podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., ani podľa 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. a súd preto správne rozhodol,
keď obnovu konania nepovolil. Uviedol, že v pôvodnom konaní žalovaný (v tomto konaní žalobca) mal
objektívnu a subjektívnu možnosť podať proti platobnému rozkazu odpor, a to v zákonnej 15 - dňovej
lehote, čo však neučinil. V priebehu konania neuviedol žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,

ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré by tým odôvodňovali prípustnosť
obnovy konania. Neuviedol ani jedno rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktoré by
podľa neho malo byť v rozpore s právoplatným platobným rozkazom vydaným v konaní sp. zn. 20Ro
318/2012. Dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. je možné aplikovať len v tom
prípade, ak sa tento dôvod môže vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol platobný rozkaz vydaný.
Poukázal na ustálenú judikatúru súdov v obdobných veciach a pripojil na dôkaz uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne č.k. 6Co 106/2013-169 z 18.3.2013, ktorým súd návrh na obnovu konania zamietol.
Uviedol, že skutočnosti a okolnosti uvedené žalobcom v odvolaní, nie sú predmetom konania, v ktorom
sa rozhoduje o návrhu na obnovu konania. Súd v pôvodnom konaní vydal platobný rozkaz v súlade
s príslušnými ustanoveniami O.s.p., vrátane ust. § 172 ods. 9 O.s.p. a žalobca mohol podať odpor,
následkom čoho by došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Je zrejmé, že pri vydávaní platobného rozkazu

súd posudzoval aj spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej bol uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy, a
dospel k záveru, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, keďže vydal platobný rozkaz.
Žalobca v odvolaní nepoukazuje na žiadne nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým by mal dospieť súd
prvého stupňa, neuviedol žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, a v stanovenej lehote nepodal odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaný mal

za to, že v danom prípade nie sú splnené žiadne zákonom predpokladané dôvody prípustnosti obnovy
konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil,

lebo je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v posudzovanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v súlade s
cit.§ 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Obnova konania je prípustná len z dôvodov uvedených v
§ 228 ods. 1 O.s.p. a možnosť podania návrhu na obnovu konania je časovo obmedzená, návrh možno
podať len v lehotách stanovených v § 230 ods. 1 a 2 O.s.p. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani skrátiť,
lebo ide o zákonné lehoty, a nie je prípustné ani navrátenie lehoty na obnovu konania (§ 203 ods. 3

O.s.p.). Subjektívna lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy konania je tri mesiace a plynie od
času, keď sa navrhovateľ dozvedel o dôvode obnovy (pri dôvodoch obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a/
a c/) alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť (pri dôvodoch obnovy podľa § 228 ods.1 písm. b/, d/, e/
a f/ O.s.p.). Objektívna lehota na podanie návrhu je trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy obnovou
napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Po uplynutí tejto trojročnej lehoty môže byť návrh na

obnovu konania podaný iba v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní návrhu na obnovu konania správne skúmal predovšetkým
zachovanie subjektívnej a objektívnej lehoty ustanovenej v § 230 ods. 1 a 2 O.s.p. a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny záver, že návrh na obnovu konania vo veci sp. zn. 20Ro 318/2012,

žalobca podal na súde dňa 3.4.2014, t.j. po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty ustanovenej v §
203 ods. 1 O.s.p., a už len z tohto dôvodu súd správne návrh na obnovu konania zamietol. Zo skutkových
zistení vyplýva, že platobný rozkaz 20Ro/318/2012-16 zo dňa 31.12.2012 bol žalovanému (v tomto
konaní žalobca) doručený dňa 8.1.2013 a nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2013, subjektívna lehotana podanie návrhu na povolenie obnovy konania tak uplynula 26.4.2013 a objektívna lehota 26.1.2016,
preto keď žalobca podal návrh na povolenie obnovy konania dňa 3.4.2014, urobil tak zjavne po uplynutí
subjektívnej lehoty na podanie takého návrhu, a teda oneskorene. Preukázanie tej skutočnosti, že

subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná, zaťažuje toho,
kto obnovu konania navrhuje a v posudzovanom prípade žalobca nepreukázal, kedy sa dozvedel,
resp. mohol dozvedieť o existencii rozhodnutí Súdneho dvora ES označených v návrhu (zverejnených
v Úradnom vestníku Európskej únie), a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie včasnosti
podaného návrhu.

Ani skutočnosti a argumenty, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia, a neodôvodňujú iné rozhodnutie o návrhu. K odvolacím námietkam
žalobcu treba uviesť, že návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných
pochybení pri právnom posudzovaní veci (posúdení, či zmluva o úvere, z ktorej sa uplatnil nárok na
zaplatenie peňažnej sumy, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky) alebo nesprávností procesnej

povahy v pôvodnom konaní, lebo na nápravu týchto pochybení slúžia podľa povahy rozhodnutia a
charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky, v danom prípade odpor proti platobnému
rozkazu 20Ro/318/2012-16 zo dňa 31.12.2012, ktorý však žalovaný v zákonnej lehote nepodal (k
uvedenému pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2011 z 11.8.2011). Odvolanie
podané žalobcom preto nemožno považovať za opodstatnené, a z uvedených dôvodov bolo napadnuté

uznesenie potvrdené ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo bol v odvolacom konaní neúspešný a
žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, lebo náhradu trov právneho zastúpenia

v zákonnej lehote nevyčíslil a iné trovy mu zo spisu nevyplynuli (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.