Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205644
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116205644.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu M. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom k A. E. X., O., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava,

IČO: 47 233 516, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č. k. 13C 94/2016 - 26 zo dňa 18.04.2016 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 25.05.2015
k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to do

právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov zo dňa 25.05.2015 vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C 94/2016.

Zamestnávateľ žalobcu, UNISTAV, s.r.o. Prešov, Ku Surdoku 25, Prešov IČO: 17 147 387, je povinný
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov

zo dňa 25.05.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 25.05.2015 vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
13C 94/2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh na
nariadenie predbežného opatrenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti
odôvodňujúce záver o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti žalovaného zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo 25.05.2015 k zmluve o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej sa domáha
v konaní vo veci samej, a ktorému sa tak má poskytnúť predbežná ochrana. Uviedol, že pokiaľ by

návrh vo veci samej smeroval napríklad k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, alebo k
určeniu platného rozsahu ňou zabezpečovanej povinnosti, mohla by byť, pri osvedčení rozhodujúcich
skutočností, na mieste potreba dočasne uložiť žalovanému (prípadne aj označenému zamestnávateľovi)
povinnosť zdržať sa výkonu konkrétneho práva alebo práv (prípadne povinností) z tejto dohody
vyplývajúcich. Pokiaľ ale žaloba svojim petitom vo veci samej smeruje len k povinnosti všeobecne
a neurčito zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, z návrhu nevyplývajú žiadne rozhodujúce

skutočnosti, ktoré by ju takto odôvodňovali, a návrh na vydanie predbežného opatrenia smeruje k
uloženiu obsahovo rovnakej povinnosti, dôvody na jeho nariadenie nie sú dané. Vzhľadom na to mal súdprvej inštancie za to, že žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, a ochrany ktorého sa domáha vo veci samej, a takto skutkovo a právne
vymedzený návrh na nariadenie predbežného opatrenia preto zamietol.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 75 ods. 1, 2, 8, § 76 ods. 1
písm. f), § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016
a § 489 Občianskeho zákonníka.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Namietal nesprávne zistený

skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. Má za to, že v žalobe preukázal a osvedčil
pravdepodobnosť jeho práva a hroziacu ujmu opísaním podstatných skutočností a predložením listín.
Podľa jeho názoru nič nebráni tomu, aby bol v prejednávanej veci návrh na vydanie predbežného
opatrenia rovnaký ako petit žaloby, práve naopak, je to žiadúce. Oporu nemá ani názor súdu, že
zdržovací výrok vo veci samej musí byť obmedzený. Je potrebné rozlišovať neexistujúci právny úkon a
neplatnýprávnyúkon.Lenprineexistujúcomprávnomúkonejesprávnynázor,žesahonemožnozdržať.

Neplatný právny úkon je existujúcim právnym úkonom, a práve preto, že súd zistí v rámci vyriešenia
predbežnej otázky jeho neplatnosť, má dôvod zakázať jeho použitie. Ak by dohoda o zrážkach zo
mzdy nebola na osobitnej listine, podal by žalobu o jej neplatnosť. Poukázal na to, že inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

(neprijateľné zmluvné podmienky). V súdenej veci už samotný obsah úverovej zmluvy nasvedčuje, že
žalovanému by nemali patriť žiadne poplatky, ani úroky a ani plnenia so súvisiacej dohody o poskytovaní
služieb. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený

o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie
úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený o tom, čo je
dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako prvý podpísal znenie dohody o zrážkach
zo mzdy a takto podpísaný návrh predložil žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmý žiadny dôvod,
pre ktorý žalobca tvrdí skutočnosti odporujúce ním predloženej dohode o zrážkach zo mzdy. V texte

Dohody o zrážkach zo mzdy sa snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania
textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal na to,
že uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, teda dohoda bola uzatvorená na samostatnom liste, dohodu žalobca uzavrieť nemusel a
dohoda obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. Navyše dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný

spôsob zabezpečenia pohľadávky, preto nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. K samotnej Dohode
o poskytnutí služby uviedol, že uzatvorenie tejto dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru.
Poukázal na to, že sám žalobca požadoval aj uzatvorenie samostatného právneho úkonu - Dohody o
poskytovaní služieb a sám žalobca dal žalovanému návrh na jej uzatvorenie. Žalovaný navrhol odvolanie
zamietnuť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na
včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

5. Odvolací súd, z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach.
Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že žalobca neuviedol
a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a ktorého
ochrany sa domáha vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie
o návrhu na predbežné opatrenie. Nemusí prihliadať na všetky formality ako pri riadnom procesnom

dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.
Žalobca poukázal v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na potrebu dočasnej úpravy vzťahov
medzi účastníkmi z dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje žalovanému,
aby od neho vymohol plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez ich súdnej

kontroly,akoajbezsúdnejkontrolynáležitostíúverovejzmluvy,absenciaktorýchspôsobujebezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov mu nebolo nič
bližšie vysvetlené, ide o typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu. Aj keď je
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej
dôsledkochnijakopoučenýanemalmožnosťjuodmietnuť,akchcelúverzískať.Uviedol,ževeriteľvýšku

dlhu sám diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Návrh ďalej odôvodnil tým, že žalovaný
požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne
súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z
jej mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred
ústavne nekonformným zásahom do majetku.

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré
sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci
samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré účastník
žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jeho práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania

o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali
ohrozenosť jeho práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto
práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha zdržania sa použitia dohody

o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 25.05.2015 (čl. 15) , ktorú uzatvoril spolu so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (čl. 7). Z bodu 6. označeného ako „Údaje o schválenom
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR“ vyplýva, že informatívny údaj o mesačnej platbe
(mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) je 81,82 eura, poskytnutá
čiastka úveru (úverový limit) je 1 500 eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane

úrokov) je 46,99 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru) je 2 121,58 eura, RPMN za úver je 29,02 %, ročná úroková sadzba úveru je 17,40 %, priemerná
RPMN je 37,67 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 1 500 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí
dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu: 2 121,58 eura, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,02 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,40 %, ročná

úroková sadzba úrokov z omeškania 5,15 % a poplatok za poskytnutie úveru je 150 eur.
Zároveň zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu (UNISTAV,
s.r.o. Prešov, Ku Surdoku 25, Prešov IČO: 17 147 387) žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy (čl. 14),
na základe ktorej požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie pravidelných mesačných zrážok zomzdy žalobcu vo výške 81,82 eura až do vyrovnania dlhu, ktorý podľa žalovaného ku dňu 12.08.2015
predstavoval sumu 3 354,96 eura. Na základe tejto žiadosti žalovaný chce bez súdnej kontroly získať aj
plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá vykazuje známky spornosti a neprijateľnosti.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasne s úverovou zmluvou bola uzatvorená aj Dohoda o
poskytovaníslužiebvzmysleust.§51Občianskehozákonníka.Vzmyslebodu7.1tejtodohodyzákazník
sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,58 % so sumy
schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuj splácať túto

odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov
za úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Z bodu II Dohody o poskytovaní služieb
vyplýva, že zákazníkovi sa poskytuje komplexný balíček služieb : služba „Informácia o zostávajúcich
záväzkoch“, služba „Odklad splatnosti splátok“, služba „Informácia pred splatnosťou splátky“, služba
„Informácia o prijatí platby“, služba „Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie“, služba „Zmena
zmluvy na podnet klienta“, služba „Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu“, služba „Druhá upomienka

zdarma“, „Podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom“. Žalobca v žalobe
výslovne namietal neprijateľnosť poplatku za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru.
Obdobná zmluvná podmienka bola rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 25C/4/2014 - 111 zo dňa
19.05.2014 vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo bolo potvrdené aj Krajským súdom v
Prešove (rozsudok sp. zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014).

9. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na

základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj

podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) (rozsudok
Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co 108/2011).
Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok

z dlžníkovej mzdy.
Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s

ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

10. Z listín, ktoré súdu predložil žalobca na preukázanie dôvodnosti nariadeného predbežného opatrenia

(od 01.07.2016 neodkladného opatrenia) vyplýva, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu na
realizáciu zrážok zo mzdy na základe dohody formulárového charakteru slúžiacej na zabezpečovanie
zmluvy o úvere, v ktorej je žalobca spotrebiteľom, pričom plnenie, ktoré by sa týmto spôsobom
mohlo dostať do dispozičnej sféry žalovaného, mohlo by viesť k ujme žalobcu. Uvedené skutočnosti
nepochybne osvedčujú tvrdenia žalobcu o nutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov do skončenia

konania vo veci samej. Preto bolo namieste nariadiť vo veci neodkladné opatrenie.
V tomto prípade neobstojí dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol, a teda neprípustnosť uloženia obsahovo rovnakých povinností, aké by boli uložené
aj v rozhodnutí o veci samej. Nemožno totiž vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúcehourčité konanie a taktiež prejednať žalobu o zdržanie sa tohto konania, ak je predpoklad, že by mohli
byť zrážky zo mzdy vykonávané neoprávnene. Nejde však o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej,
pretože neodkladné opatrenie nemusí byť v danom prípade konečným rozhodnutím a súd pred jeho

nariadením ani nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri rozhodnutí o veci. Napokon o
správnosti uvedeného záveru svedčí aj ust. § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak to povaha veci pripúšťa,
súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Tvrdenia uvádzané žalovaným vo vyjadrení k odvolaniu budú predmetom dokazovania vo veci samej a
súd prvej inštancie sa s nimi vysporiada v odôvodnení rozhodnutia.

11. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

12. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie (§ 388 CSP) a návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.