Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. júl 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712210133
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712210133.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom R. Z. v právnej veci žalobcu: T.

M., B..K.., K. K.: Č. X, C., P.: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA
& PARTNERS s.r.o., so sídlom: Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: O. Š., H..
XX.XX.XXXX, C.: C. E. XXX, X. E., štátne občianstvo: SR, o zaplatenie 189,24 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 189,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 189,24 eura od 29.04.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Písomnou žalobou zo dňa 02.05.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.06.2012, sa žalobca

domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vo
výške 189,24 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, zo strany spoločnosti T. G., B..K.., K. K. Č. X,
XXX XX C., P.: XX XXX XXX, ako dodávateľa elektrickej energie do odberného miesta na E. V. Č. X N. K.,
došlo k odstúpeniu od zmluvy o dodávke elektrickej energie s účinnosťou odo dňa 23.10.2010 z dôvodu
neuhradených záväzkov žalovaného. Dňa 21.03.2011 bola vykonaná kontrola predmetného odberného
miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že odberné miesto je pripojené
napriek neexistencii platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie. Žalovaný neoprávnene

odoberal elektrinu, takže protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím
spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom žalovaný neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu
elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli
fakturované ako oprávnenému odberateľovi. V dôsledku neoprávneného odberu žalobca vynaložil
náklady na zisťovanie neoprávneného odberu a ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v súlade
s ustanovením § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly odberného miesta (ďalej len „zákon o energetike“)

nakupuje elektrinu potrebnú na krytie strát v sústave. Tieto straty vznikajú aj v dôsledku neoprávnených
odberov elektriny. Žalobca pri určení celkovej škody spôsobenej neoprávneným odberom postupoval
analogickým postupom podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005
Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vznení účinnom ku dňu 21.03.2011 (ďalej len „vyhláška“), nakoľko vyhláška stanovuje rovnako výpočet
škody na základe zložiek ceny za distribúciu elektriny. Žalobca určil na základe odobraného množstva
energie podľa stavov elektromera vzniknutú škodu, tak ako je uvedené vo Výpočte škody spôsobenej

neoprávneným odberom energie, ktorý je prílohou k žalobe. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca
vyčíslilškodu,ktorámuvzniklavdôsledkuneoprávnenéhoodberuelektriny,akosúčetškodyspôsobenej
neoprávneným odberom, nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu a nákladov na daň
z pridanej hodnoty. Žalobca vyfakturoval žalovanému takto vyčíslenú škodu faktúrou Č.K. XXXXXXX
s dátumom splatnosti 28.04.2011, ktorú žalovaný napriek opakovaným výzvam a upomienkam dlžnú

sumu neuhradil. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorú prevzal do vlastných rúk dňa 02.11.2015 spolu s uznesením na vyjadrenie,
v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

3. V zmysle § 156 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bol vyvesený na úradnej tabuli

tunajšiemu súdu oznam, že v predmetnej veci bude dňa 19.07.2016 vyhlásený rozsudok bez nariadenia
pojednávania s poukazom na ustanovenie § 115a ods. 2 O. s. p., keďže ide o drobný spor.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - písomnou žalobou,
vyúčtovaním náhrady škody číslo 3102334 vyhotoveným dňa 13.04.2011, protokolom o zistení

neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 21.03.2011, výpočtom škody spôsobnej
neoprávneným odberom elektriny, pokusom o zmier zo dňa 26.08.2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalovaný odoberal z distribučnej siete prevádzkovanej žalobcom elektrinu bez platne uzatvorenej
zmluvyododávkeelektrickejenergiesdodávateľom,čopočaskontrolyodbernéhomiestaH.E.V.Č.XN.

K. N. M. XX.XX.XXXX zistil za prítomnosti svedka a syna žalovaného S. Š., H.. XX.XX.XXXX, poverený
pracovník žalobcu. Syn žalovaného prítomný počas kontroly vyhlásil, že si je vedomý spotrebovanej
elektriny, ktorú elektromer zaregistroval. Žalobca vyúčtoval náhradu vzniknutej škody žalovanému
vyúčtovaním číslo 3102334 vyhotoveným dňa 13.04.2011 s dátumom splatnosti dňa 28.04.2011.
Žalovaný vyúčtovanú náhradu škody v stanovenej lehote a ani po pokuse o zmier zo dňa 26.08.2011

žalobcovi neuhradil.

6. Podľa § 39 ods. 1 písm. a) bodov 1, 2 a 5 zákona energetike neoprávneným odberom elektriny je
odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej sústave alebo
o pripojení k distribučnej sústave, dodávke elektriny, alebo distribúcii elektriny.

7. Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

8. Podľa § 1 vyhlášky škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením
celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny
vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej
zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je

a/ v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b/ v ďalších
prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej tarife, b/ v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v
najvyššej jednotkovej ceny systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a
regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.

9. Podľa § 2 vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa
vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba")
zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak
nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo
dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly

odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od
doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny
uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný odoberal elektrinu bez platne
uzatvorenej zmluvy s dodávateľom o dodávke elektriny, čím žalobcovi ako prevádzkovateľovi
distribučnej siete vznikli straty na distribučnej sieti, ktoré musel kryť z vlastných nákladov. Po

kontrole odberného miesta vykonanej povereným pracovníkom žalobcu dňa 21.03.2011 žalobca
vyčíslil vzniknutú škodu ako súčet škody spôsobenej neoprávneným odberom, nákladov spojených
so zisťovaním neoprávneného odberu a nákladov na daň z pridanej hodnoty. Žalobca vyfakturoval
žalovanému takto vyčíslenú škodu vyúčtovaním číslo XXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 28.04.2011.
Vzhľadom na takto ustálený skutkový stav, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 189,24 eura.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo žalovanej istiny 189,24 eura od 29.04.2011 do zaplatenia.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom ku dňu 21.03.2011, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Ku dňu 29.04.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) vo

výške 1,25 %.

15. Súd v zmysle uvedenej základnej úrokovej sadzby ECB a citovaného ustanovenia nariadenia priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 189,24 eura od 29.04.2011 do zaplatenia.
16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej
výške.

17. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže žalovaný podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom
súde Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.