Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712206832
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712206832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Bytový podnik
Petržalka, s.r.o., Bratislava, Haanova 10, IČO : 36 821 012, zastúpený JUDr. Dušan Pohovej & partners,
s.r.o., Bratislava, Námestie Slobody 10, proti odporcovi: V.. S. T., A. N. F., C. XXX/XX, o zaplatenie
938,77 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16.

12. 2014 č.k. 8C/238/2013 - 78 a na odvolanie odporcu proti uzneseniu toho istého súdu zo dňa 11. 3.
2015 č.k. 8C/238/2013 - 85, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11. 3. 2015 č.k. 8C/238/2013
- 85 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 938,77 €

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 860,63 € od 5. 4. 2012 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že
vykonaným dokazovaním zistil, že na základe Zmluvy o výkone správy č. 088/2007 zo dňa 19. 12.
2007 je navrhovateľ správcom bytov a nebytových priestorov M. N. F., na S. L.. XX, XX. Odporca je
vlastníkom bytu nachádzajúceho sa na adrese N. F., S. XX. Odporca si svoje povinnosti zo Zmluvy o
výkone správy riadne a včas neplnil a voči navrhovateľovi mu vznikol nedoplatok za služby poskytované

s užívaním bytu, za obdobie od 30. 6. 2010 do 31. 12. 2011 zistil prvostupňový súd pohľadávku
navrhovateľa vo výške 938,77 €. Po právnej stránke oprel prvostupňový súd svoje rozhodnutie o ust. §
8 ods. 1, ods. 3, § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Úroky
z omeškania priznal prvostupňový súd navrhovateľovi podľa § 517 ods. 1 v spojení s § 3 nar. vl. SR č.
87/1995 Z.z. v zmysle návrhu vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 860,63 € odo dňa 5. 4. 2012, t.j.
kedy odporcovi uplynula lehota na plnenie v zmysle predžalobnej výzvy - posledný pokus o zmier zo
dňa 21. 3. 2012.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh vo výške
62,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 197,79 € ( 2 úkony právnej služby á 51,45 €, 2 x režijný
paušál 7,63 € + 20 % DPH v sume 23,63 € ) podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, v celom rozsahu, domáhajúc sa
zjavne jeho zrušenia a zastavenia konania. Svoje odvolanie proti rozsudku odôvodnil len veľmi stručne

tým, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo. K odvolaniu pripojil kópiu Platobného rozkazu,
ktorý vydal v tejto veci súd prvého stupňa dňa 22. 3. 2013 č.k. 4Ro/189/2012-46.Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že odvolanie odporcu nie je odôvodnené
v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ by aj odvolací súd považoval odvolanie odporcu za odôvodnené
v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p., je odvolanie bezpredmetné, nakoľko odporca sa zrejme odvoláva na

rozhodnutie , ktoré priložil v prílohe svojho odvolania - platobný rozkaz č.k. 4Ro/189/2012 zo dňa 22. 3.
2013, ktorý však nenadobudol právoplatnosť a bol uznesením zo dňa 30. 1. 2014 č.k. 8C/238/2013 - 63
zrušený pre nemožnosť doručenia odporcovi T. T.. S odôvodnením rozsudku sa navrhovateľ stotožnil,
mal za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.).Voveciverejnevyhlásilrozsudoknazáklade
§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené.
Odporca postavil svoju obranu na tvrdení, že v predmetnej právnej veci už súd prvého stupňa raz
rozhodol, a to platobným rozkazom zo dňa 22. 3. 2013 č.k. 4Ro/189/2012 - 46. Tento jeho názor je
však mylný. Je síce pravdou, že prvostupňový súd vo veci vydal dňa 22. 3. 2013 č.k. 4Ro/189/2012
- 46 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcom 1/, 2/ ( C..Q.. V.. S. T. P. T. T. ) v lehote 15 dní odo dňa

doručenia platobného rozkazu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške
938,77 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 860,63 € odo dňa 5. 4. 2012 do zaplatenia,
ako aj súdny poplatok vo výške 56 € a trovy právneho zastúpenia v sume 141,79 €, s tým, že plnením
jedného z odporcov zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého odporcu plniť, alebo
aby v lehote podali odpor na tunajšom súde.

V zmysle § 173 ods. 1 O.s.p. treba platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, náhradné doručenie je v
prípade platobného rozkazu vylúčené. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, predmetný platobný
rozkaz sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk všetkým účastníkom, keď nebol doručený odporcovi 2/ T.
T., z dôvodu, že tento ( ako dodatočne zistil súd prvého stupňa ) dňa 24. 7. 2007 ( úmrtný list založený na
č.l. 53 spisu ). Vzhľadom na nedoručenie platobného rozkazu súd prvého stupňa platobný rozkaz zrušil

( uznesenie zo dňa 30. 1. 2014 č.k. 8C/238/2013 - 63 ) a ďalej v konaní na strane odporcu pokračoval
už len s odporcom V.. S. T. ( tento sa stal po poručiteľovi T. T. dedičom označenej nehnuteľnosti v
zmysle Osvedčenia o dedičstve zo dňa 13. 11. 2007 sp. zn. 38D/710/2007, Dnot/85/2007, vydaného
Q.. Q. V., notárom ako súdnym komisárom, so sídlom M. A., K.N. X, na základe poverenia Okresného
súdu Bratislava II ).

Vzhľadom na nedoručenie platobného rozkazu súd prvého stupňa platobný rozkaz zrušil a vo veci
rozhodol ( napadnutým ) rozsudkom. Platobný rozkaz teda nenadobudol právoplatnosť a nemá účinky
právoplatného rozsudku ( § 174 ods. 1 O.s.p. ), čiže nie je exekučným titulom. Nepredstavuje tak
prekážku právoplatne skončenej veci ( res iudicata ) podľa § 159 ods. 3 O.s.p. a ani prekážku prv
začatého konania ( § 83 O.s.p. ). Totiž tzv. skrátené konanie, v rámci ktorého súd prvého stupňa

vydal už spomínaný platobný rozkaz, predstavovalo v tejto veci len jedno z jeho štádií, na ktoré po
zrušení platobného rozkazu plynule nadväzovalo vydanie ( napadnutého ) rozsudku. Nešlo teda o
samostatné, paralelne bežiace konanie, ukončené právoplatným rozhodnutím ( platobným rozkazom ).
Prvostupňovému súdu tak nebránila žiadna právna prekážka v tom, aby o návrhu navrhovateľa rozhodol
napadnutým rozsudkom. Samotný nárok navrhovateľa, uplatňovaný v konaní, odporca žiadnym iným

spôsobom nespochybnil, ani čo do základu, ani čo do výšky.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a skutkový stav tiež správne
posúdil po právnej stránke. Svoje rozhodnutie tiež odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1
O.s.p. ), včítane výroku o trovách konania, v ktorom prvostupňový súd rovnako nepochybil.

Uznesením zo dňa 11. 3. 2015 č.k. 8C/238/2013 - 85 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť
uhradiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia, v sume 56 €. Povinnosť uhradiť súdny poplatok za odvolanie odôvodnil zákonom č. 71/1992
Zb. v znení účinnom od 1. 1. 2009, s odkazom na položkou č. 1 písm.b/.
Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, v celom rozsahu, domáhajúc sa

zjavne jeho zrušenia, poukazujúc na to, že mu bola postupom súde odňatá možnosť konať pred súdom,
čo bolo súdom odôvodnené tým, že to nie je potrebné a keď dostal odporca prvú možnosť sa vyjadriť
až v odvolaní, tak má za to platiť. Trval na tom, že súd v danej veci rozhodol už druhýkrát, ako aj že už
všetky poplatky uhradil, takže považoval tento prípad za ukončený. Nevidí preto dôvod, prečo by mal
znášať ďalšie náklady.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( §
214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech.
V konaní nie je sporné, že odporca proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ( č.l. 83a
spisu ). Odporca je teda navrhovateľom poplatkového úkonu - odvolania proti rozsudku, a preto je tiežpoplatníkom tohto poplatkového úkonu. Poplatková povinnosť mu vznikla podaním odvolania, kedy sa
tiež poplatok za odvolanie proti rozsudku stal splatným ( § 2 ods. 1 písm.a/, § 5 ods. 1 písm.a/, § 8 ods. 1
zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ). V súlade s položkou 1 písm.a/ Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, predstavuje poplatková povinnosť odporcu za podané odvolanie proti rozsudku sumu 56 € ( t.j.
6 % z predmetu konania ). Súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za
ním podané odvolanie správne ( aj keď mylne odkázal na položku č. 1 písm.b/ namiesto správnej položky
č. 1 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ako prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ).

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti odporcu
uhradiť súdny poplatok za odvolanie ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si
navrhovateľ v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.